Kultúrny Život, 1949 (IV/1-24)
1949-01-01 / No. 1
í '• Roč. IV Kčs 5 IVCT ÍNVu PV 1192 .EN ĽUD JE HRDÝ Krno Kováči kujú puťá na vlastné ruky. Vázií je rozpil k n u tá, lá vzdušná váza poézie. Uvädly puky opojnýcli ruží, čierny vták smútku krúži a nádej ešte žije. Nádeje biely lioliib kvapkj sĺz pije, zídiúda na zem liolú, sloboíly omrvinky ďobe. Voda krv smyje, keď vzplanie ráno. Hlboký, večný spánok oslni hrudy v hrobe. V hrobe, kde liudií snívať neznámi z bojov, tí, ktorí odjakživa túžili strašne po slobode. Zelenou ehvojou zastrú ich matky. Život je taký krátk>, tratia sa v nociach lode ... Spia mestá vo víehriei od vysilenia. Dievky a politici v uliciach seba predávajú za cudzí peniaz. Len ľud je hrdý. nezlomný, pevný, tvrdý, iba ľud verí máju. :endez: Som smädiiý. Z výstavy mexickej grafiky v UBS v Bratislave )>ierky poézie, ktorá vyjde v najnižších dňoch v OBRODE. ■*S. äfročnica vo fabrikách, ,h manifestač" .t v našom ?i\ oco a ľ .1.. 1 . _7TT —2(Já, že záväzky a smysel veľkého plánu našej spoločnosti neprežívame a nedomýšTame len akosi na báze kolektivity, ale záväzky tieto stávajú sa aj vecou jednotlivca, vefmi mnohí z nás chápu ich aj ako najintímnejšie a najsubjektívnejšie odhodlanie, ako niečo, čo má naplňať celú ľudskú bytosť, tak v jej sociálnom zaradení, ako v individuálnom postoji k sebe a k svojmu okoliu. M nohí z nás dnešných v svo. jom myslení a tiež konaní príliš sme ešte determine, vani minulosťou a tak azda nevládzeme ani v celom rozsahu pochopiť a domyslieť čo nové spoločenské podujatia, vrcholiace u nás v plánovaní, znamenajú pre náš život. Najmä slarši a pasivnejší jednotlivci z našich radov priniesli si z predošlých rokov a z predošlých poriadkov aj do dnešných čias mncko predsudkov a skepse, mnoho nedôvery v človeka a vo verejné ipštitúcie a momentami týmito neraz potom je ovplyvnený aj ich vzťah k tomu, čo podniká dnešná spoločnosť. Ako keby ďalej malo platiť, že reči sa hovoria a chlieb sa je. A tento domnelý romor medzi teóriou a praxou p.*' (in.*je v nich aj fakt, že v mnohých sektoroch nášho hospodárskeho, politického, morálneho a aj kultúrneho života skutočnosť zaostáva za rečami a plánmi. No pri všetkom mudrovaní, aspoň u ľudí dobrej vôle, nakoniec musí zvíťaziť presvedčenie a poznanie, že v novej spoločnosti od rečí dôrazne sa pre. ádza k skutkom a že ani najvä( 'ie ťažkosti, pred ktoré nás posta ily povojnové časy, nemôžu zredukovať naše pracovné odhodlanie a podmínovať jeho výsie.!N ič nebolo vzdialenejšie Leninovi, ako tradičný a P®' dantný sen filozofa na tróne. Lenin bol politikom každým svojím nervom, politike venoval celú svoju obsiahlu vedeckú a literárnu činnosť. No keď potreba volala, neváhal riešiť najnástojčivejšie filozofické a kultúrne otázky, obsiahol ich vo svojom obnovovacom diele a stal sa ky. Socializmus veľký a tvorivý je aj v tom, že si trúfa a že pozná spôsoby, ako zdolať bralovité prekážky a ako dosiahnuť vytýčené ciele. Pri vstupe do päťročnice teda, keď s povznesenou mysľou a svia. točnými citmi vžívaš sa do všetkého, čím je preniknutá naša kolektívna vôľa a keď sa včleňuješ Andrej Mráz do jej zacielenia, preniknutý si optimistickým povedomím, že nastúpil sme cestu víťazstva. Pravda, nijaké ľudské víťazstvo nie je pohodlnosť. Každý pozitívny skutok v dejinách ľudstva bol rezultátom mnohých námah a mnohých obeti. Bojujeme a zápasíme. Zápasy sú krvavé. Ta i tam dokonca nevyhneme sa v nich ani po rážok a omylov. No nový náš pracovný elán, jeho ciele a metódy i tieto prechodné neúspechy prekonajú a vieme, vieme tak ne. zvratné, ako viem, že dýcham vzduch, ktorý je v tejto pracovni, vieme, že nakoniec veľký plán a veľké úsilia, ktoré sa na jeho realizovanie obetujú, že tie úsilia prinesú to, čomu ich posväcujeme. Ba chcel by som dokazovať, že aj náš päťročný plán prinesie ešte Pokračovanie na str. 2 tak zakladateľom nového myslenia i novej kultúry. Toto všetko však bolo súčasťou jeho diela politického, ako na živý dôkaz jednoty teórie a praxe, ktorej bol pevným vyznávačom. Lenin neoddeľoval politiku od kultúry. Vedel, že v období prechodu z epoehy kapitalistickej do socialistickej nadobúdajú politic, kú nástojčivosť aj tie životné oblasti, ktoré boly prv pre verejnosť ľahostajné. Podľa neho veda i umenie nesmú ostať neutrálne, ale musia zaujať jasný tried, ny, socialistický postoj. Sú zbraňou v triednom i budovateľskom boji a musia niesť charakter svojich nositeľov. Musia byť živé, prenikavéi, účinné, musia riešiť otázky, na ktorých je zainteresovaná celá spoločnosť. Socialistická spoločnoť dá sa budovať a môže žiť len pri plnom uvedomení človeka, pri plnom vyžití kultúry, V minulých obdobiach mohla kultúra kľuckať za svojou hospodárskou a sociálnou základňou; v období socializmu musí kultúra mať nesmiernu prispôsobilosť, aby zmohla všetky úlohy, kladené pri vlastnom budovaní spoločno. sti. Kultúra môže obstáť jedine za podmienky, že vystačí týmto požiadavkám. A to je hlavný dô- Pokračovanie na str. 2 ZIVY LENIN Kríza s. nej ume kej litere 11- ry Prípravy na Slovenskú filharmóniu po uzákonení Sostavujeme Slovenský slovníknáučný