Smer, január-marec 1971 (XXIII/1-76)

1971-02-25 / No. 47

PROLETÄRI VŠETKÝCH KRAJIN, SPOJTE SAT ORGÁN STREDOSLOVENSKÉHO KV KSS Štvrtok 25. februára 1971 • Ročník 23 • Číslo 47 • Cena 50 hal. dvadsiaty tretí raz spomíname na tých 12Ö februárových hodín z roku 1948, v priebehu ktorých československá buržoázia utrpela úplnú politickú porážku. V tých dňoch boli zástupy ľudu hrozivé. Išlo o všetko. Primrznutý sneh chrapšťa! pod ťažkými krokmi, ktorými kráčala jed­nota pracujúceho ľudu pod vedením KSČ. Na tie hodiny nezabúdame. Nemožno na ne zabudnúť, pre­tože sme neboli len pozorovateľmi, ale aj ich aktív­nymi účastníkmi. Kroky zuneli ulicami miest, vo vetre sa zatrepotali červené zástavy a mohutne znel jeden hlas: Republiku si rozvracať nedáme! Hlas ulíc bol adekvátnym vyjadrením trpkosti, horkosti, bezhranič­ného útlaku pracujúcich davov, túžba po sociálnej slobode; spolu zuneli aj stáročné ponosy a žaloby robotníckej triedy. Do ulíc vyšli Ľudové milície a reakcia stratila dych. Spád udalostí bol taký rýchly, že sa reakcia nevedela spamätať. O čo išlo v tých februárových dňoch? Ťažká, ale vífazná je cesta naša Februárové udalosti treba posudzovať z dvoch aspek­tov: z vnútro­politického a zahranično­politického. Z vnútropoli­tického hľa­diska išlo to, či má vý­o voj pokračo­k vať na ceste socializmu, alebo či má ísť nazad do čias predmní­chovských, do čias kapitalizmu. O to išlo vnútro­politický. Zo zahraničnopolitického hľadiskp išlo o to, či pôjde po boku ZSSR a ostatných ľudovodemo­kratických štátov, alebo či sa stane nanovo objek­tom západných imperialistov. Výsledkom februáro­vých udalostí bolo upevnenie moci ľudu a pevnejšie primknutie k táboru socializmu a mieru. Tak rozho­dol ľud a rozhodol definitívne. K tomuto definitív­nemu rozhodnutiu prišiel takýmito chodníčkami a cestami: 20. februára podali demisiu ministri, zastupujúci politické strany: národnosocialistickú, lidovú a de­mokratickú. Kalkulovali tak, že demisia naľaká ko­munistov, a to tým viac, že i pravicový sociálny de­mokrat Majer naznačil možnosť demisie sociálno­demokratických ministrov. V predstavách sa im črtala demisia celej vlády, no a z roku 1920, z čias Tusara už mali dobré skúsenosti s úradníckou vládou. Chceli jej reprízu. Ale Gottwald nebol Tusar a bola tu i strana, ktorá sa boľševický v politických bojoch zakalila a tešila sa dôvere más a tak 21. februára už stotisícový tábor ľudu na Staro­mestskom námestí v Prahe kategoricky žiadal, aby sa nepripustil návrat odstúpivších ministrov do vlády. Podobné prejavy sa konali po mestách a dedinách celej republiky a na Benešov prezidentský stôl pa­dali kilogramy telegramov, v ktorých ľud odsudzoval počínanie ministrov, ktorí odstúpili. 22. februára na celoštátnom zjazde závodných rád 7890 delegátov nástojčivo žiadalo ďalšie znárodne­nie a bol vyhlásený jednohodinový demonštračný štrajk. 23. februára sa ustanovil Ústredný akčný výbor NF. Obnovený Národný front vyjadroval jednotu pracu­júcich. 24. februára bol jednohodinový generálny štrajk v celej republike. Reakcii sa za pomoci študentov podarilo na chvíľu „ovládať“ Václavské námestie. V okamihu na výzvu strany prišlo zo závodov okolo 80 tisíc robotníkov a príslušníkov inteligencie demon­štrovať silu KSČ. Reakcia sa rozprchla, nepochodila. 25. februára predseda vlády Klement Gottwaid išiel na Hrad s návrhom na zostavenie novej vlády a KSČ mobilizuje všetky sily. Reakcia ešte dúfala, že prezident demisiu ministrov neprijme, ešte nebolo rozhodnuté, napätie trvalo a očakávali sa aj provo­kačné akcie, ale v pohotovosti už boli aj Ľudové milície, ktoré urýchlene vyzbrojili robotníci brnenskej Zbrojovky. Na 16,00 hod. bol zorganizovaný mohut­ný tábor ľudu pracujúcich Prahy na Václavské ná­mestie. Na tejto manifestácii z rampy Národného múzea okrem iného súdruh Gottwald povedal: (Pokračovanie na 3. strane) „Dnes je už nad slnko jasnejšie, že pokus roz* biť vládu a Národný front bol svojvoľným a dob­rodružným činom, smerujúcim proti samým zá­kladom štátu. Náš ľud reagoval naň v naozaj uchvacujúcej jednote búrok rozhorčenia a spon­tánnou požiadavkou, aby rozvratnici a spiatoč­níci boli odstránení z vlády a aby sa zabezpečil ďalší pokojný a úspešný vývoj nášho ľudovo­demokratického poriadku.“ KLEMENT GOTTWALD (Z prejavu pri sľube nových členov vlády 27. 2. 1948)

Next