Technické Noviny, leden-červen 1971 (XIX/1-26)

1971-01-26 / No. 4

ф) TECHNICKÉ NOVINY 44 ■JIH*............... ф ROČNÍK XIX И ČÍSLO 4 (814) ■ BRATISLAVA 28. JANUÄRA 1971 В CENA 1 Kčs Lanovky a vleky na Slovensku Ing. FRANTIŠEK SCHULTZ Zimná sezóna so všetkými svojimi radosťami je v slovenských horách v plnom prúde. Vytýčil som si za ciel podrobnejšie sa zmieniť o osob­ných horských dopravných zariadeniach, ktoré lyžiarom, sánkárom a tu­ristom tieto radosti ešte zväčšujú. Ovodom k svojmu článku chcem predstaviť čitateľom fotograficky dve takéto zariadenia. Na obrázku vipravo je kabínková dvojlanová osobná visutá lanovka s obežnou prevádz­kou Hrabovo—Málinó; šikmá dlžka trate je 1710 metrov, výškový rozdiel stanic je 410 m, kapacita 450 osôb za hodinu. Na fotografii dolu je vrcho­lová stanica sedačkovej lanovky na Lomnickom sedle vo Vysokých Tat­rách... [Dokončenie ne str. 5) Aké bude motorové vozidlo krajiny Sovietov roku 2000? Zajtrajšok automobilu. ALEXANDER MICHAJLOVIČ TARASOV, minister automobilového priemyslu ZSSR Formou pútavého dialógu rozhodol sa ALEXANDER MICHAJLO­VIČ TARASOV odpovedať na rad pestrých otázok o prítomnosti a zajtrajšku sovietskeho automobilizmu. Ešte prv než uverejni­me toto interview, predstavíme čitateľom tohto ministra, ALE­XANDER MICHAJLOVIČ TARASOV narodil sa rokiu 1911. Má vy­sokoškolské vzdelanie. Dlhé roky pracuje v sovietskom priemys­le — bol hlavným inžinierom moskovskej automobilky Leninské­ho komsomolu, riaditeľom Altajského a Minského traktorového závodu, direktrom viacerých iných závodov, predsedom Bielorus­kého sovnarchozu. Od roku 1965 je ministrom automobilového priemyslu Zväzu sovietskych socialistických republík. Je kandi­dátom ÚV KS Sovietskeho zväzu a poslancom Najvyššieho so­vietu ZSSR. TECHNICKÉ NOVINY — Istý DAVID REED vo svo­jej črte „Rusko si sadá na ko­lesá“ ktorú nedávno uverejnil americký časopis READER'S DIGEST, snaží sa presvedčiť či­tateľov, že Sovietsky zväz iba teraz „sadá si za volant, aby urobil skok do budúcnosti“. Čo by ste, súdruh minister TARA­SOV, mohli na túto otázku od­povedať? Aké výsledky dosia: hol automobilový priemysel, ktorý riadite ako najvyšší šéf? A M. TARASOV: V ostatnom ča­se si čoraz viacej západných časo­pisov všima sovietsky automobilo­vý priemysel. Páni západní redak­tori zrazu pocítili že musia vyčer­­páva|úco odpovedať na otázku, aké automobilky buduje sovietsky ľud vo svojej vlasti — na Volge alebo na Urale, či sme správne vybrali typv a modely automobilov, ktoré by boli vhodné pre Sovietsky zväz. Často sú tieto Špekulácie typickým ohováraním. Dokazuje to medziiným veta že Sovietsky zväz údatne iba teraz „sadá si za volant“ ... A pred­sa aj človek nepříliš vzdelaný by mal vedieť, že už roku 1924 v Mos­kve »aŕali vyrábať orvé sovietske nák'arfná automobily. Potom v ro­koch prvej päťročnice (1929 až 1932) v Moskve, Gorkom a Jaroslav­­li postavili sme veľké automobilky, ktoré vyrábali okolo stotisíc ná­kladných a osobných motorových vozidiel ročne. Ešte roku 1942 za­ujímala krajina Sovietov druhé miesto na svete vo výrobe náklad­ných automobilov. Od tých čias u­­píymtlo už takmer 29 rokov. Od tých čias náš atomobilový priemysel rozvíjal sa aj nadalej, vzrastal a dnes má stovky závodov. V tejto súvislosti dovoľte mi zdôrazniť, že hlavnou úlohou sovietskeho auto­mobilového priemyslu bol a je roz­­vot nákladnej a osobnej automobi­lovej dopravy. Popri automobiloch vyrába sovietsky automobilový prie­mysel aj trolejbusy a autobusy, voz­ne pre podzemné železnice v Mos­kve, Leningrade, Kyjeve, Charkove, Baku, Tbilisi .. Poítiaľ ide o ôsmu päťročnicu (1968 až 1970), treba povedať, že do automobilového prie­myslu sa v tomto období investova­lo toľko, koľko roku 1965 robila hodnota všetkých základných fon­dov automobilového priemyslu. V rnkneh 1968 až 1970 sovietsky auto­mobilový priemysel vyrobil 3 900 000 automobilov a autobusov. Neslobodno zabudnúť ani na to, že v uplynulých piatich rokoch začal Sovietsky zväz stavať nové veľké podniky, medziiným Volžskú auto­mobilku v meste Togliatti, kde sa ročne bude vyrábať 660 000 osob­ných automobilov. Je známe, že tú­to automobilku budujeme v spoluprá­ci s talianskou firmou FIAT. Výrob­né pásy sa tu už rozbehli, takže zá­vod vyrába, podľa grafikonu, vyše 300 osobných automobilov ŽIGULI denne. Sovietsky ľud môže byť právom pyšný na gigant, ktorý stavia pri brehoch Volgy. Úhrnná plocha je­ho objektov a zariadení má okolo 2 000 000 m2. V tomto závode je za­vedená najnovšia technika, uplatňu­je sa tu najmodernejšia technológia a organizácia výroby. Sú tu rozma­nité automatické zariadenia. Výrob­né linky majú celkovú dlžku vyše 200 kilometrov. Je to doslova závod závodov! Aby sme pre túto auto­mobilku a pre dalšie sovietske au­tomobilky zabezpečili dostatok kar­burátorov, ložísk, armatúr a iných súčiastok“ a častí budujeme závody v Melekesse, Beleheje, Vologde a v dalších sovietskych mestách. Nedávno pricestoval na návštevu do Sovietskeho zväzu HENRY FORD II. Bol v meste Togliatti a povedal, že je nadšený rozmermi a búrlivým tempom výstavby tunajšej automo­bilky. Americký priemyselník neza­budol dodať, že v projekte automo­bilky sa pamätá na najmodernejšiu svetovú technológiu. (Dokončenie na str. 7) Elegantný počítač Pri pohľade na ten­to záber nik neza­pochybuje o švéd­skej elegancii a vkuse — názorne to dokazuje malý elektronický stol­ný počítač FACIT 1121. Splna aj ná­ročné úlohy, čo do­kumentujú niekoľ­ké jeho technické charakteristiky: má šestnásťmiestnu kapacitu, pracuje úplne automaticky pri sčitovaní, odci­tovaní, násobení, a delení. Čísla zo stroja sú veľké a veľmi zreteľné ... Na cestách celého sevta premáva dnes vyše 200 000 000 automobilov. Vraví sa dokonca, že v niektorých krajinách „žijú“ automobily a ľudia v Ich tieni len živoria. Na obrázku je auto ZAPOROŽEC ZAZ-966 „VEDCI ROKA“ Skupina britských školákov získala prvú cenu British Broadcasting Cor­poration — „mladí vedci roka“ — za vynález kyberne­tického stroja, kto­rý zhodnocuje a klasifikuje odtlač­ky prstov! O počí­tač prejavil interes Scotland Yard aj Ministerstvo vnút­ra J. V. britskej kráľovnej. (sch)

Next