Slovenský Východ, jún 1928 (X/126-149)

1928-06-01 / No. 126

___ mH PffSsm Hv HV jBBf Ísäw KBSg SBRW ftwr NsäS ERB mtt JtSb BĚSm BSr 3KĚB szS&S BUr RR& fr­jggy &B&Ě 'HHIoKßr BoRti MStir gj^HFjj^Kv <ggs­ J Bf Emm W _ „r i­rm -- „ ^rr-:-[---—jo—j^nr^CT­qaCTi^^ Ročník X. Číslo 126. V Košiciach,» piatok I. júna 1928.____________________Za 60 ha|- í Za urýchlenie stavieb slovenských železníc. Anketa o vybudovaní trati Červená Skala-Margifany. Už hneď po prevrate sa nápadne ukazo­val nedostatok železníc na Slovensku a po­treba, aby železničná sieť Slovenska sa pri­spôsobila vybudovaním nových želecníc po­merom geografickým, požiadavkám politi­ckým a hospodárskym. Ako je všeobecne známo, železničná sieť bývalej monarchie, menovite však v Uhorsku, bola budovaná v znamení centralizmu a preto hlavné želez­nice směrovaly k hlavným mestám, železni­ce transverzálně ostaly zanedbané, preto ustálením nových štátnych hraníc tým väč­šia sa javila potreba ich vybudovania. Otázka vybudovania nových železníc bola od prvých počiatftov samostatnosti nášho štátu predmetom usilovných štúdii. Tak železničný výbor a neskoršie doprav­ný výbor Národného shromaždenia často sa zaoberal s tohto otázkou, až konečne 21. a 23. januára 1920 sa obrátil výzvou na štátnu správu železničnú, aby predlo­žila stavebný a investičný program, ktorý by zodpovedal dopravným požiadavkám, štátna správa železníc zadosťučiniac tejto výzve, predložila svoj podrobný stavebný a investičný program, ktorého zásadou bolo: výhodné a priame spojenie s jednej strany medzi zerrtiami historickými a Slo­venskom a.s druhej strany medzi západ­nou časťou Slovenska a východným Slo­venskom, pqťažne Podkarpatskou Rusou. Na základe tohoto bol tiež podaný patričný vládny návrh zákona, dľa ktorého vláda sa zmocňuje, aby previedla stavbu potreb­ných železníc, medzi nimi trati červená- Skala—Margiťany. Dôležitosť tejto trati pochopíme, keď si uvedomíme, že týmto pomerne krátkym úsekom bude docielené značné sblíženie východného Slovenska š hlavným mestom Bratislavou, a čo je niemenej dôležité, spo­jenie so stredným Slovenskom, kam do­siaľ treba obchádzať až cez Vrútky, čo značí nielen ztrátu času, ale i veľké trovy, a to pre osobnú premávku, ale najmä pre nákladnú dopravu. Ide o trať v dĺžke 108 km; ktorej stavebné náklady sú rozvrhnu­té sumou 176 miliónov7. Táto suma bola rozdelená tak, že každoročne určitá čiast­ka bola zaradená do štátneho rozpočtu. To sa tiež stalo, ale iba v rozpočte. I stredné i východné Slovensko s veľ­kou radosťou pozeralo v ústrety stavbe avšak k veľkému prekvapeniu a podivu uplynulo 5 rokov bez toho, žeby sa bolo so stavbou započalo. Do rozpočtu vzaté sumy, ktoré práve v tých ťažkých časoch náš hospodársky život tak veľmi potrebo­val, takto neboly použité. Záujemníctvo súc takto sklamane, avšak počítajúc so stavom štátnych financií, koncentrovalo svoje snahy už len na to, aby kým príde rad na vystavanie železni­ce, bola aspoň prevedená normalizácia že­leznice Gelnica—Mníšek—Smolnická Huta, ale ani to sa nepodarilo. Zprávy z posledných dní vzrušily kľudné očakávanie a znemožnily ďalšie trpezlivé mlčanie. Totižto, dľa novinár­skych zpráv, bol podaný návrh zákortá o stavbe železnice Prešov—Vranov a dľa ďalších zpráv táto železnica má byť vy­budovaná pred vybudovaním železnice Margiťany—červená Skala. Každopádne možno predpokladať, že tento návrh zákona križuje projekt druhej transverzálky Slovenska. Nemožno ničo­ho namietať • proti výstavbe železnice Prešov—Vranov, ba naopak, treba umož­niť jej výstavbu; ale treba sa obávať, že nastolenie otázky stavby železnice Prešov —Vranov má poslúžiť znemožneniu zapo-čatia stavby železnice Margiťany—červe­ná Skala bez toho, že by sa hoci len pri­kročilo k; stavbe spomenutej spojky Pre­šov—Vranov. Preto obchodná komora v Košiciach po­važuje za nutné, aby záujemníctvo, ktoré je zainteresované na stavbe železnice Margi­ťany—červená Skala, prerušilo svoje dote­rajšie trpezlivé mlčanie a vstúpilo do akti­vity. Svolává na 3. júla do Gelnice zástup­cov, záujeiriníctva, aby sa poradili o celej záležitosti a zaujali svoje stanovisko, a to spolu s požiadavkami na patričné miesto predostreli. Židovská politika na Slovensku Ohlas nášho článku z radov židovských. - Začiatky poznania. Pred dvoma týždňami uverejnili sme z pera dra Jána Slávika článok pod názvom „Židovská politika .na Slovensku”. V člán­ku tomto vytknul tento všeobecne známy slovenský buditeľ a nadšený národný pra­covník našim židovským spoluobyvateľom ich chybné cesty, po ktorých kráčajú, člá­nok tento stretol sa so živým ohlasom me­dzi našimi židovskými spoluobčanmi, o čom svedčí prípis, ktorý sme z ich radov obdržali a ktorému neváhame dať tu miesta. Pisateľ tohoto nášho článku Alex Sen­sei, ktorý je príslušníkom mladej izraelit­­škej generácie, vraví: Je pravda, že vaším článkom riekli ste mojím spoluvercom ma­­ďarónskeho smýšKania do očí trpkú, ale zaslúženú pravdu. Zabúdajú na protiži­dovské výtržnosti v Maďarsku a zabúda­li, bohužiaľ, aj na.to, ako vystrájali medzi nimi v Maďarsku bandy Héjjašove. Ne­viem veru sám, prečo chcú moji súverci na Slovensku pridržiavať sa maďarského ja­zyka a maďarstva vôbec, ktoré sa. k nim známym spôsobom zachovalo. Moji nie­ktorí súverci stavia sa proti českosloven­skému štátu, čím len budia proti sebe opor vrženie a docieľujú toho, že sa proti ži­dovstvu štve. Musíme, bohužiaľ, trpieť vo svojej väčšine za jednotlivcov. Treba konečne pochopiť, že naša obro­dená a znovuzbudovaná vlasť je len Če­skoslovensko a musíme byť ôd srdca vďačnými za to, že sa tak stalo. Republi­ko československá uznáva nás-za rovno­právnych občanov, môžeme sa verejne hlásiť k viere našich otcov a môžeme sa vzdelávať tiež v našej materinskej hebrej­skej reči, povznášať sa k osvete, kultúre a k hospodárskemu rozkvetu. Národ česko­slovenský dobyl si slobody, ale nesmieme nikdy zabúdáť, že aj my, Židia, na Sloven­sku získali sme tiež tak dlho želanú slo­bodu aj š ním. Nás tiež trápily ťažké oko­vy v dobách magnátskych tyranov, nás tiež rovnako, ako našich slovenských ob­čanov, naši predošli utláčatelia maďarizo­­vali a nás tiež utiskovali hospodársky aj duševne. Pozrime len na nunierus clausus v Maďarsku'a na urputný boj pr-oti židov­ským študentom na vysokých školách v štáte magnátov. A ako darí nám v Če­skoslovensku? To každý vidí a každý tiež uznáva. Rovnakým právom, akej my, te­šia sa v - republike československej aj- na­ši spoluobčania maďarskí. Poctiví- Židia, aj poctiví Maďari v Československu od­mietajú čo. najrozhodnejšie Rothermereovu akciu a staviame sa bezpodmienečne na pôde nášho drahého štátu. Teraz, v desia­tom výročí československej štátnej sa­mostatnosti musíme sa snažiť, aby. sme to­to výročie čo' najdôstojnejšie oslávili. Účasť naša na oslavách týchto, bude tým naším súvercom, ktorí dali sa zlákať sľubmi z Maďarska a řečmi, neodpověd­ných živlov žiarivým -príkladom, aby sa postavili bezpodmienečne tam, keje sú ; všetci lojálni občania tohoto štátu.. . Už to bude pre nás zisk, keď naši po­blúdili súverci pochopia, že sa ocitli na chybných cestách a keď sa postavia po bok Slovákov. Naši slovenskí spoluobčania iste odpustia chyby, ktoré sa staly, keď .uvidia našu poctivú spoluprácu s nimi- Len .vzá­jomným dorozumením a spoluprácou, ako aj láskou domôžeme sa aj my toho, že sa na nás na Slovensku bude pozerať potom ináč, ako dosiaľ. Najlepší poľský spevácky sbor na Slovensko. Košice, 31. mája. Naše mesto nachádza sa pred významnou umeleckou udalosťou. Na Slovensko príde najlepší a najväčší poľský spevácky sbor Echo a usporiada 9. júna t. r. o 8. hodine večer koncert vo veľkej dvorane hotelu Schalkház. Tento významný a tiež za poľskými hra­nicami veľkej.umeleckej vážnosti tešiaci sa spevácky sbor Echo má svoje sídlo v Kra­kove a jeho dirigentom je poľský kompo­nista profesor Walek-Walewski. Sbor Echo ráta 50 členov a je majstrom Poľska. Už vlani v jaseni bol Šbor Echo na zájazde v našej republike a navštívil Prahu, Brno, Moravskú Ostravu a Bratislavu, kde všade koncertoval s veľkým úspechom. Nepochy­bujeme ani trošku, že rovnaký úspech kynie bratským poľským spevcom i v Košiciach. Protektorát koncertu tohoto sboru, kto­rý je usporiadaný v rámci osláv 10. výro­čia našej československej samostatnosti košickou poľskou čitárňou, prijal vyslanec a- splnomocnený minister poľskej republiky v Prali:: dr. Waclaw Grzybowski, ktorý bu­de tiež na koncerte prítomný, minister m. si. župan dr. Juraj Slávik, zemský voj. ve­liteľ generál šnejdárek a vedúci poľského konzulátu v Košiciach dr. Žigmund Zawa­­dowski. Program koncertu je čo najpečlivejšie sostavený a obsahuje najcennejšie a naj­krajšie piesne poľské, slovenské a české. A síce: I. B. Pekiel: Sanctus Benedictus Stan. Moniuszko: Pieseň večerná. W. želcňski: Naša Hana, Michal Swierzyňski: Ukolie­­bavka, J. Gali: Krčmárka. II. B. Smetana: Věno, Lichovecký: Ba­čovské piesne, J. Kríčka: Tancoval by som. III. F. Nowowiejski: Raclawice, St.. Lip­skí: Piesnička, B. Rizzi: Odjazd na rubíno­vé hody, M. Rudnicki: Niečo sa sníva... A. Soltys: Nové leto, B. Walewški: Sväto­dušné sviatky na Belanoch. IV. J. Gali: Polonéza starošľachtická, W. Lachman: Dve piesne goralské, K. Garbu­­siňski: Mazurka, B. Raczyňski: Na voze, B. Walewški: Krakowiak, J. Gall: V krčme, Vdova po Leninovi je nespokojná. Jej prejav o komunizme medzi deťmi a o triednej výchove detí. K. Moskva, 31. mája. — V predsed­níctve XVIII. Vsesväzového sjazdu komuni­stickej mládeže, ktorý sa v týchto dňoch ko­nal v Moskve, zasadala aj N. Krupská, vdova po Leninovi. Na jednom sjázde vy­stúpila s dlhým referátom „O práci komu­nistickej mládeže medzi deťmi”. Cieľom tejto práce má byť komunistická výchova detí. Prv v komunistických kruhoch vládol a názor, že dieťa má byť vytvorené z rodiny vychované v detských domovoch, v čisté komunistickom prostredí. Ako zkú­­senosť ukázala, bola táto prax pochybná, lebo väčšina matiek v Rusku odoprela dať svoje deti do detských útulní a vytrhnúť z rodinného prostredia. Preto je teraz so­­vietské Rusko nútené, ako hovorí Kr.upská, „poriadať pre výchovu detí v škole oso­bitné kurzy a práve tak robiť aj v det­ských organizáciách”. Za tým účelom bo! utvorený osobitný školský aparát, ktorý vychováva deti v Rusku v triednom duchu, v duchu internacionalizmu a proletárskej solidarity. Krupská hovorí, že sovietský komisariát národnej osvety už mnoho ro­kov pracuje na novom type školy, ktorý by bol prispôsobený sovietskym podmien­kam a požiadavkám. „Súčasne však s týmito snahami”, hovo­rí Krupská, „prejavuje sa aj nutnosť zá­pasu za tento nový školský týp, keďže na mnohých miestach spvietského Ruská je zjavná snaha odstrániť zvláštnosti, ktoré boly do sovietských škôl zavedené a snia­­zať znaky, ktoré sovietsku školu nazna­čujú. Zo škôl majú zmiznúť protinábožen­ské výklady a tiež o otázkach a zápasoch robotníckej triedy sa nehovorí. Učitelia obracajú pozornosť len na vonkajšiu stránku prednášok, zabúdajúc na inštruk­cie, ktorými majú nariadené, aby hlavnú pečlivosť venovali vnútornému obsahu so­vietskej školskej práce.” Krupská je nespokojná aj s výchovnou činnosťou v terajšej sovietskej škole. V mnohých školách, kde boly zavedené ko­munistické metódy, sú postupne odstráňo­­vané. Na príklad už bol zrušený sovléťský systém odrniep a vyznamenaní, pochváľ a upomienok. Tj.raz v istom detskom domove -na Ukrajine ■ bota zavedená „stupnica pre­vinenia a trestov”. V tejto stupnici, ako po­znamenáva Krupská, niektoré previnenia sa trescú — bitím. Správca tejto detskej útul­ne posiela deti do hory na prúty, pri čom často dieťa, ktoré ich prinesie, býva prvé bité. Východisko i wrijeinnej situácie. KAROL ZIERIß: Zapredaná. Raz v nedeľu na sklonku jasene, kedy to vyzeralo skôr ako v zime, vracal som sa na večer s krátkej prechádzky. Bolo už temno, lebo biela hmla zahalila všetko do svojho hustého závoju. Vzduch bol vlhký a dusil v krku rovnako ako šedivý dým lokomotí­vy. Mraz usadzoval hmlu v podobe strie­borného srieňu na stromoch, ktoré vo svite pouličných lámp lámaly svojimi drobnými kryštálkami svetlo v tisíce žiarivých čiar — Zima, ako sa hovorí dotěrná, nútila člo­veka, aby sa viac zahalil do svojho zimni­­ku a i tak ešte prestupovala sebamenším otvorom, alebo nedopnutou dierkou kabátu a svojím mokrým chladom objímala telo ako studené klepce chobotňáčky. S rukami vo vreckách, krčil som bradu a nos do ohrnutého goliera, na ktorého kraji mrzol môj dych. Takto zachumlaný kráčal som dlhými krokmi, neponáhľajúc sa, k domovu. Išiel som pohrúžený v myšlienky, ktoré boly tento raz málo veselé, lebo div­nej nálady, ktorá ma držala po celý deň, som sa nezbavil ani na svojej obľúbenej prechádzke. Kráčal som samojediný ulica­mi vidieckeho mestečka, ktoré boly aj za pekných letných dní málo oživené, čo teprve za takého dňa, ako bola táto nede­Košice. 31. mája. S europského juhu dochádzajú zprá­vy veľmi nepríjemné. Demonštrácie, ma­nifestácie a iné prejavy, na mnoho spo­jené s násilnosťami, odohraly sa na o­­boch brehoch mora. Keď používame slo­vesa „odohrávať sa”, teda musíme hneď dodať, že je to divadlo veľmi smutné. V Zadre, v italskej enkláve na juho­slovanskom pobreží, italskí fašisti, spá­lili juhoslovanskú vlajku a prepadli a ztýrali juhoslovanského konzula. V ši­beníku, vo Splite a inde, tiež v Belehra­de na oplátku prevedené boly demon­ľa. Menovite v nedeľu sú jeho ulice smutné a prázdne. Keď sa-objaví chodec, zmizne skoro v niektorom dome, alebo najčastej­šie v hostinci. Až ma tie hostince, pripadalo mi to, ako „anglická nedeľa.” Kráčal som sám a sám, mysliac si, aká je nuda takto žiť v takom ničím nerušenom mestečku, keď som počul za sebou ľahký hukot a škripot na zamrznutom snehu. Mimovoľne uhnul som stranou a už vedľa ma tíško zastavilo auto. Z prudko otvore­ných dvierok vyhliadla tvár, ale hneď sply­nula s temným vnútrajškom vozu. Bol som náhle oslovený. Nebol tp však hlas osoby, ktorá otvorila dvierka, ale hlas vychádza! z temnoty vozu, ktorého obloky boly, za­streté záclonkami. „Pane, kde je tuná lekár?” Bolo to naliehavé, ako prosba, ale znelo to ako rozkaz. „Na námestí”, odpovedal som lakdnicky. Dvierka sa zavřely a auto odchádzalo, zatiaľ keď ja pozerajúc za ním, odbočil so-m do úzkej uličky. Bolo to veľmi luxusné auto. Závidel som cestujúcemu na okamih tento skvostný voz, ale potom zaboriac bra­du, len na okamih vysunutú, hlbšie do go­liera, nestaral som sa už o nič a kráčal som uličkou, ktorá ma doviedla na námestie. Zastal som pred dvoma silnými reflektormi, osvetľujúcimi malý kúsok pred sebou, lebo

Next