Katolícke Noviny, 1950 (LXV/1-52)
1950-01-08 / nr. 1
Ročník 65 8. Jimiára 1950 S Ježišom do nového roku Vstupujeme do druhého roku päťročnice. Vstupujeme doň so všetkou zodpovednosťou, nielen na poli sociálnom, hospodárskom, kultúrnom, ale tiež politickom. Co v ňom vykonáme, vykonáme pre seba, pre svoj rod a pre celý štát. Akiste niet katolíka, ktorý by si zo srdca neželal, aby i druhý rok päťročnice bol požehnaním pre všetkých. Aby bol tichý, spokojný a radostný aspoň v takej miere, ako bol rok predchádzajúci. Cestu k tomuto úspešnému roku, ktorý je i milostivý, nám ukazuje obrázok. Malý Ježiško s vetvou pokoja. S Ježišom a Jeho príkazmi vstupujeme do nového roku. V tom je smysel pravého, neskaleného a činorodého katolicizmu. Katolicizmu obrodeného, reálneho a pozitívneho, ktorý nehovorí o láske, ale lásku koná, ktorý nehovorí o milosrdenstve, ale premieňa ho na povinnosti, ktorý nehlása radosť, ale život obšťastňuje. Hovoriť o katolicizme iba krásnymi rečami a vyberanými slovami by v dnešnej dobe neobstálo. Katolík musí dať i slovám kresťanskú a praktickú náplň. V skutkoch apoštolských je pochop kresťanskej lásky determinovaný veľmi jasne: „Milovať bližného svojho značí dobyť seba samého v druhom.” To je báza, z ktorej musime vychádzať, ak sa usilujeme uskutočniť kráľovstvo Božie na zemi. Hoci však podľa našej dogmatiky cieľom našej pozemskej púti nie je Jeruriiem pozemský, ale neK .,ý„ hoci nežijeme tu pre časnosť, ale pre večnosť, hoci symbolom hlbokého života atolikovho nie šú len radovánky a veselosť, predsa s celou svojou prirodzenoťou tkvieme na zemi a žijeme medzi húfni. Človek človeku nemá a nesmie byť Iravcom. Kresťanstvo nahradzuje dra>sť láskou a bratstvom. Kristus povedal sebe a svojom učení: „Ja , ces'a, ■ivda a život. Kto pôjde touto cestou, blúdi.” A my zab'údiť nechceme, Leme a nesmieme! Nám i na tejto 1 ozemskej bude svietiť svetlo nežiara milosti Božej, do neba je len jedna. A ňou je díivý život na zemi. Kto ncpo* smysel tejto spravodlivosti, ten ebude môcť ani raziť cestu k nebu. hľadiska mravného i praktického je o mnohým privysoké. Cesta do neho príkra a múry nebeského Jeruzale* privysoké. Svätý Anzelm z tých príčin prikazuje: dožiť nebo hodne nižšie, aby bolo pre šetkých dosažiteľnejšie. Postaviť nebo ta zemi a tak usilovať zo slzavého údolia vytvoriť údolie radostného výslnia. To je najvážnejší predpoklad kresťanskej sociológie a kresťanskej politiky. Snášanlivysť, pracovitosť a zodpovednosť ku všetkým. V každo mčloveku a v každom blížnom vidieť brata svojho. Preňho pracovať, preňho sa obetovať. Zmierňovať biedu, núdzu a utrpenie na každom kroku. V tomto smysle a politickom zástoji stotožňuje sa učenie cirkvi svätej s učením a praxou sociálnych reforiem našej vlády. Pravda, vláda svojou hospodárskou politikou môže zacel’ovaf iba rany vonkajšie. A hojí ich naozaj úspešne na každom poli. Je preto našou povinnosťou, aby sme ešte i na zíviatku nového roku bilancovali. Bilancovali úprimne a statočne, ako sa na katolíkov patri. Musime však skontrolovať i samých seba. Musíme složiť účty. Musíme spytovať svoje svedomie, či sme všetci za všetkých okolností a na každom mieste vykonali všetko, čo od nás vyžaduje zlepšenie životnej úrovne a čo nám prikazuje kresťanská láska k bližnému. Treba sa nám pričiniť, aby naše stoly boly ešte plnšie ako v roku minulom, aby ÍPokísžosaaie m 8. «traue) S Ježiškom a Jeho príkazmi sme začali nový tok Radostné výsledky práce v minulom roku poskytujú nám dobré výhľady do nového roku Novoročný prejav prezidenta Republiky Starý rok je za nami. Začíname rok nový, druhý to rok nášho 5RP. Stojíme na prahu aj druhej polovice XX. storočia. A pred nami sa otvára nová perspektíva, perspektíva dobrá, mnohosľubná a preto i radostná. ^ Úspechy prvého nášho päťročnicového roku sú zárukou, že nový rok, druhý v päťročnici, bude u nás ešte úspešnejši a radostnejší. Perspektívy sú už dnes jasné. Veď už posledný deň starého roku priniesol nášmu občianstvu nemalú radostnú zprávu v rámci prejavu ministra vnútorného obchodu, oznamujúceho uvoľňovanie ďalších spotrebných tovarov a ďalšie snižovanie cien. A Nový rok prekvapil nás opäť radostnou a významnou Udalosťou. Hlava nášho štátu, prezident Republiky Kl. Gottwald, predniesol v rozhlase svoj novoročný prejav, ktorý najvýraznejšie odzrkadlil správnosť cesty, po ktorej náš štát kráča. Bilancia, ktorú prezident Republiky predostrel celej verejnosti, je najlepším ukazovateľom, že v novom roku kráčame ďalej, a to rýchlejšie, k zvýšenému všeobecnému dobrobytu. Pán preziSbnt svoj prejav začal slovami: „Drahý spoluobčania! Najprv dovoľte, aby som vám všetkým želal šťastný a veselý nový rok a veľa zdaru v živote i v práci v nastávajúcom roku. Dovoľte však tiež, aby som vám všetkým blahoželal k výsledkom uplynulého roku 1949, k výsledkom prvého roku našej päťročnice. A veru je k čomu blahoželať. Bez toho, že by sme upadli v neskromnosť, môžeme povedať že bilancia minulého roku je dobrá. K. 1949 získal náš ľud už prvé plody februárového víťazstva, plody toho, že sme pevne vykročili na cestu budovania socializmu. Však to počítala každá mamička, každá rodina, a nielen pri vianočných nákupoch, ale v celom domácom hospodárstve.” Po týchto úvodných slovách p. prezident /.rekapituloval úspechy na poli hospodárskom i obchodnom r. 1949, konštatoval zvýšenie životnej úrovne, zlacnenie tovarov, rozmach v stavebníctve, pokrok v pôdohospodárstve i v zahraničnom obchode. (.Podstatné časti tohto zhodnotenia uverejňujeme v našej hosp. a soe. rubrike na str. 6.) Potom p. prezident prešiel na problémy politické a všeobecné, pri ktorých tiež ozrejmil potešiteľnú bilanciu: „Kuka v ruke s našimi úspechmi na poli hospodárskej výstavby zdáme pokračovala v uplynulom roku i Konsolidácia našich vnútropolitických pomerov — vravel. — Mám na mysli predovšetkým ďalšie upevňovanie nášho ľudovodemokratického poriadku. Krajské zriadenie a zľudovenie súdnictva, ktoré sme zaviedli v minulom roku, a ktoré znamenajú významné preh'benie demokracie v smere dôsledného uplatnenia vlády pracujúceho ľudu na všetkých úsekoch štátnej správy, sa už v žily a plne osvedčily. (Pokračovanie na 8, strane) číslo 1 Žriedlo žwo ta Každý katolícky farský kostol je materským kostolom mnohých filiálnych kostolíkov, ktorými sú rodiny, žijúce vo farnosti. Rodina je ecclesiola in ecclesia, malá cirkev uprostred veľkej. Obidve majú byt čo najživšie a najužšie spolu spojené ako v manželstve muž a žena. Rodina dáva driem život prirodzeného pôvodu a prijíma z nej život nadpridozený, znovuzrodenie z vody a Ducha svätého. Oltár a rodinný kozub spočívajú na tom istom posvätnom základe. Pre kresťanstvo je rodina ďaleko viac ako spoločenstvo muža a ženy m plodenie a fyzickú výchovu dielok. No Vianoce pred náš duchovný zrak predvádza Rodinu, z ktorej vzišla spása sveta, a na prvú nedeľu po Zjavení P\la zaviedlo osobitný sviatok S v. Rodiny. Rodinu považuje krestanstvo za žriedlo života a nedotknuteľnosť a čistotu tohto žriedla už takmer 200 rokov úzkostlivé stráži. Keď uzdravil Spasiteľ posadlého s Gerazy, tento na znak vďačnosti chcel vstúpil medzi jeho učeníkov. Dostal však príkaz: „Vrát sa domov a vyprávaj, aké veľké veci ti urobil Roh.’' To je totiž tá veľká úloha veriacich, ktorú od nich požaduje Kristus, aby vo svojich domovoch rozhlasovali veľké skutky Božie. Apoštoli kládli kedysi veľkú váhu na to, aby veriaci, a predovšetkým otcovia a matky, spravovali svoju domácnosť v kresťanskom duchu. Jedine ten, kto sa v tomto smere osvedčil, bol v starej cirkvi považovaný za schopného na úrad predstaveného. Rodina dáva základy náboženskej výchovy dielkam. Kde sú tief o základy zle položené, zle bude stáť aj celá ďalšia nadstavba. Preto v prvotnej cirkvi rodina bola svätyňou. Sv. Ján Zlatoústy vedel, že domy boháčov často bývajú divadlom. Preto pripomínal: „Ty však z domu svojho urob svätyňu, čo aj sebemenšiu.” Náboženské poslanie rodiny nádherne vystihol sv. Augustín v jedrntí zo svojich kázní, v ktorej povedal: „rozšírte svoju lásku nielen na manželov a na deti. Takúto lásku možno nájsť aj u zvierat a u vtáctva. Najprv a predovšetkým milujte Boha. Ak máš syna, manželku, dcéry, strhni ich k Bohu!” Keď prestal katechumenát v rodinách, začal rozvrat rodín. Boly aj také časy, že rodina svoje detí jednoducho nemohla vychovávať. Otec i matka museli ísť za zárobkom a často obidvaja spolu nezarobili ani. toľko, aby to rodine postačilo na núdzny život. Najväčším hriechom kapitalizmu je, že pre dobro jednej alebo málo rodín hospodársky ožobráčil nesčíselné >nožstvo iných rodín. Toto je najväčšia príčina, pre ktorú kresťan nemôže a nesmie ľutovať zánik kapitalizmu. Tento neblahý systém má na rováši veľa rozvrátených rodín, veľa utrpenia a biedy, veľa nerestí, spôsobených, základnej bunke ľudskej spoločnosti: rodine. Kresťanské manželstvo je sviatosť a kresťanský ideál rodiny je svätyňa. V rodine má všetkých jej členov spájať puto prirodzených sympatií a jej najposvätnejším puť0l má byť Kristus. Správna výchova vyžaduje od r.odičov oveľa viac, ako postarať sa o to, aby ich deti malý zaistené zdravé bývanie, výdatnú stravu, slušné, zaoblečenie a zaobutie. Aj toto je veľmi potrebné, ale ešte viac treba, a,by m íPokražovante sa 5* sfcrane4