Východoslovenské Noviny, apríl 1971 (XX/77-101)

1971-04-20 / No. 92

:;^:::::vypROtETABi vseykvch k b aj I n.’ s pojté žai : .v.v.v.v.vv.v. v.v.v.v.vv.vv. v.v.v.v.v. v. v v............................... ^WxXrXxXvXrX ORGÁN VÝCHODOSLOVENSKÉHO KRAJSKÉHO VÝBORU KSS UTOROK 20. apríla 1971 • Cís. 92. • Roč. XX. • 50 hal. Číslo presviedčajú Vzrast priemyselnej vý­roby — Z Prešova do sveta — Vyššia za­mestnanosť, vyššia ži­votná úroveň Prešov (jmp) — Na úseku priemyslu a nielen na tomto úse­ku vidiet za posledné roky v Pre­šovskom okrese veľké zmeny. Pre­javujú sa najmä v raste výroby, zamestnanosti a z toho prame­niaceho stúpania životnej úrovne obyvateľstva. Objem priemyslovej výroby v okrese vzrástol oproti roku 1966 o 766 miliónov korún. Najviac v závodoch strojárske­ho a kovorobného odvetvia. Prie­mysel palív a energetiky zvýšil výrobu v tom istom porovnáni ro­kov o 123 percent a polygrafický priemysel dokonca o vyše 190 per­cent. Do plnenia celoštátnych export­­ných úloh značným podielom v tomto okrese prispievajú najmä Odevné závody kpt. Nálepku, Vý­chodoslovenské ľudové autodruž­stvo, ZPA Dukla, Frucona, Výcho­doslovenský mäsopriemysel Pre­šov, Imuna Šarišské Michaľany a ďalšie podniky, ktoré svoje výrobky — zvrchné vyvážajú odevy, príslušenstvá k autobrzdám, ručné vŕtačky, elektromery, lesné plodi­ny, ovocie, kompóty, liehoviny, vnútornosti a (ažké teľce, imuno­logické prípravky, pivo, pohovky, detské postieľky, servírovacie sto­líky, rezivo, podvaly a ďalšie vý­robky väčšinou do krajín socialis­tického tábora. Z kapitalistických krajín sú odberateľmi výrobkov závodov z Prešovského okresu Chile, Kanada, Belgicko, Anglicko, Francúzsko, Švédsko, NSR, Brazí­lia, Maroko, Austrália a Rakúska. Zamestnanosť v Prešovskom okrese v socialistickom sektore vrátane |RD vzrástla od roku 1967 o 5660 pracovníkov. V minulom ro­ku bolo v okrese zamestnaných celkove 59 352 osôb, z toho v prie­mysle okolo pätnásťtisíc. V spojitosti so vzrastom zamest­nanosti stúpa aj životná úroveň obyvateľstva. Za posledných desať rokov sa v okrese Prešov vystava­lo 10 183 nových bytov, z toho 51,1 percenta súkromnou výstavbou. Pracujúci Prešovského okresu na­kúpili "v minulom roku za 65 mi­liónov viac tovarov ako v roku 1969. Ročný maloobchodný obrat na jedného obyvateľa v roku 1970 dosiahol 6615 korún, kým v roku I960 činil iba 5438 korún. Počet majiteľov osobných áut v roku 1970 sa v tomto okrese zvýšil na 4486 a od roku 1968 pribudlo okrese 1357 osobných áut. Zvýšil v sa aj nákup potravín, televízorov, práčok, chladničiek a nábytku. Aj obyvatelia Prešovského okresu, kde po druhej svetovej vojne bola iba jedna neveľká fabrika a pár menších prevádzkární, žijú dnes plnšie a bohatšie. Delegácia ÚV KSČ do Sofie Praha jCSTK) — Na X. zjazd Bulharskej komunistickej strany odcestovala dnes z Pra­hy do Sofie delegácia Cstred­­náho výboru KSČ, vedená čle­nom Predsedníctva a tajomní­kom OV KSČ Aloisom Indrom. Na ruzynskom letisku sa s hosťami rozlúčili člen Predsed­níctva a tajomník DV KSČ Jo­sef Kempný, tajomníci OV KSČ jan Fojtík a Oldřich Švestka, predseda Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ Miloš Jakeš a ďalšie osobnosti £s. po­litického a verejného života. Prítomný bol aj chargé d'af­faires Bulharskej fudnvej re­publiky v ČSSR Georgi Geor­­giev s pracovníkmi bulharské­ho vefvyslanectva. Uľahčime prácu ženám Tatrariská Lomnica (ČSTK) — Včera sa začala v Tat­ranskej Lomnici trojdňová celo­slovenská konferencia o bezpeč­nosti a ochrane zdravia žien pri manipulácii s materiálom. Konfe­renciu zvolala Slovenská rada od­borových zväzov. Ciefom konferencie je nielen zhrnúť poznatky, ale aj navrhnúť opatrenia, ktoré by podstatne u­­ľahčlll namáhavosť práce ženám. Preto sa popri zástupcoch závo­dov a pracovísk z ceiého Sloven­ska, odborových funkcionárov zvä­zov a okresov na konferencii zú­častňujú aj odborníci, ktorí pove­dia zásadné slovo tak k fyziolo­gickým a psychologickým aspek­tom, ako aj k zdravotnému hľa­disku, usporiadaniu pracovísk a organizácie práce z hľadiska bez­pečnosti a ochrany zdravia žien pri manipulácii s materiálom a k ďalším otázkam, súvisiacim s tou­to problematikou. ENERG0MAŠEXP0RT NA KOLESÁCH Predovšetkým odborníkom — Zvarovacie zaria­denia, polovodiče... Košice fško) — Za účasti predstaviteľov verejného a poli­tického života, pracovníkov Vý­chodoslovenských energetických závodov a košickej verejnosti otvoril včera zástupca obchodné­ho oddelenia konzulátu ZSSR Bratislave S. G. Malov a N. A. La- v sunov, zástupca riaditeľa Energo­­mašexportu v Moskve, putovnú vý­stavu elektrotechnického zariade­nia (pri hoteli Európa). Výstava, ktorá je Inštalovaná v deviatich špeciálnych autobusoch, obsahuje niekoľko desiatok expo­nátov — najmodernejších elektro­technických výrobkov najznámej­ších sovietskych závodov. Sú to najmä vypínače, usmerňovače, stroje na bodové zvarovanle, kon­taktné zvarovanle, ako a| stroje na zvarovanle inými najmodernej­ším! technikami. Zvlášť zaujíma­vé sú exponáty zo série silových, kremíkových polovodičových ven­tilov a ďalšie. Výstava, ktorá potrvá ešte dnes, je určená pre verejnosť, ale naj­mä pre odborníkov, ktorí sl so so­vietskymi usporiadateľmi môžu priamo medzi exponátmi pobese­­dovaf a vymeniť skúsenosti z to­hoto odvetvia. Na svoje] trase po republike výstavu Energomašex­­portu uvidia okrem Košíc aj v Mar­tine, Bratislave, Plzni, Prahe a Ostrave. Z našej republiky výsta­va pocestuje Poľskou ľudovou re­publikou. Na hranici Sovietskeho zvä­zu pri obci Ruská, teda na „nultom kilometri“ začali včera pracovníci Intinier­­skych stavieb výstavbu tran­zitného plynovodu. Po sláv­nostnom začatí prác prezre­li si predstavitelia politické­ho a verejného tivota sta­venisko a zúčastnili sa pr­vých slávnostných zvarov. Na obrázku vľavo vidiet vládneho zmocnenca pre vý­stavbu plynovodu Ing. Joze­fa Odvárku, vedúceho tajom­níka Vsi KV KSS súdruha Jána Pirča a ďalších súdru­hov. Vpravo zvar ovanie pr­vého úseku potrubia. Foto: VN — R. BERENHAUT Včera predpoludním bol úsek československo-sovletskych štát­nych hranie pri obci Ruská neďa­leko Velkých Kapušian zaplnený ľuďmi, ktorí sa zúčastnili sláv­nostného začatia prác na výstav­be tranzitného plynovodu. Na provizórnu tribúnu vystúpili súdruhovia: Zdenek Karban — zá­stupca OV KSČ, Ing. Jozef Odvár­ko — námestník federálneho mi­nistra palív a energetiky a vlád­ny zmocnenec pre výstavbu tran­zitného plynovodu, Ján Pirč, vedú­ci tajomník Vsi. KV KSS v Koši­ciach, Ing. Branlslav Blroš — predseda KNV v Košiciach, Ing. Vladimir Vébr — riaditeľ Inžinier­skych stavieb v Košiciach a daí­­šl hostia, aby sa stali svedkami slávnostných zvarov na území nášho kraja. Riaditeľ Inžinierskych stavieb, súdruh Ing. Vébr vo svojom prí­hovore ubezpečil všetkých zástup­cov strany a štátu, že pracujúci podniku budú na výstavbe tran­zitného plynovodu pracovať s ta­kým zanietením, ako na predoš­lých stavbách, medzi ktoré patria: traf Družby, úprava Východoslo­venskej nížiny, Širokorozchodná trať a ďalšie. Aby práce boli u­­končené včas, pomôže lm k tomu predovšetkým socialistická súťaž, organizovaná na počest 50. výro­čia založenia strany, XIV. zjazdu KSČ a pri príležitosti ďalších vý­znamných udalosti. Vládny zmocnenec pre výstavba tranzitného plynovodu, súdruh Ing. Jozef Odvárka pripomenul, že die­lo, ktorého výstavbu začínajú In­žinierske stavby. Je ďalšou ra­nou do snáh pravicových oportu­nistov i nepriateľov socializmu a ZSSR, ktorí sa snažia šlrif o tej­to stavbe nepravdivé správy. Naj­bližšia budúcnosť Ich presvedči o tom, že toto veľké dielo pomôže naše] republike vyrovnať nepriaz­nivú palivovo-energetickú situáciu a nemalou mierou prispeje aj k nášmu chemickému priemyslu. Veď napríklad výroba v Dusle Šaľa je závislá od začiatku na dodávkach sovietskeho plynu. Naša tridsaf­­ročná zmluva so Sovietskym zvä­zom o dodávkach plynu cez naše územie pre nás 1 pre Iné európ­ske štáty nám zaručuje štyridsať­päť miliárd metrov kubických zemného plynu ako poplatok za tranzit a v dimenziách potrubia sa počíta aj s rezervou, keby sme chceli od Sovietskeho zväzu zvý­šenie dodávok za ceny podľa me­dzinárodných dohôd. Jeho prejav niekoľkokrát prerušovali búrlivým potleskom. S krátkym príhovorom vystúpil aj vedúci tajomník Vsi. KV KSS súdruh Ján Pirč. Pripomenul ňom predovšetkým naše nenaruši­v teľné priateľstvo so sovietskym ľudom a obrovskú pomoc, ktorú nám Sovietsky zväz už viac ako 20 rokov poskytuje. Povedať, že náš ľud spolu s národmi ZSSR pôjde pod spoločnou zástavou so­cializmu navždy, lebo si plne u­­vedomujeme, že bez pomoci So­vietskeho zväzu by sme nemohli dosiahnuť ani minulé ani budú­ce úspechy. Pri tejto príležitosti zástupca pracujúcich Inžinierskych stavieb oboznámil prítomných so socia­listickým záväzkom, ktorý prijali prt začatí prác pri výstavbe ply­novodu. Medzi Iným sa v ňom zaväzujú, že plánované úlohy na I. polrok splnia na 101 percent a strojníci 1 šoféri prevezmú stro­je do socialistickej starostlivosti. Výstavba tranzitného plynovodu má pre našu republiku nielen hos­podársky význam. Naši stavbári sl budú môcf overiť svoje schop­nosti pri prácach, aké ešte nikto nerobil. Ani Sovietsky zväz, hoci je v zásobách plynu svetovou veľ­mocou. Pôjde predovšetkým o u­­kladanle a zváranie potrubia s veľkými priemermi pre tlak až 75 atmosfér. Budú musieť vybudovať 5 premostení veľkých riek, 33 krí­žení s potokmi 1 melioračnými kanálmi a 18-krát sa na trase stretnú s hlavnými komunikácia­mi. Svoje schopnosti budú musieť preukázať i pri preklenutí Slán­ských hôr. Na nich bude záležal, ako budú pri práci postupovať, aby čo naj­menej poškodili pôdny fond, lebo trasa plynovodu bude často pre­chádzať úrodnými poliaml. Ako prisľúbili, budú sa všemožne sna­žit, aby našim poľnohospodárom urobili čo najmenej škôd. Najväčšia radosť medzi prítom­nými zavládla vtedy, keď sa odo­brali na kilometer 0,00 presne na hranice Sovietskeho zväzu, kde šiesti zvárači s kuklami pristúpili k potrubiu, aby urobili prvé zva­ry. Ťažké stroje sa dali do po­hybu, ozval sa hukot elektrocen­trál. Súdruhovia Ján Štefke, Ján Kubala, Vincent Rusňak, Štefan Mačlnga, Ondrej Ferčlk a Ján Ko­­valský zobrali do rúk zváračské kliešte, elektródy a plamene pr­vých elektrických oblúkov pri vý­stavbe tranzitného plynovodu na území Východoslovenského kraja lm ožiarili tváre. (Pokračovanie na 2. strane.) Tranzitný plynovo*!- konkrétne priateľstvo sovietskeho a československého ľudu ĎALŠIE DIELO DRUŽBY Sedím s ňou práve u deň fej narodenín. Koľkých? Odpoveďou je úsmev. Hádat málem o duchu a písal o tom nemá význam, le to nepodstatné, pretože Anastázia Vešelényiová je mladá tempera­mentná žena, komunistka. vú Pri našom rozhovore sl trie pra ruku. Nakoniec neodolám c opýtam sa prečo. — Vedúca smekacej linky v re vúckom Lykotexe musí pracovat tak, aby šest dievčat z ko­lektívu nemohlo nič proti nej namietat, — usmieva sa. — Ruku mám trochu presilenú, to sa v našom remesle stáva. Zvlášt. keď si v ňom mladá lé­na „odkrúti“ pätnásť rokov, ako Anastázia Vešelényiová, pomyslím si. Nie sú to totilto roky hoci­jaké. Anastázia Vešelényiová nik­dy nechýbala tam, kde bolo naj­horšie. Ul ako mladé dievča, kto­ré sa v Lykotexe vyučilo, sa stá­va vedúcou brigády. Bolo to v ro­ku 1958. O dva roky tej kolektív je ul nositeľom titulu brigáda so­cialistickej práce. Aj u nás sa však vtedy pracovalo podľa me­tód priekopníčky súdrulky Gaga­­novovej a Anastázia Vešelényiová odchádza k inému kolektívu. Zä robok jej síce klesá, ale za dva roky aj tento kolektiv dosahuje také pracovné výsledky. . le sa stáva drliteľom titulu brigáda so­cialistickej práce. Anastázia Vešelényiová sa o­­svedčuje na kaldom poste. Pra­cuje v ráznych funkciách, je členkou OV CSZM. ]e aj ženou túliacou po rodine. Niekedy bolo práce skutočne toľko, le si aj poplakala. Priznáva sa k tomu s úsmevom. Rodina. To je súhrn problémov. Manlel je k nej láskavý, pomáha jej, kde mále. Pracujú na smený, striedajú sa pri výchove svojho dieťaťa. Život je už raz taký; chvíle radosti vystrieda smútok, neraz treba veru zaťať zuby. — Toľko lien pracuje v Revúcej, ale polotovary tu nedostanete ... To je k nám trochu kruté, ne­zdá sa vám? — pýta sa ma. Zdá sa mi. Anastázia Vešelényiová sa totil nerada sťažuje. Ale aby zasa mlčky všetko znášala, na to ne­vyzerá. Vie povedať pravdu do očí. Aj preto ju snáď delegovali na okresnú konferenciu strany, aj preto táto nositeľka mnohých re zortných a štátnych vyznamenaní bola jedriou z delegálok krajskej konferencie KSS v Košiciach. (šm) Frvd priekopníčka Anastázia VEŠELÉNYIOVÁ, Pozdravný list J. Borošovi Košice (voj) — Včera odo­vzdal vo Vinnom, okres Michalov­ce. vedúci tajomník Vsi. KV KSS Ján Pirč pozdravný list ŰV KSS nositeľovi Radu práce, členovi Vsi. KV KSS a predsedovi JRD vo Vln­nom Jánovi Borošovi pri príleži- Iostí jeho 50. narodenín. 0V KSS v pozdravnom liste oceňuje zá­služnú stranícku prácu jubilanta, ktorú vykonal za prvej republiky, počas Ilegality, 1 pri budovaní so­cializmu v našej vlasti. Slávnost­ného aktu odovzdania pozdravné­ho listu sa zúčastnil vedúci ta­jomník OV KSS v Michalovciach Ján Papp a predseda ONV v Mi­chalovciach ľng. Mikuláš Korma­­nlk. Prvý štvrťrok „no štíte" Svit (šg) — Prvý štvrťrok majú úspešne za sebou aj pracú júcl n. p. Chemosvlt vo Svite Za toto obdobie plánované úiohv nielen splnili, ale navyše plánu vyprodukovali výrobky v hodnote 4 73J 000 korún. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého ro ku vzrástla tovarová výroba až o 15 percent. Nezaostávajú ant v exportných úlohách. Vývoz do so daltstlckých krajín splolll ' na 108,5 percenta a do kapitalistic­kých štátov na 99,2 percenta. Desiaty zjazd Bulharskej komunistickej strany VŠETKO V MENE ČLOVEKA Dnes so začína X. zjazd Bulharskej komunistickej strany. Po­zornost všetkých pracujúcich v Bulharsku je namierená k zjazdu strany, ktorá je vedkyňou našej spoločnosti. Predzjazdové dni bo­li naplnené usilovnou tvorivou prácou, znamenitými prejavmi pra­covného úsilia a entuziazmu, ktoré zvýraznili vôľu obyvateľov na­šej krajiny, nasledovať stranu po je) vytýčenej ceste. Obdobie medzi IX. a X. tjazdom strany bolo jedným z najbla­­hodarnejších, jedným z najdynamickejších etáp v procese socia­listickej výstavby našej krajiny. V období medzi dvoma zjazdmi Bulharská komunistická strana a jej ústredný výbor pod energic­kým vedením pr­vého tajomníka ÜV BKS s. Todora Živkova dokáza­li dať teoretické správne vy­svetlenie problé­mov ekonomic­kého prakticky rozvoja, ich rozpracovať a u­­smernif do správ­neho smeru úsi­lie celého náro­da. V posledných rakoch dokázala strana objaviť najvhodnejšie formy použitia všeobecných zá­konitostí rozvo­ja socialistickej spoločnosti v špe­cifických, kon­krétnych pod­mienkach Bul­harska. V rokoch po IX. zjazde rozvinula strana veľkú činnosf v teore­tickom objasňovaní a praktickom rozpracúvaní aktuálnych problé­mov nášho spoločenského rozvoja, zabezpečila komplexné a po­stupné riešenie úloh socialistickej výstavby. Dôkazom toho sú značné úspechy v rokoch piatej päfročnice. Urobil sa dalši krok vo výstavbe materiálno-technlckej bázy socialistickej spoločnosti. V smerniciach piatej päfročnice sa predpokladalo zabezpečiť zvy­šovanie národného dôchodku asi o 5D pere. Národný dôchodok za rok 1970 prevyšuje národný dôchodok z roku 1965 približne o 52 percent. Počas minulého roku pracujácl v našej krajine vytvorili 10 miliárd leva národného dôchodku — čiže okolo 1200 leva na osobu. Podľa tohto základného ukazovateľa sa Bulharsko zaraďuje medzi krajiny so strednou ekonomickou úrovňou. Vysoké tempo rastu národného dôchodku umožnilo v rokoch piatej päfročnice uskutočniť veľký program výstavby. Bolo doň vložených okolo 15 miliárd leva. Základné výrobné fondy v národnom hospodárstve teraz vychádzajú na 21 miliárd leva. Z nich okolo 40 pere. tvoria fondy vytvorené v uplynulej piatej päťročnici, čo ukazuje vysoký stupeň obnovovania a vytvárania podmienok pre rozvoj modernej a etektfvnej výroby. Význam X. zjazdu Bulharskej komunistickej strany sa určuje od hlavných dokumentov, ktoré obodnotf a schváli: Správa o činnosti ústredného výboru, nový program strany, smernice šiestej päťroč­nice. Zjazd prerokuje aj návrh novej ústavy Bulharskej ľudovej republiky. Návrhy týchto dokumentov boli publikované a dané k dispozícii na celonárodné posúdenie. Základný dokument, ktorý bude schválený na zjazde, je nový program Bulharskej komunistickej strany. |e to program pre úkon čenie výstavby socialistickej spoločnosti program pre vytváranie materiálnych a duševných predpokladov na postupný prechod ku komunizmu. Program zovšeobecňuje skúsenosť Bulharskej komu­nistickej strany v triednom revolučnom boji, načrtáva perspektivy, smery, hlavné cesty a prostriedky pre rozvoj našej spoločnosti po­čas ďalších 20—30 rokov. Program spája v jednotu minulosť, pri­(Pokračovanie na 2. strane.) Štefan VEUČKOV, generálny konzul BĽR v Bratislave

Next