Budovateľ, júl-december 1949 (XI/27-53)
1949-07-01 / nr. 27
FT ° 13 HOSPODÁRSKY TÝŽDENNÍK stočník II. Číslo 27. Bratislava, 1. júla 1949 Cana Kčs 4*— Problémy železničnej dopravy na Slovensku Výmena tovarov medzi Československom na jednej strane a Sovietskym sväzom a ľudovými demokraciami na strane druhej sa zvýšila, v posledných troch rokoch päťnásobne. Táto orientácia nášho zahraničného obchodu má, pravda, za následok nebývalé zvýšenie prepravy na trati Čierna nad Tisou—Košice—Bohumín Keď berieme tranzit na tejto trati v roku 1946 za základ 100%, vzrástol v roku 1947 na 188, v roku 1948 na 405 a v tomto roku dosiahne 439%. Pokiaľ ide o miestnu prepravu na košicko-bohumínskej železnici, zvýšila sa táto v kusových zásielkach v tonách «roroti roku 1945 v roku 1946 na 225%, v roku 1947 na 272%, v roku 1948 na 330%- Pokiaľ ide o vozňové zásielky, tieto oproti roku 1945 vzrástly v roku 1946 podľa počtu vagónov na 305% a podľa váhy v tonách na 280%, roku 1947 na 285, potažne 364% a v roku 1948 na 410, poťažne 448%. Rok 1949 prináša ďalší prudký vzrast nárokov na prepravu na tejto trati. Skutočnosť, že tieto veľké úlohy mohla železnica zvládnuť s existujúcimi prevádzkovými prostriedkami, možno- vysvetliť len vypätím všetkých -síl železničných zamestnancoch, o čom svedčí veľmi názorne aj hrubý ukazovateľ produktivity ich práce (počet čistých t/km). ktorý vykazoval oproti roku 1937 v roku 1946 87%, v roku 1947 118%, v roku 1948 147% a v prvých mesiacoch roku 1949 162%. Daíšie zvládnutie zvyšujúcej sa prepravy na tejto trati je možné len urýchlenou výstavbou trate. Na tento problém upozornil veľmi naliehavo na aprílovej krajskej konferencii KSS v Bratislave podpredseda vlády Viliam -Široký. Problém urýchlenej výstavby košicko-bohumínskej železnice vynačil V. Široký aj ako jeden z troch rozhodujúcich faktorov, na ktorých závisí úspešné splnenie päťročnice na Slovensku, aj vo -svojom referáte na IX. s jazde KSČ, keď povedal: ,.Je to otázka železničnej dopravy na Slovensku, na ktorú rozširovanie a prehlbovanie našich obchodných a hospodárskych stykov so Sovietskym sväzom a štátmi ľudovej demokracie kladie nebývalé požiadavky. Tieto úlohy môže doprava plniť už dnes len pri vypätí všetkých síl. Javí sa totiž potreba: časové termíny päťročného plánu pre výstavbu košicko-bohumínskej železnice skrátiť a tak -predísť možným poruchovým zjavom, ktoré by vplývaly na celé naše h-oíspodárstvo. Ide v tejto súvislosti konkrétne o problém urýchlenej výstavby prekládkovej stanice Čiern,a nad Tisou, ak-o aj o urýchlené zdvojkolajnenie košicko-bohiumínskej železnice, a to predovšetkým na úseku Parížovce—Sučany, neskôr na úsekoch Spišská Nová Ves—Margecany, Košice—Margecany a Čierna nad Tisou—Košice. Üsek Parížovce—Sučany, dlhý 48 km, je najužším miestom na, celej trati a nakoľko intenzita Vlakovej dopravy tu už presahovala kapacitu, bolo treba niekoľko osobných vlakov v tomto úseku prechodne zrušiť. Takéto opatrenia sú -samozrejme krajne nevítané, najmä tiež preto, že tým trpí spojenie s oblasťou Vysokých Tatier, ktoré sa stávajú celoštátnym rekreačným strediskom pracujúcich. Nutnosť dodržať riadny chod robotníckych vlakov a diaľkových rýchlikov núti jednako mimoriadne zastavovať ťažké priebežné nákladné vlaky a tak dochádza k ich zmeškávaniu a s tým spojenému narušovaniu obratu rušňov a vlakového personálu predlžovaniu obehu vagónov. Je preto k krajne dôležité sústrediť na zdvojkoľajnenie tohto úseku potrebné pracovné sily, materiál stavebný inventár a uvoľniť finančné prostriedky. Aj na úsekoch od Sp. Novej Vsi na vých-od treba nasadiť všetkv sily, aby práce postupovaly čo najrýchlejšie. Skrátiť časové termíny pre výstavbu košicko-bohumínskej trate si vyžaduje samozrejme také finančné prostriedky, dotácie materiálové, sústredenie stavebného Podlial jeho slov doterajšia organizácia národného priemyslu bola prechodom medzi tým organizačným stavom, -ktorý sme našli v našom priemysle pri jeho znárodnení, teda medzi kapitalistickým rozčlenením závodov a medzi budúcou socialistickou organizáciou priemyslu. Tým, že sa vykonala v podstate podľa horizontálneho isoskupenia,, umožnila začleni-ť znárodnené závody do oelk-ov, ktoré mály v podstate rovnaký výrobný program a zhruba aj rovnakú prob'err\ati ku. S ohľadom na politické pomery v čase vzniku tejto organizácie, keď pracujúci ešte nemali moc natoľko v rukách, ako dnes, bolo potrebné uplatniť v tejto organizácii systém kolektívneho vedenia, aby okrem riaditeľa fungovaly v nej aj predstavenstvá. Vo svojom čase stará organizácia vykonala svoje úlohy dobre. Zorganizovala znárodnené závody do celkov a tieto vcelku úspešne viedla a rozvíjala. Po februári sme si však začali vším-ať jej nedostatkov a tieto sa nám prejavily najmä v tom. že vedenie -národných podnikov v podstate bolo mimo závodov, toto malo v podstate v rukách všetku právomoc a tým sa iniciatíva jednotlivých závodov -obmedzovala. Jej nedostatky prejavovaly sia- v nedostatočnej pružnosti podnikových riaditeľstiev a často aj v malom pochopení pre potreby závodov. V mnohých prípadoch začaly sa takto vytvárať byrokratické orgány so sklonom k ťažkopádnosti. Hlavný cieľ terajšej reorganizácie je dat závodom čo najväčšiu právomoc, ale aj zodpovednosť. Podnikové vedenie sa dostáva do bezprostrednej blízkosti závodov, ta-kže bude môcť ľahko a pružne sledovať v nich priebeh výroby aj ich hospodárenie. Tento úzky kontakt je súčasne predpokladom prehĺbenia plánovania v závodoch, ktoré umožní mať stály prehľad o tom, ako sa v závode hospodá-r-i. Hlavnými kritériami -pre tvorenie nových národných podnikov sú 1. rovnakosť alebo príbuznosť výrobného programu a 2. teritoriálna blízkosť závodov, ktoré sa -do ni-ch začleňujú. Nové národné podniky sú podstatne menšie od starých. Jeho jadro tvorí vždy väčší — základný závod, v ktorom tiež sídli podnikové riaditeľstvo. K inventára a pracovnrch síl, s akým sa v pôv-odných plánoch nerátalo. V tejto súvislosti musí platiť zásada, že výstavba tejto železnice nie je nijako len úlohou slovenskou, ale že ide o úlohu celoštátneho charakteru a potrebný materiál inventár a finančné kvóty sa musia zaopatriť z celoštátnych zdrojov. Závažnosť tejto zásady je o to zrejmejšia, že investície, ktorými sa pamätalo na dopravu na Slovensku v zákone o päťročnici, sú i bez ohľadu na tieto úlohy nie dostačujúce. Ako dokazujú už výsledky plnenia dopravného plánu nj Slovensku za prvé tri mesiace tohto roku. je plán poddimenzovaný- Vzrast priemyselnej výroby v dvojročnici na Slovensku a s ním spojené nároky na osobnú a nákladnú dopravu boly oveľa tomuto základnému závodu sa pričleňujú výrobne alebo vedľajšie závody. Záisa-da decentralizácie sa však uplatňuje aj pri vedení týchto jednotiek, lebo majú možnosť vnútrozávodného plánovania a systém socialistického podnikového hospodárstva im umožňuje siamostatne hospodáriť podľa dielenského rozpočtu. Rozšírené úlohy a kompetenčné otázky vyšších orgánov Pokiaľ ide o zamestnancov -doterajších národných podnikov, časť z nich sa dá presunúť na závody a časť na vyššie orgány, t. j. oblastné a -ústredné riaditeľstvá. Agenda týchto vyšších orgánov v súvislostí s jednotným riadením teraz už zväčšeného počt-u národných podnikov sa značne rozšíri, a to najmä s ohľadom na prehĺbenie a rozšírenie plánovania výroby aj investícií, ako aj s ohľado-m na potrebu rozšíriť kontrolu v národných podnikoch. Úlohy ústredných riaditeľstiev sa zväčšujú tiež tým, že otázky výv-oja, výskumu, zlepšovacích návrhov a pod. musia sa sledovať na vyšších orgánoch, aby mo-hly správne určovať rozvojové možnosti jednotlivých národných -podnikov, a-by centrálne zachycovaly všetky pozoruhodné výsledky zlepšovania a výskumu a staraly sa, aby nové poznatky a zlepšenia boly čo najrýchlejšie využité v celom sektore a prípadne v celom priemysle. Samozrejme, národné podniky na Slovensku budú v tom istom pomere ako dosiaľ k svojim oblastným orgánom, ktorých kompetencia ostáva touto reorganizáciou v podstate nedotknutá. Naopak, tak ako na ústredné riaditeľstvá prešla časť konkrétnej výkonnej agendy s Ministerstva priemyslu, prejde tiež na oblastné riaditeľstvá obdobná agenda s Povereníctva. Ministerstvo a Povereníctvo si v relácii k národnému priemyslu ponechá v zásade len riadiacu a kontrolnú činnosť, pritom však vyhradzuje si svoje rozhodnutie aj v-o veciach -agendy výkonnej, keď pôjde o otázky väčšieho významu. V kompetencii medzi Ministerstvom a Povereníctvom v tejto súvislosti nedochádza k nijakým -presunom. Povereníctvo aj po reorganizácii priemyslu predstavuje v relácii k výrobe v podstate orgán s tým väčšie, než s akými rátal plán. Z toho vyplýva potreba prepracovať plán v tomto smere s zvýšiť na tieto ciele uvoľnené prostriedky. Preťaženosť košicko-bohumínskej železnice si však veľmi naliehavo vyžaduje okrem urýchlenia výstavby sam°tne.i trate tiež využiti-e Dunaja, ako prirodzenej cesty, spojujúcej nás predovšetkým s Rumunskom, s ktorým naše obchodné spojenie sa sústavne rozširuje. Preprava tovaru medzi ČSR a Rumunskom by sa azda mohla prechodne diať aj tranzitnou prepravou -cez Maďarsko na Szob a Štúrovo. Je neprirodzené, aby tieto cesty — najmä však Dunaj — ostávaly nevyužité v čase, keď keéicko-bohumínska železnica je taká preťažená. postavením, aké mu všeobecne na Slovensku patrí. Napríklad podľa osnovy organizačného štatútu štátne vedenie nad .priemyslom patrí ministrovi, na [Slovensku povereníkovi priemyslu. Keď minister zasahuje podľa svojho oprávnenia na Slovensku priamo, robí tak s vedomím povereníka. -Ústredné a oblastné •ria-dfeteľstvá sú samostatnými právnickými osobami, podriadené sú Ministerstvu, resp. Povereníctvu. Postavenie závodov celoštátnej dôležitosti Ako je už známe, pri tejto reorganizácii niekoľko závodov veľkej celoštátnej dôležitosti na Slovensku z oblasti kovopriemyslu bude riadené nie cez oblastné orgány, alle priamo ústredným riaditeľstvom. Tieto závody budú mať postavenie samostatných národných podnikov. Ústredné riaditeľstvo -ich bude riadiť prostredníctvom svojho osobitného orgánu pri oblastnom riaditeľstve v Bratislave, ktorý bude s oblasťou kovopriemyslu úzko spolupracovať. Po plánovacej stránke budú aj tieto podniky začlenené do hospodárskeho plánu Slovenska a niektoré veci, ako výchovu dorastu alebo stavebné investície, budú sa aj pre ne obstarávať spoločne so záležitosťami ostatného kovopriemyslu na Slovensku, teda v spolupráci1 s oblastným riaditeľstvom. Je tu teda zabezpečená veľmi úzka koordinácia práce celoštátne dôležitých závodov s ostatným priemyslom na Slovensku. Potreba rozšíriť odborné kádre v závodoch Kým ide o personálnu stránku: samotná reorganizácia ako taká by si rozšírenia administratívneho aparátu v orgánoch národného priemyslu nevyžadovala, avšak preto, že je spojená so súčasnou vnútornou prestavbou závodov na systém socialistického vedenia podnikov — s prehĺbením a rozšírením plánovania, ktoré bude ďalej pokračovať, s veľkým prehľadom o hospodárnosti prevádzky aj investícií, so zavedením kontroly hospodárenia priamo v dielňach a na jednotlivých pracoviskách, s prehlbovaním systému odmeňovania -práce podľa zásluhy -atp.. teda s celým radom celkom nových úloh — ukazuje sa potrebným pr-i tejto príležitosti personálne posilniť nielen vyššie orgány, ale aj národné podniky. Najmä bude potrebné -podstatne rozšíriť kádre odborných síl, ktoré budú tvoriť a kontrolovať techni-ckohospodárske normy, to značí kádre plánovačov, úkolárov, postupárov. časomeračov, prevádzkových a skladových účtovníkov atď. Týchto ľudí máme nedostatok a musíme si ich väčšinou vychovať, čo sme už aj začali na špeciálnych plánovacích a podmkohospodársikych kurzoch-. Stupeň príprav na faktické preskupenie závodov z doterajších do nových podnikových jednotiek je v jednotlivých sektoroch rozličný. Preto tiež reorganizácia bude prebiehať postupne. Najskoršie bude možná v tých sektoroch, kde podnikové riaditeľstvá nekoncentrovaly na seba všetku právomoc, ale ponechávaly závodom značnú voľnosť a potom tam. kde základné závody aj doteraz tvorily jadro národných podnikov. Pristupujeme k reorganizácii priemyslu Prenášame právomoc aj zodpovednosť priamo do závodov — Zväčšenie úloh národných podnikov v súvislosti s rozšírením a prehĺbením plánovania — Závody veľkej celoštátnej dôležitosti podriadené priamo ústredným orgánom — Postavenie oblastných riaditeľstiev ostáva v podstate nezmenené — Ako sa rozšíri počet národných podnikov na Slovensku — Rozhovor s povereníkom priemyslu Ing. Takáčom Riešenie problémov, súvisiacich- s reorganizáciou národného priemyslu podľa zásad decentralizácie vo všeobecnosti natoľko pokročilo, že v najbližšom čase bude v jednotlivých sektoroch možné konkrétne pristúpiť k preskupovaniu závodov zo starých do nových podnikových útvarov. V sektore celulóza-papier. textil a koža-gtuna má reorganizácia dostať právny podklad už v prvých júlových dňoch, kedy sa má tiež začať fakticky uskutočňovať. a za týmito sektormi postupne budú — tak ako sú pripravené — prichádzať na rad ďalšie výrobné odvetvia. Celá reorganizácia spolu s vyriešením právnych, majetkových a administratívnych otázok má sa dokončiť do konca tohto roku- Staré národné podniky budú sa rušiť a nové fakticky vy. tvárať tak, ako ich postupne bude svojimi vyhláškami zriaďovať (k) - B r a t i s 1 a v a, 30. júna. minister priemyslu. Právne vstúpia nové národné podniky do účinnosti dňom 1. januára 1950. Prirodzene, do toho času vyjde tak novela znárodňovacích noriem, ako aj nový organizačný štatút. o ktorý sa bude opierať nové, s reorganizáciou súvisiace vymedzenie právomoci jednotlivých orgánov. Ako to už vyplýva zo samotnej zásady decentralizácie, ktorá sa reorganizáciou sleduje, hlavným dôsledkom novej správy národného priemyslu je podstatné rozšírenie počtu národných podnikov. Na Slovensku ich namiesto doterajších 38 po reorganizácii budeme mať asi 92 až 95. Pri tej príležitosti, že sa konkrétne pristupiuje k reorganizácii národného priemyslu, požiadali sme povereníka priemyslu a obchodu Ing. S. T a k á č a, aby nám osvetlil niektoré základné otázky, ktoré s ňou súvisia. /