Kultúrny Život, 1950 (V/1-24)
1950-01-15 / No. 1
E- 63 1950 Roč. V. — č. 1 ľí/ *2720208029* 'ľitl. -ni'-T^ia p^L-TURNY mUi a .l.e.sníC'CGno ixižL.iag^ Ko ■' ice I J jja TiwM Bratislava, 15. januára 1950 ŕwvčnis Kŕs 5. -------------------------------^—Fv~niT ,->' va S • VELKOLIKÉRNIK AKO LITERÁRNY MATERIÁL r) ovoľte mi, aby som zaznačil ^ na tomto mieste jeden ilustratívny rozhovor. Rozhovor sa viedol v čase novoročnom, to znamená v ovzduší nie celkom normálnom, ale napriek tomu je ilustratívny. Pokúsil som sa ho zachytiť verne, do najjemnejších odtienkov a ak som urobil nejaké opravy, tak sú to len opravy štylistické. Rozhovor začínal ako v Kalinčiakovi: — A predsa bude! (Starší nazlostený hlas.) — Nebude, prosím vás, nebude. (Mladý pokojný hlas.) — Bude! —• Nebude! (Aj mladík sa začína zlostiť.) — Hovorím vám, vy ... — (starší pán hľadá primeranú nadávku, potí sa od námahy, nakoniec sa mu rozjasní tvár) —... mozog, predsa bude! V marci to krachne, v marci to krachne... — Sprostosť! (Mladík vstáva.) — V marci je vojna! — (Starý pán tiež vstal a škodoradostne škrieka.) (Mladík sa rozhodol, že bude so starým pánom zachádzať opatrne, tak, ako zachádzajú s nebezpečnými bláznami, keď títo nemajú svieraciu kazajku.) — Pozrite sa, — hovorí, — veď už boly dve svetové vojny. Dve, — ukazuje na prstoch. — .1 úo sa stalo? Po prvej, — otŕča staršiemu pánovi široký umazaný palec, — po prvej vzblklo šíre Rusko, po druhej vzblklo ... no veď vy to viete, znárodnili vám likérku. Tak, čo si myslíte, čo môžete čakať od tretej vojny? (Starší pán zprvu nechápe. Krčí čelo. Potom odrazu pochopí, očervenie, ofialovie a kričí.) — Komunista! Komunisti! (Nahneimné gesto, v ktorom vidieť dlhoročnú skúsenosť staršieho pána pri takýchto príležitostiach.) — Von! Tak to skončilo. Podotýkam len (aby som osvetlil skytočno.sf so všetkých strán), že mladík. ktorv bol nútený odísť, nebol síce komunista, zato starší pán bol skutočný velkolikémik po znárodnení. Pravda, takýto rozhovor nie je typický pre náš dnešný* žiyot vo všeobecnosti. Je typický len pre úzky kruh porazenej triedy, pre všetkých „bývalých“. Tu, u týchto bývalých verkolikérnikov, veľkostatkárov. veľkotovámikov, veľkoobchodníkov a u mých bývalých vykorisťovateľov vo veľkom aj v malom, tu práve vzniká ohnisko nenávisti; tu sa rodia plány, tu sa sníva o vojne a čaká sa na ňu; to sú tí šuškalovia, „ktorí pravidelne každého prvého v mesiaci veštia, že na budúci mesiac už príde potopa“. (K. Gottwald v novoročnom prejave.) Neslobodno ich podceňovať. To sú nepriatelia na život a na smrť. Stratili (podľa ich stupnice hodnôt) všetko a sú odhodlaní aj zabíjať, aby yšetko dostali nazad. A sú nebezpečnejší preto, lebo ešte nie sú dosť izoloyaní, lebo nákaza od nich sa šíri ai medzi mnohých neuyedomelých príslušníkoy pracujúcich vrstiev, medzi takých, ktorí nemajú nijakú hospodársku základňu pre nenávisť a ktorí plávaním v mútnych vodách si škodia len sami sebe. V tom je práve nebez-Uplynulý prvý rok ('e.skoslovenskej päťročnice ukázal .svojimi rukolapnými veľkými výsledkami výhody socialistického plánovania pre pracujúceho človeka. No hoci je plánovanie výsostne kultúrnou záležitosťou, bolo v oblasti kultúry, najmä u nás na Slovensku, v tomto prvom roku plánovania málo. Okrem niekoľkých kultúrnych okruhov, ktoré už dávnejšie podliehajú právomoci štátnej administratívy, alebo kde si povaha vecí vyžiadala zásah štátnej moci podľa zásad košického vládneho programu, boly to skôr organizačné opatrenia, vytvárajúce predpoklady, pre plánovanie v kultúre. Oboje však jasne ukázalo, že plánovanie v kultúre je možná a nevyhnutné. Vyplýva to, ako už Imlo mnoho ráz zdôraznené, zo samej povahy kultúry v epoche socialistického budovania a plánovania. Kultúra ako ideologická nadstavba v hospodárskej a sociálnej skutočnosti mení sa s každou zmenou svojej základne. Pri úžasne rýchlej zmene hospodárskej a sociálnej skutočnosti v socialistickej výstavbe a plánovaní nie je možné ponechať vývin ideológie, metód a inštitúcií náhode podľa predsocialistických vzorov, lebo by po'lľahly anarchii a rozkladu a ohrožovaly cľalší vývin plánovania hospodárskeho a sociálneho. .Nie je to možné ani preto, lebo kultúra práve tak ako hospodárstvo stala sa majetkom širokých ľu.lových vrstiev a každý ďalší pok'ok celej K--'CÍ:-!i~tick''j 'jpo’írčn-) sti je odvislý od zvýšenia kultúrnej úrovne všetkého pracuj úadi n ľudu. Z povahy kultúry a jej závislosti od svojej základne vyplýva složitosť a obťažnosť kultúrneho plánovania. To už samo osebe ukazuje, prečo v uplynulom prvom roku našej päťročnice mohly byť vykonané len počiatočné organizačné práce. A tak v oblasti kultúry až v tomto druhom roku možno hovoriť o plánovaní v širšom rozsahu. Bude to ešte do značnej miery plánovanie skúšobné, ktoré poskytne dosť materiálu na plánovanie dôsledné, vyrovnávajúce sa v celom rozsahu so skutočnosťou. * Minulého roku bol založený / iniciatívy komunistických spisovateľov Sväz československých spisovateľov i jeho Slovenská sekcia, ktorého úlohou je organizácia literárnej práce na socialistickom podklade. Ide o organizáciu nového typu, neznámu kapitalistic-pečný rozpor: izolovali sme zvyšky reakcie dokonale hospodársky, ale neizolovali sme ich dokonale morálne. A tu čaká na slovenskú literatúru, na slovenských spisovateľov veľká úloha. Lebo; čo urobila doteraz slovenská literatúra, slovenskí spisovatelia v tomto smere? Co urobila pre otvorený boj proti týmto nepriateľom spoločnosti? Co urobila, aby ich odhalila £iko nebezpečných zločincov, aby ich oddelila od pracujúceho človeka, aby ich zosmiešnila? Doteraz urobila slovenská literatúra v tomto smere veľmi málo. Ak sa tak sem-tam aj sialo, stalo sa tak len náhodne, povrchne, ak bojovala proti týmto ľuďom, nebojovala dosť dôsledne, ak sa im vysmievala, bol to výsmech povrchný, neúčinný a mnoho ráz hlúpy. To všetko muselo tak byť preto, lebo si slovenskí spisovatelia neuvedomili dôležitosť tejto otázky; lebo sa pozerali a aj pozerajú na slovenských meštia MICHAL CHOHVATH predseda slovenskej sekcie SCSS kému zriadeniu. Kým činnosť spisovateľských spolkiiv v minulosti vyčerpávala sa hájením ideologických a existenčných záujmov vládnucej skupiny literátov, predstavujúcich obmedzené kultúrne — alebo často protikultúrne — záujmy úzkej vrstvy .ried vykorisťovateľských, zatiaľ nový Sväz spisovateľov predstavuje záujem celého pracujúceho ľudu na literárnej tvorbe a má organizovať vlastnú literárnu tvorbu. Bude to, pravda, tvorba podstatne odlišná svojím zamierením od slovesnej tvorby z posledného obdobia kapita.iizmu. Vychádza z poňatia, že sjddtiotcnie vrcholného emotívneho účinku s bojom o vybudovanie socialistickej spoločnosti dá tejto literárnej tvorije opravdivú historickú hodnedu a tak plne vráti slovesné umenie masám pracujúceho ľudu. Bude to umenie, kotviace zdravými koreňami v ľude, v jeho prebudt'.nej tvorivosti, a práve tak kotviace v najširšej skutočnosti. Bude to umenie, práve preto preniknuté humánnosťou, pocitom ľudskej solidarity a dôverou vo význam civilizačného diela. V širších a konkrétnych výhľadoch črtala sa úloha Sväzu spisovateľov, stručne povedaná, o plánovaní socialistickej liíerárníj práce, ako sa to jasne ukázalo už na ma'’‘'r'V'm sj.v.- e’- sLi . ských spisovateľov v Prahe. Založ.enie Sväzu československých spisovateľov a jeho Slovenskej sekcie bolo uvítané nesmiernou väčšinou slovenských spisovateľov «ko riešenie potrebné a zrelé. Príklad a výsledky soviet.‘'kych spisovateľov boly zárukou úspechov, ak sa nájdu praktické metódy práce. Bolo mnoho tápania, neúspechov, ale aj húževnatej, statočnej práce, a výsledky nemohly vystať. Javia sa o ideologickom prelome spisooatelov a v stanovení si socialistického realizmu ako metódy a cieľa práce slovenského spisovateľa. Oprávnene môžeme pokladať rok 1949 za rok veľkého prelomu v slovenskej literatúre. Vyvrcholením tejto mobilizácie boly záväzky slovenských literátov k IX. sjazdu KSČ, ktoré priniesly literárne dielu prekval)iijúcej umeleckej a ideologickej hodnoty. Oslavy veľkého tvorcu socialistickej kultúry Stalina daly slovenským spisovateľom nový kov, povedal by som, po susedsky; pozerajú sa na nich ako na neškodných kocúrkovanov a neuvedomujú si, že slovenská buržoázia v dnešnej situácii má celkom inakšiu platnosť ako v časoch Jána Chalúpku; pozerajú sa na ňu ako na smiešnu a nie ako na zločinnú. Pritom je jasné, že dnes majú zvyšky reakcie na Slovensku, pozostalé špičky buržoázie, zámery zločinné. Vráťme sa len k nášmu bývalému veľkolikérnikovi. Co chce pán Bývalý a mnohí páni Bývalí? Nič viac a nič menej ako vojnu. Prečo ju chcú? Aby sa im vrátila možnosť vykorisťovania, aby sa im vrátily veľkostatky, íabriky, veľkoobchody, vily, autá, kožuchy, šampanské a francúzsky koňak. Ci to nie je naj zverskej šia zvrhlosť? A nielen, že chcú vojnu. Oni aj pracujú.podľa svojich síl, aby ju priblížili. Z ich radov sa verbujú špióni, sabotéri, ohovárači, priami spojenci vojnových štváčov. Ak je vtďkolepý pixlnet, ktorý zveľaďuji- i>oklad slovenskej literatúry nenidlvm prírastkom. Skúsenosti takmer ročnej práce Slovenskej sekcie vyústily na valnom shromaždení II. decembra 1949, na ktorom si slovenskí spisovatelia dali nové vedenie, a rad požiadaviek, ktorá možno stručne uviesť asi takto: 1. Vybudovať organizačný aparát, schopný zvládnuť veľké úlohy Slovenskej sekcie Sväzu čsl. spisovateľov. 2. Sústrediť sa na ideologické a umelecké školenie spisovateľov vštdkými prístupnými prostriedkami, aby v kontakte a spolupráci so všetkými kultúrnymi pracovníkmi boli schopní v krátkom čase tvoriť socialistické umenie podľa princípov socialistického realizmu. 3. Nájsť trváci kontakt s masami rolmtníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie a čerpať u nich tvorivé popudy pre literárne diela a dať im tak naozaj ľudový charakter. 4. Spolupracovať pri výchove kádrov mladých socialistických spisovateľov, vysoko umelecky a ideologicky vzdelaných, zpomedzi tvoriacej sa novej robotníckej n roľníckej inteligencie. Tieto závažné závery sú, rozumie sa, súčasťou práce vedenia Sväzu československých spisov.iteľov a dajú sa uskutočniť len v znamení najintímnejšej spolupráce slovenských a českých spisovateľov. TT 1 . . « oCTJ iIic -lovClj-íK. J srKCiC Ta/pracovalo v.šetky tu uvedené myšlienky v podrobný akčný plán, ktorého u.skutočňovanic bude úlohou r. 1950. Tento akčný plán pri všetkej skromnosti a reálnosti naráža na veľké ťažkosti a môže byť splnený len veľkým pracovným úsilím všetkých slovenských spisovateľov. Vedenie Slovenskej sekcie si uvedomilo, že všetky úlohy, ale najmä zásady, vyslovené v lx)de prvom a treťom, môže uskutočniť len za predpokladu, že bude mať k dispozícii vhodný tlačový orgán. Má ním byť »Kultúrny život«, ktorý svojím doterajším vývinom ukázal sa schopným prebudovať sa na časopis, vyhovujúci našim potrebám. Pod novým vedením a po organizačnom prispôsobení prestane byt časopisom užšieho kruhu literárnych a kultúrnych pracovníkov a zamieri svoj zreteľ na najširšie kruhy pracujúcej verejnosti. Až do tých čias, Pokračovanie na str. 6 dnes najprvšou a najdôležitejšou úlohou spisovateľa bojovať za mier, proti vojnovým podpaľačom, slovensKý spisovateľ má dôležitú úlohu odhaľovať týchto spojencov vojnových podpaľačov na Slovensku. Potrebujeme satiru. Nie satiru bledermeyerovskú, s dobromyseľným, prihlúplym úsmevom, ale satiru bojovnú, odhaľpjúcu, ktorá by oddelila škodcov od pracujúceho ľudu; satiru, ktorá by nešteklila popod pazuchy, ale ktorá by udierala rovno do čela; nie satiru na bytový úrad a na električky, ale satiru na pomáhačov vojnových štváčov. Potrebujeme, aby sa pán veľkolikémik stal materiálom na literárne spracovanie. Aby sa tento druh literatúry stal masovou záležitosťou, aby krátka satira prenikla do denných časopisov a stala sa učiteľom a vychovávateľom, bojovníkom za mier, bojovníkom proti vojnovým podpaľačom. VLADO MINÁČ PRED NOVÝMI ÚLOHAMI PRELOM V DETSKEJ LITERATÜRE Slovenské nakladateľstvá pripravujú vo svojich tohoročných programoch viaceré nové diela v literatúre pre mládež. Známi slovenskí básnici Ján Kostra, Milan Lajčialk, Rudolf Fabry, Krista Bendová pracujú na pôvodných detských knihách, ktoré ■ysLÍdú v nakladateľstve Pravda v masovom náklade desaťtisíc výtlačkov. J. Kostra píše knihu ,,Dobré veci“, R. Fabry ,.Malým pionierom“, Krista Bendová „Co sa robí — čo sa stalo“ a M. Lajčiak chystá do tlače nové pionierske spevy. V nakl. Pravda vyjde okrem toho v masovom náklade ďalšia cenná publikácia, ktorú venujú našim deťom slovenskí umelci. V Štát. nakladateľstve pripravujú z viacerých nových detských kníh tieto noyinky: M. Steinhĺbel „Anka úderníčka“, J. Horák „Sto kociek cukru“, J. Váh ,,Traktorista Ivan“ a J. Puterák „Dobrodružstvo na prehrade“. V treťom vydaní vyjdú Kráľoye známe „Cenkp vej deti“. Ako vidieť, rok 1950 obohatí slovenskú literatúru pre mládež dielami s novou životnou náplňou. GORKIJ PRACOVAL NA KNIHE O STALINOVI V sovietskej akadémii vied v Moskve otvorili výstavu „Gorkij a Stalin“. Množstvo predmetov, obrazov a lotograiii ukcizuje, aký veľký vplyv mala boľševická strana na literárnu činnosť a vyhranenie svetonáhľadu veľkého proletárskeho spisovateľa. Výstava ďalej uka žuje, aké úzke osobné priateľ stvo spájalo Gorkého so Stali nom. Zvláštne oddelenie výsta vy sprístupňuje roky revoluč nej činnosti, ktoré strávil Gor kij v Tbilisi a Baku na Kau kaze. V posledných rokoch života začal pracovať Gorkij na knihe o Stalinovi. Smrť mu zabránila v dokončení tohto diela. Výstava tak predstavuje iba torzo iste pozoruhodného diela, SOBRANÉ SPISY PETRA JILEMNICKÉHO Bratislavské nakladateľstvo Pravda priprávuje na tento rok súborné vydanie literárneho diela národného umelca Petra Jilemnického. Súbor vyjde v ôsmich Bväzkoch. Každý sväzok bude vytlačený v 10.000 ex. vo zvlášť starostlivej úprave. SJAZD SOVIETSKYCH SPISOVATEĽOV Predsedníctvo Sväzu sovietskych spisovateľov svolalo na 25. januára 1950 do Moskvy XIII. valné shromaždenie. Na shromaždení prehovoria: predseda SSS A. Fadejev o úlohách literárnej kritiky, básnik Konstantin Simonov o detskej literatúre, spisovateľ Kornejčuk o ukrajinskej detskej literatúre a Rašidov a Tichonov prednesú prednášku o stave uzbeckej literatúry (o výsledku a priebehu konferencie prinesieme v KZ vyčerpávajúce zprávy). NOVINKA ROZHLASU Bratislavská rozhlasová stanica 2:aradila do svojho programu skladby robotníka—skladateľa. Vysielajú ich 1. II. o 19.40. Je to náplň sebavedomia i v tomto odbore kultúry pre pracujúcich.