Gardista, september 1942 (IV/198-223)

1942-09-01 / nr. 198

Ročník IV., číslo 198 Hlavný redaktor MILO URBAN Veni sancte... R - Žilina, 1. septembra Keby sme listovali v starých ročníkoch slovenských novín, našli by sme s dátumom 1. septembra nejeden úvodník s týmto ti­tulkom. Pisatelia týchto úvodníkov prosili pomoc Ducha svätého pre žiakov, učiteľov i profesorov na nastávajúci školský rok, le­bo si dobre uvedomovali, že božia pomoc pri takej ťažkej a dôležitej práci ako práca školská, je veľmi potrebná. Lenže nespolie­hali sa hriešne iba nu božiu pomoc, keďže si uvedomovali príliš dobre aj to, že božia pomoc príde iba tam, kde sa aj ruky člove­ka k dielu priložia, ako o tom vraví aj naše dobré sfaré príslovie: Pomáhaj si, človeče, aj Pán Boh ti pomôže! A preto v tých istých článkoch, v ktorých ako praví kresťania prosili božiu pomoc v školskej práci, ako praví slovenskí vlastenci útočili na nepraj­né režimy, ktoré národu slovenskému odo­­pieraly najzákladnejšie práva. Až do tých čias, kým sme si svoje školské veci nevzali vo vlastnom štáte do vlastných rúk, nepre­stali sme každého 1. septembra pripomínať, čo všetko ešte v slovenskom školstve kulhá a čo je v ňom nedokonalé, nenašské ba pro­­tislovenské. Preto bola v týchto úvodníkoch sila, preto im národ rozumel, preto s nimi súhlasil a preto šiel za tými, ktorí sa v nich borili za záujmy slovenského školstva, slo­venského učiteľstva a tým za záujmy slo­venského národa. Keď vznikol náš samostatný štát, uvedo­movali sme si, že ako všade inde preberáme i v školstve dedičstvo, ktoré nám je sice veľmi drahé, ale cudzí šafári zanechali nám ho i s nejednou ť&roliOu, kt<5l u bude ti eba s neho sňať, ak chceme, aby slovenské škol­stvo bolo súce pre národ vychovávať taký dorast, ktorý bude bezpečnou zárukou slo-. venskej budúcnosti. Uvedomovali sme si to a vedeli sme, že nás čaká veľká práca, lebo predovšetkým bude treba slovenskej škole vrátiť slovenského ducha a súčasne neza­budnúť na to, že si musíme vybudovať mo­derné a všetkým požiadavkám nových čias vyhovujúce školstvo, ktoré uspokojí nielen naše ideové, ale aj praktické požiadavky. To znamená, že sme v nijakom smere nechceli spúšťať s tej úrovne, ktorá tu už bola, ale naopak, našou túžbou bolo túto úroveň pre­konať. Jedným slovom chceli sme, aby slo­venská škola bola slovenskou pýchou. Dnes, keď už štvrtý raz otvárajú sa slovenskej mládeži brány slovenských škôl, máme nielen právo, ale aj povinnosť posta­viť si otázku, či sme, keď už nie všetko, te­da aspoň na uplynulé roky primeranú časť našej budovateľskej práce na poli školskom aj vykonali. Teda konkrétne: môžeme sa pý­tať sami seba, či slovenská škola je už na­ozaj celá slovenská aj duchom a či máme v nej všetky záruky v tomto ohľade, mohli by sme sa pýtať, čo sa stalo s jej úrovňou, teda či táto vzrástla, či poklesla, alebo sto­jíme na mŕtvom bode, čo už samo o sebe znamená upadanie. Môžeme sa spýtať aj na to, či naši žiaci majú už všetky potrebné učebnice a ak ich nemajú, kde väzí príčina tohto nedostatku. A konečne môžeme sa spýtať aj na to, či sme spravili všetko po­trebné, aby naši učitelia a profesori mohli podať vo svojej práci plný výkon, teda či sme ich zbytočne nepreťažili tými najrozma­­nitejšimi funkciami a či sme im zaistili zod­povednosti ich práce primerané spoločenské a sociálne postavenie. Toto všetko sú otázky veľmi vážne a ak nám na slovenskom školstve záleží, nesmie­me pchať hlavy do piesku ako pštrosy, ale aj vtedy, keď na všetky nebudeme môcť od­povedať kladne, postaviť si ich musíme a musíme si na ne aj odpovedať. A nie iba od­povedať. Veď nejde a nemôže nám ísť iba o konštatovanie skutočnosti. Tu ide o to, aby sme všade tam, kde zistíme nedostatky, ne­postavili sa na stanovisko že veď už máme teraz svoju slovenskú školu, a preto je na­šou povinnosťou chváliť ju i vtedy, keď má ešte nejednu chybu alebo nedostatok. Na­opak. Ňa nijakú vec a na nijakú ustanovi­zeň nemali by sme sa pozerať takým úzko­stlivo kritickým zrakom, ako práve na ško­lu a každý nedostatok alebo chybu, ktorú tu zistíme, už v zárodku mali by sme odstra­ňovať. aby sa nám nerozrástla do neželateľ­ných rozmerov a nepomstila sa nám za naše nedbajstvo na najcitlivejšom mieste národa, na našej mládeži. Ale prečo píšeme tieto veci práve dnes, 1. septembra, keď sa za slávnostnej nálady za­čína nový školský rok. Preto, lebo práve dnes, na prahu nového školského roku, sú pre nás tieto problémy najčásovejšie a ni­kdy tak dobre ako teraz nevidíme, čo je v našom školstve dobré, a treba to pochváliť a čo je zasa zlé a nedostačujúce, a treba pri­meraným spôsobom zakročiť, aby sa chyby napravily a nedostatky odstránily. Len ne­báť sa skutočnosti smelo pozrieť do tvári a z nezdravej sentimentality nerozplývať sa samým nadšením aj vtedy, keď by sme mali veci vidieť triezvo. Konečne, zdá sa nám, že je už na čase, aby sme sa i v kultúrnom ži­vote naučili pozerať na veci nie iba pod tým zorným uhlom, či sú tieto naše. Lebo v hos­podárstve by sme tiež nadarmo chválili na­šu krásnu zem pod malebnými Tatrami, keby sme ju poriadne neobrobili, nedala by nám veru jesť. Na to chválenie sú hostia, ktorí nás prídu navštíviť. My sme tu na to, aby sme prácou svoj národ zveľaďovali a to na poli kultúrnom práve tak, ako na poli hospodárskom. A keď nás aj niekto po­chváli, dobre sa najprv presvedčme, či je to naozaj prejav obdivu, alebo prejav zdvori­losti. Dnes, keď sa slávnostným Veni sancte začína nový školský rok, keď prosíme hojné božské požehnanie do školskej práce pre žiakov aj učiteľov, pokladali sme si za po­vinnosť nadhodiť týchto niekoľko otázok, lebo keby sme ich obišli, všetko, čo by sme dnes napísali, boly by iba frázy, ktoré by sa do zajtra stratily ako para. Píšeme teda na začiatku školského roku tak, ako vždy písa­­yali tí, ktorým na srdci ležalo slovenské školstvo: Prosíme Boha o pomoc v práci a súčasne nezabúdame zdôrazňovať, aby aj človek ruku k dielu priložil» Obrovské požiare v Stalingrade Hlavné veliteľstvo nemeckej brannej moci oznamuje: Južne od dolného Kubanu zahnaly ne­mecké a rumunské oddiely útokom ne­priateľa smerom na pobrežie Čierneho mo­ra. Protiletecké delostrelectvo potopilo so­vietsky delový čln. Južne od Stalingradu prelomily nemecké oddiely nepriateľské pozície, rozbitý početné sovietske bojové sily a sú 25 km južne od mesta. Nočné úto­ky letectva vyvolaly v Stalingrade obrov­ské požiare. Okrem toho letectvo s dobrou účinnosťou bombardovalo nepriateľské že­lezničné ciele a letištia východne od Volgý. Pri Rževe pokračcje nepriateľ na viace­rých miestach vo svojich útokoch s počet­nými pešimi a pancierovými bojovými si­lami. V tvrdých bojoch zničili sme pritom 48 nepriateľských pancierových bojových vozov. 38 pancierových bojových vozov zni­čil len istý oddiel útočných diel. Južne od Ladožského jazera stroskotaly nové útoky Sovietov. Talianske rýchle člny potopily v noci na 15. augusta na Ladož­skom jazere sovietsky delový čln a nepria­teľskú obchodnú loď. Bojové lietadlá zasypaly vo dne a v noci výbušnými a zápalnými bombami dôležité vojnové zariadenia vo východnom Anglicku a v Middlande. Ako sme už osobitnou zprávou oznámili, spôsobilý nemecké ponorky nepriateľskej lodnej doprave v ostatnom týždni opäť naj­ťažšie straty. Potopily v Atlantiku, v Ka­ribskom mori a pred západnou Afrikou, napriek silnej obrane nepriateľských letec­kých a námorných bojových síl, v tvrdých bojoch z lodných sprievodov a pri voľnej plavbe 30 lodí spolu o 181.000 brt. Torpé­dovali sme ďalších 5 lodí. 29. augusta dosiahol major Gollob, veli­ Utorok, i. septembra 1942' Už len 25 km od Stalingradu Ponorková blokáda nepovolila Nemecké a rumunské oddiely ženú boľševikov k pobrežiu Čierneho mora — Ďalších 30 nepria­teľských lodí na dne morskom — Tvrdé boje pri Rževe — Talianske rýchle člny na Ladožskom; jazere potápajú sovietske lode Hlavné veliteľstvo nemeckej brannej moci oznámilo v osobitnej zpráve: Nemecké ponorky spôsobilý nepriateľskej lodnej doprave v ostatnom týždni opäť najťažšie straty. Potopily v Atlantiku, v Karibskom mori a pred západnou Afrikou, napriek silnej obrane nepriateľských leteckých a námorných bojových síl, v tvrdých bojoch i lodnými sprievodmi a pri voľnej plavbe 30 lodí spolu o $1.000 brt. Päť ďal­ších lodí sme torpédovali. Ako sa oznamuje s vojenskej strany, už niekoľko dní zjavovaly sa zprávy, pochádza­júce z washingtonského prameňa, o údaj­nom povolení ponorkovej blokády proti USA. Nemecké hlavné veliteľstvo oznámilo dnes osobitnou zprávou, že v ostatnom týž­dni bolo potopené opäť 30 americko-brit­­tkých obchodných lodí spolu o 181.000 brt, z toho najväčšia čiastka opäť v Atlantic­kom oceáne a pred americkým východným pobrežím. Toto dosvedčuje, že denne boly potopené asi 4 lode, alebo inými slovami: denne bolo potopené asi 26.000 brt nepria­teľského obchodného lodného priestpru. Vzahľidom na túto »kútfrenosť, ífjjnwr lié­­obstoji americké propagandistické tvrdenie o „povolení ponorkovej blokády“, Márna snaha zadržať postup na Stalingrad Pevnosti sa podobajúce predpolie Stalin­gradu, malo so stovkami svojich bunkerov, vybudovanými pancierovými jamami a roz­ličnými bojovými pozíciami zadržať napre­dovanie nemeckých oddielov. Z vnútorných pevnostných okresov pokúsili sa boľševici zadržať početnými protiútokmi napredova­nie nemeckých peších a pancierových svä­­zov. Energický nemecký útok nezadržaly však ani opevnené zariadenia a ani zúfalý boľševický odpor. Využijúc prelomového úspechu prenasledovaly rýchle nemecké oddiely porazené nepriateľské bojové sily a prelomily ďalšie opevnené pozície. Pri tomto boly zničené alebo zajaté rozohnaté nepriateľské bojové skupiny. Nemecká pe­­éhofáj ktorá kráčala ža rýchlymi šväžmi, zlomila odpor nemeckými útočnými čelami prekročeného nepriateľa v bunkeroch a poľných pozíciách. Boľševici utrpeli ťažké straty na ľuďoch a materiáli a stratili okrem početných zajatcov veľké množstvá zbrani a nástrojov. teľ istej stíhacej eskadry na východnom fronte 150. letecké víťazstvo. Najvyššie vyznamenanie pre majora; Golloba Führer udelil majorovi Gollohovi, veli­teľovi istej stíhacej eskadry dubovú rato­lesť s mečmi a briliantmi k rytierskemu krížu železného kríža a poslal mu takýto list: „Oceňujúc Vaše hrdinské nasadenie v boji za slobodu nášho národa, udeľujem Vám z príležitosti Vášho 150. leteckého ví­ťazstva, ako tretiemu vojakovi nemeckej brannej moci, najvyššie vyznamenanie ne­meckej brannej moci, dubovú ratolesť s mečmi a briliantmi k rytierskemu krížu železného kríža. — Adolf Hitler.“ Major Gollob dosiahol najvyšší počet le­teckých víťazstiev, ktorý nedosiahol ešte nijaký stíhací letec. Ako sa dozvedá Nemecká zpravodajská kancelária, sovietske letectvo stratilo vče­ra “v leteckých bojoch a činnosťou protile­teckého delostrelectva celkom 108 lietadiel. Osem nemeckých lietadiel je nezvestných. Pobrežie Krymu a kerčská úžina boly včera svedkom úspešných bojov nemecké­ho delostrelectva proti boľševickým ná­morným jednotkám, keď si chcely dve z Azovského mora prichádzajúce nepriateľ­ské lode vynútiť pod ochranou umelej hmly preplávanie cez kerčskú úžinu. Jedna loď bola zapálená a druhá prinútená k ná­vratu. Musela sa opäť s ťažkými poškode­niami vrátiť do Tanamského zálivu. Soviet­sky delový čln, ktorý sa priblížil ku krym­skému pobrežiu pri Lalklave, bol ostreľo­vaný paľbou nemeckého delostrelectva á zásahmi naplno bol potopený. Talianska frontová zpráva Hlavný staň talianskej brannej moci oznamuje: Na egyptskom fronte, na ktorom pano­vala živá letecká činnosť, stroskotaly útoč­né pokusy nepriateľských prieskumných oddielov. V leteckých bojoch proti početne silnejším nepriateľským leteckým sväzom sostrelily naše stíhačky dve lietadlá a mno­hé iné účinne ostreľovaly paľbou z guľo­metov. Pri útokoch na naše obchodné lode sostrelily talianske stíhačky nad Stredozem. morom 4 nepriateľské lietadlá, dve ďalšie sostrelilo protiletecké delostrelectvo našich námorných jednotiek a 2 nemecké stíhač­ky. Jeden parník bol ľahko poškodený. Dve naše lietadlá sa nevrátily z letu proti ne­priateľovi. Na Ladožskom jazere potopil taliansky rýchly čln, ktorému velil nadporučík Aldo Benvenuto, sovietsku dopravnú loď o 1300 brt. Loď plávala smerom na Leningrad. Fínska frpntov^ zpráva Na Karelskej a Aununskej úžine bol vše­obecný pokoj. Na východnom fronte bola bojová činnosť o niečo živšia. Na južnom úseku odrazili sme útoky menších oddielov proti dvom našim oporným bodom a zni­čili sme nepriateľské bojové hliadky, ktoré Prenikly na viacerých miestach k našim pozíciám. V leteckom boji proti početne ne­priateľskej prevahe sostrelily naše stíhač­ky nad Ladožským jazerom 2 lietadlá typu 1-16. V tej istej oblasti sostrelila vracajúca sa stíhačka z 20-člennej nepriateľskej for­mácie dalšie lietadlo podobného typu. V ostatnej noci podniklo vlastné letectvo s početnými silami útoky proti istému ne­priateľskému opornému bodu. Bombardo­vali sme letište a ubikácie s bombami ťaž­kého kalibru. V cieľoch sme spozorovali veľké požiare, ktoré boly viditeľné aj zo 60 km vzdialenosti.

Next