Slovenský Východ, február 1921 (III/26-48)

1921-02-23 / No. 44

ff ill, rofalk. 1921. číslo 44. DENNÍK Kolice, streda 33. fahr. mmwsL fiifTžlAMtÝ ORGÁN VÝCHODNÍHO SlOVEWSKA A POOKARPATSKEJ RUSI VYCHODÍ RářfO OKßEM PÖNDSLHA , VYDAVATEL’ €ÍSL© ZA 80MÄL, redakcia a administrácia v Košiciach, • JÁM KIIMLÄČBK. V M1CNELU A SHIATOSf ZM t K<. TORDAbSY-HO ULICA, ČÍSLO 3, II. POSCHODIE. Drn,TMnD FREDPLATOK; b* m««»c 16 Kč, aaítvrt roka 43 K. Telefon redakcie č. 206. Telefon administrácie A 53. 03 P°* rok* 9\K‘ <**[ ">kJ92 *V* ŕ»*6* a « n Číslo poštovej spořitelně 400.562. a i: n IflJOO FILL®.« s donáškou 18 K. mes. - Do cwdce««tB*k* 36 A ms*. Krompachy* ;Ü Míiliony ludí padlo za obe£ -krvavětou mo­lochu vojiiy, pre slávu cisárov ľudia bolí hnaní na jatky. Celý svet hnusne sa odvracia od tohoto historického zločinu. Cti v svet vzbúril sa prút organizovanému násiliu stredovekých vládcov. A hia! Nezabudli sme ešte na príšerné rany, ktoré n á tu vojna zasadila — a opäť sa vraždí. Pre čie povznesenie a slávu sa vraždilo v Krom­pachoch? Kto organizoval najhnusnejší zločin? Bolo to zlé zásobovanie? Bol to hlad, ktorý defemai niekoľko šialených mcdzgov k vražde? Mie! Niekoľko štváčov, ktorý z cudzích zemí jtnšíi k nám, aby rušili pokoj v republike, uspo­riadalo hon na ľudí. A stá robotníkov šlo za nimi. Krv, ľudská krv tiekla v Krompachoch. Nie preto, že iud:a mali hlad, ale pre to, že boli naštvaní, vyprovokovaní politickými agitátormi. Krompašský prípad má pozadie politické, má p«sadie osobné. Rozumieme triednemu boju, rozumieme tried­nej nenávisti* ; |g nerozumieme tomu. že pre vy­povedanie niekoľkých cudzincov, ktorý taške aiskaný pokoj v republike rušia, majú byt vraždení ľudia. Tomu nerozumieme. Snáď už behom vojny vytieklo dosť ľudskej krvi a nie je vkcej treba, aby pre hlúposti boli ľudia zabíjaní. Ľutujeme zavraždených inžinierov, a ľutujeme zastrelených robotníkov, ľutujeme každú kvapku urvi, ktorá bola pred dvomi dňami v Krompa­choch preliata. Každej' kvapky ľudskej krvi. je škoda, či je to krv robotníka lebo úradníka. Ale slitujeme sa, či boio íreb.. tohoto zločinu, či bolo potrebné, aby zločin poškvrnil ruky robot­ného človeka? Á odpovedáme, že nebol)! A nebolo prsto, že tí ľudia boli zavraždení nie pre ideál, nie pre pravdu, ale pre osobné zá­ujmy, pre osobnú nenávisť. Robotníci v Krompa­choch bolí naštvaní niekoľkými nezodpovednými ľudm k činom, pred ktorými každého čioveka p«ji»iia hrúza. Nakladieme krompašský prípad za vinu všetkému robotníctvu; vieme, že najväčšia cast nesúhlasili s niečím podobným, nechceme paušálne odsudzovať všetkých. Ale je neomluvi­telné, že tí rozvážni, ktorí o celej veci vopred vedeli, nevystúpili proti šialencom, nevypudili ich zo svojho stredu, nezabránili zločinu. Tá vína leží ria všetkých, tá viaa, že nepostavili sa proti riadeniu a besneniu v ich radoch. Dnes, keď niekoľko ľudí je mrtvých, ľahko sa dá hovořit: Ja som to nechcel, ja s tým nesúhlasím. — Áno, dnes nikto s činom nesúhlasí. Ale prečo včera ne varovali svojich členov? Prečo nezabránili krvi­­preiiatíu? Ale kto je vinný ? Je vinný t m, ktorý se­kerou “rozpoltil lebku hlavnému slúžnemu ? Je vinný ten, ktorý zabil hlavného inžiniera? Je vinný ten, ktorý zastrielíl robotníkov ? Alebo je vinný ten, ktorý vzbúril pudy ľudu, ktorý svojimi rečami vzbudil nenávisť proti jednej triede, ktorý sľuboval robotníctvu nadvládu aa zemi a panstvo nad celým svetom? Vieme, že bude jedna strana svalovat vinu na druhú, že sa bude interpeloval, že sa bude písať o nasílníctve davu a surovosti buržuov. Urobí sa z prípadu krompjšského politická otázka, orgány tej i onej strany použijú toho k vlastnej agitácii, dalej sa bude štvat trieda proti triede, priepasť sa bude umelým spôso­bom prehlbovať, pokojné súžitie všetkých ľudí sa bude znemožňovať, osobný prospech bude sa vytĺkať z krvi mŕtvych. To urobí sa z búrky, vyvolanej niekoľkými nezodpovednými živlami- A na miesto, aby tento čia bol odstrašujúcim príkladom triednej nenávisti a ošklivého politic­kého agitátorstva, využije sa k ďalšiemu a ďal­šiemu rozvrstvovaniu spoločností. Na mŕtvych sí nikto nespomenie, oní stanú sa len vítaným, argumentom ob <ch táborov politických, politický hyemzmus, hy* inízmus sbanníctva bude slávi! svoje triumfy. A medzitým tí, ktorí svojou agi­tacím spôsobilí tento zločin, budú ďalej praco vať, ďalej budú sa usiloval o moc a postavenie, dalej budú štvat jedných proti druhým. Nájdu sa rozumní ľudia, ktorí pôjdu strednou ce­stou? Najdú sa ľudia, r.íorí vylúčia zo svojej strany demagógiu? Najdú s j ľud a, ktorí uro“ bía vodcov zodpovednými za zločiny ? Vy, ktorí nesúhlasíte s týmto činom, uro­bíte nápravu ? Alebo ďalej budete dnes pod­porovať agitátorov a demagógov a zajtra opát nebud te súhlasiť ? A vy, ktorí budete vyvádzal politické následky zo smutného prípadu v Krompa­choch, budete vzbudzoval triednu nenávisť, alebo vám tento čin bude dostatočným dôvodom preto, aby ste hľaieií pok jnýra spôsobom s rozu­movou cestou docielil pokoja spoločného súžitia všetkých ? Bude vám táto vražda smut­ným naučením, lebo vítaným prostriedkom Košice, 22. februára 1921, Hcrnáckv Podrobnosti o krvavel uzbúre v Krompachoch. (Od zvláštneho zpravodajcu „Slov. Východu" Krompachy, 22. februára V Krompachoch bol dnes dopoludnia pokoj Zástupy robotníctva preehádzaíy ulicami a tvo­řily sa hlúčky, v ktorých udalosti boly žsve pře­třásané. Na Robotníckom dome sú vyvesené 2 rudé prápory, zahalené čiernym flóram. U.iciam prechádzajú hliadvy četoické a vojenské. Robotníctvo Krompaš-ských železiareň bydí: v Krompachoch a v obciach Rychnava, Klukňava Kalava, Hýšôvče, Kolínov ce-. - Rsb-otclsiio^zc Spíš. Podhradiu je celý týždeň v Krom pá chodí a len na nedeľu odchádza domov. Medzí ranenými sú 2 alebo 3 ženy. Ich zra­něn a sú väčšinou ľahké, ôčiiý svedok« ktorý mal príležitosť sledovať udalosti od začíaíkt nám vypráva : Včera okolo 9, hod. dopoludnie shromáždilo sa pred zásobovacím úradom nie­koľko žien. Niektoré z nich ravádzaly ostatné aby si mbraly zo zásobami kukuričnú múku Keď však niektoré ženy predsa kukuričnú tnúhi chcely vzal, boio im v tom zmienenými agi­­tátorkami bránené. K zásobárne boli -poslaní 4 četníci, aby zaviedli poriadok. Celnic* ohlásili že kto chce kukuricu, môže si ju vzat, kto ne­chce, že si môže vzať za príplatok americkú múku. Vyhlásili ďalej, že nikto nemá práve bránit tým, .ktorí by kukuričnú múku chctly s: vzať, aby si ju nebrali. Teraz telefonoval jeden četník, že pred hlavnou závodnou kanceláriou Mfeäfžjf däRiúttštŕuíä, Tiež riaditeľ Králik telefonoval o četnícku hlia­dku, poneváč tam ženy robia knk. Pred závodnou budovou bolo asi 100 žien. Zena robotníka, pomaďarčená Slovenka menom Žáková rečnila Jtu maďarsky. Vrchný stráž .ajster Kroupa chcel Žákovej povedal, čo telefonoval levočský úrad. Žáková sa však otočila a pove­dala : „Mne po četnictvu nič neai ľ* Kroupa potom išiel za riaditeľom Králikom a žiadal ho, aby výsledok toho telefonovania oznámil ženám, ktoré uňho boly ako deputácia Potom išiel s riaditeľom von a počul, že pred domom ženy tropia obrovský- hluk a krik, Kroupa odíš;e! do centrálnej budovy a telefono­val, aby dolu, na druhú četnícku stanicu (v Krompachoch sú 2 četnícke stanice) prišla čel­­nícka posila Vonku do priechodu- Niekoľko mužov *a však dostalo do priechodu skorej nežli tam prišli četníci. Dvere v priechode sa nedaly zavrieť na kľúč a četníci museli dvere pridržoval. Dav dvere vy­razil násilím. Druhé dvere sklenené (lietacej ro boíníci rozbili a pri tom sa mnohí z nich po­ranili střepinami skla. Tiež jeden četník bpi ra­nený sklom na pravom spánku. Chodba táto má ešte dva postranné vchody a tými vchodmi za­čalo sa robotníctvo do chodby hrnúť. Četníci Jôfiii_obkľúčení s troch strání z predu a z dvoch bokov. Akýsi muž strážffi,sestra držal a,chcel bo strhnúť k zemi- hú zas sa pokújrili vytľhuút nikom zbrane. Četnictvo teraz vytlačilo dera«m­­štrautov z chodby. Z vonku bolo do chodby na ceft -íctvo ftádsaaé kamením Jeden četník zostal na proťajšej strane chodby, poneváč bol davom odtrhnutý a nemohol sa dostal z chodby von. Vonku zaujalo četnictvo obranné posta­venie proti demonštrantom. Demonštranti ti čili četnictvo nazpäf podľa drôteného plotu a začali ho obkľúčovaf, Demonštranti ihácLalí na četníkov tiež kamene. Znovu sa pokú'aii demonštranti vytrhnú! četníkom zbrane. V tom okamžiku jeden z demonštrantov uderil strážmajstra Kroupu s ľavej strany lopatotó po hlave. Rana je až na kosť a je dlhá 16 cm. Tu da strážmajster povel k strelbe a vystrelil zo slu­žobného revolveru. Súčasne vystrelili ostain: četníci na demonštrantov, ktorí ich ohrožoval: rozličnými nástrojasii. Demonštrantov bolo hodne cez tisíc, a stáli v hustom klbku, takže prirodzene jedna strefa mohla zasiahnuť niekoľko osôb, D- v sa potom rozprchnul. Náhodou v tej chvíli vracalo sa vojsko z cvíčíšťa. Vojenský oddiel čítal asi 30 mužov, Na požiadanie utvorilo vojsko kordon o vchodu tovarňovej kancelárie zároveň s četnictvem ktoré prišlo na posilu s druhej mestskej stanice. Strážmajster Kroupa padol ztrátou* krve da mdlôb a bol dvoma četníkmi odvedený do ne­mocnice. aby Riaditaľ Krá ik teraz požiadal veliteľa vojska, vojsko odišlo, poneváč jeho prítomno s? dráždi ľud. Vyhlásil, že si medzi robotníctvom zavedie poriadok sám. Poneváč sa robotníctvo začalo utišovať a miesto pred budovou sa vy­prázdňovalo, vojsko odišlo. Ozbrojení demonštranti volali pred tým, že sa pojde na četnícku stanicu. Preto sa četnictvo stiahlo k stanici, aby chránilo budovu a rodinu strážmajstrovu. Keď išli četníci domov, ztretlí cestou hlavného slúžneho, ktorému vysvetlili situáciu a varovali ho, aby sám do kancelárie nechodil, slúžny vy­hlásil, že pojde predsa. Četníci mu ponúkali asi­stenciu, ale slúžny odmietnul. Keď prišiel slúžny ku kancelárií, bol tam predseda robotníckej organizácie Jene Hiszen, s ktorým slúžny počal jednať. Za hovoru s Hiszenom bol alúžny uderený zo sídu železným obuškem lauf tlačil/ čst»íkoti do priechodu. K ženám sa pridružili tiež ozbro­jení mužovia. Ženy kričaly : „Vy českí somári Českí psi! My Vás tu nepotrebujeme!“ Pred vchodom do hlavnej budovy jedna žena vražda do strážmajstra Kroupu tak, až za­vrávoral Žena sa hnala po ňom znovu a chcela ho zatlačit do priechodu. Strážmajster ju odstrčil a žena pri tom vrazila do inej ženy, stojacej za ňou. Strážmajster potom menom zákona vyzýva] shromážděných k pokoju a rozchodu a pripomenul že ak bude proti čeníctvu násilím postupované, četnictvo užije zbraní. Niektorí mužovia hrozili lopatami a krompáčamí a četníci boli za chvíľu obkľúčení s troch strán, Strážmajster dal i*oxkaz k ustúpeniu

Next