Slovenský Východ, september 1924 (VI/201-224)
1924-09-02 / No. 201
SPUETCKy WWĎ Ročník Vi. Cis. 201. V Košiciach, v utorok 2. septembra 1924. Za 60 hal. Čsi. vláda sekretariátu Spoločnosti národov. Praha, 1. septembra. — Zahraničný minister dr. Beneš zaslal siru Drummondovi, generálnemu sekretárovi Spoločnosti národov odpovednú notu československej vlády vo veci garančného paktu, kde vláda republiky vyslovuje sekretariátu Spoločnosti národov vďaku za zaslanie rôznyeh dokumentov o otázke smluvv o vzájomnej pomoci a o obmedzení x snížení zbrojenia, zaoberá sa opatreniami, ktoré československá vláda urobila pre obmedzenie zbrojenia a zdôrazňuje, že Československo samo začalo v poslednej dobe postupne snižovat’ náklady na zbrojenie a má v úmysle v tomto aj pokračovať. Vláda zostáva neustále hlboko oddaná pokusom o zabezpečenie trvalého mieru, lebo dľa jej názoru budúcnosť malých národov j e zaručená jedine medzinárodným poriadkom, kde záyäzkami slobodne prijatými zaviažu sa všetky národy postaviť sa rozhodne svojimi všetkými prostriedkami tam, kde ich záujmy sú priamo dotknuté. Cielom Spoločnosti národov je v podstate dospeť postupne k tomuto stavu vecí, ktorého je možno dosiahnuť rôznymi cestami, československá vláda pokladá za vedľajšie, ktorá cesta bude zvolená. Podstatnou vecou pre ňu je, aby Zo zeme afér. —er, Budapest, august 1924. V politickom živote obyčajne býva leto dobou odpočinku, tak zvanej „ogurkovej sezóny”, kedy sa nič nedeje a keď aj sa voľačo deje, nie je to obyčajne nič zvlášť dôležitého. Avšak doba povojenná, zdá sa, tento starý dobrý zvyk hodila za hlavu a aspoň tento rok letná doba je dobou neustálej práce politických činiteľov. Je to — vlastne už bola — londýnska konferencia, ktorá rozhodla o pokoji v Europe. A ani Maďarsko nedalo si pokoja, neišlo na politické prázdniny: naopak posledná doba je takmer preplnená aférami a senzáciami, ktoré majú hlboký politický význam a ktoré iste sa stanú predmetom jednania národného shromaždenia v Budapeštu, ktoré sa side na jaseň. Séria politických senzácií bola akosi "Zahájená záležitosťou obrazu starého talian,ského majstra Jacopo di Palma, ktorý bol za vojny v Taliansku ulúpený, do Maďarska odvezený,: uschovaný a potom predaný atď. Vec táto skoro bola zatienená objavom „Esti Kuriru”, že totiž na státku vodcu „Ochrancov rasy” poslanca Gömbösa sú ukrytí vrahovia nemeckého ríšskeho ministra Erzbergera. Aféra táto dvihla mnoho prachu a v tom prachu zjavily sa poctivo a takými, akými sú tváre mnohých „Ochrancov rassy”, v prvom rade Gömbösa. A že tváre tieto nie sú príjemné, o tom netreba pochybovať. A že aj následky tohoto objavu sú ďalekosiahle, to je dnes už isté a Maďarsko raz sa zase ukázalo v takom svetle, aké mu nemôže byť priaznivé a príjemné a to tým menej, čím viacej pravdy svetlo toto ukazuje. že jedon z chránencov a hosťov Gômbôsových vrahom Erzbergerovým je, je' dnes už vecou dokázanou, a druhý, ktorý uprchol, práve svojim útekom dokázal,, že aj on bol tým, ktorý strielal na tohoto ministra. Ovšem záležitosť táto je komplikovanejšia, lebo sa ešte jedná o to, či Maďarsko vrahov vydá nemeckým úradom. Zdá sa, že k tomu mnoho chuti nemá, lebo si žiada, aby maďarským úradom boli zase vydaní vrahovia grófa Tiszu, ktorí sa ukrývajú v Nemecku. A medzitým, čo táto aféra bola v plnom prúde, začal „Esti Kurir” uverejňovať smutne dokumenty z činnosti Prónayovho bataliónu, ktorý batal., ktorého sídlo bolo v Miškovci, je aj na Slovensku dobre známy. A dok. E. K. vyprávajú o vraždách, ktorých tento batalión sa dopustil, o vraždách premyslených, chladnokrvných, beštiálnych a o to příšernějších, že sú skutočnými, že vraždy tieto sa stály i.. A konečne do tohoto obdobia afér prišiel aj proces bývalého tajomníka ministra poľnohospodárstva naďatádského Štefana Szabó-va. Proces trval len deň, bol vypočutý iba Ludvík Eskütt, obžalovaný v tomto procese a proces bol odročený, lebo duševný stav Eskiittov bude lekársky preskúmaný. Z toho, čo povedal Eskütt pred súdom, sa dá súdiť na dve možnosti: že všetky tie panamy, o ktorých hovoril a ktoré sa malý stať pod protektorátom a za priamej účasti ministra Szabó-va, sú pravdivé, alebo je Eskütt skutočne blázon. Medzitým, čo proces sa začal, ochorel minister Szabó a ešte dnes leží v posteli, čo sa týka Eskütta, dá sa predpokladať, že bude uznaný za blázna. Avšak sú veci, ktoré predsa len budú aj potom súdne prejednávať a to sú — špiritusové panamy, ktoré vraj stály maďarský štát 20 miliárd korún. Keď bola v Československu prejednávaná benzinová záležitosť, radovaly sa maďarské časopisy a referovaly veľmi obšírne o celej veci. Boly však aj ta-i ké časopisy, ktoré súčasne poukazovaly na to, že v Československu sa proti korupcii ide ostro, že nie sú šetrené žiadne osoby, nech je ich postavenie akékoľvek. Dnes alebo zajtra vypukne v Maďarsku špiritusová panama. Aj československé časopisy budú o nej referovať. Je len otázka, či aj v Maďarsku sa proti korupcii pôjde tak ostro a bezohľadne ako v Československu. Prípad Esküttov bol akousi predohrou k tejto panamé. Avšak táto predohra nesľubuje, že to pôjde tak, ako v Československu. Veď to, čo povedal Eskütt pred súdom, je tak závažné a tak dôležité, že obrana ministra Szabóva zdá sa proti tomu byť nedostatočnou. Snáď zapríčiňuje túto nedostatočnosť obrany choroba tohoto ministra. Je preto veľmi dôležité, aby ďalšie pojednávanie prinieslo plné svetlo do záležitosti, aby nebolo s ňou tak tajomne nakladané, ako sa to stalo s aférou vrahov Erzbergerových. Lebo potom je možné mnoho si mysleť a kto môže povedať, či myslenie to ne-zodpovedá pravde? Kto na príklad dnes môže povedať, čo je pravdy na tvrdení Esküttovom, že nie on, ale hlavne minister Szabó prevádzal panamu ? Koľko je pravdy na tom, že v ministerstve polnohospodárstva i z ministerstva polnohospcdárstva sa pracovalo pomocou úplatkov? čo je pravdy na tom, že vysvedčenie o duševnej nepríčetnosti Esküttovej bolo vystavené za 80.000 maďarských korún bez toho, aby bol jediný lekár skutočne Eskütta aj prezrel? Má pravdu Eskütt, alebo lže? ' — Otázky, na ktoré nedalo ani posledné pojednávanie odpoveď a na ktoré predsa len celá maďarská verejnosť by si žiadala poctivej odpovedi, práve tak ako zahraničie by rádo vedelo poctivú pravdu o prípade Erzbergerových vrahov, nehovoriac o tom, že Taliansko veľmi rado by malo už v svojom majetku obraz Jacopo di Palma. Veď pracovať pomocou tajnostkárstva neni nikdy dobré, a pravda je vždy lepšia ako pochybnosti a domnienky. sa k tomu cieľu pracovalo a tento sa neztrácal nikdy so zreteľa. Vojenská dozorčla komisia pre Maďarsko bude mať československého predsedu I Obavy maďarskej Mače. Budapešť, 1. septembra. —■ V rámci jednania Sväzu národov je v priebehu organizovanie medzinárodnej komisie pre vojenský dozor nad Maďarskom. Toto ustanovenie komisie je v Spojení so sanačným plánom pre Maďarsko. Poneváč francúzska komisia sa usniesla, aby terajšia medzispojenecká vojenská dozorčia komisia (Commissions interallié de controlle mill.jv Paríži bola zrušená, musí byť kontrola porazených štátov ustanovená Sväzom národov, ktorý v Ženeve organizuje zvláštnu komisiu. Teraz objavujú sa v maďarskej tlači poplašné zprávy o tom, že Malá dohoda je zastúpená v tejto komisii československým delegátom a preto vraj sa môže snadno stáť, že bude zvolený, ježto sa volí podľa poradia, predsedom tiež československý delegát. Možno vraj si ľahko predstaviť, s akou dobrou vôľou by sa chovala takáto komisia voči Maďarsku, ktoré vraj vzhľadom k sanáciám hospodárskym stalo sa vazalom ostatnej Európy. ktorú som si usmyslel spestriť zastávkou v čenstochovej, ako známom katol. pútnom mieste, kde sa schádzajú pútnici nie len z ďalekého okolia, ale i z cudziny, ba dokonca i exotickej, ako s«m sa presvedčil, keď som si na mieste kúpil denník „Goniec Czen^tochowski”, ktorý oznamoval, že najbližšie dni pricestujú do čenstochovej dvaja čiernošištudenti na univerzite v Pádovej. List z Polska. IT duk. — Lvov, 30. augusta 1924. Nemôžem tvrdiť, že by sa mne bolo v Krakove dačo nepáčilo, ba naopak javilo sa mne toto starohistorické poľské mesto omnoho sympatickejšie, než ako som ho bol poznal za vojny, hoci sa mnoho nezmepilo na jeho výzoru až na to, že zmizly nemecké nápisy firiem a změnily sa uniformy, aby všetko nadobudlo tradičného poľského rázu. I kráľovský hrad na Vavelu dôkladnou renováciou nadobudol svojej nádhery a v historickej tržnici, známej pod označením „Sukenica”, vládne zvýšený ruch Obzrúc si iba letmo všetko, čo stojí za obzretie a informujúc sa, o čom sa dalo a kde bolo možno, pocítil som nutkanie k ďalšej ceste. Neviem iste, čo mňa vlastne pudilo preč, ale pravdepodobne bola to všeobecná dražoba a niemenej tiež nestále počasie, lebo pomerne v krátkych intervaloch opakujúce sa prepršky bránily pobytu na uíiciach a azda tiež mútily náladu. Rozhodol som sa pokračovať v ceste smerom do Varšavy a odoberúc. sa na stanicu, kúpil som si lístok priamo do Varšavy, aby som najbližším vlakom nastúpil cestu, V čenstochovej. Do čenstochovej dorazil vlak asi hodinu odpoludnie. Naobedoval som sa v nádražnej reštaurácii, síce veľmi jednoducho, ale tiež pomerne ľacno. (Ža jedon a pol „zlotého”, teda približne desať korún, a to: polievka, mäso s príkrmom zeleniny a malé pivo.) Po obede, preštudujúc si cestovný poriadok, prišiel som na nový nápad a síce rozhodol som sa ix) krátkej zastávke pokračovať v ceste, aby som mohol spraviť odbočenie do poľského Manchesteru, známeho priemyselného mesta Lodže. Vyjdúc do mesta, zbadal som, že vládne tu nápadne zvýšený ruch a nemýlil som sa. Nie len že bol týždenný trh, ale ešte k tomu bol význačný pútny deň: „Výročie Matky Božskej čenstochovskej”, ako som sa dodatočne do- Zahájenle V. shromaždenia Spoločnosti národov. Ženeva, 1. septembra. — V odpoludňajšej schôdzke Spoločnosti národov bol zvolený 47 hlasmi proti 45 spolkový radca Motto (Švajčiarsko) prezidentom V. shromaždenia Spoločnosti národov. Výsledok voľby bol prijatý s hlasitou pochvalou, načo Hymans zvolenému blahoželal. M o t ta v svojej zahajovacej reči pozdravil víťazstvo obligátorného rozhodčieho súdu na londýnskej konferencii aj prítomnosť tak veľkého počtu aktívnych členov vlád a tak významných mužov a konštatoval vývoj idee Spoločnosti národov medzi pracujúcim ľudom všetkých štátov. Nato bolo rozhodnuté utvoriť 6-členú komisiu. Viedeň tajným komunistickým strediskom propagandy. Propagačné ústredie Európy. Skladiště bomb a gulometov. — Horečné činnosť sovietskych agentov. — Zlaté ruble a doláre. Viedeň, 1. septembra. — O centrále boľševickej propagandy vo Viedni přešly už časopisami zprávy teraz dostávajú sa na verejnosť ešte ďalšie podrobnosti. Viedeň stala sa pravým eldorádom rôznych politikov pochybnej povesti a rozmanitých dobrodruhov východnej Európy. Predmetom väčšiny tajných plánov a úmyslov je Balkán, ktorý si vyhliadla Moskva ^ po nezdarených pokusoch v Nemecku za svoj terč. Teraz sa sprisahajú a osnujú krvavé povstania v pokútnych viedenských kaviarňach. Niektoré denníky prinášajú podrobnosti anglické o rozsievaní povstania na Balkáne a do Carihradu a uvádzajú, že z Viedne dirigujú sa zásielky zbraní a výplaty rublov a dolárov na komunistickú propagandu. Na okolí Viedne sú skladištia munície, bomb a guľometov, ktoré tajne táto viedeňská agenda vybudovala. Z Viedne sa vysielajú boľševickí agenti aj do súsedných zemí (aj do Československa) a je priame kurierové spojenie s Ruskom. I do Československa sú posielané pomocou tejto agentúry emisári a propagačná literatúra pomocou viedeňských kníhkupcov.) Mali sme už príležitosť upozorniť na kníhkupecké zásielky so spisami Lenina s obálkami a s podtitulom spisov prez. Masaryka, zvedel. Čenstochová je dosť veľké mesto. Počtom obyvateľstva vyrovná sa temer Košiciam a bude ešte rozlahľejšie, nakoľko nie je veľmi výstavné. Zašiel som najprv do tržnej časti mesta, ale odtiaľ mňa to veľmi skoro vypudilo. Kde sa človek pozrel, všade prevládal žid v kaftane a uliciarqi tiahol nepríjemný zápach všetkých možných odtienkov. Na jednom námestí, kde predávali poľnohospodári svoje výrobky, hemžili sa židia ako prevážne procento medzi kupujúcimi a na inom námestí, kde boly soskúpené šiatory s textilným a iným tovarom, boli židia v absolútnej väčšine ako predavačia. Odbočil som z námestia a dostal som sa na neveľké priestranstvo, na ktorom sa vypína monumentálna stavba chrámu, vybudovaného z tehál do ruda vypálených v novorománskom štýle. Hoci na budove bole čiastočne lešenie, takže jej výzor nebol celkom zladený, predsa voči okoliu odrážala sa táto veľbudova ani perla v blate, takže nemohol som sa ubrániť nevôli pri pomyslení na toho, kto zvolil toto miesto k stavbe tak nákladnej budovy. Obíduc chrám, vracial som sa znechutený cez tržné námestie s tým úmyslom, aby som sa vrátil na stanicu a