Čas, september 1945 (II/108-132)
1945-09-01 / nr. 108
Prechádzame sice stálo ešte revolučným obdobím, ale v súčasne už spoločne všetci pripravujeme stabilizáciu Republiky definitívne československej, ozaj demokratickej a ľudovej, v ktorej všetok náš ľud na základe najvšeobecnejšieho a najspravodlivejšieho volebného poriadku bude sám o svojom osude rozhodovať. Prezident Ďr. E. E e n e š tJstredný Ročník II. — Číslo 108 Pravda víťazí! Cena K V50 Redakcia a administrácia: Bratisla- ' va, Lazaret&ká ulica číslo 4/c. Tele- . fon číslo 64-41, 72-08. tľčet Poštovej sporiteľne: 7441. Majiteľ a vydavateľ Demokratická strana. Zodpovedný redaktor Martin Kostelný. Tlačí Slovenská Grafia, Bratislava, Lazaretská ulica číslo 4/c. Vychádza každý deň. Veci, týkajúce sa predplatného a inzercie, vybavuje administrácia. Rukonisy, zaslané redakcii, sa nevracajú. Predpláca sa mesačne: 43 S a Pondelnfk 8 K. o r g i n Demokratickej m t b a n y _____________________________________________________X-______________________________________________ Bratislava, sobota 1. septembra 1945 Podstata pravej demokracie ; Dr. A, R V poslednom čase sa u nás o demokracii veľa popísalo a ešte viacej predebatovalo. Pojem demokracie si mnohí ľudia vysvetľujú podľa toho, k akej politickej strane patria a ako to vyhovuje najlepšie ich politickým koncepciám a názorom. Hovorí sa o demokracii politickej (formálnej) na - rozdiel od demokracie hospodárskej. Uvádzajú sa prednosti i chyby jednej i druhej. Demokracii politickej sa vytýka, že zavádza síce rovnaké politické práva pre všetkých občanov, tak pre veľkokapitalietu, ako aj pre inteligenta, robotníka, roľníka atď., ale že Občania hospodársky slabí následkom svojej hospodárskej závislosti od os$b . hospodársky silných dostanú sa aj do závislosti politickej. Stávajú ©a tak politicky neslobodnými. Politická rovnoprávnosť občanov má byt podľa toho len formálna. Hospodárska demokracia chce zaviesť zase rovnoprávnosť hospodársku a sociálnu. Vytýka sa jej však, že tohto cieľa chce dosiahnuť na úkor politických práv a občianskych slobôd. Namieta ©a, že takáto demokracia nemôž^ byť pravon ľudovládou, pretože hospodárska a sociálna rovnoprávnosť môže byť zavedená aj v štátnych systémoch čisté totalitných, kde takýto stav môže byt nadiktovaný vládnou mooou a kde politické práva a občianske slobody môžu^ byť práve za tým cieľom obmedzené na minimum a kde teda o ľudovláde nemôže byť ani reči. Pravé demokracie môžu kvitnúť len u národov, ktoré sú na vysokom stupni kultúrnej, politickej a mravnej vyspelosti, ktoré majú vyvinutý smysel pre rešpektovanie človeka ako indivídua a jeho práva ria slobodný život. Ako dôsledok toho je potom temer neobmedzená politická sloboda občana. ktorý má možnosť slobodne, bez akéhokoľvek nátlaku a usmerňovania, prejaviť svoju mienku a skutočnú vôľu. Táto sloboda sa najmarkantnejšie odzrkadľuje práve v slobodnom a tajnom hlasovacom práve, v slobode osobnej a majetkovej, a vôbec v práve prejaviť a uskutočniť slobodne a nezávisle to, co občan považuje sám za prospešné a potrebné pre blaho svoje, národa a štátu a nie čo mu iní nahovárajú a nanucujú. V tom spočíva najzákladnejší princíp skutočnej ľudovlády, skutočnej demokracie. Určitý vládny systém nestane sa demokratickým tým, že ho tak pomenujeme, že sa pri každej vhodnej i nevhodnej príležitosti budeme oháňať každému sťobodumilovnérau človekovi tak drahým slovom ako je demokracia, ale musí sa tomu dať aj skutočná náplň. Vlk nestane sa ovcou, keď tí ňou pomenuje. Nie je demokratickým vládnutím, keď pri každej príležitosti sa opakuje, že je to vôľa ľudu, zatiaľ čo je to len presvedčenie a želanie určitej skupiny ľudí alebo programom jednej politickej strany. Veď aj v takých čisté totalitných štátook vládcovia „dokazovali”, že vlastné vládnu z vôle ľudu a svoje vládnutie si dali overiť „slobodným” a tajným hlasovaním, ktoré vyznelo v ich prospech na 9D®/o všetkých hlasov. V pravej .demokracii nedochádza b revolučným úpravám a reformám. Revolúciu vyvoláva určitá nesloboda, určité obmedzovanie a potlačovanie prirodzených^ vývojových tendencií, ktoré v danom čase a za daných okolností nemôžu sa inak prejaviť a dostať ea napovrch, len práve cestou revolučnou. Naproti tomu pri plnom rešpektovaní politických práv a občianskych slobôd má občianstvo možnosť upraviť si svoje veci tak, ako to prirodzený vývoj a doba vyžaduje a ako mu to najlepšie vyhovuje. Je tu teda možnosť plného uplatnenia sa prirodzených pokrokových snáh cestou evolučnou. Plná politická sloboda je aj základným kameňom rozvoja duchovných a materiálnych hodnôt národa a štátu. Aj naša republika je republikou demokratickou. Aj my patríme do radu pokrokových štátov demokratických. Dbajme však, aby naša demokracia, dlhší čas gniavená fašistickou hydrou, znova sa vzkriesila k životu, aby sa stala demokraciou skutočnou a opravdivQu, ktorá vie urobiť ľudí šťastnými a spokojnými, a ktorá vie splniť všetky demokratické požiadavky slobodného človeka. Toto majme na pamäti tým skôr, že skutočná demokracia mala a má aj dnes mnohých zjavných i skrytých nežičlivcov, ktorí sa snažia namiesto pravého klenotu demokracie predkladať občianstvu klenot falošný a tým zviesť ľud s pravej cesty slobody a voľnosti. Dbajme, aby naša demokracia nebola psendodemokraciou. Inak máTne by boly všetky obete, ktoré slovenský a český národ priniesol na oltár slobody a demokracie. Márna by bola preliata krv slovenských a českých vojakov a partizánov. Máme by bolo nekonečné more sĺz a utrpení slovenských matiek a žien, ktorých drahí padli pod zdvihnutým práporom slobody. Keby sme nekráčali cestou pravej demokracie, prehrešili by sme sa proti tým, ktorí svoje životy za demokraciu obetovali. Mnohé okolnosti v poslednom čase u nás však nasvedčujú, že zásady pravej demokracie boly narušené a že sa nepostupuje tak, ako to základné princípy demokracie vyžadujú. Schádzame s cesty pravej demokracie a môžeme poblúdiť. Je však na čaee, aby sme sa spamätali a aby sme znova vyšli na pravú cestu, ktorá nás povedie k pokojnému a šťastnému životu v rámci veľkej rodiny demokratických štátov sveta. .Predseda SNR Dr. Jozef Lett rich: *» Odkaz povstania verne splníme Nikdy nezradíme ideály revofiátle - Idea čs. samostatnosti je hlbokým presvedčením slovenského i’udo Na veľkom manifestačnom? shromaždgní v Banskej Bystrici, ktoré bálo v strediu popoludní prehovoril aj predseda SNR Dr. Jozef Lettrich. Z jeho prejavu uverejňujeme najdôležitejšie časil: Slovenská národná rada vyhlásila 29. augusta za národný sviatok. Sledovala tým snahu natrvalo zasvätiť tento deň pamiatke oných veľkých vecí, ktoré sa viažu k slovenskému národnému povstaniu. Dnes prvý raz svätíme tento sviatok za mimoriadnych slávnostných okolností. Po dramatickom roku, plnom bojov a zápasov, víťazstiev i neúspechov, strádania nádejí, ale na koniec po roicu, korunovanom slávnym víťazstvom spojeneckých: zbraní nad mocnosťami lží, hrubého násilia, tenoru a podvodu, mravnej hniloby a otroctva schádzali sme sa s povznesenou mysľou, naplnení radostným nadšením, znova v Banskej Bystrici, v meste slovenskej revolúcie, aby sme si pripomenuli snahu a deľ povstania, jeho význam a cenu pre našu prítomnosť a budúcnosť. Aký veľký rozdiel medzi 29. augustom 1944 a dnešným. Vtedy sa Slovensko obzeralo po zbraniach, mobilizovalo všetky svoje sily mravné a fyzické, aby vyvinulo čo najmohutnejší odpor proti dravému nepriateľovi, ktorý za pomoci vazalských koľkých strán vladárov na Slovensku s nieprenikal na slovenskú zem, aby ju učinil predmetom svojho plánovitého koristenia a vojnovým zápolím, aby slovenský ľud olúpil o zvyšky možnosti života, ktoré nám on sám a domáci fašistický režim ešte ponechal.' Vtedy sa zraky celého národa, ale i bratského národa českého a politických pred. staviteľov zahraničného odboja obraoaiy k Banskej Bystrici. Vtedy sa Banská Bystrica stala sídlom Slovenskej národnej rady, aiko nositeľky najvyšších mocí na Slovensku, ako predstaviteľky československej štátnej svrohovanosti na Slovenskom území, oslobodenom národným povstaním. Pred rokom Banská Bystrica bola sídlom povstania, delom nepriateľských leteckých útokov, mestom horúčkovitej práce, sídlom vojenského a partizánskeho štábu, ústredných úradov, mestom oslovovaným a ponižovaným, hviezdou nového života, útočíš tom nádejí, symbolom slovenského a československého vzkriesenia. Dnes je Banská Bystrica iná, celkom iná. Obliekla sa do slávnostného rúcha, dokorán otvorila brány, aby vzkriesená pozdravila predstaviteľov vzkriesenej vlastí, oslobodeného národa, aby privítala revolucionárov a bojovníkov-vojakov i partizánov, aby sa poklonila všetkým, ktorí ju povstaním urobili slávnou. Dnes oslobodený slovenský národ, tu, na pôde Banskej Bystrice, na ktorej pred rokom vzplanul oheň čistej rodolásky, plameň československej spolupráce a jednoty, tlmočí úprimný výraz lásky, úcty a oddanosti prvému občanovi Republiky, mužovi nesmrteľných zásluh o obnovu československej republiky prezidentovi Dr. Eduardovi Be,* rtešovi. Pán prezident! Idea československej štátnej samostatnosti a jednoty nikdy nebola tak hlbokým presvedčením slovenského ľudu a tejto zeme a Československá republika nemala nikdy pevnejšie položené základy svejej existencie na Slovensku, ako ieh má dnes. To je zásluhou slovenského národného povstania z minulého roku, lebo povstaním na tieto základy kládly do sŕdc národa uprostred ťažkých a krvavých bojov, lebo sa za ne dobrovoľne a spontánne obetovaly najdrahšie hodnoty národa: životy a krvisynov a dcér nášho B. Bystrica víta a pozdravuje prvú vládu Národného frontu Čechov a Slovákov, vládu obnoveného spoločného štátu ako nositeľku štátnej gvrchovanosti. Dnes sa na tejto revolúciou a bojom .posvätenej pôde schádza celý oslobodený národ. Schádzajú sa reprezentanti vzkriesenej Republiky. Aký to veľký rozdiel u nás za uplynulý rok. Kde sú naši nepriatelia? Kde je predstaviteľ rí.še^temna. zúrivej reakcie a sadistického kynoženia celých spoločenských tried, rás, národov a štátov? Kam sa podeli tí premnohí diktátori, vazali, kvislingovia, kde je nositeľka germánskeho imperalizmu — nemecká armáda, légie ki /ižíznivých esesmanov, satanského CJestapa, k-de sú všetky tie rozkladné a ničivé sily, čo rozbily Československú republiku, čo ujarmily a prcgramaticky kántrily jeden pokoja^ milovný národ za druhým. Boly spojeneckými zbraňami, najmä však slávnym bojom národov SSŠR a jeho CA rozbité a zničené. Víťazné mocnosti tejto vojny SSSR, Veľká Británia, Spojené štáty severoamerické a Čína, vytrhly z rúk fašistických štátov meč, podriadily ich prísnym podmienkam porazených štátov a podnjaly sa organizovať mier sveta tak, aby sa viac neopakovaly pokusy kohokoľvek vyvolávať ozbrojené konflikty medzi národmi a štátmi Bol gigantický zápas, úsilie, aké nemá v dejinách ľudstva príkladii V tomto zápase šlo o všetko, 00 robí clovcWa človekom a národ národom: O slobodu, o nezávislosť, o dôstojné demokratické ideály vlády a života. Slovenský národ svojím povstaním sa čestne zúčastnil na tomto zápase. Postavil sa na odpor mnohonásobnej presile nemeckých zbraní. Tým jedným razom rozdrvil zradcovskú legenda terajších prisluhovačov na Slovensku so všetkým, čo podnikla tenká vrstva germanofilov, fašistov a separatistov. Svojím povstaním slovenský ľud manifestoval svoju vôľu, prispieť spojeným národom k víťazstvu nad Nemeckom. Začlenili sme sa do rodiny slabodumilovných národov. Dva mesiace sme organizovaní vzdorovali. Za ten čas naši hrdinskí vojaci, naši smelí partizáni viazali do päť divízií, ktoré boly určené proti vifazne napredujúcej ČA. Naše územie stalo za baštou, ktorú Nemci museli dobýjať: mesto za mestom, dedinu za dedinou, každú dolinu a samotu. Plánovaný prísun vojnových potrieb a odsun armád cez Slovensko bol na čas úplne znemožnený a potom veľmi sťažený. Týmto činom sme prispeli Červenej armáde k rýchlejšiemu preniknutiu smerom k nám a v konečných dôsledkoch aj ku skorému oslobodeniu Československej republiky. V našich bojujúcich šíkoch Ipoli aj ruskí, českí, juhoslovanskí a bulharskí partizáni. Boli tu aj odvážni francúzski bojovníci. Medzi nimi a nami vytvorilo sa úprimné slovanské a spojenecké bratstvo zbrani a duší. ktoré sa opieralo o spoločné mravné a duchovné ciele a ideály. Tým všetkým náš národ pred celým svetom nezvratné dokázal, že je za obnovu Dočasné Národné shromaždenie Dekrét prezidenta Republiky o jeho ustanovení a pôsobnosti ZAS, Praha, 31. aug. (CTK). K návrhu vlády a po dohode so Slovenskou národnou radou ustanovujem: Cl. 1. L Až do doby, keď sa side ústavodarné Národné shromaždenie, zvolené podľa všeobecného, rovného, priameho a tajného práva hlasovacieho a podľa zásady pomerného zastúpenia, vykonáva moc zákonodarnú podľa tohto dekrétn pre celé územie Československej republiky dočasné Národné shromaždeaie. 2. Dočasné Národné shromaždenie tvorí jedna snemovňa p 300 členoch (poslancoch). Jeho sídlom je Praha. 3. Volebné právo . do dočasného Národného sbroinaždenia majú osoby, ktoré dosiahly 18. rok veku, a voliteľné sú osoby, ktoré dosiahly 21. rok veku. Ďalšie náležitosti práva volebného voliteľnosti a voľby dočasného Národného shromaždenia upraví vláda nariadením, ktoré podpisuje tiež prezident Republiky. Cl. 2. Dočasnému Národnému shromaždeniu prislúcha: 1. potvrdiť, že terajší prezident Repdbliky zostáva podľa § 58, odsek 5. ústavnej listiny vo svojej funken až do novej voľby prezidenta Republiky (čl. 3., odsek 3.), 2. vykonávať primerane právomoc Národného shromaždenia podľa ústavnej listiny a iných zákonov. Ostavu smie však meniť iba v prípade nevyhnutnej potreby: vo veciach, týkajúcich sa ústavnoprávneho postavenia Slovenska treba aj súhlasn väčšiny prítomných členov dočasného Národného shromaždenie zo Slovenska. ČS. 3. 1. Na členov dočasného Národného shromaždenia sa vzťahujú v medziach tohto ústavného dekrétn predpisy ústavnej listiny a iných zákonov o členoch poslaneckej snemovne Národného shromaždenia. 2. Pre dočasné Národné shromaždenie platí primerane ustanovenia ústavnej listiny a iných zákonov o Národnom shromaždení (poslaneckej snemovni) a jeho rokovania (rokovacieho poriadku poslaneckej snemovne). 3. K potvrdeniu prezidenta Republiky (cl 2., čís. 1.) sa vyžaduje prítomnosť nadpolovičnej väčšiny všetkých členov dočasného Národného shromaždenia a trojpätinová väčšina prítomných hlasov. CL 4. Tento ústavný dekrét nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Vykonajú ho všetci členovia vlády.