Katolícke Noviny, 1947 (LXII/1-51)
1947-01-05 / nr. 1
5. januára 1 f47 Sviatok treck veľkých udalosti ' 6. januára slávi katolícka Cirkev trvla!' tok Zjavenia Pána, alebo — ako sa * >dove hovorí — Troch kráľov. My ŕ áak neoslavujeme troch kráľov (po; obne. alco sme ani na Vianoce neha lavovali pastierov, ktorí sa prišil K- aha t novonarodenému Spasiteľovi), I, oslavujeme Kráľa všetkých kráľov, k« iša Krista! Spasiteľ Ježiš Kristus, orý sa na Vianoce v tichej betlehemkej noci narodil ako bezmocné nemluvatko. zjavuje sa dnes svetu ako Boh Kráľ. Sviatok Zjavenia Pána Je nevyhnutní doplnkom Vianoc. Veďľa Veľkej ci a Turie Je to jedným z najstarších ’tatkov kresťanstva vôbec (starším ikonca, ako sám vianočný sviatok \a 25. decembra, lebo kedysi sa oslai^alo v tento deň aj narodenie PánS) tri ešte aj dnes k najväčším sviatcirkevného roku. Liturgicky stojí Tie ako Vianoce. Je to vlastne staroťanský sviatok Krista-Kráľa. lávime dnes pamiatlcu troch význač[ch udaiostl zo života Pána Ježiša, ré nám ho vyjavujú ako Boha a ála. Je to predovšetkým príchod troch áľov z Východu, ktorí sa prišli pofiit novonorodenému kráľovi židovmu a svojimi darmi výslovne uzriäijú jeho Božstvo a kráľovskú moc. My padni kresťania kladieme dnes dôz hlavne na túto udalosť. •j s!í • t.“ dne».» aj pamJntkv .krst» ána Ježiša v Jordáne, keď sám Bohlt ec vydal o ňom svedectvo: „Toto je íôj milovaný syn, v ktorom mám zaíbenie!" Toto majú dnes hlavne na [nysli naši bratia východného obradu a lá vaj ú tomu výraz aj v bohatých obraloch svojej liturgie. A napokon spomíname dnes aj na ;rvý zázrak Pána Ježiša v Káne Galiejskej, kde premenil vodu na víno, :ím ukázal svetu svoju božskú moc, voju moc nad stvorenou prírodou. Cvanjelium vraví o tom, že ..zjavil svou slávnu moc a jeho učeníci uverili neho” (Ján 2, 11). Je to naozaj javenie božskej mohutné trojnásobné a kráľovskej moci ’ána Ježiša, opravdivý sviatok Krista Lráľai Dnes ja to aj sviatok misijný. Traja ráli boli prvotinou pohanov, ktorých i tento Kráľ pokoja pritiahol k sebe. >ola to prvá misijná žatva novonarodeého Krista-Kráľa. Ale súčasne je ta viatok aj nás, ktorých Pán osvietil /etiom svojej večnej pravdy, aby sme slávili a zvelebovali jeho meno! Musí nás bolieť, keď tento staroslávy sviatok Zjavenia Pána, jeden z najäčších sviatkov kresťanstva, oci vraj len na prechodný čas. zrušujú, Zrušenie tohto veľkého kresťanského natku odôvodňuje sa tým, že treba .acej pracovať, aby sa vydaní dvojročý hospodársky plán. ktorý sa práve raz začiatkom roku 1947 začína uskučňovať. Nuž staviame sa, pravdaže, adna k budovateľskému dvojročnéu plánu a chceme pomáhať pri jeho .kutočnení, ale nechceme to robiť na mu nášho Kráľa-Krista a na ujmu išej skoro dvetisícročnej kresťanskej adície. Chceme dať štátu, čo patrí štáa národu, čo patrí národu, ale keďže ae kresťania, chceme dať aj Kristovi, patrí Jemu. Chceme budovať s Krisna a nie bez Neho a tým menej proti |ma. Najvyšší predstaviteľ českoslovenej republiky, prezident Dr. Beneš vo ojom vianočnom posolstve upozornil viaceré, neblahé zjavy, ktoré pozoro- C y súkromnom i verejnom živote. Povedal kritické slová o mravoch dospievajúcej mládeže, ako i o nemorálnych ľuďoch v politických stranách. Pritom sa vyslovil, že tie neblahé zjavy vyvolávajú u neho obavy o budúcnosť národa. (Myslel zaiste predovšetkým národ český, ale týka sa to do istej miery aj nášho slovenského národa.) Preto volal po uplatnení mravnosti v našom súkromnom i verejnom živote. Takto správne hovorí prezident Republiky. Avšak s týmto prejavom nie je nijako v súlade práve vykonané zrušenie niektorých cirkevných sviatkov. A sotva je v súlade s tým prejavom aj poštátnenie cirkevných škôl, v ktorých mládež bola najlepšie vychovávaná k mravnému a statočnému životu. A nie sú s tým prejavom v súlade ani rozličné útoky proti staviteľom, proti katolíkom a ich predkňazom, biskupom, ba i proti pápežovi. Sú tu teda rozpory. Jedni majú obavy z ^morálneho úpadku a druhí ako keby sa tomu tešili. Jedni zdôrazňujú aj potrebnosť duchovných hodnôt, druhí zdôrazňujú len materializmus. Jedni chcú ísť s Bohom, druhí bez Boha, ba proti Nemu. Dúfajme, že Boh nás bude posudzovať podľa tých, čo sa hlásia k Nemu, a nie podľa tých, čo Ho urážajú. Len takto možno dúfať, že sa podarí aj dvojročný plán, Dr. J. S. 'olíckych misií tíhovávat v milosti e veril Cir krajšieho aj pre vše patrily do úlohu, urči äu ___ Bohom. Sviatok. Troch kráľov pri svetle betlehemskej hviezdy s roka na rok oznamuje toto významné pozvanie Božie. Mnohé národy toto pozvanie už obsiahly, mnohé naň ešte čakajú. „Sláva Bohu na výsostiach a pokoj ľuďom dobrej vôle,” ozýva sa už síce po celom svete, ale ešte nie tak, aby každý národ o tomto anjelskom posolstve vedel a prijal ho za základ svojho žitia. A malo by tak byt. Cirkev Kristova tento nod'ostaitok s bolesťou pozoruje a rohí všetko možné, aby milosť Božia v hojnosti sa rozlievala na všetky národy sveta. Preto volá všetky svoje verné dietky do práce za obrátenie sveta. Volá aj nás: katolíckych Slovákov. Volanie Cirkvi u nás nebolo a nie je hlasom na púšti a, dá Boh, ani nebude. Pod vedením svojich arciipastierov naši katolíci už uro>bili sľubné kroky na misijnom poli. Ale pri všetkej ra/lost) nemôžeme nespomenúť, že naša misijná spolupráca ešte nie jé na tom stupni, aby sme mohli byť spokojní. Prečo? 1. Ešte vždy trápi niektorých nekatolícka mienka, že misijnou činnosťou akosi ž kážame obráteniu alebo zdokonaleniu i i nCkatolíkov, prípadne i samých -r že modlitby a milodary, veno• -»banské misie, odvrátia našu “ 1 domácich potrieb. Keby boly t<UL ali sv. Cyril a Metod, ani poneboli dostali k našim pred.eby apoštoli boli opustili Palestínu u- po obrátení posledného Žida, národy mohly veľmi dlho čakať. Keď sa to nestalo, to je znak, že spomenutá úzkoprsá mienka j© mylná. Horlivosť za misie nepoškodzuje domácu činnosť, lež naopak. Boh sa nedá zahanbiť: obety za rozšírenie kráľovstva Božieho na zemi sú malým zrnom, z ktorého vyrastie bohatá úroda 2. Ťažko nám ide organizovaná práca. Cirkev svätá öhoe, aby každý dospelý katolík bol členom Diela šírenia viery a aby každé katolícke dieťa holo členom Detimstva Ježišovho. Prečo tak veľmi chce Cirkev práve toto? Azda pre to nízko člen övéké f Aj to je síce obeta, ale možno ju naraz zaplatiť, ozaj bez ťažkostí, a kto ani toľko nemôže venovať, členom ostať môže. Cirkev svätá to chce, aby sme na misie pamätali každý deň asipoň krátkou modlitbou, čo nám členstvo ukladá. Teda nie je dosť na misie niečo dať a potom mal „pokoj”. Nie je to vymyslený prípad, ktorý uvádzam- Istý pán venoval na misie dosť slušnú sumu, ale poznamenal, že s modlitbou chce mať pokoj. Vieme, že sa mnohí naši katolíci každodenne modlia za misie Tak by mali robiť všetci To je (Pokračovanie n„ 2. «träne.) Rudolf Formánok, predseda mis. spolkov» Niet kra oov a pre - Číslo 1 Clovefsa nerniže uspokoilf uatórlslisielÉ vysvetlite života Pravá filozofia uznáva i rozum i vôľu a jej kľúčom je Boh — Prejav sv. Otca k účastníkom Medzinárodného filozofického kongresu 21. novembra t r. prijal sv. Otec Pins XII. na osobitnej audiencii účastníkov Modrín úrodného filozofického kongresu, konaného v Ríme v predchádzaj úoioh dňoch. IM tejto príležitosti mal k prítomným kratší prejav, z ktorého niektoré čiastky uverejňujeme doslovne a niektoré vo výťahu. „Zdá sa nám,” povedal sv. Otec po privítaní prítomných, „že medzi vašou usilovnou prácou a medzi naším apoštolským poslaním je badateľná zvláštna príbuznosť, ktorá vás s nami veľmi sbližuje a robi nám zvlášť milá vašu návštevu a rozhovor a nami,. Ak sine my od Krista dostali úrad hlásni svetu pravdu, viesť národy k jej poznaniu, obľúbeniu a uplatňovaniu v praktickom živote, milovať sa o jej pokojné rozšírenie v každom kúte sveta- ponad všetky hranice národov, vy ste sa dobrovoľným rozhodnutím, z lásky, rozžatej vo vašich dušiach k poznaniu* právd, skrytých v prírode, venovali na poli rozumu výskumu najvyšších zásad pravdy nie preto, aby ste neplodné cvičili svoj rôznim, lež pre naliehavú a vami hlboko pociťovanú potrebu objasniť sebe a iným najvyššie normy, ktoré spravujú všetko viditeľné, ovládajú hmotu a poskytujú pevný základ životu.” V ďalšej časti svojho prejavu sv. Otec poukázal na význam, aký sa kongresu dostal tým, že m konali v Ríme, odkiaľ sa už skoro 2000 rokov šíri slovo pravdy Kristovej. Z Ríma žiaria lúče pravdy prirodzenej i nadprirodzenej, pravdy, poznanej rozumom, 1 pravdy zjavenej. Rím a Vatikán pripomínajú, že treba pozdvihnúť myseľ od starostí hmotných, otupujúcich ducha, do výšin ducha, k dotyku s večnosťou, k úplnejšiemu, súladnejšiemu a jednetnejšiemu pochopeniu života jednotlivca i spoločnosti. Filozofia vedie k týmto výšinám. Už Plato definoval filozofov ako takých, ktorí abstrahujú od vecí hmotných a pozdvihujú s® ku kontemplácii (videniu) ideí. Potom opísal celý postup, akým filozof dospieva k poznaniu podstaty a prírody vecí, ich vzájomného súvisu, závislostí, posledných príčin a k ustáleniu najvyšších zásad, ktorými sa spravuje hytie. Zdôraznil, žo príkazom terajšej hodiny je najmä syntéza všetkého poznania, ktorú potrebuje hlavne mládež, pociťujúca po toľkých hrôzach minulých rokov ÉfvÄ potrebu jasného poznania, solídne zakotveného v duchu, aby neupadla do číreho materializmu, mechanického chápania života alebo Í duševnej ajklasilosti a nečinnosti. Celá duchovná výstavba musí spočívať na skalopevnom základe: „Dokiaľ človek — hovoril sv. Otec — nebude mať definitívnu a uspokojujúcu odpoveď na otázky» aký je sni y sei života, aký je smysel bolesti a smrtí, bude mat caajsitný dojem, že mu chýba pôda pod nohami. A vši k eikú odpoveď môže dať filozofia, ak ona' sama neopiera sa o absolútno, o osobného Boha, základ a cieľ všetkých vecí?” Ôisto deterministické a materialistické vysvetlenie bytia a dejín, protiviac sa najzákladnejším pravdám psychologickým, mravným a historickým, nemôž» uspokojiť človeka ani mu nemôže dať blaženosť a pokoj. Kongres ša zaoberal aj otázkou existencializmu (ako „filozofie pohromy") a jeho dvoch ozvien: Pesimistického iracionalizmu a náboženského voluntariVnin. (Prvý smer zdôrazňuje neschopnosť rozumu, pesimizmus poznania, druhý príliš zdôrazňuje vôľu oproti tým, čo zasa príliš zdôrazňujú rozum.) Takáto filozofia, ponechávajúca človeka opustenosti v kozmickom (svetovom) víre, po márnom hľadaní pevnej opory, a preto i zlyhaní, nemôže uspokojiť človeka- Sa takéhoto stavu ví-rí í,.,»/.iniv Tí* Hli. .y —; zúfalstvo, ak nehľadá svoje riešenia v Bohu,. vo večnosti a osobnej nesmrteľnosti. Posledné svetové udalosti hovoria tu jasnou rečou. Pravá, cez veky pestovaná filozofia ne. vystavuje sa takému nebezpečenstvu, lebo uznáva i rozum i vôľu a jej kľúčom je Boh. Táto filozofia predstavuje jednotu toho, čo je zdravé a pevné í v rozume I vo vôli. Vyžaduje jasné poznanie a z nebo nasledujúcu pevnú vôľu. V bezpodmienečnom poznaní a uznaní osobného Boha, vlastnom pravej filozofii, nachádzajú vysvetlenie a opodstatnenie všetky veci. Táto filozofia nie je iba vedou myšlienky, lež vedou života. „Je učiteľkou, ktorá učí človeka, ale© sú zásady činnosti, primeranejšie jeho duchovnej a rozumovej podstát!: aké sú povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú z jeho zvláštneho a privilegovaného postavenia prostred iných, od neho nižšie stojacich bytostí; aké je to poslanie, ktoré j® povolaný vyvíjať a ktorému je povinný podriaďovať každú svoju konkrétnu činnosť. Táto filozofia spĺňa svoje vysoké zmravňnjúce dielo rovnako v živote rozumovom ako v živote sociálnom. Všade hádže svoje plodné semienko idey, priťahujúcej duše, napráva poblúdenia a vedie po ceste, nie vždy ľahkej, pokroku osobného 1 kolektívneho, ktorý nie je klamnou ž'arou pokroku technického, lež podstatným mravným a právnym zlepšením ľudstva. Váš kongres, ktorý sa dnes končí a na ktorom sa zúčastnili vynikajúci učenci mnohých jazykov a národov, je dôka. zem, že filozofov vedie vznešené predsavzatie spolupracovať perom a s katedry na zničení nenávisti, na smiereni národov a na upevnení pokoja. Vychovávajte nové pokolenie k (citom) opravdivej ľudskosti! Nech je mladým ľuďom sväté všetko, čo je ľudské. Nech j® im svätou rodina! Nech je im svätý každý národ, ako je im svätý ich vlastný národ a vlasť. Nech majú myseľ zakotvenú v Bohu, spoločnom Otcovi všetkých, v ktorom fdozO" fia nachádza svoj vznešený ciel a svoje najvyššie ospravedlnenie!” Potom udelil prítomným, Ich rodinám, prácam a ich poslucháčom apoštolské po. žehnanie. t