Kultúrny Život, 1948 (III/1-24)
1948-01-25 / No. 1
thí v («91 p y 1191 KDE DOMOV MÜJ ... Po Česky a po slovensky * označte divadelné HRY CIELE PRO TIBURIANOVCOV * V DELEGÁCIÁCH JEDEN SLOVÁK * DNES LITERÁRNE GLOSY « FILM ROZHLAS DIVADLO HUDBA VÝSTAVY Rudolf Mrlian ' , incípy našej súčasnej kultúr’^ Jáš hospodársky život preberá po tejto vojne celkom nový systém, systém plá» ^ného íhospodárenJa, o naši národohospodári, vychádzajúc od zásad, prikročili Ik'^m logickv ku konkretizovaniu stanovertých úloh. čoho najlepším dôkazom je ■' iehajúci dvojročný budovatelský plán. Tieto nové základné myšlienky, úlohy sledky v našom hospodárstve menia v podstate celý náš život, alebo aspoň malý menif. Ak by tomu tak nebolo, robila by sa pre celý národ veľká chyba, ktorú •y sme pocítili veľmi zjavne najmä v neskorších časoch. Chcem preto niekoľkými 'ľátkymi pohľadmi pozrieť sa na našu kultúru s tohto stanoviska, upozornif na celý problém, pripadne poukázaľ na soôsob utvárania sa našej kultúry. Predovšetkým treba tu celkom dôrazne žiadať aj pre oblasť kultúry systém plánovania, lebo nie je možné y lej istej spoločnosti, aby sme oddeFovali •blast hospodársku od oblasti kultúrnej, Takýmto spôsobom by sme len našu spoločnosť rozbíjali, rozptyFovali a poškodzovali v tom smysle, že by nám nnikaly celostné úlohy a tým aj celostné výsledky. Túto otázku nesmieme si zjednodušovať a zFahčovať tvrdením, že by plánovanie v kultúre znamenalo obnietlzovanie slobodnej tvorby, ako niektorí by chceli takto paušálne to odbaviť. Musíme si uvedomiť, že slovenský národ vo vzťahu k iným národom sveta, aiebo leji vo vzíahu k iiaiaciu českému má čo doháňať predovšetkým v oblasti kultúrnej, a to spravíme len takým spôsobom, keď si presne vymedzíme úlo hy, poradie dôležitosti a správnu organizáciu a distribúciu práce. Veď, koF- ko tu máme povinností skoro vo všetkých vedeckých disciplínach, v prekladovej literatúre náučnej i umeleckej, v domácej tvorbe i osvetovej činnosti. Teds* ” súčasnej dobe išlo by u nás o to, au. sme vyvinuli všetko úsilie prostredníctvom vedeckých inštitúcii, umeleckých spolkov a kultúrnych ustanovizní v najširšom smysle slova vybudovať pracovný systém, ktorý by nám zaručil, že sa predovšetkým dá splniť a pc jm, že obsiahne všetko to, čo slovenský národ potrebuje pre svoj kultúrny vzrast v spojitosti s inými národami. Ďalej pre našu kultúru je dôležité, ab jej tvorcovia mali na pamäti, že naša • spoločnosť sa navidomoči pretvára, že sa tu budujú nové predpoklad.v nielen pre pomer jedinca k inému jedincovi, ale i pre pomer jedinca k spoločnosti a naopak. Musíme začať kolektívnejšie mj liet, lebo len takto správnejšie vystihneme potreby celku. Naša veda musí odhodiť prežitky filozofických svetonáhFadov a hodnotiť v jednotlivých disciplína<'h s aspektu toho svetonáhFadu, ktorý súčasnú našu spoločnosť najviac pretvára a formuje. Iba vtedy sa stane vedecké skúmanie prospešné pre vývin našej spoločnosti. Umelecká naša tvorba musí byť prcdchnutá pretavova■im tých hybných síl, ktoré robia prevraty aj na poli sociálnom a hospodár•»m. Umenie, ktoré nepôjde paralelne "dárskymi a sociálnymi reformate sa nikdy vlastníctvom tej torá tie reformy hospo•vo a aj si ich sa mii,aká vynebude a ktorá nejšiu nich štrukoriť rečou J vnútorného viduálneho uspôsobenia tvorcu, ak veda, špecializovaná striktne na určité druhy a úseky v jednotlivých disciplínach, nerieši vždy priamo problémy ku našej spoločnosti, ostáva táto úloha ako prvoradá v oblasti osvetovo-kultúrnej v najširšom smysle slova, ktorá aj časové aj vecne musí pôsobiť momentálnym účinkom. Preto všetky jej prostriedky musíme viesť a uspôsobovať tak, aby sa priblížily k podstatnému chápaniu našej spoločnosti a aby sa stály nápomocnými pri tvorení sa našej spoločnosť Predovšetkým myslím , rhlas, ktorý svojim progi byť spolutvorcom a bud.>t si byť spojovatefom a inM: tkého toho, čo predstavuje ______ pre celý národný kolektív. Tu si treba ujasniť, že hosp. zmeny nepôsobia iba v smysle materiálnom na príslušné vrstvy, ale základne menia náhFady, povahu, a tým aj túžhy a požiadavky členov príslušných vrstiev. Treba robiť l)i-eto také formy rozhlasových programov, ktoré na jednej strane najpravdivejšie vystihujú hospodársko-sociálnu situáciu, na druhej strane priblížia sa na,jbližšie k meniacej sa duši nášho pojcháča. Podobné úlohy musí sledovať náš film, ktorý má po ruke konkrétlejší materiál, obraz, obraz dokumentrny, pravdivý, alebo aspoň pravdivo, keď len umelecky pravdivo hraný, , im môže názornejšie presviedčať) a usviedčať túžiacich i nevidomcov a. nevedomcov. A úlohy tlače sú v tomto smere rovnako zodpovedné. Nemá ísť v našej žurnalistike o prázdne štylizácie, ale o vecné zobrazenie a informovanie tých najnaliehavejších denných otázok, ktoré sú problémami dneška a zajtrajška, alebo lepšie povedané aj dneška a aj zajtrajška. Naši žurnalisti emsia získať hodne vecných vedomostí aby čitateF bol vedený tlačou na úrovni najpravdivejších ideí a myšlienok, ktoré formujú súčasnú pokrokovú aj svetovú spoločnosť. Aj iné osvetovopopularizačné prostriedky ako pr^nášky, kurzy, spolkový život vôbec, musia sa pohybovať na línii progresívnosti, ktorá denné úsilie bude podporovať a zveľaďovať a nie hatiť, znemožňovať, prípadne poškodzovať. Týchto pár poznámok nijako nechce '—' —■ .,h uli ■■ i vše.1 'r - o kul!. ?,■ o byť I lif ^ . ý ne-' ■ :. skoršie v. ■ .1 inten ciacii u' euomovať, tým viac zapríčiníme, že národ ako taký — stráca mnoho hodnôt vo svojom vývinovom rade medzi ostatnými národami sveta. Naznačiť jasnú cestu aj v oblasti našej kultúry je príkazom a povinnosťou nielen voči národu, a to z príčin veFmi mnohých a rozličných, ale aj voči štátu dvoch národov, ktoré sa musia vyvíjať spoločne v približných rovinách, ah má ostať medzi nimi nielen hospodárskosociálna, ale aj kultúrna rovnováha. Dr. Imrich Karvaš GLOSY K OHLASU Na Nový rok 1948 bol vydaný Ohlas akademických funkcionárov slovenských vysokých škôl. ide o dost zriedkavý zjav v kultúrnom živote, lebo je dosľ málo oriležitosti k tomu, aby akademickí funkcionári kolektívne vystupovali. Málokedy sa sláva tiež, aby vysokoškolskí profesori ,oli na určité diania v národe alebo v spoločnosti jednotného náhľadu. Išebuac preto nezaujímavým všimnúc si bližšie, čo vlastne viedol slovenských vysokoškolských profesorov na Slovensku vydaf spoločný Ohlas. Ohlas je určený nredovšeťkým akademickej mládeži. Keď si všimneme obsah Ohlasu, vidíme, že sa zaujíma jasné stanovisko ku všetkým _ základným problémom dneška. Popri lom je len pochopiteľné, že určité otázky vysokoškolského školstva na Slovensku sú zvlášť vj^-zdvihnuté. Prečo bolo potrebné, aby k týmto základným otázkam vygokoškolski profesori zaujali stanovisko? Kto skutočným záujmom vychováva akademickú mládež, kto sledu je osudy tejto mládeže mimo školských lavíc, s prekvapením musel zistiť, že v radcch akademickej mlá deže sa zahniezdil určitý druh apatie, ľahostajnosti a nevšímavosti aľ zarážajúcim spôsobom. Predsa v každom veku a v každom kraji boJa akademická rnládež vždy nositeľkou nových pokrokových myšlienok. Verejnosť bola vždy zvyknutá na to, že Pokračovanie na str. 3 I. Weiner-Kráľ vystavoval od 13. dec. 1947 do 3. jan. 1348 v Rouene v galérii Gosselin, na ktorej predstavil 40 exponátov. Zastreté lúče kultúry A. M. Treba nám glosovať poznámku J. Zachara Lúče kultúry na vidieku, odtlačenú vo vianočnom čísle KŽ. Hovorí sa v nej iné ako v úvodnom článku, zisťujúcom všestranné stúpanie našich kultúrnych záujmov a aj inak citovaná poznámka je vari skôr výrazom individuálnych túžob a ne..pokvíjncsíi, akc-Sv'cdect'.'O.’T'. o objek tívnych skutočnostiach. Podľa J. Z? - chara celá naša kultúra prežíva sa a tvorí v troch mestách a čo je mimo nich, to je ako kultúrna púšť. Rozhodne viacej a základnejšej starostlivosti mali by sme venovať kultúrnemu aktivizovaniu nášho vidieka. Len ako prácu túto vykonávať a aké ciele jej určiť? Bojím sa, že v osvetovej činnosti ešte sme príliš zaťažení inteligentskými predsudkami a zdá sa nám, že kultúra je čosi náramne ulízaného, čo prichádza zďaleka (u nás event, z tých záhadných troch miest) a že túto vyparádenu princeznú náš vidiek má sviatočne prijať a dať si ju do nejakej vitríny. Vychádzame často z presvedčenia, že kultúra je mimo nás a v- našej spo-'•. •. ločnosti že sa majú nájsť nejakí haj- ** čiari, ktorí nás budú nútiť z úctivej vzdialenosti okáliť na jej ozdo'by. Ak si pritom oči vyočíme, splníme svoju povinnosť oproti národnej kultúre. A pri kultúrnom aktivizovaní nášho vidieka treba nám najprv vyviaznuť z týchto a takýchto omylov Na franforce roztrhajte aureoly, ktoré okolo tzv. kultúry navešali všelijakí slávnostní rečníci a anälfabetickí pisárikovia a pokladajte ju za vec náramne prostú, každodennú, za ta kú nezbytnosť, napríklad ako povetrie, ktoré dýchame. A lúče kidtúry prenikajú k nám nielen opakovaním podnikov, ktoré sa robia v mestách, ale dláždi im cestu i to, keď si postavíme hygienickejší byt, keď gazda ekonomickejšie vie zužitkovať svoju a svojho statku energiu v .produktívnej práci, keď dedinské deti, ktoré chodia do našej školy, predsa len jednomu-druhému naučíme a vštepíme im pozitívne predstavy a túžby. Teda nemyslieť si, že na vidiek, ak má zkultúmieť, musia sa valiť záplavy kníh a mestskej vzdelanosti,