Slovenský Východ, január 1928 (X/2-25)
1928-01-03 / No. 2
SlovemkMdwd Ročník X. Cis. 2. V Košiciach, v utorok 3. jannára 1928. Za 60 hal. Philip Showden. anglický pálili k, ktorý vystúpil z neoúvi*lej Labcurparty pn iUročnoni členstve. Pre bulharsko-juhoslova nské sblíženie. rÖTK. Sofia, 2. januára. Minister zahraničia Burow poskytol zástupcom tlače interview. O svojom jednáni « Michalakomtlusom v Ženeve vyslovil sa Burow. že bolo jednané o železničnom spojení medzi Bulharskom a Soluřiou. O vybudováni obchodných stykov na základe smluvy panuje plné dorozumenie. O vzťahoch k Juhoslávii vyhlásil Burov», že je pochopiteľné, jestliže sa javí nervozita v Juhoslávii a že z policajných dôvodov uzavreté sú hranice. Očakáva však v tomto smere rýchle zmeny. Burow zdôraznil ochotu Bulharska, docieliť s Juhosláviou dobrý pomer. Potvrdil tiež zprávy o francúzskych pokusoch cieľom juhoslovansko-bulharského dorozumenia. Ako v Belehrade, tak a i v Sofii pracuje sa na prehĺbení priateľských stykov. Briandov zahraničný interview. rč-TK. Londýn, 2. januára. V interviewe s parížskym korešpondentom ».Times” vravel Briand medzi iným: „Zvláštť prajem si pre Nový rok vývoj francúzsko-nemeekého sblíženia, ktoré sme s dvom Stressemanom započali. Politika izoPcie a zbrojenie nie je vôbec žiadnou politikou.” Francúzsko-americké vyjednávanie o protiválečnú smiuvu. rČTK. Londýn, 2. januára. V nedeľu došiel francúzskemu vyslancovi ve Washingtone Claudelovi dôležitý telegram, dľa ktorého americká vláda je ochotná uzavrieť dve rôzne smluvy s Francúzskom. Za prvé je to obnovenie smluvy o rozhodcom súde z roku 1908, ktorážto smluva tohoto roku vyprší a ku ktorej majú byť pripojené dodatky. Potom je to smluva, ktorou sa má vyhlásiť, že pri riešení medzinárodných diferencií nemá byť prikročené k vojne. Toto uiednanie dľa myšlienky senátora Bora ha má byť uzavreté i s inými štátmi. Sovietsky generálny konzul na zpiahočnej ceste z Kantónu. rReuter. Londýn, 2. januára. Sovietsky generálny konzul v Kantone, ktorý bol prijatý v Honkongu pre svoje náhle ochorenie v nemocnici, nastúpil včera po svojom uzdravení cestu do Šanghaja a ďalej do Ruska. Boj proti autonomistickému hnutiu v Elsasku. rHavas. Paríž. 2. januára. V Strassbourgu pokračuie sa ďalej v zatýkaní členov autonomistického spiknutia. Včera bol opäť zatknutý istý protestantský pastor. S-'-časne je stíhaný tiež istý Dumser, ktorý nedávno bol odsúdený pre urážku Francúzska k veľkej pokute a k trestu väzenia. Mnoho osôb bude obžalovaných, poneváč sú kompromitované nájdenými dokumentárni. Poincaré ľahko ochorel. ČTK. Paríž, 2. januára. Ministerský prezident Poincaré ľahko ochorel. Preto pri novoročnej audiencii u prezidenta Doumerguea zastupoval ho minister justície. Dnešná hodnota cudiicb v*!*p: 100 Kčs stojí 15.3414 švajčiarskych frankov. 1 americký Hol ár................... 33 65 Kčs 100 rumunských lei................... 20 62'/» Kčs 100 poľských zlotých................... 376 8714 Kčs 100 maďarských nengô . , . . 589.— Kčs 100 rakúskych šilingov .... 475.40 Kčs 100 fr.ancúzskvch frankov . . . 132 28 Kčs 100 talianskych lír................... 177.72j4 Kčs 1A0 juhoslovanských dinárov . . 59.35 Kčs 100 nemeckých mariek .... 803.20 Kčs Hodnota Kčs v Curychn: Náš tohoročný program. Berúc do ohľadu všetky nevýhody a ťažké položenie, v akom východné Slovensko do prevratu bývalo, jeho úmyseľné odrezanie od druhej polovice Slovenska, musíme povedať, že stojí v znamení úctyhodných výsledkov poctivé vykonanej práce vo všetkých oboroch a všetkých smeroch. Hlavné základy k ďalšiemu utešenému vývoju boly položené a preto pozerať sa treba len do budúcnosti a ponúkať jej všetku dobrú vôľu, všetko poctivé úsilie, lebo čaká nás ešte príliš mnoho práce, a;by naše utešené východné Slovensko, ktoré politicky vedelo uhájiť primát nad všetkými druhými krajami slovenskými, bolo vyspelým územím aj v smeroch nepolitických. Bude teda jeho najväčšou starosťou úprava pomerov hospodárskych, sociálnych, zdravotných a im podobných, ktoré sú širokým poľom pre prácu každého, kto sa usiluje o rozvoi, zvýšenie blahobytu a zpevnenie myšlienky štátnej. Meliorácia a regulácia budú oreto aj v novom roku aktuálmni problémami, práve tak, ako otázka dooravná, hlavne zlepšovanie starých a budovanie nových ciest a — samozreime aj železníc, ktoré by veľmi přispěly k pozdvihnutou vrstiev výrobných aj robotných. Dľa ohlásených propozícií vlád v a jednotlivých ministerstiev možno rátať v tomto roku s uskutočňovaním mnohých už vypracovaných plánov a tak s budovaním veľkého diela, ktoré bude jasne charakterizovať etapu samostatnosti a oslobodenia. Zvlášť veľké úlioly čakajú činnosť humánnu a osvetovú, ktoré spolu značne súvisia. Radi by sme totiž, aby sa v novom roku zmenšila práca súdov o početné zločiny, vrážd,’ zabití ťažkých ublížení-na tele, aby viac roza um a presvedčenie rozhodovaly, ako tvrdá päsť. Má tu iste veľký a krásny cieľ pred sebou výchova ľudu náboženská aj osvetová. Je jedným z najťažších úkolov: zušľachťovať ľudskú dušu, ale Senzačný obrat vo veci veľkobytčianskych vrážd. Spoločník vrahov. —- Doznanle náčeSnika ziotrliej bandy. bd. Trenčín. 2. januára. — Ako sme už oznámili, bol v Bratislave zatknutý 24ročný robotník Alexander Zolder. ktorý je podozrelý, že je spolupáchateľom zavraždenia záhradníka Nirschyho, prevedeného veľkobytčianskym vrahom Markíom, a bol dopravený k sedni do Trenčína, kde sú uväznení aj druhí účastníci známych veľkobytčianskych vrážd. Až dosiaľ Zolder akúkoľvek účasť na vražde tají. V tejto veci nastal teraz senzačný obrat. Náčelník celej tejto zlotrilej bandy, ktorý sa vydával za Ľudevíta Hafnera a ktorý sa už viac razy márne pokusil o útek, predvčerom oznámil vyšetrujúcemu sudcovi, že tiež má podiel na vraždách vo Veľkej Bytči a okrem toho ešte rad rôznych iných trestných činov. Ďalej udal, že jeho pravé meno je Štefan Bognár a že pochádza z Maďarska. Bognár sa priznal tiež konečne k tomu, že pri známej lúpeži vo Veľkej Bytči zabil obchodníka Gajdošika, ktorý náhodou vstúpil do miestnosti filiálky Žilinskej agrárnej bankv vo Veľkej Bytči, keď tam lupiči pracovali. Bognár udal, že za vojny slúžil ako vojak po dlhší čas v Plzni. Roku 1918 bol ošetrovaný v Piešťanoch a potom odišiel do Maďarska, kde sa dopustil niekoľko zločinov. Za komunistického režimu v Maďarsku bol členom „Terorkülönit• ményu” a keď tento režim bol odstránený, vtedy vstúpil do armády maďarskej ako šikovateľ. Po niekoľko mesiacoch stal sa potom členom Frónayovho Kiilônitményu v okolí Ostrihomu a keď mu tam začala byť pôda pod nohami horúca, prišiel do Československa. V Žiline chystal sa previesť v továrni na zápalky veľkú lúpežnú krádež, ale potom musel tento úmysel zanechať. Nato odišiel d« Bratislavy, kde vstúpil do styku s mnohými zlodejmi a stal sa ich hlavou. Bognár vypracoval plán na lúpež vo Veľkej Bytči, a plán tento bol tiež do všetkých dôsledkov prevedený. Teraz zavedené bok) pátranie, ako v Budapešti, tak aj v Bratislave, ktoré má za cieľ zistiť, aký život viedol Bognár až do svojho príchodu do Československa. Rumunský št* t prepravený o 375 miliárd lei. Faiťšnými kon<@siami na p@ftralefov6 pozemky. ps. Bukarest, 2. januára. —' Po zemedsfcätve je petrolej najväčším bohatstvom zeme, a preto, ako Rumunsko samo, tak i cudzina sleduje pozorne všetky udalosti, ktorí sa týkajú rumunského naftového priemyslu, V týchto dňoch rozšírila sa správa o senzačnom odhalení býv. poslanca M. P. Florasca, lesného inžiniera. Poneváč nie je »riadená špeciálna organizácia, štátny bannícky kataster — pre súpis a kataster štátnych bannícky eh práv — páchalo sa denne a p^eha denne v petrolej »nosných územiach odcudzovanie štát. pozemkov a to tým spôsobom, že ťažobná koncesia udeľuje sa na základe vlastníctva domnelého a nie skutočného. Súdne inštancie neskúmajú na mieste polohu pozemkov, neoverujú vlastnícke právo k nim, a tak štát je denne pripravovaný o svoje práva. Výmer petrolejonosných pozemkov, ktoré sú takto vykorisťované cudzincami na zá- POLONINSKÝ Zo Života pniíkov. Brieždi sa na horách. Z lona nachových obláčkov vyšľahly prvé sväzky žiarivých lúčov, ktoré rýchle rozptyl valy ostatný závo. nočnej šedi. Stlumily nežný nach a zaměnily ho jagavým zlatom. Skoro na to sa vynoril veľký, ohnivý kotúč. Lúče chytro pohladknly dlhé, zelené chrbáty polonin, kde do kryštálových rosných kvapôk vložily po ohnivej iskierke, ktorá z nich spravila miliony perál. Napokon sliezaly po trávnatom boku dolu až k lesnej čiare, kde začaly objímať mohutné kosorce polámaných a ošarpaných smrekov. Len y dolinách pod hlbokým morom bielej, mäkkej hmlv ešte všetko spalo á len žblnkot ručeja rušil kľud. V samom lone hôr, medzi strmými bokami, oživnul breh bystriny. Zo šiatra, pokrytého aj vystlaného aromatickou čečinou, vychádzaly temné postavy, ktoré kolembavým krokom mizly v nehybnej, zachmúrenej hmle k zurčiacej vode. Tí, čo vnútri ostali, chvtro rozdúchali v oahrebe ostatné iskierky a nakládli nový ohník, štipľavý dym, srážaný hustou hmlou, pomaly sa vinul pod strechou v hustých stĺpoch. Čss od času niekto zakýchnul, zahrešil, a keď ho už dusilo, vybehol von. O chvíľku šiator osamel. Skoro na to bol monotónny šum vody rušený prudkými údermi pltníkov, ktorí robili posledné prípravy k nebezpečnej ceste divým prúdom bystriny. Boli všetci zamlkli a len nieklade falošných koncesií, stanoví F lores ku na 25.000 ha. So zreteľom k tomu, že štát bol pripravený o tieto pozemky, o ročné poplatky, o tridsaťprocentný podiel na ťažbe, vyrátal Florescu škody rumunskej štátnej pokladnice do tohoto času na 375 miliárd lei (75 miliárd Kčs). Jestli má Florescu vo svojich údajoch pravdu, čo iste ukáže blízka budúcnosť, je oprávnené i jeho tvrdenie, že miliardami, o ktoré bol štát sústavne pripravovaný, mohly by byť takto len za petrolej zaplatené všetky rumím, verejné dlžoby. Florescu hovorí, že neodhalaje všetky podvody s udeľovaním koncesií, z posledných prípadov však menuje tento: Skupina liberálov z Tarhovišita zmocnila sa svojvoľne, za súhlasu verejných úradov, 80 ha petrojejonesného územia v lese Oknica- Ochiuri a tiež toľko na lesných mýtinách, čím vznikla štátu škoda 1485 miliónov lei (temer 309 mil. Kčs). kedy rozťal ťažkú hmlu stručný rozkaz dozorcu, zaprašťala húžva, nepríjemne zavrždel nebožiec. Asi dvadsať pltníkov behalo a skákalo sem a tam v horúčnom chvate. Dozorcom bol stařík, ktorému pri tejto robote už pošedively dlhé vlasy, rozhodené v hustých pletencoch pc nahrbenej šiji. Jeho vráskovitá tvár sa mnohí nelíšila od kôry mocných smrekov, ktoré sa te; raz dvíhaly ako temná hradba na niekoľko ! desiatok krokov od brehu do neznámej výšky, I tonúcej v mliečnom mori. Stál pokojne, súc 1 tak hlboko pohrúžený v starostiach o dnešnú I výpravu, že mu aj zapekačka prestala dymiť, ktorú mal v bezzubých ústach každý deň od časného rána až do mrkania. Zrazu poc’Hl, že ho hladká po tvári ľahučký , vetrík. Hneď mu vykúzlil úsmev na uvädnutých lícach, lebo mu zvestoval pekný čas. Zatiahol maškrtné zo zapekačkv a pozoroval natešený čarovnú zmenu v neh-hnej hmle. Ve- I trik, k+orý sa nedávno narodil na okraji veľkej nížiny, v nej zavíril a tiskal ju pomaly hore dolinou ku strmým svahom. Ako jeho sila rástla, tak sa mu podarilo to bielo more najprv rozviniť a potom roztrhať na dlhé pruhy, ktoré hnal vyššie a vyššie v ústrety jasinému slnku. To teraz presťahovalo špárami j až na dno doliny, ale len na málo okamihov, - l"bo biela massa bola na ústune no celej dĺžke údolia, tvoriac ohromný jazri:, .ktorý sa vyplaz’T od vrcho'kov hôr do h-mscho nekonečna. Už naholo tak smutno, Pbo sa trochu novysnilo. Na jednom brehu holo vidno celý rad 1155 f a "t* ryvjr>T*'”.Vr*rivrtTl Tr r'íryliTfí'n TT’uFn vbíjali posledné kolíky, ktorými upevnili hú súčasne úkolom najpeknejším a najzá slušnejším, Idealizmus na tomto poli uplatnený jť najproduktívnejší, lebo rodí a rozmnožuje hodnoty, pozdvihujúce a prehlbujúce všetok ľudský život. Vzdelanie ľudu je brána tak k demokracii, ako k hospodárskemu rozkvetu a všeobecné mu blahobytu. Je to problém najaktuálnejší. Dó rámca všetkých veľkých úkolov, 'ktoré či v. svojich celkoch, alebo aspoň v jednotlivostiach čakajú na svoje vybavenie, spadá tohoto roku oslava prvého decenia našej samostatnosti. S rozochvelou dušou a najvznešenejšími pocitfími konštatujeme túto veľkú udalosť. Hrdosť sa dvíha v hrudi rozradostnenej šťastím, že práve nám dožičil veľký osud oslavovať po stáročiach tvrdej nevoľnosti a krutej poroby vzkriesenie samostatnosti, obnovenie suverénného štátu. Bude preto treba, aby sme sa ukázali byť hodnými tohoto ozaj veľkého šťastia a aby sme slávili historický význam tohoto jubilejného roku nielen osobnou Účasťou a rečami pri hlavných slávnostných dňoch, ale aby sme ho posvätili veľkým bratstvom a dokonalým porozumením si a aby sme zasvätili všetku našu prácu celého tohoto roku onej veľkej myšlienke, pre ktorú jubikrie: našej slobode a samostatnosti nášho štátu. V tom nech je náš hlavný tohoroční program. ž vy, alebo 11a středku zarážali dva kolíky a na rie ešte konár, na ktorý si zavesia kabáty, tartistry, alebo batohy. Stařík teraz obchádzal pracujúcich a pobádal ich, aby čím skôr skončili svoju prácu. Napokon sa zastavil a všetkých hladkal teplým pohľadom belasých očí. Veď si práve spomínal na svoju mladosť. Bol kedysi tiež mocný chlap, urastený ako hen tam Vasil — hej, ako Vasil, a kaď sa na chvíľu zahľadel na jeho robotu, radostne si zatiahol zo zapekačky, lebo mu chystal príjemné prekvapenie. Bolo naozaj radosť dívať sa ako pracuje. Práve bol sklonený nad nebožiecom a vyvrtá val ostatnú dieru pre kolík. Bol bosý a hrubé, biele nohavice mal vyhrnuté nad kolená, takže bolo dobre vidieť harmonickú prácu lýtkových svalov do bronzová ohořených. Aj pod snotenou rubaškou sa rysovaly ostré kontúry širokých nliec. Teraz zastal v práci; nie azda preto, že by bol ustatý, ple cítil, že ho ktosi pozoruje, a vo smere počiťku našiel usmiatu staříkovu tvár. Dozorca pristúpil bližšie a určil mu čestné miesto na prvej plti vedľa skúseného Štefana. To bolo už dávnou túžbou Vasilovou a preto z toho mal veľkú radosť. Pltníci, zahraní robotou ani nezbadali, že prebehol nad nimi ostatný stĺp hmly a nad úzkym priestorom doliny bola len bríasá obloha. Stařík rozkázal spustiť prvú plť, lebo voda, vypustená zo zástav podvihla hladinu bystriny natoľko, že sa plť ani na väčších skalách nemohla zadržať. Je to pre tých prostých ľ”dí s’-'vnoríný okamih, keď sa plť rozletí po vírivej hladine ani šíp. Keď sa up ae dívaš.