Kultúrny Život, 1946 (I/1-24)
1946-01-24 / No. 1
/Í' trr'í ZVOT Bratislava. 24. jan. 1946. 5 Kčs dvojtýždenník umeleckej a vedeckej rady Z OBSAHU C í S i STYRI OTÁZKY SLOVENSKÝM SPISOVATEĽOM. (ANKETA.) — ODKAZ KOLOMANA SOKOLA NA SLOVENSKO. — 90 ROKOV PO Štúrovi. Leninovo VÝROČIE. EURÓPSKA VYCHOVA. (UKÁŽKA Z NOVÉHO FRANCÚZSKEHO ROMÁNU.) — HLAS SLOBODNÉHO ŠPANIELSKA.- KAŠTIEĽ českých SPISOVATEĽOV. VĎAKA KNIHE. — BUDE UMELECKÁ GALÉRIA V BRATISLAVE? ŠKOLA FILMOVÝCH AUTOROV. - SOCIALIZÁCIA UMENIA V PRAXI. KOSTKOV POMNÍK „VÍŤAZSTVO“. — ELÁN 1946. — ČO SA CHYSTÁ. - ATĎ. MICHAL CHCTRVÁTH: Za Jankomtm. t -^ 3 Jesenským Nečakaná zvesť národnciio umelca Janka Jesenského zabolela každého milovníka našej literatúry, zabolela a o-» triasla, ale aj odvrátila nás od každodenných starosti a prinútila obrátiť sústredenejšiu pozornosť na veci našej kultúry. Zbadali sme zrazu, aká to veT- ká a krásna osobnosť utiahnu to vedľa nás žila, ako prenikavo zasiahla do nášho národného vývinu; upozornila nás násilím, aké miesto 'zaujíma umelecká činnosť v skladbe nášho života pospolitého. Zrazu badáme, že v Jankovi Jesenskom sme mali vodcovskú osobnosf, z ktorej bez zbytočného huku a kriku vychádzaly veľké impulzy a sústreďovala sa dôvera verejnosti. Je symbolické pre našu demokraciu, že v nej prvé miesto a takto zaujíma osobnosť druhu Janka Jesenského. Stratu Janka Jesenského pocítime práve v našej prítomnosti. Musíme konštatovať, že blízka minulosť nežičila formovaniu osobností. V posledných desaťročiach prešli sme otrasnými revolúciami, ktorých sprievodným zjavom je s jednej strany fanatická viera, so strany druhej príval skepticizmu. Nechýbajú nám mimoriadne politické alebi, Lii -túrTr t'»'anty lenže ony nedozrely ešte v osobnosii, je y nich čosi ..neúplného a nalomeného. Staršia generácia nám alebo vymrela, alebo v zmätkoch stratila orientáciu a tak sa Vylúčila sama zo života pospolitého. Je dnes už pre nás jasné, že vplyvom okolností zevie v našej kultúre štrbina generácie zrelej, pohotovej, všestranne vzdelanej a p^'nicky stojacej na výške doby. An. Ina z dobových chýb neutkvela ua osobnosti Janka Jesenského. Jeho vysoká kultúra umelecká a osobná je e produktom vyrovnaného a priebi 10 XlX. storočia. V ňom nenad( —evahu jedna myšlienka na úk nekriví ho úzkosť spoločt dekadencie. Jeho horúca láska k ná. >au nenarušuje úctu -Jt vzdelanosti, cit povinnosti k národu''.netlmí túžbu po ' ode, netrápi ho aljsurdná myšlienk by rozvoj vzdelanosti mohol viest k všeobecnému úpadku. Žiarlivo striehne svoju osobnú slobodu, ale táto snaha ncsráža jeho smelosť y analýze dobových zjavov. Nadväzuje na’ klasickú líniu poézie a literatúry, stáva sa v nej majstrom slovenského jazyka,, ale vlastná umelecká istota nenúti ho vidieť v hľadaní mladších útok na umenie, naopak, teší sa z neho a preberá z jeho výsledkov prvky, ktoré zodpovedajú jeho umeleckému ustrojeniu. Ale, pravda, Janko Jesenský je výnimkou aj medzi rovesníkmi. Vplyvom okolnosti, pre ťažkú národnú, sociálnu a kultúrnu situáciu badať na našich staršich literárnych osobnostiach istú jednostrannosť a pokrivenie charakteru. odrážajúce sa aj v literárnom diele. Môžeme hádam pripísať spoločenskému pôvodu Jänka Jesenského, že netrpí nijakou úzkosťou a bojazlivosťou a že sa jeho charakter vyhraňuje v mužnosť a nekompromisnosť, a to nielen smerom do tábora nepriateľského, ale aj do vlastného. Táto charakterová rýdzosť formuje z neho veľkého národného bojovníka, ale aj veľkého umelca, ktorý sa nebojí ísť vlastnou umeleckou cestou a povedať vo svojich dielach myšlienky, ktoré sa značne líšily od vtedy bežných predstáv, a práve týmito novými prvkami vlial nové sily našej literatúre a urobil ju umelecky účinnou, náhodne reprezentatívnou a schopnou obrany. Nech je prevládajúca charakterová črta nášho básnika, mužnosť, akéhokoľvek pôvodu, javí sa ona predovšetkým ako obrátenosť k vonkajšku. Že ona nevyplýva z povrchnosti, je nám jasné už z toho, že za svojich učiteľov vybral si práve Puškina, Lermontova a Gogoľa. Je to však ona, ktorá vyhroťuje jeho pomer k myšlienkam, smerom a osobám do konfliktov. Práve tak, ako sa nevyhýba srážkam so svojimi politickými protivníkmi, nevyhýba sa im ani v pomere k vlastným. Vždy si však udržuje vysokú prevahu mravnú, odrážajúcu sa v jeho irónii a satire. A z týchto istých príčin berie na seba i úlohu brániť svoj národ v jeho konflikte s utlačovateľmi. Pre neho nebolo ani na chvíľku pochybné, že v prvej svetovej vojne má sa opásať šabľou a vziať do ruky pušku, pravda, medzi jeho legionárskou výzbrojou niemenej dôležitým ostáva aj preto, aby ním v tyrtajovsky útočných básňach zval do boja. A popri povinnosti k národu aj táto mužnosť a zacielenosť do sveta vonkajšieho bola mu dôvodom, aby po prevrate vstúpil do administratívnej služby a vykonal veľké služby národu a štátu. Zas tu nebolo vnútorného konfliktu, či posvätené pero básnické môže vybavovať akty. Lenže tu duch viedol pero a nad úradníkom stál človek s veľkou mravnou prevahou nad okolnosťami a mohol spravodlivo kritizovať všetko nezdravé, čo nababrala nedomyslenosť, úzkoprsosť a egoizmus. Jednako však toto pozorovanie zlého nezatemnilo všetko to dobré, čoho sprievodným zjavom boly drobné zlá.ipásnik so svojím sklonoom k satire 4»i®do^chto ziel mužne i vtipne a prispel víťazstvu dobrej veci. Odkaz OCöLamana S^&k&La d&moa . y.toTko rôčkov ubehlo, vlasy ošedively a my sa predsa uvidíme a polešimfe. Ako chlapček som sa radoval nad tým, že ani tie dlhé roky nášho jotuíovania neubraly z priateľstva, že si na nás nezabudol a že sa tešíš nášmu stretnutiu podobne, ako my tešíme. Vieš, c- samučkého nášho odchodu až dodnes nosil som va.s v p.irrä’i ako symbji a mieru pravého piIútcTstva, .aloženéhi na ’ v-ijomnom ’ ^^^kte a p-eto fažko mi holo vo> svete získať priateTov nových a kto’.ých som získal, boli vyrovnaní, boli to moji žiaci. Podlá písaného môžeš súdiť, že h<>dne som myslel na vás a zvlášť v ťažkých dobách vášho povstania, za ktorého mne, chudáčikovi, nezvyšovalo iné, ako ukájať svoje city v teplej izbe načrtávaním obrázkov o hrôze. Tieto obrázky by rád raz realizoval na našich nových školách v nástennej malbe. Robím ich ako fragmenty. Vydobyté ste si ťažko vydobyli, vejmi si toho vážte. Ja viem, že máte tam všelijakých, ktorým sa kdečo nelúbi a nechce sa im podrobiť ludskosti, ktorá je potrebná k tomu, aby sa mal každý dobre. Pliaga, hákový jed sa lánohým do žíl yleptal a preto nepovoľte z revolučného ducha - odvahy a sebavedomia, lebo živel, ktorý pred rokom s polámaným rohom strachom pred vami omdlieval, nepozná inej reči.’ ■ Drevoryt ukazuje tak techniku ako aj námet značne odlišný od drevorytov Sokolových, ako sme ich poznali v minulosti, signovaný je však Sokolovou rukou a skratkou jeho krstného mena. Motív je velmi príznačný: ukazuje vari tú loď, ktorou sa umelec má vrátil domov. Čakáme ho tu netrpezlivo všetci. Nemožno hovoriť o osobnosii Janka Jesenského bez toho, že by sa nepovedalo, aký nesmierny podiel malo na ňom jeho povedomie slovenské. Ako dedičovi Kollára a Štúra bolo mu ono nevyhnutným doplnkom povedomia slovenského. A práve tak, ako mu bol živou skutočnosťou vlastný národ, tak mu bolo ňou i slovanstvo. Pre neho bolo celkom prirodzené, že duchovné produkty slovanských národov má Slovák používať ako svoje vlastné. Ukazuje to jeho pomer k literatúre ruskej, z ktorej nielen čerpal impulzy pre vlastné dielo, ale pretlmočil z neho diela jemu bytostne blízke a drahé, v prebásneniach, ktoré značia vrchol nášho dnešného prekladateľského umenia. Jeho priamy styk s cárskym Ruskom, krajinou zanedbanou, upadlou, bol pre neho otrasom, no nezvikal jeho vieru vo veľkú úlohu Slovanstva. Význam ruskej (Pokračovanie na 4. strane.) NOVOROČNÉ ZEI-ANIE, KTORÉ POSLAL K. SOKOL PRIATEĽOVI NA SLOVENSKO. rľíhnzmfwi IVAN HORVÁTH: Kultúrny život Zase sa uvádza nový časopis a zase sú to otázky: kto ho vydáva, načo, čo chce ním docieliť, aký to bude časopis? Obvykle treba na ne odpovedať v úvodníku, ale každý úvodník môže povedať len to, akým si časopis jeho vydavatelia prajú, nie však akým bude. Lebo časopis tvoria len z malej časti redaktori, hlavne ho utvárajú čitatelia a prispievatelia, utvára ho život, ktorý priloží naň svoje meradlo a zaradí ho potom medzi dobré a potrebné, alebo medzi tie zbytočné, ktoré časom neduživo odumierajú, spievatelia prajú a aké úlohy v na-Hovoriť teda o tom, aký bude ,,Kultúrny život", bolo by siláctvom, ale možno sa azda pýtať, akýrú by mal byť, akým si ho čitatelia a prišom slovenskom živote má vyplniť. A tu je odpoveď lapidárne krátka, vyplýva sama z terajšieho stavu. Dobrý slovenský kultúrny časopis môže mať dnes dve hlavné úlohy: rozvíriť náš kultúrny život, rozhýbať kultúrnymi pracovníkmi a uplatniť našu kultúru vo verejnom živote slovenskom, československom a vari i svetovom. Rozvediem trochu tieto dve želania. Bolo by nesprávne zatajovať, že nie je tu ten kultúrny rozmach, ktorý sme očakávali po oslobodení sa