Živnostenské Noviny, januar-december 1949 (IV/1-52)
1949-01-06 / No. 1
TÝŽDENNÍK PRE OBCHOD, REMESLÁ, DOBRAVU A CESTOVNÝ RUCH ROČNÍK IV. ČÍSLO 1. Prečo sa prikročilo k inventúram? Vyhláška o súpise zásob je prvým krokom pri príprave novej cenovej konštrukcie a súvisí aj so všeobecnou daňou — Nijaké obavy pre živnostníctvo z titulu zabavovania tovarov — Ďalšie vyhlášky sa pripravujú (T) - Br atislav a. — Ako je už z dennej tlače a z rozhlasu známe, vyšla v Úradnom vestníku vyhláška povereníkov priemyslu a obchodu, výživy, vnútra a financií o súpise zásob tovaru, o zákaze premiesťovania tovaru a o prechodnom uzavretí obchodov, datovaná síce 24. XII. t. r., teda ešte pred sviatkami, ale expedovaná až po smútkoch. Tým, že nastal tento vážny zásah do celého nášho hospodárskeho života, ktorý znamená prakticky do 5. januára 1949 zastavenie skoro všetkej obchodnej činnosti, vynorilo sa prirodzene mnoho otázok, pochybností a aj najrozličnejších dohadov. Treba preto konštatovať, že z tohto opatrenia nehrozia nášmu živnostníctvu nijaké nové bremená, a najmä nejde o nijaké hromadné zabanovanie tovaru a tým likvidáciu živ-ností, ako sa to šíri niekde zo zlomyseľnosti, inde z neznalosti veľkých premien, ktoré nastávajú v našom hospodárskom živote v súvislosti so štartom do päťročnice. Považujeme preto za potrebné slovenskému živnostníctvu poukázať na niektoré motívy, ktoré viedly k nariadeniu súpisu zásob, tovaru a k prechodnému uzavretiu obcnodov. Co s tovarom po súpise? Ze tovar po súpise nebude u živnostníctva zabavovaný, je zrejmé z toho, že súpis sa vzťahuje aj na podniky štátne, národné, komunálne a družstevné. A predsa sa zlomyseľní ľudia a panikári postarali o znepokojenie nášho živnostníctva, keď začali medzi ním šíriť zprávy, že inventúrny súpis je preto nariadený, lebo sa chcú zistiť u obchodníkov a remeselníkov zásoby tovaru a potom tento všetok zabaviť. Veľkú časť tovaru majú vraj prevziať distribučné národné podniky a tento potom presunúť na svoje vlastné detailné predajne. Je to jedna z tých ciest, ktorou sa má zlikvidovať u nás živnostníctvo. Bohužiaľ, našli sa jednotlivci, ktorí vena tomu,o spôsobu „znárodnenia“ živností u nás s platnosťou od 1. januára 1949. Treba konštatovať, že šírenie týchto zpráv nemá nijakého vecného podkladu, čo konečne najjasnejšie vyplýva aj z toho — ako sme už spomenuli — súpis sa musí uskutočniť aj v štátnych, národných a komunálnych podnikoch. Smysei celej vyhlášky je podstatne odlišný a ni:ako sa výslovne alebo osobne nedotýka živnostníctva. Je však predsa dôležité poukázať na zprávy tohto druhu, lebo prezrádzajú, ako je u nás málo informovaných ľudí práve v radoch živnostníctva. Súpis predchádzala blokáda n'eklorých priemyslových výr bkov Opatrenia, ktoré sa v spomenutej vyhláške stály a ktoré sa ešte zverejnia v ďalších druhotných normách, sú zárukou toho. aby sa na niektorých úsekoch hladko a bez sporu uplatnily nové spôsoby plánovania. Ide predovšetkým o tie sektory, ktoré buď vôbec nezasiahol dvojročný plán alebo ako jednostranný plán, týkajúci sa len výroby, sa dotkol len čiastočne ostatných úsekov hospodárstva. Platí to v plnom rozsahu o spotrebe, o cenovej politike a čiastočne aj o daňovej reforme. Keď má päťročnica realizovať plán vo všetkých úsekoch hospodárstva, musia sa pre to pripraviť všetky predpoklady. Kto sledoval náš hospodársky život v posledných dvoch mesiacoch a všímal si najmä distribučný sektor. videl, že paralelne v prípravách prebiehajú dvojaké opatrenia. Jedny boly rázu normatívneho a konkrétne sa týkaly uzákonenia všeobecnej dane, kým druhé boly druhoradého charakteru. Predovšetkým išlo o cenový stop k 12. augustu 1948, k‘orý mal znemožniť náhodný a neodôvodnený vzostup cenovej hladiny. Konkrétnejšieho rázu bolo už rozhodnut é z 18. novembra 1948, podľa ktorého Povereníctvo priemyslu a obchodu zakázalo distribúciu niektorých dôležitých výrobkov. Malopredaj ako taký bol povolený a len prísun tovaru z veľkoobchodu, poťažne rozdeľovní, na maloobchody, bol zastavený, poťažne zakázaný. Dvojaké ceny: úradné a šedé Takto sa nashromaždjlo v skladoch rozdeľovní väčšie množstvo tovaru, ktorý sa v súlade so spotrebným plánom pre rok 1949 ukáže na domácom trhu. Ešte zjavnejším opatrením bolo však úsilie o postupné uvoľňovanie niektorých dôležitých článkov dennej potreby, ako sa to prejavilo s potravinami a s textíliami v predvianočnom období. Tieto výrobky, jnáč obhospodárované, boly prístupné za tzv. šedé ceny a v prejavoch zodpovedných činiteľov sa jasne naznačilo, že budeme mať dvojaké ceny, a to ceny úradné a ceny tzv. šedé. Keď si tieto skutočnosti porovnáme a urobíme medzi nimi logickú spojitosť, ukáže sa nám smysei nariadeného inventúrneho súpisu celkom jasným a vyhláška jednou z článkov v reťazi opatrení pre zavedenie zjednodušeného daňového systému a pre plánovanie cien, čo je rozhodne potrebné predovšetkým pre spotrebný plán, ako ho pozná naša päťročnica. Prečo sa inventuje? Inventúrny súpis je nariadený na území celého štát.,. Tu je tiež jedna z log.ckycň odpovedí na otázku, čo sa sleduje týmto opatrením. Zákon o všeobecnej dani je už pod č. 283 uverejnený v Sbierke zákonov a nariadení. Písali sme už v „Zivnos'enských novinách“, že zákon o všeobecnej dani je vlastne rámcovou normou, ktorá dáva ministrovi financií zmocnenie, aby robil opatrenia, potrebné pre uplatnenie dane ako nástroja regulácie výroby a spotreby podľa hospodárskej dôležitosti jednotlivých článkov. Táto hospodárska dôležitosť jendotlivých článkov je zrejmá zo Sadzobníka všeobecnej dane, ktorý vychádza práve po tieto dnj ako opatrenie ministra financií v Sbierke zákonov a nariadení. Správny á regulatívny zásah do výroby a spotreby s hľadiska fiškálneho i v záujme spotrebiteľa predpokladá, prirodzene, dôkladnú znalosť množstiev jednotlivých druhov tovaru, ktoré sú k dispozícii na domácom trhu. Končí sa tak éra špekulačného uschovávania tovarov, čo je v súlade s opatreniami proti prebytočnej kúpnei sile. ako sa robia zavedením šedých cien. Je tu ai dôvod výlučne týkajúci sa našej cenovej politiky. V Űradnom vestníku číslo 108 z 27. decembra 1948 vychádza práve pod č. 1551 z 23. decembra 1948 vyhláška povereníka výživy č. 1551, ktorou sa vydávajú prechodné predpisy o tvorení cien po vyhlásení zákona č. 283/48 Sb. Vo vyhláške sa určuje medziiným aj spôsob výpočtu cien v maloobchode a veľkoobchode. K nákupnej alebo nadobúdacej cene sa pripočíta najviac doterajšie obchodné (veľkoobchodné alebo maloobchodné) rozpätie, vyjadrené v Kčs. Pokiaľ v tomto rozpätí bola zahrnutá daň z obratu, cenové vyrovnávacie čiastky, prípadne niektorá nepriama daň, odpočíta Sa čiastka, ktorá z doterajšej predajnej ceny na ňu pripadala. Pri tomto výpočte použije sa buď nadobúdacej ceny, ak sa v danom prípade ai doposiaľ tvorila predainá cena v obchode pripočítaním obchodného rozpätia k nadobúdacej cene. V ostatných prípadoch použije sa nákupnej ceny. Predaj tovaru zo zásob Co teda s tovarom, ktorý bol k 31. XII. 1948 inventovaný? Celkom nič. Pôjde len o dodatočné zdanenie. Výška tohto zdanenia u maloobchodníka odpovedá zásadne čiastke, ktorú by maloobchod odviedol štátu pri predaji tovaru na zrušenej dani z obratu, prepychovej dani, cenových vyrovnávacích čiastkach atď. Výnimky z tejto zásady určí minister financií v Sadzobníku vše' bočnej dane zo zásob. Pravda, z tohto 1.. _• úcsnilc i>i in&iudb'cujú zvyšoval predajné ceny tovaru, ktoré k 31. decembru 1948 skladoval, lebo v týchto cenách je už čiastka dodatočného zdanenia započítaná. O cenách úkonov a úplatách platia zatiaľ doterajšie cenové predpisy bez ohľadu na to, že zákonom boly niektoré doterajšie dane zmenené. Inventúrny súpis nie je teda nijakým opatrením proti živnostníctvu, ako chcú neinformovaným nahovoriť ľudia ešte menej informovaní, ale je len etapou na ceste ,.k dokonalému plánu pri úsilí socialistického štátu. Príručky pre obchodníkov a ostatných živnostníkov Všetky nariadenia a predpisy, o ktorých je vyššia reč, budú vydané vo forme príručiek, poťažne brošúr, ktoré si obchodníci, živnostníci a ostatní záujemci môžu obstarať u grémií a živnostenských spoločenstiev. Prvá brošúrka tohto druhu vychádza po tieto dni pod názvom „Ako vyrátame nová ceny“ a ostatné budú nasledovať tak, ako budú práce na tvorbe nových cien postupovať. Zabezpečte 3: preto aj tieto ďalšie príručky u svojich grémií a spoločenstiev. Čsl. obchodná komora s celoštátnou pôsobnosťou (r) - B r a t i s 1 a v a. — Skončením činnosti obchodných a priemyselných komôr a prevedením prevažnej čiastky ich agendy na krajské národné výbory ukázala sa potreba zriadiť Československú obchodnú komoru s celoštátnou pôsobnosťou vzhľadom na potrebu vybavovania rozličných úloh, ktoré vykonávaly obchodné a priemyselné komory na základe medzinárodných obchodných dohôd a uzancií. Na podnet Ministerstva zahran-lčného obchodu bola dňa 30. decembra 1948 Československá obchodná komora založená so sídlom v Prahe a s kanceláriou v Bratislave pre Slovensko Táto kancelária začala pôsobiť dňom 1. januára 1949 v Bratislave na Gorkého ulici č. 4 (budova býv. Obchodnej a priemyselnej komory). Telefon 4351 (cez centrálu), priama linka 4563. Československá obchodná komora bola poverená hlavne vykonávaním certifikačnej a legalizačnej agendy (osvedčenia o pôvode, colné a konzulárne účty, potvrdenia a vzorkoch atp), aby zrušením obchodných a priemyselných komôr dňom 31. dec. 1948 nenastala vo vybavovaní týchto vecí žjadna medzera a aby sa predišlo všetkým prekážkam, ktoré by mohly zahraničnému obchodu vzniknúť pri expedícii zásielok do cudziny. Práce, spojené s touto agendou vykonáva rovnako kancelária v Bratislave ako v Prahe. V Československej obchodnej komore a v jej kancelárii v Bratislave sú od 1. januára 1949 pripravené všetky potrebné formu áre a tlačivá. Niektoré zo starých formulárov vydané obchodnými a priemyselnými komorami, nebude však možno používať. Hlásenie zásob mydla (ppo) - Bratislava. — Povereníctvo priemyslu a obchodu nariadilo svojim výnosom z 22. decembra 1948, aby všetci obchodníci zahlásili stav zásob mydla a mydlových výrobkov a tiež odberných oprávnení na tieto tovary ku dňu 31. decembru 1948, a to najneskôr do 6. januára 1949 príslušnému MNV. Hlásenie treba podať na tlačive, ktoré obchodníkom dodá Slovenský sväz obchodu. Po novom roku lepšie pivo. Tohtoročná lepšia úroda jačmeňa a chmeľu umožnila nedávne rozhodnutie vlády aby sa zvýšila stupňovitosť piva na 7 stupňov. Slovenské remeslo do päfročnice (Dr. .5. S.) - Naše plánované hospodárstvo vstupuje do päťročn ce — prvého to a hospodárskeho plánu, v ktorom sú t tálne vyčerpávajúcim spôsobom zachytené všetky hospodárske odvetvia- Aj remeselná malovýroba prispôsobila sa vo všetkom tomu hospodárskemu vývoju ktorý u nás prináša plánovací systém. Remeslo zúčas ni'.o sa v plnej miere všetkých plánovacích prác na príprave tak globálneho 5-RP ako aj dielčieho operatívneho plánu na r. 1949. Treba zdôrazniť že aj slovenské remeslo. hoci počas hlavných prípravných prác na jar a v lete t. r. ešte nemalo vybudovanú svoju vrcholnú organizáciu na Sloven ku, zúčastn.lo sa na plánovaní päťročnice v plnej miere. Bola to práca dvojnásobne ťažká, pretože plánovanie u remesla — ako decentralizovanej malovýroby. roztrúsenej na vefkom priestore a často aj nekontrovateľnej — na rozd el od priemyslu nemohlo sa oprieť o nijaký štatistický materiál. Veď v remesle sa u nás ešte nikdy nerobily podrobné šta'istiky o Potrebe jednotlivých surovín, pracovných síl, o investíciách výrobe a pod. V českých krajinách mali činitelia ktorí pripravovali návrhy 5-RP pre české remeslá, o toľko ľahšiu situáciu, že sa mohli oprieť o skúsenosti a určitý štatistický materiál shromasueiý ústrednými Sväzmi remesla a obchodu, ktoré tam buly založené ešte za Protektorátu a vykonávaly distribúciu takmer všetkých článkov. Ďalšou ťažkosťou pri sostavovaní plánov bola tá skutočnosť. že technický postup plánovacích prác bol volený z hľadiska potrieb znárodneného priemyslu or,čom remeslo — ako sektor tiež výrobný — sa muselo z dôvodov jednotného Postupu pr spôsobovať vo vše kem plánovaniu u priemyslu-No predsa cez všetky tieto ťažkosti aj slovenské remeslo je dnes na prahu päťročnice. pred úplným a do detailov prepracovaným plánom ktorý bude určovať nápíň remeselného podn kania v budúcich Piatich rokoch, pričom 5-RP pamätá na všetky jeho potreby. Na dvojročnom pláne, ktorý bol skúškou plánovacia nášho hospodárstva sa remeslo zúčastnilo len veľmi nepatrne. Kým v českých krajinách bolo remeslo čiastočne zapojené najmä pri niektorých základných úlohách vo výrobe textilnej, kožiarskej a chemické*. slovenské remeslo holo do 2-RP zapojené iba po stránke invest.čnej tým že mu bola daná investičná kvóta 80 m (I ónov. Päťročný plán je n s proti tomu detailne pripravený pre všetky remeselné sektory, t. j. pre sektor kovospracujúci, chemický sklársky, papiernický, dreyársky textilný Q odevný, kožuspracujúci ďalej pre remeslá keram cké, mlynárske, potravinárske, stavebné a poslužné. Pre vše ky tieto remeselné sektory je detailne vypracovaný plán výrobný, surovinový, investičný a tiež plán pracovných síl a zahraničného obchodu. Treba zdôrazniť že podľa Posledných štatistík je asi 10% obyvateľstva č nných v remesle, ktoré reprezentuje na S'ovensku vyše 50 000 technických jednotiek Remeselná výroba vzrasiie ku koncu päťročnice o 20% proti stavu k r. 1943 pričom výroba u všetkých prv menovaných remeselných sektorov dosiahne r. 1949 približne 11 miliárd a r 1953 f j. v poslednom roku päťročnice cca 12. mU árd takže index remeselnej výroby r. 1953 oproti r. 1948 je 121. V päťročnici zaznamená najväčší vzostup výroby sektor potravinárskych textilných a kožiarskych remesiel, naproti tomu sektor drevársky p niem cký, keranToký prejavuje iba málo vzostupnú fendenc'u. Pokiaľ ide o investície, päťročný plán Pamätá pre slovenské remeslá nvesMčnou kvótou vyše 700 miliónov, z čoho vyše polovice pripadá na kovospracujúce remeslá, prior m pomer investícií rozvojových k investíciám bežným je pre Slovensko priaznivejší než pre remeslo v českých krajinách a to najmä v potravinárskych- remeslách, pre ktoré je plánovaný najväčší vzostup. Z hraničný obchod v 5-RP javí sa u remesla pasívne no cez to všetko tvrdíme, že remeslo má vše ky predpoklady, aby svoj dovoz krylo vlastným vývozom. Príčinou toho, že sa tu predsa javí o-’sívna bilancia je doterajšia neorgmjzovam-sť zahraničného obchodu v remesle. Sduácia remesla je v zahraničnoobchodnej relácii ďaleko iná než u priemyslu Za remeselníkom treba ísť. treba mu dať vhodné typy výr-bv ktorá ie v zahraničí aktuálna, a organizovať hromadnú výrobu viacerých poúnixaieľov Ak sn výsadné spoločnosti pre zahraničný obchod — u ktorých má byť podľa posledných zpráv zriadený referát pre remeslo — ukážu v trim‘o smere dostatočne pružnými, je nádej, že remeslo v päťročnici prekoná predooklad-nú Pasívnu bilanciu v zahraničnom obchode. V pracovných silách predpokladá sa v remesle prírastok asi 10.000 nových pra-