Kultúrny Život, 1949 (IV/1-24)

1949-01-01 / No. 1

í '• Roč. IV Kčs 5 IVCT ÍNVu PV 1192 .EN ĽUD JE HRDÝ Krno Kováči kujú puťá na vlastné ruky. Vázií je rozpil k n u tá, lá vzdušná váza poézie. Uvädly puky opojnýcli ruží, čierny vták smútku krúži a nádej ešte žije. Nádeje biely lioliib kvapkj sĺz pije, zídiúda na zem liolú, sloboíly omrvinky ďobe. Voda krv smyje, keď vzplanie ráno. Hlboký, večný spánok oslni hrudy v hrobe. V hrobe, kde liudií snívať neznámi z bojov, tí, ktorí odjakživa túžili strašne po slobode. Zelenou ehvojou zastrú ich matky. Život je taký krátk>, tratia sa v nociach lode ... Spia mestá vo víehriei od vysilenia. Dievky a politici v uliciach seba predávajú za cudzí peniaz. Len ľud je hrdý. nezlomný, pevný, tvrdý, iba ľud verí máju. :endez: Som smädiiý. Z výstavy mexickej grafiky v UBS v Bratislave )>ierky poézie, ktorá vyjde v najnižších dňoch v OBRODE. ■*S. äfročnica vo fabrikách, ,h manifestač" .t v našom ?i­\ oco a ľ .1.. 1 . _7TT —2(Já, že zá­väzky a smysel veľkého plánu našej spoločnosti neprežívame a nedomýšTame len akosi na báze kolektivity, ale záväzky tieto stávajú sa aj vecou jednotlivca, vefmi mnohí z nás chápu ich aj ako najintímnejšie a najsubjektívnejšie odhodlanie, ako niečo, čo má naplňať celú ľudskú bytosť, tak v jej sociálnom zaradení, ako v individuálnom postoji k sebe a k svojmu okoliu. M nohí z nás dnešných v svo. jom myslení a tiež konaní príliš sme ešte determine, vani minulosťou a tak azda ne­vládzeme ani v celom rozsahu po­chopiť a domyslieť čo nové spo­ločenské podujatia, vrcholiace u nás v plánovaní, znamenajú pre náš život. Najmä slarši a pasiv­­nejší jednotlivci z našich radov priniesli si z predošlých rokov a z predošlých poriadkov aj do dnešných čias mncko predsudkov a skepse, mnoho nedôvery v člo­veka a vo verejné ipštitúcie a mo­­mentami týmito neraz potom je ovplyvnený aj ich vzťah k tomu, čo podniká dnešná spoločnosť. Ako keby ďalej malo platiť, že reči sa hovoria a chlieb sa je. A tento domnelý romor medzi te­óriou a praxou p.*' (in.*je v nich aj fakt, že v mnohých sektoroch nášho hospodárskeho, politického, morálneho a aj kultúrneho života skutočnosť zaostáva za rečami a plánmi. No pri všetkom mudro­­vaní, aspoň u ľudí dobrej vôle, nakoniec musí zvíťaziť presved­čenie a poznanie, že v novej spo­ločnosti od rečí dôrazne sa pre. ádza k skutkom a že ani naj­­vä( 'ie ťažkosti, pred ktoré nás po­sta ily povojnové časy, nemôžu zredukovať naše pracovné odhod­lanie a podmínovať jeho výsie.!­N ič nebolo vzdialenejšie Le­ninovi, ako tradičný a P®' dantný sen filozofa na tróne. Lenin bol politikom kaž­dým svojím nervom, politike ve­noval celú svoju obsiahlu vedec­kú a literárnu činnosť. No keď potreba volala, neváhal riešiť naj­­nástojčivejšie filozofické a kultúr­ne otázky, obsiahol ich vo svo­jom obnovovacom diele a stal sa ky. Socializmus veľký a tvorivý je aj v tom, že si trúfa a že pozná spôsoby, ako zdolať bralovité pre­kážky a ako dosiahnuť vytýčené ciele. Pri vstupe do päťročnice teda, keď s povznesenou mysľou a svia. točnými citmi vžívaš sa do vše­tkého, čím je preniknutá naša ko­lektívna vôľa a keď sa včleňuješ Andrej Mráz do jej zacielenia, preniknutý si optimistickým povedomím, že na­stúpil sme cestu víťazstva. Prav­da, nijaké ľudské víťazstvo nie je pohodlnosť. Každý pozitívny sku­tok v dejinách ľudstva bol rezul­tátom mnohých námah a mno­hých obeti. Bojujeme a zápasíme. Zápasy sú krvavé. Ta i tam do­konca nevyhneme sa v nich ani po rážok a omylov. No nový náš pra­covný elán, jeho ciele a metódy i tieto prechodné neúspechy pre­konajú a vieme, vieme tak ne. zvratné, ako viem, že dýcham vzduch, ktorý je v tejto pracovni, vieme, že nakoniec veľký plán a veľké úsilia, ktoré sa na jeho re­alizovanie obetujú, že tie úsilia prinesú to, čomu ich posväcujeme. Ba chcel by som dokazovať, že aj náš päťročný plán prinesie ešte Pokračovanie na str. 2 tak zakladateľom nového mysle­nia i novej kultúry. Toto všetko však bolo súčasťou jeho diela po­litického, ako na živý dôkaz jed­noty teórie a praxe, ktorej bol pevným vyznávačom. Lenin neoddeľoval politiku od kultúry. Vedel, že v období pre­chodu z epoehy kapitalistickej do socialistickej nadobúdajú politic, kú nástojčivosť aj tie životné ob­lasti, ktoré boly prv pre verej­nosť ľahostajné. Podľa neho ve­da i umenie nesmú ostať neutrál­ne, ale musia zaujať jasný tried, ny, socialistický postoj. Sú zbra­ňou v triednom i budovateľskom boji a musia niesť charakter svo­jich nositeľov. Musia byť živé, prenikavéi, účinné, musia riešiť otázky, na ktorých je zaintereso­vaná celá spoločnosť. Socialistic­ká spoločnoť dá sa budovať a mô­že žiť len pri plnom uvedomení človeka, pri plnom vyžití kul­túry, V minulých obdobiach moh­la kultúra kľuckať za svojou hos­podárskou a sociálnou základňou; v období socializmu musí kultúra mať nesmiernu prispôsobilosť, a­­by zmohla všetky úlohy, kladené pri vlastnom budovaní spoločno. sti. Kultúra môže obstáť jedine za podmienky, že vystačí týmto požiadavkám. A to je hlavný dô- Pokračovanie na str. 2 ZIVY LENIN Kríza s. nej ume kej litere 11- ry Prípravy na Slovenskú filharmóniu po uzákone­ní Sostavuje­­me Sloven­ský slovníknáučný

Next