Slovenský Východ, január 1928 (X/2-25)

1928-01-03 / No. 2

SlovemkMdwd Ročník X. Cis. 2. V Košiciach, v utorok 3. jannára 1928. Za 60 hal. Philip Showden. anglický pálili k, ktorý vystú­pil z neoúvi*lej Labcurparty pn iUročnoni členstve. Pre bulharsko-juhoslova nské sblíženie. rÖTK. Sofia, 2. januára. Minister zahraničia Burow poskytol zástup­com tlače interview. O svojom jednáni « Mi­­chalakomtlusom v Ženeve vyslovil sa Burow. že bolo jednané o železničnom spojení medzi Bulharskom a Soluřiou. O vybudováni obchod­ných stykov na základe smluvy panuje plné do­rozumenie. O vzťahoch k Juhoslávii vyhlásil Burov», že je pochopiteľné, jestliže sa javí nervozita v Juhoslávii a že z policajných dôvo­dov uzavreté sú hranice. Očakáva však v tom­to smere rýchle zmeny. Burow zdôraznil ocho­tu Bulharska, docieliť s Juhosláviou dobrý po­mer. Potvrdil tiež zprávy o francúzskych po­kusoch cieľom juhoslovansko-bulharského do­rozumenia. Ako v Belehrade, tak a i v Sofii pracuje sa na prehĺbení priateľských stykov. Briandov zahraničný interview. rč-TK. Londýn, 2. januára. V interviewe s parížskym korešpondentom ».Times” vravel Briand medzi iným: „Zvláštť prajem si pre Nový rok vývoj francúzsko-ne­­meekého sblíženia, ktoré sme s dvom Stresse­­manom započali. Politika izoPcie a zbroje­nie nie je vôbec žiadnou politikou.” Francúzsko-americké vyjednávanie o protiválečnú smiuvu. rČTK. Londýn, 2. januára. V nedeľu došiel francúzskemu vyslancovi ve Washingtone Claudelovi dôležitý telegram, dľa ktorého americká vláda je ochotná uzavrieť dve rôzne smluvy s Francúzskom. Za prvé je to obnovenie smluvy o rozhodcom súde z roku 1908, ktorážto smluva tohoto roku vyprší a ku ktorej majú byť pripojené dodatky. Potom je to smluva, ktorou sa má vyhlásiť, že pri rie­šení medzinárodných diferencií nemá byť pri­kročené k vojne. Toto uiednanie dľa myšlien­ky senátora Bora ha má byť uzavreté i s iný­mi štátmi. Sovietsky generálny konzul na zpiahočnej ceste z Kantónu. rReuter. Londýn, 2. januára. Sovietsky generálny konzul v Kantone, ktorý bol prijatý v Honkongu pre svoje náhle ochorenie v nemocnici, nastúpil včera po svo­jom uzdravení cestu do Šanghaja a ďalej do Ruska. Boj proti autonomistickému hnutiu v Elsasku. rHavas. Paríž. 2. januára. V Strassbourgu pokračuie sa ďalej v zatý­kaní členov autonomistického spiknutia. Vče­ra bol opäť zatknutý istý protestantský pastor. S-'-časne je stíhaný tiež istý Dumser, ktorý ne­dávno bol odsúdený pre urážku Francúzska k veľkej pokute a k trestu väzenia. Mnoho osôb bude obžalovaných, poneváč sú kompromitova­né nájdenými dokumentárni. Poincaré ľahko ochorel. ČTK. Paríž, 2. januára. Ministerský prezident Poincaré ľahko ocho­rel. Preto pri novoročnej audiencii u preziden­ta Doumerguea zastupoval ho minister justície. Dnešná hodnota cudiicb v*!*p: 100 Kčs stojí 15.3414 švajčiarskych frankov. 1 americký Hol ár................... 33 65 Kčs 100 rumunských lei................... 20 62'/» Kčs 100 poľských zlotých................... 376 8714 Kčs 100 maďarských nengô . , . . 589.— Kčs 100 rakúskych šilingov .... 475.40 Kčs 100 fr.ancúzskvch frankov . . . 132 28 Kčs 100 talianskych lír................... 177.72j4 Kčs 1A0 juhoslovanských dinárov . . 59.35 Kčs 100 nemeckých mariek .... 803.20 Kčs Hodnota Kčs v Curychn: Náš tohoročný program. Berúc do ohľadu všetky nevýhody a ťažké položenie, v akom východné Slo­vensko do prevratu bývalo, jeho úmy­­seľné odrezanie od druhej polovice Slo­venska, musíme povedať, že stojí v zna­mení úctyhodných výsledkov poctivé vykonanej práce vo všetkých oboroch a všetkých smeroch. Hlavné základy k ďalšiemu utešenému vývoju boly polo­žené a preto pozerať sa treba len do budúcnosti a ponúkať jej všetku dobrú vôľu, všetko poctivé úsilie, lebo čaká nás ešte príliš mnoho práce, a;by naše utešené východné Slovensko, ktoré po­liticky vedelo uhájiť primát nad všetký­mi druhými krajami slovenskými, bolo vyspelým územím aj v smeroch nepoli­tických. Bude teda jeho najväčšou starosťou úprava pomerov hospodárskych, sociál­nych, zdravotných a im podobných, kto­ré sú širokým poľom pre prácu každého, kto sa usiluje o rozvoi, zvýšenie blaho­bytu a zpevnenie myšlienky štátnej. Meliorácia a regulácia budú oreto aj v novom roku aktuálmni problémami, práve tak, ako otázka dooravná, hlavne zlepšovanie starých a budovanie nových ciest a — samozreime aj železníc, ktoré by veľmi přispěly k pozdvihnutou vrstiev výrobných aj robotných. Dľa ohlásených propozícií vlád v a jednotli­vých ministerstiev možno rátať v tomto roku s uskutočňovaním mnohých už vypracovaných plánov a tak s budo­vaním veľkého diela, ktoré bude jasne charakterizovať etapu samostatnosti a oslobodenia. Zvlášť veľké úlioly čakajú činnosť humánnu a osvetovú, ktoré spolu značne súvisia. Radi by sme totiž, aby sa v novom roku zmenšila práca súdov o početné zločiny, vrážd,’ zabití ťažkých ublížení-na tele, aby viac roz­a um a presvedčenie rozhodovaly, ako tvrdá päsť. Má tu iste veľký a krásny cieľ pred sebou výchova ľudu nábožen­ská aj osvetová. Je jedným z najťažších úkolov: zušľachťovať ľudskú dušu, ale Senzačný obrat vo veci veľkobytčian­skych vrážd. Spoločník vrahov. —- Doznanle náčeSnika ziotrliej bandy. bd. Trenčín. 2. januára. — Ako sme už oznámili, bol v Bratislave zatknutý 24ročný robotník Alexander Zolder. ktorý je podozre­­lý, že je spolupáchateľom zavraždenia záhrad­níka Nirschyho, prevedeného veľkobytčian­­skym vrahom Markíom, a bol dopravený k se­dni do Trenčína, kde sú uväznení aj druhí účastníci známych veľkobytčianskych vrážd. Až dosiaľ Zolder akúkoľvek účasť na vra­žde tají. V tejto veci nastal teraz senzačný obrat. Náčelník celej tejto zlotrilej bandy, ktorý sa vydával za Ľudevíta Hafnera a kto­rý sa už viac razy márne pokusil o útek, predvčerom oznámil vyšetrujúcemu sudcovi, že tiež má podiel na vraždách vo Veľkej Bytči a okrem toho ešte rad rôznych iných trestných činov. Ďalej udal, že jeho pravé meno je Štefan Bognár a že pochádza z Maďarska. Bognár sa priznal tiež konečne k tomu, že pri známej lúpeži vo Veľkej Bytči zabil obchodníka Gaj­­došika, ktorý náhodou vstúpil do miestnosti filiálky Žilinskej agrárnej bankv vo Veľkej Bytči, keď tam lupiči pracovali. Bognár udal, že za vojny slúžil ako vojak po dlhší čas v Plzni. Roku 1918 bol ošetrovaný v Piešťanoch a potom odišiel do Maďarska, kde sa dopu­stil niekoľko zločinov. Za komunistického re­žimu v Maďarsku bol členom „Terorkülönit• ményu” a keď tento režim bol odstránený, vtedy vstúpil do armády maďarskej ako ši­­kovateľ. Po niekoľko mesiacoch stal sa potom členom Frónayovho Kiilônitményu v okolí Ostrihomu a keď mu tam začala byť pôda pod nohami horúca, prišiel do Československa. V Žiline chystal sa previesť v továrni na zápalky veľkú lúpežnú krádež, ale potom mu­sel tento úmysel zanechať. Nato odišiel d« Bratislavy, kde vstúpil do styku s mnohými zlodejmi a stal sa ich hlavou. Bognár vypra­coval plán na lúpež vo Veľkej Bytči, a plán tento bol tiež do všetkých dôsledkov preve­dený. Teraz zavedené bok) pátranie, ako v Buda­pešti, tak aj v Bratislave, ktoré má za cieľ zi­stiť, aký život viedol Bognár až do svojho prí­chodu do Československa. Rumunský št* t prepravený o 375 miliárd lei. Faiťšnými kon<@siami na p@ftralefov6 pozemky. ps. Bukarest, 2. januára. —' Po zeme­­dsfcätve je petrolej najväčším bohatstvom ze­me, a preto, ako Rumunsko samo, tak i cu­dzina sleduje pozorne všetky udalosti, ktorí sa týkajú rumunského naftového priemyslu, V týchto dňoch rozšírila sa správa o sen­začnom odhalení býv. poslanca M. P. Floras­­ca, lesného inžiniera. Poneváč nie je »riadená špeciálna organi­zácia, štátny bannícky kataster — pre súpis a kataster štátnych bannícky eh práv — pá­chalo sa denne a p^eha denne v petrolej »nos­ných územiach odcudzovanie štát. pozemkov a to tým spôsobom, že ťažobná koncesia udeľu­je sa na základe vlastníctva domnelého a nie skutočného. Súdne inštancie neskúmajú na mieste polohu pozemkov, neoverujú vlastnícke právo k nim, a tak štát je denne pripravovaný o svoje práva. Výmer petrolejonosných pozemkov, ktoré sú takto vykorisťované cudzincami na zá- POLONINSKÝ Zo Života pniíkov. Brieždi sa na horách. Z lona nachových obláčkov vyšľahly prvé sväzky žiarivých lú­čov, ktoré rýchle rozptyl valy ostatný závo. nočnej šedi. Stlumily nežný nach a zaměnily ho jagavým zlatom. Skoro na to sa vynoril veľký, ohnivý kotúč. Lúče chytro pohladknly dlhé, zelené chrbáty polonin, kde do kryštálo­vých rosných kvapôk vložily po ohnivej iskier­ke, ktorá z nich spravila miliony perál. Napo­kon sliezaly po trávnatom boku dolu až k les­nej čiare, kde začaly objímať mohutné kosor­­ce polámaných a ošarpaných smrekov. Len y dolinách pod hlbokým morom bielej, mäkkej hmlv ešte všetko spalo á len žblnkot ručeja rušil kľud. V samom lone hôr, medzi strmými bokami, oživnul breh bystriny. Zo šiatra, pokrytého aj vystlaného aromatickou čečinou, vychádzaly temné postavy, ktoré kolembavým krokom mi­zly v nehybnej, zachmúrenej hmle k zurčiacej vode. Tí, čo vnútri ostali, chvtro rozdúchali v oahrebe ostatné iskierky a nakládli nový ohník, štipľavý dym, srážaný hustou hmlou, poma­ly sa vinul pod strechou v hustých stĺpoch. Čss od času niekto zakýchnul, zahrešil, a keď ho už dusilo, vybehol von. O chvíľku šiator osamel. Skoro na to bol monotónny šum vody ruše­ný prudkými údermi pltníkov, ktorí robili po­sledné prípravy k nebezpečnej ceste divým prúdom bystriny. Boli všetci zamlkli a len nie­klade falošných koncesií, stanoví F lores ku na 25.000 ha. So zreteľom k tomu, že štát bol pripravený o tieto pozemky, o ročné popla­tky, o tridsaťprocentný podiel na ťažbe, vy­rátal Florescu škody rumunskej štátnej po­kladnice do tohoto času na 375 miliárd lei (75 miliárd Kčs). Jestli má Florescu vo svo­jich údajoch pravdu, čo iste ukáže blízka bu­dúcnosť, je oprávnené i jeho tvrdenie, že mi­liardami, o ktoré bol štát sústavne pripra­vovaný, mohly by byť takto len za petrolej zaplatené všetky rumím, verejné dlžoby. Flo­rescu hovorí, že neodhalaje všetky podvody s udeľovaním koncesií, z posledných prípadov však menuje tento: Skupina liberálov z Tarhovišita zmocnila sa svojvoľne, za súhlasu verejných úradov, 80 ha petrojejonesného územia v lese Oknica- Ochiuri a tiež toľko na lesných mýtinách, čím vznikla štátu škoda 1485 miliónov lei (temer 309 mil. Kčs). kedy rozťal ťažkú hmlu stručný rozkaz dozor­cu, zaprašťala húžva, nepríjemne zavrždel ne­­božiec. Asi dvadsať pltníkov behalo a skákalo sem a tam v horúčnom chvate. Dozorcom bol stařík, ktorému pri tejto robote už pošedively dlhé vlasy, rozhodené v hustých pletencoch pc nahrbenej šiji. Jeho vráskovitá tvár sa mnohí nelíšila od kôry mocných smrekov, ktoré sa te­­; raz dvíhaly ako temná hradba na niekoľko ! desiatok krokov od brehu do neznámej výšky, I tonúcej v mliečnom mori. Stál pokojne, súc 1 tak hlboko pohrúžený v starostiach o dnešnú I výpravu, že mu aj zapekačka prestala dymiť, ktorú mal v bezzubých ústach každý deň od časného rána až do mrkania. Zrazu poc’Hl, že ho hladká po tvári ľahučký , vetrík. Hneď mu vykúzlil úsmev na uvädnu­tých lícach, lebo mu zvestoval pekný čas. Za­tiahol maškrtné zo zapekačkv a pozoroval na­tešený čarovnú zmenu v neh-hnej hmle. Ve- I trik, k+orý sa nedávno narodil na okraji veľ­kej nížiny, v nej zavíril a tiskal ju pomaly hore dolinou ku strmým svahom. Ako jeho sila rástla, tak sa mu podarilo to bielo more najprv rozviniť a potom roztrhať na dlhé pru­hy, ktoré hnal vyššie a vyššie v ústrety jas­­inému slnku. To teraz presťahovalo špárami j až na dno doliny, ale len na málo okamihov, - l"bo biela massa bola na ústune no celej dĺžke údolia, tvoriac ohromný jazri:, .ktorý sa vy­­plaz’T od vrcho'kov hôr do h-mscho nekonečna. Už naholo tak smutno, Pbo sa trochu novy­snilo. Na jednom brehu holo vidno celý rad 1155 f a "t* ryvjr>T*'”.Vr*rivrtTl Tr r'íryliTfí'n TT’uFn vbíjali posledné kolíky, ktorými upevnili hú­ súčasne úkolom najpeknejším a najzá slušnejším, Idealizmus na tomto poli uplatnený jť najproduktívnejší, lebo rodí a rozmno­žuje hodnoty, pozdvihujúce a prehlbu­júce všetok ľudský život. Vzdelanie ľu­du je brána tak k demokracii, ako k hospodárskemu rozkvetu a všeobecné mu blahobytu. Je to problém najaktuál­nejší. Dó rámca všetkých veľkých úkolov, 'ktoré či v. svojich celkoch, alebo aspoň v jednotlivostiach čakajú na svoje vy­bavenie, spadá tohoto roku oslava prvé­ho decenia našej samostatnosti. S rozochvelou dušou a najvznešenej­šími pocitfími konštatujeme túto veľkú udalosť. Hrdosť sa dvíha v hrudi roz­­radostnenej šťastím, že práve nám do­žičil veľký osud oslavovať po stáročiach tvrdej nevoľnosti a krutej poroby vzkriesenie samostatnosti, obnovenie suverénného štátu. Bude preto treba, aby sme sa ukázali byť hodnými tohoto ozaj veľkého šťa­stia a aby sme slávili historický význam tohoto jubilejného roku nielen osobnou Účasťou a rečami pri hlavných slávnost­ných dňoch, ale aby sme ho posvätili veľkým bratstvom a dokonalým po­rozumením si a aby sme zasvätili vše­tku našu prácu celého tohoto roku onej veľkej myšlienke, pre ktorú jubikrie: našej slobode a samostatnosti nášho štátu. V tom nech je náš hlavný tohoroční program. ž vy, alebo 11a středku zarážali dva kolíky a na rie ešte konár, na ktorý si zavesia kabáty, ta­­rtistry, alebo batohy. Stařík teraz obchádzal pracujúcich a pobá­dal ich, aby čím skôr skončili svoju prácu. Na­pokon sa zastavil a všetkých hladkal teplým pohľadom belasých očí. Veď si práve spomí­nal na svoju mladosť. Bol kedysi tiež mocný chlap, urastený ako hen tam Vasil — hej, ako Vasil, a kaď sa na chvíľu zahľadel na jeho robotu, radostne si zatiahol zo zapekačky, le­bo mu chystal príjemné prekvapenie. Bolo na­ozaj radosť dívať sa ako pracuje. Práve bol sklonený nad nebožiecom a vyvrtá val ostatnú dieru pre kolík. Bol bosý a hrubé, biele noha­vice mal vyhrnuté nad kolená, takže bolo do­bre vidieť harmonickú prácu lýtkových sva­lov do bronzová ohořených. Aj pod snotenou rubaškou sa rysovaly ostré kontúry širokých nliec. Teraz zastal v práci; nie azda preto, že by bol ustatý, ple cítil, že ho ktosi pozoruje, a vo smere počiťku našiel usmiatu staříkovu tvár. Dozorca pristúpil bližšie a určil mu čestné miesto na prvej plti vedľa skúseného Štefana. To bolo už dávnou túžbou Vasilovou a preto z toho mal veľkú radosť. Pltníci, zahraní robotou ani nezbadali, že prebehol nad nimi ostatný stĺp hmly a nad úzkym priestorom doliny bola len bríasá oblo­ha. Stařík rozkázal spustiť prvú plť, lebo vo­da, vypustená zo zástav podvihla hladinu by­striny natoľko, že sa plť ani na väčších ska­lách nemohla zadržať. Je to pre tých prostých ľ”dí s’-'vnoríný okamih, keď sa plť rozletí po vírivej hladine ani šíp. Keď sa up ae dívaš.

Next