Gardista, august 1942 (IV/173-197)
1942-08-01 / nr. 173
točník IV., číslo 173 Hlavný redaktor MILO URBAN Lode, maslo, cigary Jozef Petro Práve rok tomu, čo v severoamerickej reime Time zjavila sa v rubrike „Novinky zo /zneseného sveta“ (zaujímavá rubrika v časopise najdemokratickejšieho štátu a režínu sveta, všakže?) takáto zpráva: „William ľ. Bullit, niekdajší vyslanec Spojených štáov vo Francúzsku, poslal bývalému fransúzskemu ministerskému predsedovi Paulo/i Reynaudovi, ktorý je nateraz vo väzení, Dalik s potravinami. K balíku pripojil lístok s týmito riadkami: „Delá som Vám poslať lemohol, ale tu Vám posielam trocha masla.“ Túto politickou pikantériou zaváňajúcu listorku pripomíname dnes, po roku, nie izda preto, že je ešte stále platná, veľmi výstižná charakteristika sľubov, ktoré dázaly a dávajú Spojené štáty severoamerické i ich prezident Roosevelt najrozmanitejším štátom, ale tak trocha äj preto, lebo v nedávnych dňoch zavítal Mr. William C. Bullit, ako o*Sobitný poverenec prezidenta Roosevelta opäť do európskej oblasti. Pravda, tento raz nezamieril do tej krajiny, kde tak dlho a tak „blahodárne“ pôsobil, totiž do Francúzska, nešiel navštíviť svojho uväzneného priateľa Reynauda, ba teraz mu už ani maslo neposlal — teraz Mr. Bullit mal namierené do Londýna a to rovno k anglickému ministerskému predsedovi Winstonovi Churchillovi. Po čo k nemu šiel? Podľa úradných zpráv Mr. Bullit prišiel do Londýna rokovať o otázke lodného priestoru. No za jeho pobytu v Londýne zjavily sa zprávy, že sa až veľmi horlivé a činne zúčastňoval na nedávnych konferenciách anglo-americko-sovietskych o zriadení druhého frontu. Teda akokoľvek, isté je, že Mr. Bullit vystupuje v Londýne ako jeden z najúžších spolupracovníkov prezidenta Roosevelta. Jeho úlohou je nasľubovať toho Churchillovi čo možno rfajviac — sľúbiť lode, lietadlá, vojakov a všetko, čo otázkou lodného priestoru a nedostatočným zásobovaním tiesnené Anglicko tak preveľmi potrebuje. No a v takomto sľubovaní je predsa Mr. Bullit ozajstný majster! Jeho pôsobenie ako severoamerického veľvyslanca v Paríži je ešte v našej čerstvej pamäti. Po publikovaní francúzskych i iných dokumentov v nemeckých Bielych knihách poznáme veľmi dobre úlohu ,ktorú Mr. Bullit hral v Paríži a v Europe vôbec. Bol v najvlastnejšom smysle slova pravou rukou prezidenta Rooseyelta v jeho európskej politike. Bullitovo úradné sídlo, Paríž, stalo sa ústredňou severoamerickej politiky v Europe. Tu sa sbiehaly všetky viditeľné i tajné vlákna onej podkopnej politiky, ktorú pestoval" prezident Roosevelt s takou záľubou práve v najrozmanitejších europských štátoch. A Mr. Bullit, Rooseveltov miestodržiteľ v Europe, udeľoval svojim podriadeným rozkazy, snoval intrigy, vykonávajúc pritom, pravda, a splňujúc aj sám rozkazyčo mu prišly zpoza mora, z washingtonského Bieleho domu. Raz dejiny určia — ba vlastne už určily •— Bullitovu vinu na tom, že sa Francúzsko dostalo do vojnového konfliktu, ktorý potom tak katastrofálne prehralo. Ale nie o toto nám ide. Skôr o to, ako sa asi dnes Mr. Bullit cíti, keď ho jeho Clipper doviezol opäť do európskej sféry? Ako mu asi bolo v tej chvíli, keď si spomenul na niekdajšiu Európu, Európu včerajšiu, v ktorej mal aj on svoje slovo, a to veľké slovo, a keď ju porovnal s Europou dnešnou, do vývinu ktorej už nemôže zasahovať, do kto-. rej Európy sa už ani len dostať nemôže. Aspoň nie cestou cez Anglicko. Uvedomil si tie obrovské zmeny, ktoré sa tu staly^ od čias jeho účinkovania? Uvedomil si, že vlastne aj on je na vine, že Europa musela prejsť takými ťažkými skúškami? A vôbec: pochopil, že v Europe, hej, dokonca aj y „jeho “ Francúzsku stály sa priam dejinné ďalekosiahle zmeny? Zamyslel sa Mr. Bullit nad nimi, uvažoval o ich následkoch? Sotva. Je to iba veľmi, veľmi málo pravdepodobné. Lebo ľudia, ktorí sa veľmi previnia, napríklad tým, že účinne napomáhajú zaviesť do národnej, politickej, hospodárskej j vojenskej skazy celé národy, necjjcú Bratislava, 31. júla Predseda vlády Dr. Vojtech Tuka, ktorý je na niekoľk°dennej ceste na východnom fronte, odcestoval autom v stredu 29. júla zo Žitomíra k jednotkám slovenskej zaisťovacej divízie. Na cestu vyrazil za včasných ranných hodín a až po 15. h°d. popoludní prišiel do istého miesta, kde je umiestené jedno naše veliteľstvo. Pred siávn°stne vyzdobenou budovou °čakávali predsedu vlády dôstojníci posádky, čestná rota vojska s hudbou a vojsko, ktoré práve vykonal0 službu. Pri príchode predsedu vlády Dr. Tuku a ministra národnej obrany, gen. Čatloša a sprievodu vojenská hudba zahrala štátnu hymnu, predseda vlády prijal hlásenie veliteľa čestnej roty, vyk°nal prehliadku, načo mu boli predstavení dôstojníci posádky. S predsedom vlády pricestoval aj nemecký voj. atašé, pplk. Becker, legačný radca nemeckého vyslanectva Dr. Endrös, náčelník štábu MNO, pplk. gen. št. Tatarko a iní vojenskí h°dncstári. Po privítaní vzácneho hosťa veliteľom zaisťovacej divízie, pluk. Kunom, odišiel predseda vlády na halkon veliteľskej budovy, odkiaľ povedal prejav, adres°vaný slovenským vojakom, bojujúcim na východnom fronte. Po reči predsedu vlády, ktorú vojsko prijalo s neobyčajným oduševnením, b°l spoločný obed, na ktorom sa zúčastnili aj miestni nemeckí zástupcovia civilných a vojenských úradov. Na tomto poľnom v°jenskom obede slovenskí dôstojníci pripravili predsedovi vlády v družnej rozprave srdečné rodinné prostredie a uctili ho piesň°u Starý náš, starý náš ... V podvečer prezrel si predseda vlády s ministrom národnej obrany, jednotlivé v°jenské zariadenia. Po prehliadke, ktorá trvala vyše 2 hodiny, predseda vlády Dr. Tuka srdečne sa porozprával s vojakmi a súčasne od obyvateľstva dal sa inf°rmovať o miestnych pomeroch a bývalom režime. Na spoločnej večeri pozdravil a privítal predsedu vlády Dr. Tuku, minister národnej obrany, gen Čatloš, kt°rý svojím prívetom vytvoril úvod k ďalšej rozprave, pri ktorej predseda vlády a prítomný dôstojníci mali možnosť vzájomne voľno sa informovať o autuálnych otázkach. Minister národnej obrany vo svojom pozdravnom prívete Ocenil význam prítomnosti predsedu vlády medzi našimi vojakmi na východnom fronte. Vyzdvihnul obetavosť a lásku, ktorú predseda vlády dal najavo, svojou cestou do tak ďalekých krajov. Návštevou predsedu vlády. Dr. Tuku v poli, — povedal minister, generál Čatloš medziiným — jasne sa vyzdvihuje význam vojska a jeho práce pre nár°d a štát, lebo pre túto cestu museli ustúpiť do úzadia iné vážne politické a štátne veci. Šéf slovenskej vlády prišiel sa pozrieť na východný front, ako tu slovenský národ skladá b°jom svojich statočných synov dejinnú službu. Vojsko svojím hrdinstvom up°zornilo našu pospolitosť na posvätnosť dejinného poslania národ°v pre dnešok i budúcnosť. Slovenské vojsko plne si uvedomilo poslanie, vyplývajúce z tejto skutočnosti. Uvedomilo si to v tom smysle, že musí tak, ako doteraz i naďalej statočne, svedomité, disciplinovane konať svoje úlohy doma, ale najmä v zahraničí. Minister, generál Čatloš poďakoval predsedovi vlády Dr. Tukoví za túto jeho starostlivosť o sl°venské vojsko a uistil ho, že ani on, ani najvyšší veliteľ slovenskej brannej moci a ani slovenský národ vo vojsku sa nikdy nesklame. Z tejto slávnostnej príležit°sti vydal minister národnej obrany osobitný armádny rozkaz pre zaisťovaciu divíziu, v ktorom zhodn°til význam návštevy predsedu vlády na vých°dnom fronte. Po pozdravnom prívete ministra národnej obrany ujal sa slova predseda vlády Dr. Tuka, ktorý vo veľmi obsažnej reči načrtol poslanie slovenského štátu v novej Europe, i-oukázal na jednotlivé úseky nášho boja o slobodu a v závere svojej reči vyhlásil, že komu raz slovenský nár°d podal ruku, u toho vytrvá v práci i v boji d° posledného dychu. Dnes musíme nielen v boji stá1’, — povedal medziiným — ale i v spoločensk°m živote národa presne a za každých, okolností plniť tieto povinnosti, ktoré vyplývajú zo cti. Slovenská armáda robí prvú kapitolu nových dejín a robí ju dobre. Po reči predsedu vlády rozvinula sa veľmi družná debata, pri ktorej sa rozobraly otázky vojenského i politického rázu. Predseda vládu Dr. Tuka u zaisťovacej divízie Slovenská armáda robí prvú kapitolu nových dejín a robí ju dobre — Prejavy predsedu vlády Dr. Tuku a ministra generála Čatloša k vojakom zaisťovacej divízie Predseda vlády Dr. Vojtech Tuha. uznať svoju vinu, nie sú otrasení následkami svojho konania, práve naopak, snažia sa očierniť iných, na iných svaliť vinu a sami pokračujú v začatej ceste. Mr. Bullit to tak robí v každom prípade. Voľakedy účinkoval v Paríži, aby potom, keď vojna nemeckofrancúzska dostala sa do štádia rozhodovania, ustupoval z Paríža ta, kde sa sťahovala francúzska vláda — a dnes, po dvoch rokoch, účinkuje zasa v Londýne. Robí nritom to isté, čo vtedy v Paríži: presviedča o účelnosti súčasnej vojny, sľubuje hory-doly, aby potom, keď mu pôda pod nohami začína horieť, jednoducho zmizol a vrátil sa do bezpečia Bieleho domu. Po čase sa potom opäť ozve, ako to urobil v spojitosti s Francťjpkom. a pošle svojmu „i^iléisu“ Rejg^u* dovi, u ktorého v dejinných chvíľach mája a júna 1940 bol denným hosťom a pbradcom — trocha masla s niekoľkými farizejskými riadkami. Ktovie, či sa nezopakuje ten istý postup aj v prípade Anglicka? Ktovie, či raz nebudeme čítať v newyorskej Time, v rubrike „Novinky zo vznešeného sveta“, takú,to zprávu: „William C. Bullit, niekdajší osobitný poverenec prezidenta Roosevelta Londýne pre otázky lodného priestoru, pov slal bývalému anglickému ministerskému predsedovi Winstonovi Churchillovi, ktorý je nateraz v politickom ústraní, balík. K balíku pripojil listok s týmito riadkami: „Lode som vám poslať nemohol, ale tu vám posielgm škatuľku cigár*«»“v 70 hal Sobota 1. augusta 1942 Slovenské a spojenecké oddiely prekročily Don Spojenci obsadili Šachty — Nemecké oddiely útokom dobyly železničný uzol Kučevskaja Ako oznamuje hlavné veliteľstvo brannej moci, pri obsadzovaní dôležitých oblastí na Ukrajine zabraly spojenecké °ddiely dve dôležité priemyselné mestá Šachty a Kamensk Šachiinskij. Ako sa dozvedá nemecká zpravodajská kancelária, Šachty ležia v najvzialenejšom juhovýchodnom výbežku doneckého uhoľného revíru, teda už za hranicami Ukrajiny v Oblasti Rostova na hlavnej železničnej trati Moskva—Voronež— Ro.slOv. Mesto sa predtým volalo Alexándrovsk-Grušeskij a svoje nové meno Odvodzuje od početných uhoľných šácht, ktoré sa nachádzajú v jeho okolí. Oblasť toht° mesta je uhoľný revír s najväčšou produkciou v celom Sovietskom sväze. Tu sa doluje vys°ko cenný sovietsky antracyt. Oblasť Šachty zásobuje asi 10% celý Sovietsky sväz uhlím. Sovieti preto silne vybudovali túto oblasť a sústredili tu veľký počet robotníkov. Roku 1939 malo mesto už 155.000 obyvateľov. Z priemyselných závodov dôležité sú fabriky na stroje Kujbyšev, v ktorej je zamestnaných asi 2000 robotník°v a ústredné závody pre výrobu elektrických strojov, ktoré patria uhoľnému trustu. Veľká elektráreň mimoriadnej kapacity, poháňaná uhlím, zásobuje juhovýchodnú Časť doneckej oblasti prúdom. Mesto Iiamensk-Šachtinskij, ležiacej severne od Rostova na Donci, patrí do hospodárskej oblasti strediska Šachty. Na prvom mieste v zbrojárskom priemysle mesta Kamensk-šachtinskij je chemický kombinát, s vlastnou oceliarňou a elektrárňou. Vo vý. robe vedie zhotovovanie p°četných trhacích a otravných látok, plynových masiek, chlóru, bojových plynov, strelnej bavlny dyňamitu, nytroglycerínu aiď. Na začiatku vojny budovala sa tu letecká fabrika, ktorej stavba medzi časom pravdepodobne bola skončená. Mimo mesta asi 6 km na juh nachádza sa veľká fabrika Valkovo, kde asi 15.000 robotníkov spracováva alumínium. Sovieti bezhlavé utekajú Hlavné veliteľstvo nemeckej brannej moci oznamuje o bojoch na východe: Nemecké, rumunské a slovenské oddiely prekročily dolný tok Dona v šírke 250 km a v tomto úseku rozprášily na obranu nasadené nepriateľské sily. Nepriateľa, ktorý je na bezhlavom úteku, bez akéhokoľvek poriadku, prenasledujú rýchle sväzy a predné oddiely pechoty a strelecké divízie a už teraz na r°zličných miestach zarazily v neúnavnom prenasledovaní ďalší ústup nepriateľovi. Predné oddiely nemeckých útočných armád stoja už 189 km na juh od Dona. Od dnes rána bojuje sa o dôležitý železničný uzoľ Salsk. Istá pešia divízia zabrala mesto Kučevskaja. P°čet zajatcov a koristi stále rastie, nemožno ho však pri stálom rýchlom postupe doteraz zistiť. Vzdušná zbraň bez prestávky zasahuje do prenasledovacích bojov a r°zprášila početné kolóny, zabrániac protivníkovi sútrediť sa na nový odpor. Vo veľkom ohybe Dona nemecké a rumunské °ddiely zahnaly nepriateľa cez rieku. Talianske sväzy krvavo odrasily miestne sovietske útoky, podporované pancierovými bojovými vozmi. Pokusy Obfeolesených nepriateľských síl