Gardista, november 1941 (III/251-273)
1941-11-01 / nr. 251
IF® ®®!E® MILO URBAN Dnes je tomu rok, čo Gardista začal vychodiť ako denník. Zaiste nie je to dátum na oslavy, ale keď si uvedomíme úlohy, pred ktoré bol Gardista postavený a ktoré mu prichodilo plniť, vidíme, že tie úlohy neboly vôbec ľahké a že preto pri tomto výročí hodno sa nám aspoň letmo pozastaviť, stavený a ktoré mu prichodilo plniť, vidíme, že tie úlohy neboly vôbec ľ a hk é a že preto pri tomto výročí hodno sa nám aspoň letmo pozastaviť. Predovšetkým treba si pripomenúť, aké ovzdušie vládlo pred rokom na Slovensku. Myslím, že nič nezveličím, keď ho označím slovom: »r o z p a k y«. Bola tu už síce mocná skupina, ktorá sa verejne hlásila k národnému socializmu, ale na druhej strane začali dvíhať hlavy aj všetci nepriatelia tohto smeru, ktorí pobádali, že na Slovensku tiež nadišiel čas konečného účtovania, čas rozhodujúceho boja medzi starým a novým svetom. Otvorene vystúpiť sa neopovážili. No tým usilovnejšie intrigovali a vyvolávali nedôveru k tomu, čo nás malo z týchto rozpakov vyslobodiť : k národnému socializmu i k osobnostiam, čo ho u nás reprezentovaný. Ülohu nemali ťažkú. Veď predošlá režimy zanechaly tu — už či išlo o ľud, alebo inteligenciu — hodne p r e d p ojatosti, hodne predsudkov, z ktorých sa dalo znamenite ťažiť. Toto sústavne robili a ich podkopná práca sa darila. Vzbudili nedôveru nielen v istých častiach verejnosti, ale aj na takých miestach, kde sa rozhodovalo o dôležitých záujmoch národa. A keď aj vývoj priam nezastavili, jednako — dosiahli aspoň to, že tieto miesta sa zháčily a zdržovaly ho. My sme si nerobili nijaké ilúzie. Poznali sme svojich nepriateľov, ale tak isto poznali sme aj mentalitu a slabosti našich ľudí. Rátali sme s pohodlnosťou, s konzervatizmom slovenského človeka, vedeli sme, že zápas bude ťažký, ale nezľakli sme sa, lebo zároveň vedeli sme aj to, že »nie je dôležité byť nenávideným, alebo opľúvaným, ale dôležité je mať pravdu, držať sa pravdy, mať smer a mať odvahu ísť k cieľu i cez najväčšie prekážky« — ako to výstižne do prvého čísla Gardistu-denníka napísal sám hl. veliteľ HG Mach. V tomto znamení sme nastúpili a tak sme aj celý rok šli, boriac sa s prekážkami a lámuc predsudky, ktoré sa u nás stavaly vývoju do cesty. Na nepríjemné epizódy tohto zápasu spomínať nebudeme. To sú pre nás vedľajšie veci. Nám ide dnes len o to, či sme za tento rok svoju úlohu dobre plnili, či sme vykonali, čo sme vykonať mali a mohli. Rok v takých zápasoch je síce krátkou mierou, ale keď sa po ňom obzrieme, keď porovnáme to, čo bolo, s tým, čo je dnes, nazdáme sa, ž e sme urobili, čo sa v daných okolnostiach urobiť dalo. Nevykonali sme zázraky. Veď to nebolo ani v našich silách. Ale pri všetkých prekážkach a nedostatkoch boli sme v plnej miere tým, čím sme chceli byť: boli sme akýmsi kryštalizačným bodom, fermentom, čo v tej našej slovenskej mútňave vyvolal očistný proces, spopularizovali sme nové, nepopulárne myšlienky, ukazovali sme novú, rovnú cestu a napokon stvorili sme tlak, bez ktorého by sa mnohé veci boly ťažko uskutočňoval y. Veď spomeňme si len, ako sa u nás pred rokom hľadelo na národný socializmus a na ľudí, ktorí sa k nemu hlásili... S posmechom, ba neraz aj s opovržením. Dnes? Tento úsmev zmizol, alebo aspoň skľavel. Podobne je to aj s norimberskými zákonmi, resp. so Židovským kódexom, ktorý sme nedávno zaviedli. Dnes ho máme, ale — kto by si boí u nás pred rokom trúfal túto vec bez patričnej prípravy verejnosti presadiť? Nuž akokoľvek — naša priekopnícka práca nebola daromná. Pomáhali sme a pomohli sme na svet mnohým u ž i t o č n ý m veciam, pre ktoré tu nedávno ešte nebolo porozumenia. Vieme ; sú ľudia, ktorí túto našu prácu podceňujú, alebo ktorým sa to zdá málo.,J'edným i druhým však načim pripomenúť, že dnes sú podmienky zápasu celkom iné, než boly kedysi. Dnes už nemáme pred sebou cudzích; sú to zväčša naši ľudia, na ktorých nemôžeme ísť s kanónmi. Nejde tu ani o mocenský zápas, ani o politický boj. Čo sa dnes na Slovensku odohráva, to je viac-menej zápas duchovný, zápas starých náhľadov s novými, v ktorom nezvíťazí kyjak, nezvíťazí násilie, ale sila a priebojnosť presvedčenia. A sila tohto nového národnosocialistického presvedčenia u nás so dňa na deň rastie. Darmo sa starý svet vzpína, darmo zúri; pod sústavným náporom dravých, priebojných myšlienok jeho pozície sa nezadržateľne drobia a zmiznú vo vlnách času. V nastávajúcom roku budeme sa usilovať o to, aby sa tento nápor ešte zvýšil; budeme sa usilovať byť naďalej tou silou, ktorá — aj keď nepriamo — donúti slovenských ľudí myslieť a konať. Budeme slovenskému človekovi pomáhať, aby definitívne shodil putá chorej minulosti, aby sa vymanil z osídel kapitalistickoliberalistických i židoboľševických náhľadov a aby si v kultúrnych, politických, hospodárskych a sociálnych otázkach osvojil nový zdravý národnosocialistický pohľad na život a na svet. Vieme, že nás tu čaká ešte veľa práce, ale práve to bude nám vzpruhou v tomto veľkom zápase o lepší zajtrajšok slovenského a s ním aj europského človeka. , n ajsilnejší útok na NVskeu Angličania pokladajú už aj Kaukaz za siražený Márne pokusy nepriaíéľa o prielom 6 — Žilina, 31. okt. O úspechu sovietsko-anglického odporu na Kaukazskom území pochybuje už aj anglický časopis New Steatsman and Nation. Tento časopis vyhlasuje, že Angličania by museli dokázať pravé zázraky, aby si tu zriadili skutočne stály front. Doslovne uvádza to časopis takto: Nemecký postup pozdĺž pobrežia Azovského mora dosiahol nebezpečných rozmerov k ceste do Kaukazského kraja a k olejovým prameňom. Tu musia boľševici, hoci za cenu veľkých obetí, zriadiť front. Lebo tento kraj je dôležitejší ako Suezský kanál a Gibraltar spolu. Keď tieto olejové pramene stratia, tak bude sovietsky Sväz za šesť mesiacov rozbitý a ohrozený hladom. S touto katastrófou však pominú aj naše vlastné nádeje na víťazstvo. S touto poslednou armádou by pominuly aj naše nádeje na oslobodenie Eurcpy. K situácii na východnom fronte oznamuje United Press, že vojenské kruhy Londýna silne pochybujú o účinnom zastavení nemeckého náporu na Kaukaz sovietskymi vojskami. Márne kládli boľševici svoje posledné nádeje v maršala Timošenku, ktorý mal zriadiť pozdĺž Donu účinnú obrannú čiaru. Vojenski pozorovatelia v Londýne sú tiež silne znepokojení stavom Archangelsks a to isté platí aj pre Rostov. Predpokladá sa, že — v prípade, ak by bol Archangelsk vážne ohrozený — musela by byť transiránska dopravná línia ešte viacej preťažená. V Londýne sa tiež zdôrazňuje, že boľševici budú potrebovať viac kvalitného vojnového materiálu, ako zosilnenie vôjsk. Ako boľševický rozhlas vo štvrtok oznamuje, mesto Tula je bezprostredne pod tlakom nemeckých vôjsk. Obyvateľov mesta vyzvali, aby sa ozbrojili a zriadili barikády, aby sa nepriateľovi zabránilo aspoň vstup do mesta. Po Leningrade je Tula najväčšie boľševické priemyselné mesto. Okrem významných tovární na hospodárske stroje sú tam továrne na lietadlá, tanky a bojové vozidlá, ako aj najväčším továrne na lokomotívy. Práve tak je v úseku pri Volokolamsku, ako to priznáva aj boľševický rozhlas, položenie boľševikov veľmi vážne. Toto mesto leží asi sto kilometrov severozápadne od Moskvy. Tu sú s nemeckej strany koncentrované silné pancierové a pešie oddiely a v prudkých bojoch sú nemecké jednotky na postupe a už obsadily aj niekoľko miest. V noci na piatok nasledovaly, ako to priznáva aj sovietsky rozhlas, doteraz najsilnejšie letecké útoky na hlavné mesto Moskvu. Ďalej sa hlási, že v okolí Kalininu a Malého Jaroslavecu zúria prudké boje. Práve tak mali Nemci nasadiť u Volokolamsku masové útoky, takže sovietske oddiely musely vo všetkých týchto úsekoch ustúpiť. Aj sovietsky vojenský časopis „Červená hviezda“ priznáva, že významné priemyselné mesto Tula je nepriateľom neobyčajne silne ohrozené. Tieto zdrcujúce zprávy zo sovietskeho frontu zamestnávajú v piatok anglickú tlač. „Daily Telegraph“ pripravuje verejnosť na pád Rostova a na prerazenie nemeckých oddielov k Donu. Tento istý časopis uznáva tiež, že Timošenko neni vstave zadržať nemecké sily. Pri tom vyvoláva v Londýne rozruch ešte ďalšia jóbovská zpráva, že Nemci napredujú s úspechom na Krym a k tomuto sa oznamuje, že týmto postupom je sovietska čiarnomorská flota vo veľkom nebezpečenstve. Z Helsinki prichádzajú zprávy, že soxďetske vojenské zprávy sú vždy viac redšie a stručnejšie; hovorí sa v nich len všeobecne o prudkých bojoch na jednotlivých frontových úsekoch. Denné prejavy, aby obyvateľstvo sa postavilo na odpor, odznievajú aj naďalej. Ale poukazuje sa i na to, že sovietsky vojenný priemysel nie je viac vstave dodávať dostatočný počet zbraní. Nemecká frontová zpráva znie takto: Nemeckými a rumunskými oddielmi ostré prenasledovaný nepriateľ je na Kryme v plnom útoku. Týmto boly korunované dlhé a ťažké prelomové boje, ktorými vynútily si pešie divizie armády generála pechoty von Mansteina spolu s leteckým sborom generála-poručika Pflugbeila prechod cez zemské úžiny, ktoré vedú k tomuto polostrovu. Aj v doneckej oblasti pokračujú úspešne nemecké a spojenecké oddiely v prenasledovaní porazeného nepriateľa. Na obkolesovacom fronte pred Leningradom boly odrazené viaceré nepriateľské pokusy o prielom. Ťažké batérie armády ostreľovaly s viditeľným účinkom dôležité vojnové ciele v Leningrade. Na ostatnom východnom fronte Pokračovanie na 2. strane CINTORÍN Valentín Beniak Tichý slovenský cintorín, nedorážaj dnes u - nás poéziou smútku, žiaľom a citlivosťou. Nás život šľahá so všetkých strán, našim brnením nemôže byt iné ako chrabrosť. Naše sú ešte zápasy, toto tu je naše kolo, naša aréna, naša víchrica ,sme bití, ale silou čerstvou zasadzujeme aj my svoje údery a vôbec nemyslíme na gong, ktorý by značil porážku a plač pri vodách babylonských. Bojujenu čestne, nie s bubnom a trúbami, vidí Boh i svet, že sa statočne hrabeme von z prítmiu na slnko ,kde nám, tiež kus miesta patrí. U i tri roky robíme to celkove dobre,.márne kty éo myslel ,stačíme umom a silou, nie snu groggy a nedáme sa odpočítať. Chrabrosť ducha a tela hlásame a čistý štít ,boj otvorený, bez falše a zákerných záludností, čisté slovenské svedomie hlásame, lebo chcejúc pr< seba právo a spravodlivosť, komu tým páchame krivdu ? Nie sme anjeli, máme šarvátky vnútorné o pravovernosť a literu zákona, sotrvačnosťou zapadajúcej minulosti prevzali sme úctu k mamone ,rujeme sa o koštiale a výhody. To vari všetko preto, aby národ prešiel všetkými fázami cesty zlej, poučil sä na škode vlastnej, než očistený, po vylúčení škvaru, prejde do budúcnosti zasľúbenej. V tomto veríme a preto jadro naše navonok svie*. zdravé, plné klíčivosti jarnej, ktorá je odolná všetkým mrazom ponad nami sa preháňajúcim. Meno slovenské dostáva svoj bronzový cveng. sú časy skúšok a my si krvou vykupujem< svoju cestu do budúcnosti. Ľudia umierajú ale ľudstvo je nesmrteľné ,vo večnej obmeň°-, od koreňov až po lístie, ktoré jeseňou opadá va. Kmene vyrastajú z podzemia, aby priniesly svoju zeleň. Národy zažiaria a hasmíce stlic vajú, aby v kolobehu večnej premeny dal< miesto silám novším. Tento kolobeh nemôžu zastaviť, aj my sme sa dostali do prúdu deji márne by kto myslel na cestu zpiatky: úloh nášho poslania musíme vyplniť. Preto nemy slíme na smrť, kráčajúc po cestách cintorínom vých, mysliac na tých, ktorí pochodom pred nami zašli. Život jednotlivca sa stráca telo dáva humus a duchom pribúda žiara veľkej vatry, ktorá svieti pokoleniam prichodiacim. žiaľ náš osobný je horúcou slzou vosko vice, škriabe*nás a páli na srdci, ktoré počíta svoje údery ubúdajúce. Až vypadneme, prídi za nami mladší bratia a synovia naši, v podvečernom tichu dňa Dušičiek toto alt sii ešte naše kroky, tiché a pietné po chodníkoch cintorínových, vedúce však von do života kde treba nám dobojovať svoj boj, aby sme si odpočinok zaslúžili. Preto Smrť, ktorá sa teraz tak štedro a mi lenecky díva, lipnúca po človekovi, vyhne náv. s cesty a zostáva v cintoríne, plačúca i za nás nad obetami svojej hrôzy. Foto A. Baléi