Čas, september 1945 (II/108-132)

1945-09-01 / nr. 108

Prechádzame sice stálo ešte revo­lučným obdobím, ale v súčasne už spoločne všetci pripravujeme stabi­lizáciu Republiky definitívne česko­slovenskej, ozaj demokratickej a ľu­dovej, v ktorej všetok náš ľud na základe najvšeobecnejšieho a naj­spravodlivejšieho volebného poriadku bude sám o svojom osude rozhodovať. Prezident Ďr. E. E e n e š tJstredný Ročník II. — Číslo 108 Pravda víťazí! Cena K V50 Redakcia a administrácia: Bratisla- ' va, Lazaret&ká ulica číslo 4/c. Tele- . fon číslo 64-41, 72-08. tľčet Poštovej sporiteľne: 7441. Majiteľ a vydavateľ Demokratická strana. Zodpovedný redaktor Martin Kostelný. Tlačí Slo­venská Grafia, Bratislava, Lazaret­­ská ulica číslo 4/c. Vychádza každý deň. Veci, týkajúce sa predplatného a inzercie, vybavuje administrácia. Rukonisy, zaslané redakcii, sa ne­vracajú. Predpláca sa mesačne: 43 S a Pondelnfk 8 K. o r g i n Demokratickej m t b a n y _____________________________________________________X-______________________________________________ Bratislava, sobota 1. septembra 1945 Podstata pravej demokracie ; Dr. A, R V poslednom čase sa u nás o demo­kracii veľa popísalo a ešte viacej pre­debatovalo. Pojem demokracie si mno­hí ľudia vysvetľujú podľa toho, k akej politickej strane patria a ako to vy­hovuje najlepšie ich politickým kon­cepciám a názorom. Hovorí sa o de­mokracii politickej (formálnej) na - rozdiel od demokracie hospodárskej. Uvádzajú sa prednosti i chyby jednej i druhej. Demokracii politickej sa vy­týka, že zavádza síce rovnaké politic­ké práva pre všetkých občanov, tak pre veľkokapitalietu, ako aj pre inte­ligenta, robotníka, roľníka atď., ale že Občania hospodársky slabí následkom svojej hospodárskej závislosti od os$b . hospodársky silných dostanú sa aj do závislosti politickej. Stávajú ©a tak politicky neslobodnými. Politická rov­noprávnosť občanov má byt podľa to­ho len formálna. Hospodárska demokracia chce za­viesť zase rovnoprávnosť hospodársku a sociálnu. Vytýka sa jej však, že toh­to cieľa chce dosiahnuť na úkor poli­tických práv a občianskych slobôd. Namieta ©a, že takáto demokracia ne­­môž^ byť pravon ľudovládou, pretože hospodárska a sociálna rovnoprávnosť môže byť zavedená aj v štátnych sy­stémoch čisté totalitných, kde takýto stav môže byt nadiktovaný vládnou mooou a kde politické práva a občian­ske slobody môžu^ byť práve za tým cieľom obmedzené na minimum a kde teda o ľudovláde nemôže byť ani reči. Pravé demokracie môžu kvitnúť len u národov, ktoré sú na vysokom stup­ni kultúrnej, politickej a mravnej vy­spelosti, ktoré majú vyvinutý smysel pre rešpektovanie človeka ako indiví­dua a jeho práva ria slobodný život. Ako dôsledok toho je potom temer neobmedzená politická sloboda obča­na. ktorý má možnosť slobodne, bez akéhokoľvek nátlaku a usmerňovania, prejaviť svoju mienku a skutočnú vô­ľu. Táto sloboda sa najmarkantnejšie odzrkadľuje práve v slobodnom a taj­nom hlasovacom práve, v slobode osob­nej a majetkovej, a vôbec v práve pre­javiť a uskutočniť slobodne a nezá­visle to, co občan považuje sám za prospešné a potrebné pre blaho svoje, národa a štátu a nie čo mu iní naho­várajú a nanucujú. V tom spočíva najzákladnejší princíp skutočnej ľu­­dovlády, skutočnej demokracie. Urči­tý vládny systém nestane sa demokra­tickým tým, že ho tak pomenujeme, že sa pri každej vhodnej i nevhodnej príležitosti budeme oháňať každému sťobodumilovnérau človekovi tak dra­hým slovom ako je demokracia, ale musí sa tomu dať aj skutočná náplň. Vlk nestane sa ovcou, keď tí ňou po­menuje. Nie je demokratickým vlád­nutím, keď pri každej príležitosti sa opakuje, že je to vôľa ľudu, zatiaľ čo je to len presvedčenie a želanie urči­tej skupiny ľudí alebo programom jednej politickej strany. Veď aj v ta­kých čisté totalitných štátook vládco­via „dokazovali”, že vlastné vládnu z vôle ľudu a svoje vládnutie si dali overiť „slobodným” a tajným hlasova­ním, ktoré vyznelo v ich prospech na 9D®/o všetkých hlasov. V pravej .demokracii nedochádza b revolučným úpravám a reformám. Revolúciu vyvoláva určitá nesloboda, určité obmedzovanie a potlačovanie prirodzených^ vývojových tendencií, ktoré v danom čase a za daných okol­ností nemôžu sa inak prejaviť a dostať ea napovrch, len práve cestou revo­lučnou. Naproti tomu pri plnom reš­pektovaní politických práv a občian­skych slobôd má občianstvo možnosť upraviť si svoje veci tak, ako to pri­rodzený vývoj a doba vyžaduje a ako mu to najlepšie vyhovuje. Je tu teda možnosť plného uplatnenia sa priro­dzených pokrokových snáh cestou evo­lučnou. Plná politická sloboda je aj základným kameňom rozvoja duchov­ných a materiálnych hodnôt národa a štátu. Aj naša republika je republikou de­mokratickou. Aj my patríme do radu pokroko­vých štátov demokratických. Dbajme však, aby naša demokracia, dlhší čas gniavená fašistickou hydrou, znova sa vzkriesila k životu, aby sa stala demokraciou skutočnou a opravdivQu, ktorá vie urobiť ľudí šťastnými a spo­kojnými, a ktorá vie splniť všetky de­mokratické požiadavky slobodného človeka. Toto majme na pamäti tým skôr, že skutočná demokracia mala a má aj dnes mnohých zjavných i skry­tých nežičlivcov, ktorí sa snažia na­miesto pravého klenotu demokracie predkladať občianstvu klenot falošný a tým zviesť ľud s pravej cesty slobo­dy a voľnosti. Dbajme, aby naša de­mokracia nebola psendodemokraciou. Inak máTne by boly všetky obete, ktoré slovenský a český národ prinie­sol na oltár slobody a demokracie. Márna by bola preliata krv sloven­ských a českých vojakov a partizánov. Máme by bolo nekonečné more sĺz a utrpení slovenských matiek a žien, ktorých drahí padli pod zdvihnutým práporom slobody. Keby sme nekrá­čali cestou pravej demokracie, prehre­šili by sme sa proti tým, ktorí svoje životy za demokraciu obetovali. Mno­hé okolnosti v poslednom čase u nás však nasvedčujú, že zásady pravej de­mokracie boly narušené a že sa ne­postupuje tak, ako to základné prin­cípy demokracie vyžadujú. Schádza­me s cesty pravej demokracie a mô­žeme poblúdiť. Je však na čaee, aby sme sa spamätali a aby sme znova vyšli na pravú cestu, ktorá nás pove­die k pokojnému a šťastnému životu v rámci veľkej rodiny demokratic­kých štátov sveta. .Predseda SNR Dr. Jozef Lett rich: *» Odkaz povstania verne splníme Nikdy nezradíme ideály revofiátle - Idea čs. samostatnosti je hlbokým presvedčením slovenského i’udo Na veľkom manifestačnom? shromaždgní v Banskej Bystrici, ktoré bálo v strediu popo­ludní prehovoril aj predseda SNR Dr. Jozef Lettrich. Z jeho prejavu uverejňujeme najdôležitejšie časil: Slovenská národná rada vyhlásila 29. augu­sta za národný sviatok. Sledovala tým snahu natrvalo zasvätiť tento deň pamiatke oných veľkých vecí, ktoré sa viažu k slovenskému národnému povstaniu. Dnes prvý raz svätíme tento sviatok za mimoriadnych slávnostných okolností. Po dramatickom roku, plnom bojov a zápasov, víťazstiev i neúspechov, strádania nádejí, ale na koniec po roicu, korunovanom slávnym víťazstvom spojeneckých: zbraní nad mocnosťami lží, hrubého násilia, tenoru a podvodu, mravnej hniloby a otroctva schádzali sme sa s povznesenou mysľou, naplnení radostným nadšením, znova v Ban­skej Bystrici, v meste slovenskej revolúcie, aby sme si pripomenuli snahu a deľ povsta­nia, jeho význam a cenu pre našu prítom­nosť a budúcnosť. Aký veľký rozdiel medzi 29. augustom 1944 a dnešným. Vtedy sa Slovensko obzeralo po zbraniach, mobilizovalo všetky svoje sily mravné a fy­zické, aby vyvinulo čo najmohutnejší odpor proti dravému nepriateľovi, ktorý za pomoci vazalských koľkých strán vladárov na Slovensku s nie­prenikal na slovenskú zem, aby ju učinil predmetom svojho plánovitého koristenia a vojnovým zápolím, aby sloven­ský ľud olúpil o zvyšky možnosti života, ktoré nám on sám a domáci fašistický režim ešte ponechal.' Vtedy sa zraky celého národa, ale i bratského národa českého a politických pred. staviteľov zahraničného odboja obraoaiy k Banskej Bystrici. Vtedy sa Banská Bystrica stala sídlom Slovenskej národnej rady, aiko nositeľky najvyšších mocí na Slovensku, ako predstaviteľky československej štátnej svrohovanosti na Slovenskom území, oslobo­denom národným povstaním. Pred rokom Banská Bystrica bola sídlom povstania, de­lom nepriateľských leteckých útokov, mes­tom horúčkovitej práce, sídlom vojenského a partizánskeho štábu, ústredných úradov, mestom oslovovaným a ponižovaným, hviez­dou nového života, útočíš tom nádejí, symbo­lom slovenského a československého vzkrie­senia. Dnes je Banská Bystrica iná, celkom iná. Obliekla sa do slávnostného rúcha, do­korán otvorila brány, aby vzkriesená pozdravila predstaviteľov vzkriesenej vlastí, oslobodeného národa, aby privítala revolucionárov a bojovníkov-voja­­kov i partizánov, aby sa poklonila všetkým, ktorí ju povstaním urobili slávnou. Dnes oslobodený slovenský národ, tu, na pôde Banskej Bystrice, na ktorej pred rokom vzplanul oheň čistej rodolásky, plameň československej spolupráce a jednoty, tlmočí úprimný výraz lásky, úcty a oddanosti prvému občanovi Republiky, mužovi nesmr­teľných zásluh o obnovu československej republiky prezidentovi Dr. Eduardovi Be­­,* rtešovi. Pán prezident! Idea československej štát­nej samostatnosti a jednoty nikdy nebola tak hlbokým presvedčením slovenského ľudu a tejto zeme a Československá republika ne­mala nikdy pevnejšie položené základy sve­jej existencie na Slovensku, ako ieh má dnes. To je zásluhou slovenského národného povstania z minulého roku, lebo povstaním na tieto základy kládly do sŕdc národa uprostred ťažkých a krvavých bojov, lebo sa za ne dobrovoľne a spontánne obetovaly najdrahšie hodnoty národa: životy a krvisynov a dcér nášho B. Bystrica víta a pozdravuje prvú vládu Národného frontu Čechov a Slovákov, vládu obnoveného spoločného štátu ako nositeľku štátnej gvrchovanosti. Dnes sa na tejto revo­lúciou a bojom .posvätenej pôde schádza celý oslobodený národ. Schádzajú sa reprezentanti vzkriesenej Republiky. Aký to veľký rozdiel u nás za uplynulý rok. Kde sú naši nepria­telia? Kde je predstaviteľ rí.še^temna. zúrivej reakcie a sadistického kynoženia celých spo­ločenských tried, rás, národov a štátov? Kam sa podeli tí premnohí diktátori, vazali, kvis­­lingovia, kde je nositeľka germánskeho im­­peralizmu — nemecká armáda, légie ki /i­­žíznivých esesmanov, satanského CJestapa, k-de sú všetky tie rozkladné a ničivé sily, čo rozbily Československú republiku, čo ujar­­mily a prcgramaticky kántrily jeden pokoja^ milovný národ za druhým. Boly spojeneckými zbraňami, najmä však slávnym bojom národov SSŠR a jeho CA rozbité a zničené. Víťazné mocnosti tejto vojny SSSR, Veľká Británia, Spojené štáty severoamerické a Čína, vytrhly z rúk fa­šistických štátov meč, podriadily ich prís­nym podmienkam porazených štátov a pod­­njaly sa organizovať mier sveta tak, aby sa viac neopakovaly pokusy kohokoľvek vy­volávať ozbrojené konflikty medzi národmi a štátmi Bol gigantický zápas, úsilie, aké nemá v de­jinách ľudstva príkladii V tomto zápase šlo o všetko, 00 robí clovcWa človekom a národ národom: O slobodu, o nezávislosť, o dôstojné demokratické ideály vlády a života. Slovenský národ svojím povstaním sa čest­ne zúčastnil na tomto zápase. Postavil sa na odpor mnohonásobnej presile nemeckých zbraní. Tým jedným razom rozdrvil zradcov­skú legenda terajších prisluhovačov na Slo­vensku so všetkým, čo podnikla tenká vrstva germanofilov, fašistov a separatistov. Svojím povstaním slovenský ľud manifestoval svoju vôľu, prispieť spojeným národom k víťaz­stvu nad Nemeckom. Začlenili sme sa do ro­diny slabodumilovných národov. Dva mesiace sme organizovaní vzdorovali. Za ten čas naši hrdinskí vojaci, naši smelí partizáni viazali do päť divízií, ktoré boly určené proti vifazne napredujúcej ČA. Naše územie stalo za baš­tou, ktorú Nemci museli dobýjať: mesto za mestom, dedinu za dedinou, každú dolinu a samotu. Plánovaný prísun vojnových potrieb a odsun armád cez Slovensko bol na čas úplne znemožnený a potom veľmi sťažený. Týmto činom sme prispeli Červenej armáde k rýchlejšiemu preniknutiu smerom k nám a v konečných dôsledkoch aj ku skorému oslobodeniu Československej republiky. V našich bojujúcich šíkoch Ipoli aj ruskí, českí, juhoslovanskí a bulharskí partizáni. Boli tu aj odvážni francúzski bojovníci. Medzi nimi a nami vytvorilo sa úprimné slo­vanské a spojenecké bratstvo zbrani a duší. ktoré sa opieralo o spoločné mravné a du­chovné ciele a ideály. Tým všetkým náš národ pred celým sve­tom nezvratné dokázal, že je za obnovu Dočasné Národné shromaždenie Dekrét prezidenta Republiky o jeho ustanovení a pôsobnosti ZAS, Praha, 31. aug. (CTK). K návrhu vlády a po dohode so Slovenskou národnou radou ustanovujem: Cl. 1. L Až do doby, keď sa side ústavodarné Národné shromaždenie, zvolené podľa všeo­becného, rovného, priameho a tajného práva hlasovacieho a podľa zásady pomerného za­stúpenia, vykonáva moc zákonodarnú podľa tohto dekrétn pre celé územie Českosloven­skej republiky dočasné Národné shromažde­­aie. 2. Dočasné Národné shromaždenie tvorí jed­na snemovňa p 300 členoch (poslancoch). Jeho sídlom je Praha. 3. Volebné právo . do dočasného Národného sbroinaždenia majú osoby, ktoré dosiahly 18. rok veku, a voliteľné sú osoby, ktoré do­siahly 21. rok veku. Ďalšie náležitosti práva volebného voliteľnosti a voľby dočasného Národného shromaždenia upraví vláda naria­dením, ktoré podpisuje tiež prezident Re­publiky. Cl. 2. Dočasnému Národnému shromaždeniu pri­slúcha: 1. potvrdiť, že terajší prezident Repdbliky zostáva podľa § 58, odsek 5. ústavnej listiny vo svojej funken až do novej voľby prezi­denta Republiky (čl. 3., odsek 3.), 2. vykonávať primerane právomoc Národ­ného shromaždenia podľa ústavnej listiny a iných zákonov. Ostavu smie však meniť iba v prípade nevyhnutnej potreby: vo veciach, týkajúcich sa ústavnoprávneho postavenia Slovenska treba aj súhlasn väčšiny prítom­ných členov dočasného Národného shromaž­denie zo Slovenska. ČS. 3. 1. Na členov dočasného Národného shro­­maždenia sa vzťahujú v medziach tohto ústav­ného dekrétn predpisy ústavnej listiny a iných zákonov o členoch poslaneckej snemovne Ná­rodného shromaždenia. 2. Pre dočasné Národné shromaždenie platí primerane ustanovenia ústavnej listiny a iných zákonov o Národnom shromaždení (poslaneckej snemovni) a jeho rokovania (rokovacieho poriadku poslaneckej snemovne). 3. K potvrdeniu prezidenta Republiky (cl 2., čís. 1.) sa vyžaduje prítomnosť nadpolovičnej väčšiny všetkých členov dočasného Národ­ného shromaždenia a trojpätinová väčšina prítomných hlasov. CL 4. Tento ústavný dekrét nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Vykonajú ho všetci členo­via vlády.

Next