Slovenský Východ, apríl 1921 (III/75-99)

1921-04-01 / No. 75

9 III, rožni*. 1921. feto 75. DENNÍK Košice« piatok 1. apríla. I vet©? WH» . . SVINSKÁ A PODKARPATSKEJ I«H ¥¥€!£©&§ »AKO 8KSEM P. VYDAVATEL- ČÍSL© 2Ä ®9 MM*, REDAKCIA A ADMINISTRÁCIA V KOŠICIACH, KüÖLÄfelC. ¥ říSSSSLíl A SVIATOK ZA 1 K& TOSnAsSY-HO HI JCA. ČÍSLO AIL POSCHODIE. __________________ FREDPLATOKi sa mswtec té Kž, uRirinb« X, Tsíefon redakcí* Ö. m, Telefon adnmfatrfehi í. 53, VlU1‘ **■ ««fc* 96 K, aa «H mk I« K. - Fr* Xcdk» «s« Číslo peštovsj eporitelce 400.5A2. h a ■ KiUsJiO SFÍLLA» . !J « «ioažííant tä K asa*.. - Do odmeMka 3® X m Drobná práca na Sloven­skom východe. Prešov, v marci 1921. Všade je dnes treba drobnej kultúrnej prá­ce. A!e české zetne v Cechách a Morave alebo slovenské župy na západe necítia tak súrnu po­trebu uvedomovacej práce národno-buditeľskej, ako my tuná na slovenskom východe. Spiš, Ša­riš, Abauj, Zemplín, — to sú stolice, kde by sa nám sišlo nie desiat, ale stá a stá nadšených osvetových pracovníkov, ktorí by každú nedeľu mohii ist medzi vidiecky ľud, aby šírili osvetu po zapadlých dedinkách, kam lúče vzdelania do­siaľ nepremkly. Ale málo, primálo je tých obetavých rozsie­vačov, ktorí majú nielen schopnosti, ale aj vôľu k drobnej ľudovýchovnej práci. Nieto ich dost ani medzi učiteľstvom, ktoré je predsa v prom rade povolané k tomu, aby dvíhalo národné po­vedenie nášho ľudu, ani medzi exponovanými úradníkmi. Domáce učiteľstvo až na celkom ne­patrné výnimky sa dosiaľ akosi nevie rozohrial pre slovenský národ, tí šarišskí učitelia majú viac času a vôle k planým treniciam v učiteľ­ských spolkoch ako k opravdivej učiteľskej prá­ci medzi ľudom. Dosiaľ sme nepočuli, že by v daktorej obci šarišský učiteľ zriadil knižnicu, či­tateľský spolok, a je len málo tých, ktorí uspo­riadali divadelné predstavenie, A predsa dnes pri pekných platoch štátnych í cirkevných učite­ľov mohlo by sa na našom vidieku už úsilovnej­­šie pracovat. Veď je to nie veľká námaha uspo­riadať každú nedeľu poučnú prednášku, najmä teraz, ked nastáva pekné teplé počasie. Ci by to nebolo krásné, keby učiteľ každú nedeľu shro­máždil si svojich dedinčanov pred školou, pred obecným domom, pred kostolom a či dakde pod lesom na čerstvom vzduchu, a tam by im vy­prával o slovenskom národe, o jeho histórií, o jeho dejinných velíkášoch, o bratskom národe českom, o bohatstve československej republiky, o všetkom, čo dnes zaujíma človeka. Cí by to nebolo krásné, keby ich učil opravdivej láske k vlasti, keby im rozprával o Masarykovi, Šrobá­rovi, o československých légiách, budil v ich srdciach lásku a oddanosť k tým, ktorí budovali základy našej slobody? Ale my ešte stále vidíme, že náš vidiecky učiteľ sa a osi vzdaluje od kultúrnej práce, ne­môže pochopiť, že jadro musí byť dobré, ak má byť dobrý orech. My nechceme od neho nič ne­možného, nežiadame, aby sa exponoval za ur­čitú stranu, chceme len, aby bol vodcom tomu dobrému ľudu, ktorý potrebuje pomoci. Nie slo­vá, ale činy nás spasia- Nie kritika, ale plodná práca, nie vysoká politika, ale drobná, ľudový­chovná činnosť. Sú toľké otázky, o ktorých by sa malo hovoriť nášmu ľudu a predsa nemáme ešte nikoho, kto by sa tejto záslužnej činnosti podujal. Nečakajme zázrakov, ale majme sa do práce! Kultúraé strediská, mestá, nemôžu sa venovať práci na vidieku, lebo ani tam nieto dosť obetívých pracovníkov; s a to nech sa ma­jú do práce naši učitelia, naši notári. Je to ich svätá povinnosť nielen úradná, ale aj ľudská. Akože môžeme veriť úradnej prísahe, ktorú sklá­dali, ked stále ešte vidíme, že sa stránia národ­ného života, ako ich máme pokladať za príslu­šníkov slovenského národa, ked ešte stále sa zhovárajú doma po maďarsky, čítajú maďarské noviny, knihy, keď stále je im bližšia Pešť ako Praha alebo Bratislava ? Pri tomto popise ľudu hlásili sa skoro všetcía za Slovákov, no činom svoje slovenské cítenie ešte nepreukázali. Prichodia ku mne často naši gazdovia s po­nosami, že ten a ten notár, učiteľ ešte vždy sa cítí Maďarom, zhovára sa po maďarsky, s ľudom málo pojednáva, nechce sa rozohniť pre sloven­ský národ. Hovoria to už nie so zaťatými päst­­mi, ako pred rokom, ale so smútnou tvárou, že majú špatných vodcov A čo im môžem odpo­vedať ? Dm s naša vláda prevzala už skoro všet­kých m tárov, učiteľov, dala im pekné platy, že sa nemusia h ť o svoju budúcnosť — a predsa oní sú stale passívni. Ľud to dobre vycíti, kto je náš a kto slúži ešte vždy cudzím záujmom. Máme v ňom budiť lásku k vlasti, k republike, slobode, a pritom práve tí, ktorí by mali byt apoštolmi, miláčkami národa, sú opovrhovaní a právom Je pravda, že sa už mnoho zmeň lo. My sme si dobre vedomí pros’redia, v ktorom žili a boli vychovaní naši úradníci a učitelia. My vieme, že maďarský režim nedovoloval im, aby sa rozohriali pre drobný slovenský ľud. Ale od tej doby už uplynulo dva a pol roka. To, čo bolo, mohlo by sa už zabudnúť, len keby bolo viac záujmu, viac lá-ky k národu. Ani sa ne­chceme namýšľať, že by snäd ešte dnes naša vi­diecka intelligence pokladala maďarskú kultúru za vyššiu, ako je slovenská a česká. Jednako však je nám nepochopiteľné, prečo sa ešte vždy stráni národného života. Či je im prekážkou ne­znalosť spisovnej reči ? Však predsa len šariš­ské nárečie je vetvou toho istého stromu! Nuž, snáď teraz preukáže naše učiteľstvo viac poro­zumenia pre kultúrné potreby svojho kraja, snáď aj naši notári ukážu pochopenie pre drob­nú kultúrnu prácu ‘ Daj Bože, aby to bolo čím skôr Ľudevít Kühn Protest všetkých spojencov proti návratu Karola. Malá dohoda vyhráža Maďarsku vojnou. V predvčerajšom čísle nášho časopisu priniesli sme článok o tom, ako sa u pátrov dominikánom na veľký piatok modlil prior za býv. kráľa Ka­­rroľa, keď spieval: Oremus pro rege nostro apo­­stolico Carolo. Tunajší maďarský časopis »Sza­­badság» reagujúc na náš článok, vo svojom včeraj­šom čísle píše, že spolupracovník jednoho maďar­ského časopisu vyhľadal v tejto záležitosti priora: ktorý vyhlásil, že bez vlastnej vôle čítal zo starej modlitebnej knihy tú prosbu a že až keď ju vyslo­vil zbadal »to». Pán prior vraj zaväzuje sa svojim kňažským a ľudským čestným slovom, že nemal v úmysle žiadnu monarchistickú propagandu Toto umývanie sa pána priora je smiešné a pri­slabé, aby sa košickým Slovákom mohol ukázať v čistej podobe nevinného baránka. Že nespieval prosbu o modlitbu za Karola úmyselne, nenabije nám do hlavy ani jeho čestné slovo. Prosba nepo­zostáva z jedného slová, ale zo šesť slov, mohol sa, ak by bol chcel, vzpamätať čo už i len pri piatom slove: apostolico, za ktorým, nemôže nikto pove­dať, že by nebol vedel, čo nasleduje. Azda len ne­spal, keď spieva: Nádeje všetkých nepriateľov našej republiky do Karlovho „puča" su ovšern márne. Ako sa nám oznamuje z bezpečného prameňa, _ došly včera do Bratislavy zprávy, že v Budapešti je úplný pokoj. Pokus o prevrat celkom zlyhal a na obyva­teľstvo i vládu nijako nepôsobil Subotisko, v ktorom sa Karol usí dlil, b do z úradného rozkazu budapešt anskej vlády celkom izolované. Premáv­ka, telegrafický í telefonický styk na všetky strany je celkom prerušený. Všeobecne má sa za to, že dobrodružstvo Karola bude č i najskôr skončené. Karol ch sa diktovať. Viedeň, 31. Víedeňské časopisy oznamujú že včera večer o 9, hod. bola v Subotišti sláv­nostne vyhlásená diktatúra pre západné Maďar­sko, a že bývalý kráľ Karol prevzal ako kráľ maďarský vedenie tají o vojen snaj diktatúry a menoval plukovníka Lehár i veliteľom svojho vojska. Lehár velí asi 15 000 mužov, tedy asi po­lovicu všetkých vojenských si!, ktoré byly Ma­ďarsku povolené mierovou smluvou Plukovník Lehár sa dal bývalému kráľovi bezpodmienečne k dispozícií a prejavil ochotu s grófom Sigrayom a svojím vojskom ľahnúť na Pes!, aby tam pri­viedol k platnosti nároky Karlovy na maďarský trón, hoci í násilím. Do Suootišťa hromadne vo­zia vlaky obyvateľstvo. Na vlakoch sú znaky Maďarska a obrazy Františka Jozefa a Karla. K prichodiacim hovorí menom Karlovým gróf Julius Ändrassy. Príkladu Lehárovho vojska ná­sledovaly i iné posádky. Posádka v Subotišti bola už včera mobilizovaná proti Pešty, Karol s tým nesúhlasil a uviedol, že je treba ešte raz vyjednávať s Pešto,m, aby sa predišlo zby j očnému prelievaniu krvi. Potom dal odoslať maďarskej vláde ultimatum. Ako vyjednávačia Horthy-ho prišli do Subotište minister zahraničných vecí dr, Gratz a ešte in: dvaja ministri. Tato delegácia vyjednáva teraz s gr, Andrassym, Karol cestoval pod falošným pasom, Viedeň, 31. Policainým vyšetrovaním bolo zistené, že bývalý cisár Karol cestoval do Ma­ďarska cez Viedeň a že nocoval z piatku na sobo­tu vo Viedni, V piatok prišiel o 10. hod. 30. min večer parížsko-štrassburgským rýchlovlakom na viedeňské Západné nádražie, kde nebol poznaný, Bol oblečený civilným plášťom a čápkou Aby ne­bol poznaný, nechal sa zarásť pinofôzom, Zprávy, že cestoval v rovnošate dohodového dô­stojníka, nie sú pravdivé. Na nádraží nebolo pre neho pripravené súkromé auto a preto použil autodrožky. V tejto drožke odobral sa so svojmi sprievodcami do I. viedeňského okresu, Landes­­kronstrasse čís, 5., kde býva gr. Tomáš Erdödy. V byte gr. Erdödy-ho bol v noci z piatku na so­botu. V sobotu ráno o pol 5. hod. odišiel autom v sprievode gr. Tomáša Erdödy-ho z Viedne do Maďarska, Cestoval cez Štýrsko, kde u Pinka­­feldu prekročil hranice. Vo svojej ceste pokrač'ova! cez Rotenthurm, kde sú majetky gr. Erdödy-ho. Pri vystúpení v Rotenthurme tázal sa cisár šoféra, čí vie, koho viezol, ked šofér odpovedal, že nevie, povedal excisár: „Som cisár Karol“ a dal šoférovi 100 švajciarských frankov. Ani rakúske, ani maďar­ské kontrolné úrady cisára nepoznaly. Cestoval pod falošnými dokumsnfami, nie však, ako sa vravelo, na pas, vystavený na komorníka Ková esa, Excisár Karol mal pas ne­utrálneho štátu a pri pohraničnej kontrole v Pin­­kafelde predložil gr. Erdödy svoje pravé doku­menty, kdežto excisár ma! cudzí pas, v ktorom bol označený za či-ana lepysftáho Kríža V sprievode excisárovom bol jeho pobočník gr, Ledochovský, princ Ludvík Windischgrätz a gr, Tomáš Erdödy Ako pripravoval Karol voj. prevrat, Viedeň, 31, „Abend“ oznamuje, že oby­vateľstvo západného Maďarska bolo zpravené c príchode excisára v sobotu večer. Všetky po­štovné a telegrafné úrady boly obsadené voj­skom a dôstojaíctvom Lehárovho detachemeatu. Posádky v Železných Hradoch, v Žale a v Šo­­proai dostaly rozkaz k brannej pohotovosti. Toto vojsko je teraz sústredené okolo Subotíšťa. „6 Uhr Blatt“ oznamuje, že Leharovo vojsko složilo excísárovi Karolovi prísahu vernosti, Excisár vraj vyhlásil, že bol francúzskou vládou zmocnený, aby sa vrátil do Maďarska Na to vyhlásil francúzsky vyslanec Foucher, že

Next