Slovenský Východ, január 1929 (XI/2-26)
1929-01-03 / No. 2
Stiuemký Východ Ročník XI. ČislZ. V Košiciach, vo štvrlok 3. januára 1929. Za 68 hal. Vyslanec Rsaryk o aktuálnych otázkach. Dobrý poar čs§.-anglický. — Rothermere. Pozdrav Slovensku. B r ä t i s l ;ťv a, Januára. — Dr. j Rudinský uverejňuje Slovenskom Denníku" rozhovor s vyslalo Jánom Masarykem, ktorý vyzdvihol |nam a obľúbenosf chorého kráľa Juraja Anglii a veľkú popularitu princa waJesjfo. čo sa týka našiofcilitickýoh stykov s Angliou, zdôrazňuje'slamec. že sú veľmi d'óbré. Konsolidačnááca republiky, ako aj finančná rekonštrcia, sa v Anglii veľmi rešpektujú a ta£ž naše zahraničné vedenie svojou kladu konsolidačnou prácou a umiernenosť!má v Anglii veľmi dobrý zvuk. Keď prehovoril cospodárskych vzťahoch medzi nami ajgliou, odpovedal na otázku o revizibniSKej kampani maďarskej: Akákoľvek tp. mierových sntlúv a zvlášť vedená na s|ob kampane Rotheririéťéovej, ktorú/stínal nedávno príležitosť prirovnať ku siovi v porcelánovom obchode, znamenajby nielen porušenie mierových smlúv, ale porušenie mieru vôbec a toho si môžu.želať leh pošetilci, alebo politickí dobrodruhovia. Mám dojem, že sme vo veci Rothermereovej veľmi čestné obstáli. Výroky Bäldwinove, Chamberlainove, ako aj vodcov socialistických potvrdiii, že celá-akcia sa v Anglii vážne neberie a že naša slušnosť, rezervovanosť a gentlemanstvo je oceňované, K pomerom na Slovensku poznamenal: Vchádzame do nového roku a tu nemôžem ako (en Želať všetkým tým, ktorí sa,o morálne a hospodárske povznesenie Slovenska zaslúžili.; nech sú členmi tej alebo onej politickej strany, mnoho zdaru, a božieho požehnania. Dúfam, že politické niveau bude u nás čim ďalej tým vyššje. Nie som politikom, som úradníkom, ale. poznám Slovensko 40 rokov, milujem ho a nič si neprajem, aby som mu mohol dľa mojich skromných síl slúžiť. Hopodárske a sociálne dôsledky pozemkovej reformy, Veľké revoly né dielo. — Úspechy kolonizácie. K o š i c e, 2. jantíá. — Najväčším našim revolučným a;sociálnu,.ale tiež, štátnickým dielom — bola uzákenieaprecedenie pozemkovej reformyjfctorá véľipi ninOhô pri:?pei,a kbezpečmi republiky a v, tépqbjjke. Jej yýznatpre jednotlivé zetíip, najmä pre Slovens;, neinôže nik podceňovať. Výsledky prácehiinulého desaťročia .v tomto obore sú isfcoyoruhodné. Prevzatých a prljepých bolo v republike 566.857 ha zéníetekej pôdy, drobným prídélcom prideleah bolo 445.297 ha, pri zbytkových statkih zostalo. 106.032 ha, lesná pôda z teitcvýmery obnáša !5.528 ha Z toho, na Síovisku bolo prevzatých a pridelených 229.9i ha, drobný prídel obnášäi 209.344 Jiajrbyíkoyé statky 19.550 ha, lesná pôda KP ha. Pozemkovou týrrtiôu bolo dotčených 1433 veľkostatkár '866 majerov celých a 2349 z. čiastky. Na Slovensku podkarpatskej Rusi bola prevedená, súčas-- prenikavá kolonizácia. Dosiaľ bolo vyjyených 84 kolonizačných skupín, ktoré zajhujú do 148 obci, z ktorých bolo 28 novo založených. Kolonizačných gazdovstiev je 2131, z tqjio na Slovensku 1586, ktoré majú výmeru temer 27.OOO háj pásť kpienistov dostala budovy, 1465 ich muselo budovať. SPÜ. poskytol kolonistom' úver 163,000.000 Kč: á* vybudoval na 500 gazdovstiev. Ale nielen toto je dielom SPQ. a pozémkovej reformy. Ppneváč prídele! boli nemajetní a finančne slabí, pomáhal im SPÜ. aj širokou úverovou akciou, o čom svedči, že SPÚ. poskytol úveru za 396,342.559 Kč z zadovážil úveru za 154,037.895 Kč. Táto činnosť je ešte nedocenená a poneyáČ k 1. júlu 1928 viedol SPÜ. 450.000 kont dlžníkov-nabyvateľov pôdy, je podaný dôkaz, že pozemkovou reformou sa pomáhalo a pomohlo, kde to bolo možné, hospodársky a sociálne slabým. Preto zasluhuje si celé toto veľké dielo opravdového uznania. Antaittis - zem bieleho mlčania Syrdovav^prava k južnému pólu. — J. C. Hess a naväčlia plavba minulého storočia. ex. K ošice, januára. — Výpravy k pólom holy vždy stevanč s neobyčajným záujmom celého kultújeho sveta, lebo tieto vý* pravý sú aktom híinstva a odvahy, ktorá vedie do nezbádanýc a snáď api nezhádsiteľných ísončíri večného hiebo mlčanja tých, ktorí sú vábení márnivou ižbou po nepoznanom. Odchádzajú za tcsutoúžbou ďaleko od ľudskej civilizácie a vracia t zpäť obohatení vedomosťami a oslávení, ôto však tí^ž vrada sa len táto slá va a ten, Iprý si ju získal, zostáva kdesi v nejne.j sklentej pláni — zmrzlý... Y pritomnpstiie to polárpa výprava Byp dáva, ktorá je ssdovaná celým svetom s jeeobyčajirým sáuj°m- O Vianociach výprava dosiahla svojho rvého cieľa, Bossovu ťadovú bariéru vo VeFjMčej zátoke. Tam bude zbudovaný stály táór, z ktorého Byrd bude podnikať svoje let j k južnej točne, . Dosiahnutím fejtó bariéry, ktorá sa macfepdí na 177. jupnj, .25 minútach západnej d!?ky, je loď ípivojho prvého cieľa, vzdialeného 2400 itiíl d najbližšej obývanej končiny, Je to najväMa vzdialenosť od obývaného sveta, akú človk môže dpsiajmuť. Výprava sa nachodí u Rfsovho bradlového ľadu, ktorý tvorí hlboký záez do antarktickej pevniny a približuje sa n druhej strane veľmi blízko južnému pólu. Tu výpravu čaká etapa druhá. ií’o tejto ľadovej píamne postupoval kedysi objaviteľ južr‘j točný Roald Araupdeen a po ňom Scotť. Jej výška je 20 až 70 metrov; bola objavená spolu s Bossovým morom, ktorým sa, plavila Citty of New York s chýrnym anglickým polárnym bádateľom Jamespm Clarkom Bossom. Boss bol najodvážnejším moreplavcom a polárnym bádateľom, ktorý kedy žil; možtto o ňom povedať, že bol slávnejší, ako Amundsen. Boku 1839 vyšiej r. Anglie ako veliteľ .polárnej výpravy s dvôma loďami „Terrorom" a „Erebušom” a v ro&u 1811 (práve na Nový rok) objavil antarktickú pevninu, nazyanú Južná zem Viktóriina. Ďalej objavil ostrov nä 78 stupni južnej šírky, dľa neho nazvaný. Ostrov mal dve sopky, z ktorých jedna bola činná; sopky pomenované boly dľa lodí. Neskoršie 22. januára prekročil najväčšiu južnú šírku, do tej doby dosiahnutú. Ďalej však preniknúť nemohol práve pre ľadovú bariéru. Pri prenikaní k jej okraju musel Boss zápasiť svojou loďou s plávajúcimi ľadovými horami a práve pre tento výkon bol považovaný za najslávnejšieho moreplavca. V týchto miestach musela byť >— ako známo — teraz Byrdova loď vzatá do vleku veľryba r-kou loďou. Prípravy železničnej správy na rok 1929. Ekonomizácia a racionalizácia. - Tarifná otázky. - Súkromná železnice. - Antoknsová doprava. - Motorizácia. - Pečlivost’ o železničných zamestnancov. H. P r a h a, 2. decembra. — Ministerstvo železníc pripravilo si pre nôvý .rôk obsiahly program, znamfenújCjci ďdlšife. zlepšenie vo všetkých oboroch železničného podnikania. Bude pokračovať v ekonomizácii, a racionalizácii železničnej správy a služby a preto bude túto upravovať dľa vzory súkromného podnikania. Z tohoto dôvode pripravuje zmenu vo finančnom vedeni. Poneváč tarifné otázky robily až dosial ťažkosti, lebo tarify v republike nebolj jednotné, chce zasiahnuť prenikavo do tejto veci. Upraví tarify vzhľadom k zahraničnému spojeniu, a poneváč táto otázke súvisí v republike s pomeraim na súkromných,železniciach, ktorých je na Slovensku 13, pripravuje poštátnenie týchto, majúc ich prioritné akcie v rukách. Budú prevedené všetky práce k zlepšeniu spojenia, a sice tuzemského aj zahraničného. Po fej'to stránke bude zlepšené spojenie Slovenska s Juhosláviou, Terstom a Rjekou, po onej prikročí-sa k rozšíreniu spojovacích sieti autobusových a k nákladnej doprave autobusovej. Rozširovať sa bude aj doprava motorovými vlakmi, ktorá sa.osvedčila a bude sa pokračovať v započaté] .motorizácii. Pri tam nezabudne sa na návštevu našich kúpeľných a turistických miest, ktorým sa bude robiť nielen účinná reklama, ale prikročí sa k poskytnutiu výhod pre turistov a návštevníkov. Zlepšenie železničnej dopravy znamená dpbré trati. Preto v -medziach investičného rozpočtu, ktorý nie je väčší, ako rozpočet laňajši, budú sa zosilovať a upravovať trati a reštaurovať -nádražia. V dôsledku toho, aby sa vyhlo meškaniam vlakov, budú jazdné doby novým poriadkom prechodne predižené. Ráta sa s tým, žé zimný jazdný poriadok prinesie už zrýchlenie dopravy po novo upravených tratiach. Rozšírenú pečlivosť bude venovať železničná správa železničným zamestnancom, zvlášť zdravotnej pečlivosti, o nich. Budit sriad-ené -nové ambulatorio pre pľúcne chorých a nre vodoliečbu v Olomúci a v Košiciach, ■ sriadi sa 12 nových ambulatofb zubných, vybuduje sa nový ústav pre pľú cn e ch o rých v T e pli ci ach -šanbvt a n o vý, kúpeľný dom v Trenčianskych Tepliciach., je .pripravené rozšírenie lekárskej služby, ]>rid-e do platnosti slobodná voľba lekárov a nová kontrola chorých. Pripravuje sa tiež vydanie nového sanitného poriadku so zvláštnym zreteľom na prípady že] ez-n-ičných nešťastí. 2 týchto niekoľko poznámok vidieť, že . novom roku prinesie nám železničná správa mnoho nového. Novoročný šport. AC. Sparta zvíťazila v Lipsku 5:0. — Slavia Praha dobyla skvelého úspechu v Curychu nad Young Fellows 4:0. — Pražský DFC. porazený v Královci 3:4. — Bocskay zvíťazil v Soluni 6:1. — Mor. Slavia nezaslúžene porazená vAlees 4:2. —Hungária mala debut v Domiante 5:1. — Nový svetový rekord v rýchlobruslení na 500 m v Oslo získal norský bruslíar Erling Lindkoe časom 45.1 sekúnd. Byrdova, výprava očitá sa teda pred novými úlohami- Verí sa pevne, že ich vykoná, slávm vykoná, a že obeť rozšíri vedomostí o tajuplnej zemi bieleho mlčania, o Antarktíde. Nový rok 1 pána prezidenta Alexis Brn j,vier: Sväzok c. 114. Vec stala sa nedávno Piehard je dobrý a poriadny chlapec. Keď mu bolo osem rokov, poslali ho do školy, v desiatom dali ho do ústavu, v osemnástom bol už bakalárom a v dvadsiatomdriihom dáva mu vláda 30 dolárov mesačne, za 00 ministerstvu spravodlivosti od desiatej hodiny ráno do piatej odpoludnie pomrie pekným anglickým písmom strašnú čarbanicu svotích predstavených, ktorí sú len niekedy bakalármi, ale ktorí dostávajú mesačne deväť sto až tisíc frankov. Pichai d nie.;’> šťastný, lebo je básnikom, to i e tulákom... V úrade nepamätajú dňa, že by tool pr’šiel zavčasu. Nedávno, poneváč sa púčky prekibávaly všetkými haluzami stromov, poneváč saeženkv ureiňňovaíy koše predavačiek, vstal Piehard zavčasu ráno a pretože jeho modzog bol v nálade poetickej spôsobom až neslušným, pocítil potrebu načrtať trochu toho, čo v ňom príroda spievala. Poneváč sa ocitol neďaleko úradu. ČTK. Lány, 2. januára. Práve minulé sviatky vianočné a Nový rok prežíval pán prezident v kruhu svojej rodiny na zámku v Lánoch. Tam prijal tiež všetky obvyklé návštevy novoročné. Za Národné shromaždenie dostavili sa k pánu prezidentovi s blahoželaním predseda poslaneckej snemovne Malypetr a zástupca ministerského predsedu minister dr. Šrámek a za senát jeho predseda dr. Hruban. Blahoželanie čsí. brannej moci odovzdala deputácia armády, pozostávajúca z ministra Národnej obrany Udržala, generálneho inšpektora Syrového, náčelníka vojenskej kancelárie prezidenta republiky generála Cecka. plného pier a papierov, vklzol tam. Bolo osem hodín ráno!! Tieto vykrikrsiky vyslovujú úžas sluhov, keď videli, žé prichádza v tuto hodinu ... Bol teiner príčinou shluknutia. Hrúza! Na jeho stole válal sa isväzok číslo 114! Sväzok ohromný, bruchatý, tlstý a zhanobený týmto nadpisom, ukrutne napísaným: „Vybaviť hneď. Nech je navrhnuté potvrdenie rozsudku.” Keď porota rozhodne o veci a nasleduje rozsudok, býva podaný hlave štátu návrh, alebo za zmenu, alebo za potvrdenie trestu. Návrh ide na ministerstvo, kde zvláštna kancelária o ňom. uvažuje a predkladá ho na oríslušné miesto. „Aký rozsudok?” povedal si Piehard. Prevracal trocha listy a čítal: „Trest smrti.” Richard zbledol a riekol si: ..Prezrime si to, prezrime.” čítal a počujte krátko celú príhodu: Ján Bordier, roľník, tridsaťročný, povahy prudkej, otec rodiny, pracoval na poli s otcom a bratom Antonínom, chlapcom desaťročným. Poneváč sa mu roztrhla dierka gamaše, otvoril nôž, aby si urobil novú dierku. Antonín, hrajúc sa a netušiac nebezpečenstvo, vrazil do bra-