Súkromný Úradník, 1944 (VI/1-23)
1944-01-01 / No. 1
B Boiník VI. ^ Číslo 1 SÚKROMNÍ llíADNK Bratislava, 1. Januára 1944 ititna_«ideckj ■ l /A/í/. e. Pre členov za príspevok. _ gn |._| Predplatrié pre nečlenov rta rok 20 Ks. oU Hál. a y Kcilclack Dr. Ján M i k u I a, predseda SP2P; Do nového roku Uzatvára sa pred nami piate dejstvo najkrvavejšej drámy ľudských dej^n, ktorou si ľudstvo draho vykupuje stratený pokoj, lebo odchýlilo sa svojím spravovaním od najzákladnejších právd, viery, spravodlivosti a lásky k bližnému. Ked nám prichodí na tomto mieste zavinšovať si šťastlivý nový rok, ako obyčaj, mrav a srdc^ káže, stráca tento vinš pre udalosti dnešných čias na formálnosti a dostáva náplň najhlbšej úprimnosti a srdečnosti. Hádam nikdy neželali sme si šťastia a božieho požehnania z takého úprimného srdca ako teraz- keď vojnová víchrica vo svete donáša denno-denne tisícom zármutok a nešťastie a keď clonou neprehľadnosti zastretý je pred nami vývoj vecí budúcich. Hovnobežne s dejstvom tohto krvavého zápasu dejín pokračujeme u nás v budovateľskom diele našej domoviny so šťastím a požehnaním, akého si na Nový rok želáme. Preto celým naším programom i pre rok budúci ostáva na tomto diele so zvýšeným úsilím pokračovať. Najzákladnejšie pravdy, viery, spravodlivosti a lásky, pre opustenie ktorých dnes ľudstvo toľko trpí, tie pravdy stály sa fundamentom, na ktorý mohli sme položiť uholný kameň našej budovateľskej práce, stály sa náplňou našich podujatí, „Viera hory prenáša” podľa ľudového príslovia a táto viera, ktorá náš národ vedela -sachcrraf a pre.niesť dobami najvä-čšej poroby, utrpenia a poníženia, naplnila srdcia všetkých nás v dňoch národného oslobodenia. Viera v budúcnosť národa, pevná viera vo vedenie štátu a viera v samého seba, každého príslušníka národa, bola tou, čo vedela zdolať hory prekážok a počiatočných ťažkostí samostatného štátneho žitia. Touto vierou a sebadôverou každý v národe pochopil plnosť času tak, že revolúciou nekrvavou, čo nemá páru v dejinách. vedeli sme zakarovať kormidlom denia život národa na správnu koľaj. Na viere a sebadôvere slovenského pracujúceho človeka rozbíjaly sa doteraz všetky nástrahy nepriateľskej propagandy, lebo on hnetľ od prvého dňa slobodného žitia primkol sa nerozlučne k telu národa, pochopil, že rozvoj národa je najlepšou zábezpekou jeho existencie. Dnes každý pracujúci človek chápe, že zvyšovaním jeho pracovného výkonu znásobujú sa možnosti jeho sociálneho a hospodárskeho pozdvihnutia. Každou hodinou pracovného úsilia, každ^ dňom statočnej, konsolidačnej práce upevňuje hosnodársku postať národa, buduje politické predpoklady našej samostatnosti, upevňuje naše medzinárodné vzťahy. T najmenšie neporozumenie, nedostatok disciplíny kažrlého jednotlivca poškodilo by iba záujmy jehô samého. Podľa usporiadaných pomerov doma, či politických alebo hospodárskych, hodnotí dnes cudzina našu štátnickú vyspelosť, utvára si hospodárske vzťa-. hy k nám. Len týmto dosiahli sme to, že i neutrálna i nepriateľská cudzina, ktorá s iróniou pozerala na prvé kroky nášho samostatného života, dnes vo svojej tlači začína našu životaschopnosť a pevnú vôľu samostatne žď rešpektovať i vo vzťahu medzináro-dnom. Posilnený vierou v budúcnosť prevzal i slovenský živnostník hospodárske opraty z cudzích rúk a svojou usilovnou prácou na hospodárskom poli s kroka na krok upevňuje a buduje hospodársku postať národného žitia. I náš úradník vedel na každú páku správy nášho hospodárskeho i politického živo+a polož'ť svoju ruku a zastať si pohotovejšie na kormidelníčke miesto, úprimnejšie a statočnejšie než cudzí prebitým. Na spravodlivosti budujeme náš spoločný život. Na spravodlivom podelení úloh, práce i výsledkov z nej. Naša sociálna politika, ktorá zamerala celé svoje úsilie na kultúrne a hospodárske povznesenie najširších •vrstiev národa, podľa možností, ťažkými pomermi daných, je výrazom zásad tejto spravodlivosti. Na voS'polnej láske celej našej pospolitosti staviame politickú jednotu národa, spoluprácu a porozumenie, bez ktorých nemôže byť zábezrpeky života národa. Ona je predpokladom jednoty, pokoja a spravodlivosti na pracoviskách, radosti z práce a jej výsledkov. Ide o to, aby tieto pravdy, ktoré sa doteraz v živote našom tak osvedčovaly, sme budúcim rokom ešte prehĺbili a nimi aj každý náš súkromný i verejný počin, našu prácu, nasycovali. Dosť je medzi nami nevercov i Tomášov neveriacich. Pojmime ich za ruku a dajme im ohmatať výsledky práce na každom noli, v každom úseku nášho života. Nielen číslice a štatistiky, ale skutočný život čo vyrastá pred nami, ukazuje, ako napredujeme v každom smere. Dosť je medzi nami nespravodlivých, ktorí neoznajú príkazu: „Hoden je služobník mzdy svojej”, ktorí poznajú iba zákon osobného prospechu a vlastného vačku. Dosť je takých, čo za plácu nepreukážu prácu. Konajme m(^zi nimi našu výchovnú, pastoračnú činnosť zdôrazňovaním záujmov pospolitosti pred sebeckým záujmom jednotlivca. Dosť j^e medzi nami rozbíjačov národnej jednoty. Dosť zlomyseľných štváčov a nežičlivcov, ktorí otravujú studnicu každodenného žitia, hádžu blen a horkosť do ťažkostí a trampôt dnešných čias. Rozjatrujú závisť a nenávisť v rodine pracujúcej pospolitosti, rozleptávajú stavovskú ucelenosť a vzájomné porozumenie. Nech pre takýchto niet miesta medzi nami, lebo pokušitelia, ako zlá burina, vypletí majú byt z našej pospolitosti. Ak i v tomto novom roku budeme sa držať podľa týchto osvedčených zásad viery, spravodlivosti a lásky, ak podľa nich usmerňovať a spravovať budeme každé naše počínanie, nech čas prinesie nám akékoľvek ťažké skúšky, veriíie, že vrúcne želanie šťastlivého a požehnaného nového roku spočinie na práci každého z nás a spočinie pa celom národe. Oslava 25. výročia obnovenia HSĽS 18. decembra m- r. pripomenuU m t Žiline «tari pracovnici a éeiní ÍJu.KďonÄfi Hl into vej elovenekej ľudovej strany 25. výročie dna, keď táto stará bojovníčka za práva Slovákov bola v Cesko-Slovenskej republike obnovená a naplnená novým duchom, primerane vtedajším novým časom a pomerom, ktoré zavládly nad naším národom. Oslava jubilujúcej Slovenskej Indovej strany na historickej pôde žilinskej vyznela dôstojne a okázalé. Okrem najstarších pracovníkov Strany, okrem čelných jej funkcionárov sišli sa v Žiline aj predstavitelia vládnej a výkonnej moci na Slovensku, predstavitelia slovenskej vlády, Snemu, orgánov to, za ktoré Strana bojovala, uskutočnenie ktorých ona vlastne stvorila. Bol tu aj Vodca a prezident Republiky, prvý občan štátu, a on najpriliehavejšie zhodnotil historické poslanie, ktoré mala Strana v národe slovenskom. Takto sa stalo, že oslava 25. výročia obnovenia Slovensikej ľudovej strany vyznela v impozantnú maniťcstáciu slovenského národa: už nikdy viac nedať sa podmaniť cudzím, ale v jednote a svornosti pevne držať v rukách kormideluíotvo národných a štátnych osudov. Slávnosť sa konala v kine Úsvit, kde 800 najvzácnejších pracovníkov Strany zo všetkých vrstiev národa na čele • osobnýpji ú&wjínílttni biŕsíp■ tiekej schôdzky V ŽiPne 2S rokmi privítalo Vodou a prezidenta Republiky Dr. Jozefa Tisu s neobyčajnou okázajosíou, e oduševnením a bratsky úprimne. Po jeho príchode ‘ a po zahraní štátnej hymny slávnosť otvoril poslanec Anton Haneko. Sbor učiteľov žilinského kraja zaspieval staroslovenský Otčenáš, načo sa ujal slova prezident Republiky Dr. Jozef Tiso. Po ňom mali pozdravné prejavy v zastúpení Snemu Slovenskej republiky jeho predseda Dr. Martin Sokol, za vládu i>odpredseda minister Alexander Mach, v mene Štátnej rady jej predseda Ján DrO'bný, pozdravy slovenských biskupov tlmočil posl. Dr. Ján Ferenčík a prelát Rudolf Formánek. So zvláštnym porozumením prítomných stretol sa prejav jedného zo zakladateľov Ľudovej strany, niekdajšieho poslanca uhorského parlamentu Perka Skyčáka. Potom odznely prejavy zástui>eov všetkých vrstiev národa. v Jabilejnú oslavu obnovenej Slovenskej ľudovej strany zakončil poslanec Anton Haneko. Prítomní sa rozišli zaspievaním piesne „Kto: za pravdu horí...” v pevnom predsavzatí iwkračovať ďalej v začatom diele, , ktoré nášmu národu zaistilo dôstojné miesto v rodine kultúrnych národov. Oslava 25. výroôia obnovetda HSĽS Žiline. Vodca a prezident Republiku ' Dr. Jozef Tiao srdečne pozdrawyvaný účastníkmi oslavu- Pokojné Slovensko (Z vianočného posolstva Vodou a prexidenta Republiky Dr. Jozefa Tisu.) Slovensko malé, tiché a pokojné tak nám prichádza na tomto rozbúrenom svete ako odľahlý, tiehý ^tlehem. 1 keď je nie samojediné na svete, ale iste je jednon z tých nie mnoho krajín, ktoré dnes s vrncaio-n mysľou počúvajú posolstvo Kristovo. Lebo Slovensko je — buď Bohu vďaka — ušetrené dosiaľ od vojnovej víchrice, preto je tiché, pokojné a spokojné. Prinášame síce i m.y svoj vojnový príspevok, veď mnohé slovenské rodiny s ro^túženým srdcom si spomínajú na jednóho-dmhého svojho člena, ktorí buď so zbraňou v ruke na ďalekom bojišti, buď ako robotník v spriatelených štátoch splácajú vojnovú daň národa svojho za spoločné ciele eur«»pskýeh národov. Vcelku ale Slovensko je doma a v pokoji a v pokojnovsti slávi podľa prastarých zvykov svojich predkov .slávny deň narodenia Ježiša Krista. A ako roz^Mraiienka na to zázračné narodenie v Betleheme dotýka sa každého kresťana, takže ho privedie k radostnému a vďačnému rczcíteniu voči dobrotivému Bohu, tak zaniyslbnie sa nad tým naším tichým, pokojným a spokojným Slovenskom nie je možno, aby nechalo slovenského človeka ľahostajným a nevšímavým voči slovenskej štátnosti, ktorej to môže ďakovať, že Slovensko je také tiché, pokojné a sp«>kojné. Ánoi láskavosť a dobrotivosť Božskú oslavujeme, lebo len jej môžeme ďakovať, že sa nám narodil Vykupiteľ. Bez láskavého milosrdenstva Božského márna bola všetka snaha ľudstva po vyzdvihnutí m z pohanského úpadku: príšerné blúdenie » ľudského rozumu, ukrutné hekatomby ľudských obeti, hrozné prejavy mravný dekadencie, úpenlivé túžby a prosby najšľachetnejších po svetle shora nič nepomohly — ľudstvo ďalej by bolo osialo v hroznom úpadku, keby sa láskavý Boh nebol zmiloval a poslal svojho Syna, aby náa vykúpu * spasil Slovensko slávi ticho, pokojne a spokojne, uprostred vojnovej víchrice, zaťažené I vegiW^Ými, nevyhnutnými sprievodnými zjavmi, ptrédsa slávi lebo žije vď svojskom samostatnom slovenskom štáte, kim’émn môže dakovaf, že je' spokojné a preto i tiché a pokojné. Nebyť slovenského štátu, iste by i Slovensko väčšnu pociťovalo následky vojnových udalosti, následkom čoho by nebolo toké_ spokojné a preto by nebolo ani také tiché a pokojné. Sme si toho vedomí, že náš štát_ ,ie malý a mladý, jeho zásah do svetových udalosti je nepatrný, ale pre slovenský národ je on dostatočným činiteľom na to, aby slovenský národ bol spokojný. Skutočnosť, že život slovenský riadia Slováci, nie cudzím záujmom oddaní, ale Slováci-ľndáei, ktorí celý svoj politický postup vždy a jedine len zánjmami slovenského národa usmerňovali, dáva základ pre všeobecnú spokojnosť slovenského života Vo svojskýďi správcoch nášho života máme preto dôveru, že robia čo možno najlepšie a že i tvrdé a nepríjemné opatrenia len preto robia lebo je to potrebné, aby bolo čo možno nailcpšie a že nebyť týchto tvrdých a nepríjemných opatrení, bolo by oveľa horšie. Kresťanstvu môže ďakovať národ náš, že na úsvite svojich dejín bol začlenený do rodiny europsikých národov a že v búrkach a príkoriach tisícročia obstál a žachoval sa. Z tohto kresťanstvom prevzatého svojho národného oharaktem vyplývajúcemu záväzku učinil zadosť, keď proti boľševizmu, zásadnému to nepriateľovi kresťanstva a európskej kultúry, povstal 80 zbraňou v rnke a proti nemn bojuje spobi 8 ostatnými národmi Enroov. Povedomie, že národ slovenský za päť rokov svojho samostatného národného a štátneho života preukázal nielen svoje štátotvorné schopností, ale i medzinárodnú spôsobilosť byť rovným s ostatnými národmi v právach, práve tak ako i v povinnostiach, naplňuje nás, Slovákov, spokojnosťou i čo do budúcností nášho národa a šfátn. Pokoj zvestoval v Betleheme -«iMH»dcný Vykupiteľ; pokoi bol žiyptným programom Jeho Pokoj svoj vám dávam — povedal svojim učeníkom. Pokoj vám — bol Jeho zvláštnym pozdravom. A tento pokoj je výslednicou životosprávy pmlľa Jeho príkazov^ čo heslovito vyjadril vo svojom posolstve: Sláva Bohu na výsosti. Žít podľa príkazov božích znamená žiť v pokoji akého svet nemôže dať, ale ktorý pokoj svet ani narušiť nemôže. Pokoj a zákon nerozlučiteľne patria k sebe nielen v živote nadprirodzenom, ale i v živote prirodzenom, slovenskom. Zákony, predpisy a nariadenia svojského štátu sú ^ pre človeka slovenského prameňom pokoja; preto zákony tieto zachovávať znamená toľko ako na pokoji Slovenska vÁiúčinnejšie pracovať. Pre rod u verného Slováka teda zachovávať zákony a predpisy svojho štátu, aby sa rozvíjal na Slovensku pokoj a poiriadok. je samozrejmoston.