Slovenský Východ, marec 1928 (X/51-77)

1928-03-01 / No. 51

______ _____ «KgaBK»aggffiBiBgag»BBiaaBBBB3aaaBa«»»i> wmi i nr ’i iiw«^ »*1111 f mr n ««■■■■■■■MMBWwrwMiMnwwii 1w: Bočník X. Číslo 51. ¥ Košiciacb, vo štvrtok 1. marca 1928._____________ Za 60 kal. Pred úpravou diecéznych hraníc na Slovensku. 400 farských obcí s miliónom obyvateľov. 11. Praha, 29. februára. — Dohoda s Vati­kánom na základe modus vivendi je dnes po formálnej stránke hotovou vecou, takže ide len o uskutočnenie podstatných rozhodnutí, ob­siahnutých v tejto dohode. Ako sa dozvedá orgán ministra dra Šrámka „Lidové listy”, po návrate ministra zahrani­čia dra Beneša zo Ženevy a po nastúpení úra­du novovymenovaného nuncia v Prahe Msgra Ciriaciho, čo sa stane pravdepodobne hneď po veľkonočných sviatkoch, prikročí sa k reali­zácii ustanovení modus vivendi a to v prvom rade k úprave diecéznych hraníc na Slovensku. V tom ohľade ide celkom o 400 farských obcí. približne s * miliónom farníkov, ktorí až do­siaľ prináležajú k arcibiskupstvu v Ostriho­me. Súčasne bude uskutočnená nová úprava biskupstiev na Slovensku po stránke admini­stratívnej i osobnej, ako i s ohľadom na arci­biskupstvo, ktorého sídlo nie je dosiaľ ustá­lené. Už vopred možno zdôrazniť, že uskutočnením tejto úpravy diecéznych hraníc bude zjednané na Slovensku v mnohom ohľade ujasnenie. Ako sa dozvedajú „Národní listy”, za českosloven­ského vyslanca u Vatikánu bude vymenovaný dr. Radinský. Bardáma a obecná pokladnica. Smutný obrázok obecného hospodárstva. - Sprenevery v Petržalke. —er. Bratislava, 29. februára. — Ne­veľká obec pri Bratislave, Petržalka, majúce dovedna asi 9000 obyvateľov, stala sa javiskom vzrušeného obecného zasadnutia, ktorého ná­sledok bude demisia obecného zastupiteľstva a súdne pojednávanie. Zistilo sa totiž už pred časom, že v obecnej pokladnici sú neporiadky. Keď však v ostat­nom čase obecný notár Javoš nevedel vyplá­cať ani haliera a keď rozličné povesti sa šíri- J y, nariadil starosta obce náhlu prehliadku obecného účtovania a obecnej pokladnice, Okrem toho bol Javoš okamžite zo svojho mie­sta suspendovaný. Výsledok vyšetrovania je prekvapujúci. Zi­stilo sa, že od roku 1925 obecné hospodárstve je v n t* prostom neporiadku, že na pr. potvr­denka na 200.000 Kčs nie je u obce v origi­nále, ale v opise, že sa dnes nedá naprosto zi­stiť, ktori občania v Petržalke dane obecné platili a ktorí nie, ďalej že 60 položiek, ktoré dovedna robia 1,600.000 Kčs, nebolo zakniho­vaných atď. Jednoducho: zistilo sa, že v obec­nom hospodárstve petržalskom je taký nepo-riadok, že nik nevie, čo obec má a nemá, čc prijala a čo vydala, Následok tohoto zistenia bol ten, že notái Javoš bol okamžite suspendovaný. Ale od to­ho okamihu Javoš tiež z Petržalky zmizol a nik nevie, kde je. Len to sa vie, že sa dvorí1 jednej speváčke z baru, ktorá ho stála veľké peniaze. Tieto peniaze si bral — z obecnej pokladnice. Stav vecí bol prejednávaný včera na mimoriadnom zasadnutí obecného zastupi­teľstva, ktoré, pochopiteľne, holo veľmi búr­livé. Na návrh obecného radcu Nemca bolt prijaté, aby sa terajšie vedenie mesta za­­ďakovalo a aby do Petržalky bol vymenova­ný vládny komisár. Proti Javošovi, ktorý bol zodpovedný za vedenie obecného hospodárstva a ktorý bol príčinou všetkého tohoto nepo­riadku v obci, holo urobené trestné oznámenie, Celkový obnos, ktorý bol obci spreneverený, nedal sa dosiaľ zistiť, ale podľa doterajšieho odhadu najnižšia číslica bude robiť najmenej 200.000 Kčs. Vyšetrovanie pokračuje veľmi usilovne. Tiež policia zahájila pátranie po te­rajšom pobyte obecného notára Javoša. 0 čom jednajú županské porady. -er. Bratislava, 29. februára, Ako sme už stručne oznámili, boly včera zahájené v Bratislave porady slovenských županov. Tieto porady zaoberajú sa riešením na­sledujúcich otázok: ,1. Určenie obvodov a sídiel okresných úradov a otázka doteraj­ších expozitpr. 2. Určenie obvodu pôsobno­sti odborného personálu. 3. Umiestnenie zemského a okresných úradov, menovite nakoľko môžu obce a okresy rátať s pri­spením štátu. 4. Zaobstaranie bytov pre zamestnancov zemského a okresných úra­dov. 5. Presun pôsobnosti okresných úra­dov a úrad zemský a naopak. 6. Pokyny ohľadne vnútorného rozdelenia agendy, kancelársky poriadok a zápisník. 7. Pečli­vost’ o úradné miestnosti a paušál. 8. Do­hľad nad službou podriadených úradov a orgánov. 9. Zavčasné opatrenia rázu ho­spodárskeho v obore zemskej a okresnej samosprávy. 10. Súpis imania zrušených korporácií. 11. Prevzatie agendy, imania, zariadenia, spisov atď. zrušených korporá­cií. 12. Výkon poukazovacieho práva, úpra­va účetnej a pokladničnej služby. 13. Zem­ské zvestníky., 14. Prípadné presuny, zmeny a pridelenia zamestnancov k jednotlivým úradom. 15. Otázka sanačného fondu. Ako zrejmé, sú tieto porady prevážne rázu vnútorne-administrativneho a odbor­ného. Porady trvajú až do úplného vyčer­pania uvedeného programu. Vojenské lyžiarske závody v Tatrách. — } — štrbské Pleso, 29. februára. Včera boly zahájené medzinárodné vojenské lyžiarske závody na štrbskom Plese za prítom­nosti ministra NO., náčelníka hlavného ge­nerálneho štábu generála Syrového, jeho zá­stupcu generála Horáka, ďalej starostu ČOS. dra Scheinera a viac členov branného výboru, parlamentu, veliteľov divízií a Z V V, Výsledky Závod na 18 km: 1. por. Otakar Nemecký (Československo) 1:16.24 hod., 2. Kurlauner (Švajčiarsko) 1:21.02 hod., 3. John (ČSR.) 1:22.28 hod., 4. Bussman (Švajčiarsko) l:23.0f hod. V celkovej klasifikácii umiestnilo sa \ tomto závode Československo na prvom mieste, Švajčiarsko na druhom, ďalej 3. Poľsko, 4. Francia, 5. Rumunsko, 6. Juhoslávia. Závod na 18 km ČSR.: 1. nadpor. Procházka, 1:27.36 hod., 2. por. Pavlíček, 1:29.33 hod.. 3. por. Kuběna, 1:32.39 hod.; mužstvo: 1. voj, Ackerman, 1:25.20 hod., 2. voj. Bittner, 1:25.43 hod., 3. des. Hackel, 1:27.52 hod., 4. slob. Klou­ček, 1:28.55 hod. Dnes bola absolvovaná štafetová jazda 3členových hliadok, určená v 3 koloch po 5 km, Poneváč však niektorí závodníci sa pomýlili, boly absolvované len 2 kolá a umiestnily sa tie­to hliadky: 2. horská brigáda, 1:16.14, 7. pešia divízia, 1:16.38, 12. pešia divízia, 1:17.00, 1. hor, brig„ 1:17.03,1. pešia div., 1:18.31, 5. pešia div., 1:18.52, 10. pešia diV., 1:20.40, 2. pešia div., 1:20.45, 4. pešia div., 1:21.00, 11. pešia div., 1:22.40 hod. Neumiestnily sa hliadky vojenskej akademie, 6., 8-, 9. pešej divízie a vzdala sa hliadka 3. pešej divízie. Hajslaršia žena v Juhoslávii. Slávila práve svoje 116. narodeniny. (Pôvodná zpráva Slovenského Východu.) us. Belehrad, 29. februára. Juhoslávia môže sa pochváliť, že má ve­dľa Bulharska najväčší počet ľudí starších vyše 100 rokov. V nedeľu bola v mestečku čačaku v Hor­­vatsku veľká slávnosť, ktorej sa zúčastnili všetci tamojší obyvatelia. Najstaršia žena tohoto mestečka, ktorá je súčasne tiež nai­­staršou ženou celej Juhoslávie, Stanaika Ranitovičová, dovŕšila totiž 116. rok svojho požehnaného veku. Starenka býva v čistej malej chalúpke, ktorú si sama udržuje v poriadku a sama tiež pečuje o svoje malé gazdovstvo. Je až do dnešného dňa zdravá, čulá a veselá a s úsmevom víta, že má toľ­ko synov, vnukov a pravnukov, že sa do jej chalúpky všetci ani nevojdú. Kráľovná Mária a kráľ Alexander poslali starenke blahoželajúci dopis s darkami. Na ceste k čsl. zlatej mene. Význam prejavu guvernéra Národnej tanky. - Prirodzený' dôsledok prezieravej hospodárskej politiky v našej republike. II. Praha, 29. februára. — Krivka vývoja nášho národného hospodárstva už viac ako dva roky vykazuje trvalý vzostupný pohyb. Vo vše­tkých oboroch výroby zaznamenávame rozmach, ktorý dáva tušiť rýchly návrat normálnych po­merov tiež v hospodárskej sfére nášho života, štátne financie nikdy neboly v tak priazni­vej situácii, ktorá nielen že umožňuje doko­nalú rovnováhu v hospodárení behom roku, ale dovoľuje aj veľmi pozoruhodnou mierou splácanie štátneho dlhu, predovšetkým krát­kodobého. Tvorenie nových kapitálov je veľmi značné, ako dokazuje trvalý príliv vkladov do peňažných ústavov všetkého druhu, s čím súbežne pokračuje i klesanie úrokovej miery neklamný to zjav sporiadaných pomerov hospodárskych. Na tomto našom vývoji má nespornú zá­sluhu zámerná politika našej vlády, ktorá sa snaží zo všetkých síl, aby uľahčila národnému hospodárstvu ako celku aj jednotlivým jehe složkám. Veľké reformné diela hospodárskeh« rázu, ako reforma daňová, reforma verejnej správy, konsolidácia štátneho rozpočtu, sú etapami, ktoré vyznačujú smer, ktorým sa ne­sie dielo štátnej správy. Výsledky toho javia sa práve vo zvýšení činnosti výrobných odvet­ví, v rozvoji stavebného ruchu, v prílive no­vých hotovosti, ktoré opäť podnecujú hospo­dársky život k ďalšiemu podnikaniu, k ďalšie­mu rozmachu. Poklad trestanca z Diablovho ostrova. Utiekol, aby našiel milióny, ktorých sa pred rokmi zmocnil. Práve pred rokom utiekol z francúzskej tre­staneckej kolonie na Diablovom ostrove neďa­leko pobrežia ostrovu Guyany trestanec Renn« Barbalozzi, ktorý bol roku 1922 odsúdený vo­jenským súdom v Marseille na dvadsať rokov i nútenej práci na zmienenom ostrove. Renné Barbalozzi bol totiž obvinený, že si privlastni] 3,500.000 Kčs v zlate, ktoré vsali u neho nájdené neboly. A teraz utiekol i Diablovho ostrova, aby miliony, ktorých na­dobudol a ktoré niekde ukryl, zase našiel a mohol potom užívať radosti tohoto sveta. Tá­to ohromná suma ztratila sa totiž vojenské­mu účtovnému dôstojníkovi Gastonovi Ber­­zeauovi v Quedzem-e v Maroku, kde mal Renné Barbalozzi kaviareň. Keď sa peniaze ztratily, padlo podozrenie hneď na majiteľa kaviarne Barbalozziho, ktorý bol tiež zatknutý. Ten sa konečne ku krádeži priznal, ale vyhlásil, ži Tiež kríza Košice, 29. februára. Hovorí a píše sa o kríze inteligencie veľmi mnoho, hľadajú sa cesty k jej od­stráneniu a zdolaniu, cesty ďaleké a ťažké a často kríza inteligencie v ne­jednom prípade je aj tam, odkiaľ by mohla byť ľahko odstránená, v našej najväčšej blízkosti. Vieme, koľko ob­chodných akademikov, koľko maturan­tov, koľko učiteľov a koľko ľudí iného povolania je bez zamestnania a neráta­me, koľko penzistov má vedľa svojho, síce zaslúženého výsl-užného ešte za­slúžený plat z práce, ktorú robia a kde zaujímajú miesto na úkor niekoho, ča­kajúceho na prácu. Nie sú vždy len bezvýznamné a zle AHMED MURADBEGOVIČ: Za záclonami (Dokončenie.) Dcéra strnula od prekvapenia a od nejakého nevysvetliteľného strachu, ktorý sa zjavil od­razu v jej duši. Cez -hlavu jej preletely blesku­rýchle najrôznejšie myšlienky, opájaly ju, dví­­haly a zase púšfaly dolu do priepasti a srdce jej dusily nepochopiteľným úžasom. Čo teraz? Celú najkrajšiu mladosť za ním vzdychala, túžila za ním nesmiernou túžbou a teraz hľa, prišiel čas, aby sa všetko toto usku­točnilo, aby sa stalo vysnené pravdou ? ... Ale či tá skutočnosť bude celkom taká, akú si ju ona v svojej fantázii predstavovala? Či je nie Selman celkom inakší, ba čo viac, horší na­proti tomu jeho obrazu, ktorý si ona vybájila v svojej snivej duši. Cez srdce a cez telo jej prúdil strach a zimomravky ju roztriasaly. Ona sa zachvela, objala matku okolo hrdla a zašepkala: — Nie... ja nechcem, matko! Prekvapenie, hrúza a zdesenie bola odpoveď z matkiných úst. — Ale dieťa moje, teraz je to už hotová vec, Otec ťa sľúbil, a ty sa zbavíš tvojich múk. Ked ho miluješ, musíš bo chcieť. Aká je to odpo veď! — Nie, nie, matko, ja nechcem, ja nemôžem chcem zostať nevydatá. Načo mi je to ? Mne j< i tak dobre. Nebudem viac na neho myslieť zabudnem ho. Odkiaľ ja môžem vedieť, aký j« on človek, keď som ho nikdy nevidela. — Ani druhé, dcérko, nevidely svojich súde­jeho spoluvinníci korisť niekde ukryli, alebo ‘ korisťou utiekli. Policia tomuto tvrdeniu ne­verila a pátrala po ukradnutých peniazoch, ale márne. Barbalozzi bol odsúdený a dopravený na Diablov ostrov, odkiaľ, ako sme už ozná­mili, asi pred rokom utiekol. Od toho času nebol-o po ňom ani stopy a preto sa súdilo, že zahynul pri pokuse dosiahnuť brazílskeho po­brežia. Ale pred niekoľko dňami zatkla špa­nielska policia v Tetuane akéhosi potulného Francúza, ktorý bol obvinený z krádeže. Dľa otiskov prstov bolo zistené, že zatknutý je totožný s uprchlým trestancom Barbalozzim, Francúzska policia je presvedčená, že Bar­balozzi sa pokusil o krajne nebezpečný útek « Diabolského ostrova v nádeji, že sa mu podarí nájsť miliony, ktoré si niekde ukryl pred svo­jím zatknutím roku 1922. či milióny skutočne našiel a či nie, to nemohlo byť dosiaľ zistené. platené miesta, o ktoré sa penzisti pri­­hla-šuiú a ktoré nastupujú, často sú to aj miesta dôležité a primerane honoro­vané, tak honorované, že ten, komu by •boly udelené, dobre by sa uživil aj s rodinou, ný V priemyselnom závode je zamestná železničiar-penzista ako skladník, Jeho predchodca mal 1400 Kčs mesačne, penzista to „vzal” za 800 Kčs, s kto­rými sa ponúkol. V dobe, kedy bola by snáď núdza o pracovné sily, iste by sa proti tomu nedalo nič namietať a bolo by to pekné, keby človek schopný práce napriek tomu, že je penzista, rozmno­žoval svojou pilnosťou národné bo­hatstvo. Dnes — pripravuje kohosi o chlieb. Od 15. decembra do ostatného marca nýčh a predsa sa aj bez toho vydaly. — Ale ja sa nesmiem, bojím sa, matko! Prišiel jej otec a jediné „musíš” bolo dosta­točné, aby bol zlomený jej odpor. Od tohoto okamihu Selmana sa uzavrela dc , seba a noslúchala svoju bytnost' tam — v hĺbi nách. Keď jej hovorili, že musí ísť, poslušne i sklonila hlavu a myšlienkami odišla niekde dc neznáma ... Všetko svadobné veselie, s ktorým ju doviedli do domu mladoženícha, odbíjalo sa : od jej hrudi ako plač od skál, ako vlna od po­brežia a predsa ani len raz nevtrhol do jejho i srdoa. Predsa bola toľko príčetná, že vedela, čo sa stalo, čakala, aby videla, či je to skutočne — to nekonečné šťastie, za ktorým túžila, alebo je to nešťastie, ktoré tušila a bála sa ho. Okamih účtovania sa vždy viac a viacej pri­bližoval a ona sa v duohu zkúšala, aby sa pre­svedčila o pravdivosti svojej divnej a neoby­čajnej lásky. V nej nejestvoval vôbec ten pravý pud za mužským, ona bola veľmi slabá pre také city. Ona ho nemilovala ako živú bytnosť, ale viac, ako niečo nereálneho, čo obsahovalo viac poeti­ckého, umeleckého pôvabu, než sexuálneho pu­­du. Ona v ňom idealizovala svojho záchrancu, ktorý by ju vyslobodil zo zúfalstva a rezigná­cie neutešeného života v haréme. Preto aj mohla celú svoju dušu premeniť v tú jedinú túžbu, y ten jediný pojem šťastia, slobody a všetky iné pudy a žiadosti jednoducho udusila v sebe. Všetky radostí, ktoré jej ponúkali,- ne­prijala, lebo jej nič neznačily. A preto tým, ktorí ju nepochopili, zdala sa byť pošetilou, choromyseľnou a pomäteného rozumu.

Next