Slovenský Východ, február 1921 (III/26-48)

1921-02-23 / No. 44

j—ana,---------------------—----------—-_______________________SLOVENSKÝ. VÝCHOD. a pri tom bolo volané. „To je ten, ktorý nám dal v noci sobrat súdruhov“. Po tomto údere skočil hlavný slúžny do vnútra do kancelárskej budovy a skryl sa v miesinosti v prvom poschodí. Dav sa hnal za ním a zámky ktoré boly vylrhnuté nasvedčujú, že slúžny sa pred rozzúreným davom uzamknul. Dav vrhol sa na slúžneho, stiahol ho po schodoch z prvého poschcdía stlčeného dolu až na koľajnice lovár­­nej dráhy potom vrazil mu železný rouhik do úst a naložil dus na telo kamene a kusy železa, aby slúžni nemohol dýchať. Podobne i vrchného inžiniera Podradského v H®pcelárii dav stlkol. Inžinier vyskočil z kan­celárie, ktorá je v prízemí, oknom, aby sa za­chránil- Bol však vonku rozzúreným davom do* honený, sražený k zemi a utižený polenami a kusmi železa. Rozzúrené ženy priniesli si so sebou na tieto demoštráde kuchynské nože. Tiež riaditeľ Samuel Králik bol v kancelárii vážne davom zranený. Keď sa četnictvo dozvedelo, že dav uchvátil hlavného slúžneho a inžiniera Podradského pos­­píecbaio hneď ohroženým na pomoc, prišlo však už pozde a muselo sa obmedzit len na to, že zabránilo davu odvliecť zabité obeti ako hlavného slúžného tak i inžiniera. Tiato udalosti řbehli sa medzi 11 a 12 hod, predpoludním. V poludnie vytiahlo väčšie množstvo ozbrojených demonštrantom na slúraovský úrad kde prehľadali kancelárie, Pisár Jung utiekol oknom. Dav vrhol sa potom na súkromný byt slúžnovského sluhu Kukuru a stýral sluhu železnými týčamí za kríku: „To je ten živán, ktorý pomáhal v noci týrat naších súdruhov. Tvojh© slúžneho sme už zabili a teba musíme tiež zabít." Sluha bol zranený na ľavej strane hlavy. Poneváč je silným mužom, podarilo sa mu jednomu z útočníkov vytrhnúť týč, ktorou sa začal proti davu bránit a využijúc náhle vhodnej príležitosti prerazil týčom okno a vyskočil oblokom x domu a utiekol do lesa. Rozzúrený dav hnal sa za ním a hnal ho^jgr ed sebou.» ? sa prenasledova­­•fudanlo dostat sa do Gelnice, kde bol konečne lekársky ošetrený. Keď sa dostavšia do tovární {etnická posila a vojsko nastalo pomerne utíšenie. Robotníctvo elektrárne a vodárne zahájilo zase prácu. Hlavné budovy a podniky Krompašské sú obsadené vojskom. V iných podnikoch sa predbežne nepracuje. Dňa 18. t. m. v štvrtok, keď bola prevedená nočná razzla shromáždilo sa robotníctvo a chcelo tiabnuf na četnícku stanicu, aby tu vynútilo prepustenie zadržaných cudzincov bez preukazu. Keď sa dav dozvedel, že zadržaní cudzinci sú umiestnení na obecnom úrade, vtrhol do vnútorného mesta a obkľúčil tu radnicu. Last davu pritiahla potom na hlavný slúžnovský úrad a žiadala tu hlavného slúžneho Lukécsa, aby zadržaní cudzinci „bolí prepustení, pretože vraj robotníctvo nedovolí, aby jeho súdruhovia boli odvážaní za hranice,“ Pritom vyhlásil ľavi­­čiacky dôv. Janošík, že na tejto razii a na zatknutí cudzích príslušníkov nesie nejväčšiu vinu vrchný inžinier Podradský a riaditeľ vysokých pecí dr. Förster, ktorý práve dlie mimo Krompachy. Janošík sťažoval si tiež na nedostatočné aprovi­­zácie v továrne a keď mu slúžny Lukács vy­svetľoval, že terajšia zásobvacia kvóta je nariadená na celom Slovensku, nechcel tomu Janošík veriť a dal sa do smiechu. Pred radnicou shromážděné davy kričaly, že „hlavného slúžneho a vrchného čet­­níckeho strážmajstra Kroupu musia zabif, poneváč vraj týrajú ich súdruhov." Potom boli cudzí príslušníci zatknuií pri razii, prepustení predbežne na slobodu až do rozhodnutia, ktoré mal učinit župan alebo jeho námestník, ktorí obidvaja dleli práve na županských poradách v Bratislave. Ženy to začnú — mužovia dokončia, Podľa vyhlásenia svedkov agitovali boľševickí agitátori medzi robotníctvom s heslom j že „v pon­delok to musí začať, že ženy to začnú s aprovi­­záciou a mužovia to dokončia sekerami." Krompešskí ľavičiaci už dlhšiu dobu pre­vádzali silný teror proti pravičiakom scc. demokratom a vynútili si tiež prepustí nie sociálneho demokrata Zachara z práce. Miesto deju. Továreň, v ktorej sa neblahá událost odo­hrala, menuje sa Podhernadská akciová krom­­pašská železárna. Zamestnáva 1800 robotníkov. Ďalšie cdoočky továrni sú v Slovinkách a Že­lezných Baniach, pol hodiny od Krompachov, Majú asi 800 robotníkov. Robotníctvo krompaš­­ských železáren býva v okolných dedinách, alebo v robotníckych koioniach. Mesto Krompachy majú 6000 obyvateľov. Zakláda sa štvrtá Internacionála. Viedeň, 22. „Arbeiter Zeitung“ v úvodnom článku o medzinárodnom socialistickom kongrese, ktorý sa dnes schodí vo Viedni, dokazuje súr­­nost založenia opravdovej Internacionály, ktorá by spojovala proletariát celého sveta a píše : Moskva odmietla ruku, ktorú podávajú sociali­stické strany Nemecka, Anglicka a Švajčiarska, Na mieste toho, aby Moskva proletárov celého sveta spojovala, usiluje sa ich rozbit. Soc. strany nemecké, francúzske, íaíianské, švajcíarské, nor­ské, československé, juhoslovanské a rumunské rozštiepiy sa na nátlak Mosky, ktorá dosiaľ ne­pozoruje tohoto nebezpečia a nechce s veľkými stranami socialistickými ustáiif sväz rovnakého s rovnakým Moskva ešte vždy trvá na, tom, aby sa socialistické strany rozvíjaly, nemôže však za­brániť, aby sa ustálila nová Internacionála. Tiež založenie prvej Internacionály roku 1864 a druhej Internacionály z r. 1889 podarilo sa po dlhých prácach prípravných a po mnohých zmarených pokusoch. Napred je treba ustálit organizačné stredisko, ktoré by systeraatíčne pripravovalo hi­storický proces obnovy Internacionály. Za tým cieľom sišly sa dnes vo Viedni najlepší a najskú­senejší zástupcovia socialistických strán sveta. Dosiaľ nejestvuje skutočná Internacionála, ktorá by spojovala všetky proletárske sily, preto žena jednej strane jestvovanie veľkých robotníckych strán na beznádejnom pláne udržať starú za vojny zaniklu Internacionálu a na druhej strane sú re­volučné sily, ktoré trvajú na doktríne komunisti­ckej tretej Internacionály, Kerl nejestvuje dosiaľ skutočná Internacionála, boly predsa už potreb­né kroky urobené cieľom obnovenia tejto Inter­nacionály. Z Anglicka, Francúzska, Nemecka, Rakúska, Československý, Lotyšska, Lítevska, Juhoslávie, Rumunska a Švajčiarska došli sami osvedčení bojovníci a zástupcovia veľa miliónov robotníctva, aby spojili svoj cieľ k úkclora opät­­ného spojenia proletárov všetkých kraj-n, ktoré vojna rozdelila. Že sa taký úkol podarí, za to ručí v prvom rade medzinárodná akci*, ktorá sa ukazuje byt silnejšou, ako všetko rozbíjanie so­cialistických radov. Rakúsky proletariát udržal, ako to dokazujú voľby do robotníckych komôr svoju jednotu, je hrdý na to, že Rakúsko sa stáva miestom vzniku novej medzinárodnej organizácie proletariátu Bilancia činnosti „Teräletvéd© Liga“ „Magyar Irredenta" prináša článok o výroč­nom valnom shromáždění irredentistického sdru­­ženia „Terúletvédô Lipa“ („Liga pre obranu úze­mia). Dľa tohto článku je bilancia tejto činnosti takáto: Liga vydala dosiaľ 71 francúzskych, an­glických a talianských prác, z ktorých niektoré dosiahly až tretieho vydania. Bolo vydané v an­glickej reči zvláštne sošitové vydanie^ „Kelet Europa problemai“ (Problémy východnej Európy), Liga vydáva v angličtine mesačník „The Hunga­rian Nation“ (vychádza v 30.000 exemplároch). Z knih, ktoré Liga vydala, dosiahla najväí šieho úspechu „Im boykottierten U garn“ (Erlobnisse einer Schveizerin). Liga zve na návštevu rôznych zahraničných publicistov, ktorých vodí na propa­gačné schôdzky Ligy a oboznamuje ich s pome­ranú v Maďarsku. Liga naviazuje styky s novi­nármi cudzích štátov, najmä neut álnych. Je v priamom styku s 20 zahraničnými časopismi, kde má svojich ľudí, ktorým dodává Liga stály mate­riál a zprávy. Liga dodáva 290 americko-angli­­ckým časopisom zprávy z „obsadeného územia“, vraj nepolitické; toto zpravodajstvo sa rozširuje teraz aj na inorečové časopisy. Túto službu vy­konáva vlastná anglická korešpondenčná kance­lária „Presse Service“. Tlačová kancelária Ligy posiela zmieneným zahraničným časopisom hotové články, ktoré vy­vracajú obžaloby a útoky namerané proti Ma­ďarom. Zo zahraničných časopisov je to najmä „New York Times“, „Aktion Populaíre“, „Neues Zioücher Zeitung“, „Ŕeicbspost“ vo Viedni a roz­ličné revue v Londýne. Za hraniciami pôsobí 37 splnomocníkov, ktorí vyvíjajú silnú spoločenskú a publicistickú činnod, Liga považuje reč lorda Newtona v dolnej sne­movní, a veľkú šíudiu Roberta Ronnetha „Sater­­daj lyning Post" za úspech svojej propagačnej _______________________23. februára 1921. činnosti. L'ga má vo Viedni zvláštnu korešpon­denčnú kanceláriu a pripravuje sriadenie druhej v Berlíne, Okrem toho počne v krátkom čase vydávat mesačník vo francúzskej reči. Za minulý rok rozdala Liga 24.300 kníh v jazykoch celého sveta. Brožúr bolo poslané 300 tisíc a irredentistických pohľadníc 15.000. Vnú­torná organizácia Ligy má 71 okresov s 300 skupi­nami. Počet členov Ligy je 3 a pol milióna. ľýmto bolo poslané 500-000 knih, brošúr a i. Usporiadané bolo 60 koncertov a 280 schôdzek. Tak sa rozumejú Madari zahraničnej propa­gande. Posledné zvesti. Zdravotný stav prezidenta republiky. Zdravotný stav celkom priaznivý trvá. Teplo­­t av posledných dňoch dosiahla najvyššej 87.1 stupňov. Tep kolísá medzi 76 až 84. Dr. Syllaba, dr Meixner. — K tejto zprávě pripomína kancelária prezidenta republiky, že všetky povesti o chirur­gickom zakročení lekárov sú bezpodstatné, Exhumácia mrtvoly talianského letca zahynuióho s (jen. Štefánikom, Dňa 22. t. m. bolo exhumované telo taliánske­­ho kapitána Giotta Cottiho, ktorý zahynul tragic­kou smrťou spolu s generálom Štefánikom m, bol pohrobený na Bradle pri Brezovej. Rakúsko zastavuje železnice a lesy. Viedeň, 22. febr. Radio. Rakúsky delegát dr. Schüller, ktorý sa teraz zdržuje v Príži, aby s roz­kazu rakúskej vlády jednal o sanácii Rakúsku vy­hlásil, že rakúska vláda bola by ochotná nabídnut’ ako záruku na dohodovú pôžičku svoje železnice, lesy a vodné sily a zastaviť na určité roky dohá­­hový a liehový monopol. Sväz národov. Paríž, 22. febr. Predsedom komisie pre zmenu smluvy o Sväzu národov bude Balfour. Členom tejto komisieje aj čs. minister dr. Beneš. Argentinská pšenica pre Československo. Praha, 22. febr. Radio. Noviny oznamujú, že min. dr. Hotowetz zakúpil v Holandsku argentin­ská pšenicu vo výške 20.000 vag., ktorú bude mož­no postupne odobrať. Na nákup tejto pšenice bude povolený úver do celkovej výšky 40 mill. hol. zl. Obchod s minerálnymi olejovými produkiami boí uvolněný. Od expozitúri ministerstva verejných prác v Bratislave: Podľa sbierky zákonov a nar. Cis. 3S. zo 4. febr. 1921 hol vládou RČS. obchod minerálne olejovými produktami t. j. benzínom, petrolejom, parfinom, parafinovými výrobkami, asfaltom, gou­­dronom, surovou vaselinou, ceresinom a zemným voskom ako i benzolom uvolněný a netreba za­sílat’ žiadosti o prideľovanie týchto produktov na min. ver. prác v Prahe resp. expozitúru v Bratis­lave, lebo je dovolené výrobky tieto slobodne na­kupovať u raffinerií alebo u obchodníkov. Predpoveď počasia. Praha, 23. t. m.: Väčšinou jasno miestami hmlavé počasie ešte potrvá. Bude" lacnejšie v Prešove? Prešov, 21. febr. (Pôv.) Ako je známo, klesajú ceny v celej republike zo dňa na deň. Len maďarské mesta na Slovensku bránia sa tejto vlne. Konečne u nás v Prešove bol urobený prvý malý krok vopred. V piatok prejed­návali tunajší pekári ceny bieleho pečiva z cudzej múky, ktoré holy hospodárskym úradom v Brati­slave stanovené na 70 hal. Pekari prejavili ochotu snížiť cenu bieleho pečiva z 1 K na 80 hal., žiadali však, aby bol zamedzený pokútny predaj chleba a cukríkov. Tejto samozrejmej žiadosti bude iste vy­hovené, takže sa môžeme tešiť, že konečne! pre­stane úžera s múkou, ktorá tuná zúrila 1 pol roku. Včera sa tiež vyjednávalo s mäsarmi, ktorí pri­jímajú navrhnuté maximálne ceny a to za hovä­dzie mäso 16—17 K, za bravčové mäso 20 K. Do nedávna sa platilo za hovädzie mäso 20 K, za brav­čové 28 K a ešte pred niekoľko dňami určil poli­cajný kapitán Sutoris ceny mäsa, ktoré vôbec ne­zodpovedajú dnešným pomerom. Čudujeme sa len, prečo samy úrady nepodnikajú akcie za zlacnenie mäsa, keď mäsari sami sú ochotní snížiť ceny. O výsledku vyjednávania prinieseme ešte bližšie zprávy. Knihy m iasoclsy. »československý statistický věstník.» Ročník II. Sošit 3. Vychádza desaťraz za rok vo voľných lehotách. Redaktor dr. Ján. Náhlovský. Vydavateľ Štátny úrad štatistický. Predplatné na 10 soši­­tov 50 K. Cena sošitu 5 K. Redakcia v Prahe 618-III, »Kocúr». Vychodí, keď myši pištia. Číslo 16, Redakcia a administrácia »Kocúra» je v Turč. Sv, Martine. Predpláca sa na 12 čís. 25 K, Jedno číslo stojí 2.40 K.

Next