Kultúrny Život, 1951 (VI/2-52)

1951-01-14 / No. 2

u­­ o KULTUR v f­v ^­m v.o. pi­. r­očník VI. • CISLO 2 • BRATISLAVA, 14. JANUARA 1951 CENA 4 Kes *2720877785* LIST Z HLAVNÉHO MESTA MIERU Miloš Krno, Moskva Dnes mátt!, deti, plno hračiek. Bá­biky, kone, autá. liefadlá, vojačkov. Dnes nepoznáte, čo je to hlad. Kedysi sa maty detij horšie. MáJo detí dobre jedávalo, málo detí malo z pekné hračky. Všetky deti ani len 'aly vianočný stromček. Prečo t,en preto, že bolo niekoľko de­­toré moly hojnosť všetkého­­preto) že otcovia väčšinv detí li pracovať, aby sa niekoľko ■lalo dobre. Dnes vaši rodičia f pre vás, aby ste sa vy ma­u vám z velikánskeho mesta, nýva dva razy- Mko ľudí ako Slovensku. Píšem vám z Mos­­,vj kde je pochovaný Lenn a kde •»tarom Kremli býva Stilin. Oba­­pracov2.1i a bojovali aJ preto, aby všetkým deťom Ua svete dobre 'o, Lenin snivel o raji pre det? jíalin tento raj uskutočnil vo íom Sov;6tskom sväze. Tu nr jú deti parky len pre se­ba s maijTni električk :mi, š hojda­­m:. koloto.'mi, lietadpmi, loďkami. Tu majú plno utešených obrázko­vých kníh a vodia spievať, tenco­­váť, nazpamäť recitovať básne '3' rozprávať pekné rozprávky. Tu rpujú det' divadlá, bábkové divad­lá, predstavenia, v ktorých vystu­­pujji zvieírs'tká Majú zvláštne vy­sielanie v rozhlase ako aj u nás a »krem toho majú ešte vys elán e v jakzvaných televíznych aiparátoch. To je rádio, ktoré nielen že počít­ate, ale aj vidíte v 'ňom ako line. A p cnieri? Keby ste, vedeli, v j'ko veselo a múdro sa hrávaiú Na’Iepš'ch pnselajú cez leto na Krym k moru. alebo k moru na Kaiu'kaz*. kdá trh ftaká serná ra­­dost. Iste sa t'^^íe pamSfáté, áHS zá p»­­vstanú chodili u nás nemeckí, vo­jaci v zelených - uniformách, ako mrzko na vás zazerali, ako pobra­li do koncentračných táborov otcov mnohých • z vás a mnohých otcov ako partizánov postreľa]i. Veru n.-i mnohých, m estách aj deti postrieľa li alebo spálili. V ete tiež dobre, že našu vlasť oslobod li od týchto zlých nemeckých vojakov a od ľudí. čo im pomáhali, Stalin. Sfalin poslal svojich vojakov do našej vlasti, alby ■vyhnali Nemcov a« oslobodili Čechov a Slovákov Stalin je naj­lepší a najmúdrejší človek na sve­te. Jemu máte čo ďakovať, že máte šťastné detstvo. Jeho verní žaci prezident Gottwald a súdruh Široký atdmjú Sa o vás. aby ste sa malý tak dobre ako deti v Sovietskom sväze, aby z vás boli dobrí vlasten­ci, dcbrl pracovnici. Učte .'■a ich milovať, lebo on: vás milujú ako vlas nf vaši roďčia. Ale všetky detí na svete Sa ne­­m'jú ešte tak dobre ako vy. V A- merike. AngTcku, Francúzsku a v mnohých iných krajinách mnoho detí umiera od hladu Tu sa majú dobre len t e det^-/ktorých rod'č a majú hŕbu pebazí. Len ta.ké deti sa dostanú do dobrých škôl. Tam keď chudobné dieťa ochorie ani doktor k nemu ne>>ríde. V takej Indii zom'era do roka od hladu a chorôb toľko, detí, na celom Slovensku koľko je ľudí A sú aj také krajiny, kde sa deti majú ešte horšie. V Grécku dodnes rodičov zatvárajú do stiieľajú ich len preto, väzenia * že chceli, abv ich deti maiy krajší ž-.vot ako oni. Tak' eko u nás kedysi nemeckí vojaci, 'americkí vojaci v ďalekej Kórei hádžu bomby z lietad ?1 a zapaľujú dediny a mestá. Strieľajú a vešajú otcov a matky tiež len preto, že chceli zabezpečiť lepšiu budúcnosť svojich detí. 'V Kórei, ktorá má toľko hôr ako Slovensko a obyvateľov desaťkrát viacej, detj umierajú v pož aroch. Tam deť ne­majú hračiek, lam pl čú a hladujú Tam všetky deti preklínajú americ­kého generála, ktorý sa volá Mac Arthur, lebo bez sircloa nechá zabi­­jať ľudí. Vo veľkej Cíne, kde je štyrdsatkrát toľlto ľudí ako v Ces­­kos’ovenvku, tJež chceli niektorí zlí ľud a z Ameriky :praviť pre deti pek'o. Ale č'nskv ľud zvfť z!l a detj v Číne sa začínajú mať dobre. V Amer ke v Anilicku a ešte v iných kraj'nách sú ľudia ktorí zase chcú vojnu Zese by chceli pustošiť, páliť a zabíjať. v. cekelovenská výstava bola bilan iou dotera.šej cesty našich vetvám kov za sociaHstichým re­*SBie ešte len na začiatku za šcclálisllckým realizmom. cesty Ne­vieme dostalGi-ne. ako ho ehdpat, ako'ho robiť a ako sa mu Dve výstavy .sovietskeno umeniái ktoré príšlv do Bratislavy, sa ne­­veiiely správne a dpsia.cčne ibó4- KOli., lebo medzi výtvarným pre­javom sovietskym a fcrmaíisli. ký­mi názormi našich výtvarníkov bo. la značná prisp; >f- Proto sa po­ukazovalo vý.učne na pol-ticky vý­znam sovietskeho socialistického realizmu; netreba zdôrazňovať, že teto hi’adieko bolo úzke, nesprávue a v konečných dčsledkecb zabra­ňovalo vývin našich umelcov. Ho­ci dnes sme už ualej, jednako sme ešte nie tam, aby sme vedeli jasne zdôvodniť, v 6om nám má byi so­vietske umenie vzorom a čomu sa máme od neho učiť, Potvrdzujo ťo aj súbor prác na V- celoslovenskej výstave. Pred oťvorením výqtavy prebie­hala, ako obyčajne, -výberová prá­­ca jury. Významný pr-nos bol však v ťom, že jury pracovala verojne, za prítomnosti publika a výtvarní­­kcv, ktorí ■výstavu oboslali- Klady a nedcs'.atky diel sa rozebraiy na mieste a do podicbnosti, ktoré bo­ly školou pre naš ch výtvarníkov, kritikov, publikum i prácu výbe­re ;ých komisii v budúcnosti. Tte­­ba zhodnetif, že diskusie bývalý obsažné, vecné a otvorené, a zúčasi nil sa ich aj pekný počet dsbatéiov z publika. Diskutovali robotnici, mládež, záujemci z radov intelipen­­cie-Výsledná výstava nie je však col­­kom zrkadlom práce jury, lebo do­­datočne sa pribralo mnoho disl, ktoré jury zamietla, a vys avily sa aj práco, ktoré v'/i-araíci poslali neskôr po vyzvaní. Viacerí známi nmeici v>stavn pôvodne neobosľa- U­Príčiny, pre ktoré sa tak stalo, možno sbrnút v týchto bodoch: 1. pozvanie na výstava sa rob'lo obež. nikom, ktorého formulácia z.pri­­činila u mnohých členov Svä u ne­­derozumenie; 2. viacerí, najmä starší umelci, nemal, hotová nr ce, ktoré by sa daly v ich ch pani stotožniť 8 pojmom ,social'stický realizmus*'; 3. nvedomcvací ideo­­lopický proces neprieoabi tak rov­nomerne, aby za je-len rok mchcl každý výlvarrfk dostatočne no­­cho'lt a praktisLy vo svojej ' rád noužff metódu socislis'iokého rea­lizmu-Tieto ideologické chyby a nedo­rozumenia treba sústavne oiis’ra­­i^vaf- Náprava, ktorá sa stala tým. DISKUSNÝ PRÍSPEVOK že sa na výstavu dodatomie pii­­braly diela, -»dsnlctnutá, a že s-a pozvali niektorí v tvará ci, ktorí ju zročjaťín neobcs’ali, bola len čiastičná, Skútea^?’-!, ktrr.í z týphtô pýčiáločňýčh ojpvfcv' ťflyji nú, bnd^' Jreba v' riajBh?'ei biidúc­­nesti dôsledne a ótvcrône nredis" ú­­tovať, aby sme v úsT o soclaVsTc­­ký realizmus ■ nevylučovali vopred n'koha a aby sme prsíň získal: ši­roký front našich výlvomých u­­melcov, Ťažisko práce, ktorá čaká našich výivarnikov a feoretíkov umenia pre najbližšie obdobie, obsahuje tieto úlohy: študovať teóriu eocia­­listlcko-reaiisUckei esialky a po­­revnávať i overovať ju t-orbou so­­vietskych ■výtvarných nmclcov; diskusiách kriticky a sebakriticky v zhodnocovať naše výtvarné práce minul:sti a prítomnosti; sústavne, otvorene a vecne šíriť z sady so­­ciaUsťcktbo realizmu v radoch vý. tvamikov a medzi teoretikmi pre­­sved-'ovarJin; prehĺbiť styk s pra­­cujúc'mi vo forme zájazdov a dis­kusných večierkov. Medzi našimi výtvarníkmi jest­vuje dosiať v dôsledku zvyškov buržoáznych zvyklosti nemiestny konkurenčný boj- A je tiež prav­dou, že crganizácia našich výtvar­­níkev dosiaľ neodstránUa všetky prčiny, pre ktoré tento boj jestvo­val. Tú'o otázku bude treba na­liehavo riešiť. Tu sa však žiada no­­ukáza:' na vyznievanie niekdajšie­ho neúprosného existenčn-''Iio boja v dosiaľ jestvujúcom individualiz­me, v žiarlivom chránení osobne] pc-zíc’e a v pohodlnom prispôsobo­vaní sa vUdnucej triede. Medei na. š'm’ výtvarníkmi sú rutíDérl- kto­­tí sa nevedeli presadiť v obdobi forma Izmu pre nedostatočné vý­tvarne cEíecibé šk&’.cnie; teraz sa im zd' situácia vhodnou zlskeť do­konalú saťstakciu- lebo vra" vídv robili reaU'mns- Sú však aj takí výtvarníci, ktor* v mlnnlos:/ vy­menili celÝ rad tormalistickvďi izmov; tera’' konsč''e sa im na­skytla nrflrž tesf veťm' rvchlo sa zbaviť tohto formelistl-^k-'ho chao­­sn a biť do tých, ktorí ešte „tak ďaleko“ nedošli. Sku'očnosť je však tá, že sme ešte n'e tak ďaleko so3la'’tsii kými realistami aby sme mohli hoci­­ktoréko výtvarníka plobálns odsu­dzovať za J'ho rrácu Výt amé u­­menle je dnes priblUne v rornajej slín ctí, ako bola naša ved' n~ed dvoma rokmi: vedecki nracovutci, hoci bc^i, pollfckv aj na vý'ke, sa iba uč'l ' prerá*af metóda dlalek. tického a historického maieria'lz. mu do svojej práce, to znamená, že sa iba s'.ávali marxisiaini- Dnes mi.'ž.me toho ktot.;ho výivaruika iba presviedčal, lebo naše výtvar. né umenie je ešte ďaleko od spme­­ti a pužiaúb/áy o jeúuote teórie a praxe, o jednote poiitickénP pre­­svedčenia a um.leckej práce v du- Chp s,p£i.^g,ibi^q rea. zmn. Sú? časnsisimä' všňk ,pž tak ^fc^áko ,ábý. sme v plaej miefe žiahal. od vý. tvaru kcv aLó 'obč.npv ťudovode­­mckiaíického št..iu svedomi.ú prá. cu, priklau k jeho vedúe-m zása­dám, pr K.0U k r;b tj ck.j tr ede a k jej so ialistickemu programn-Dnes sme ešte v obmbi, keď má­me sklon ponímať v soclalisti.Lom realizme jeho rea.ističkú i je..o so­cialistickú stránku veľmi úzko. Prelo nás pojem Mtealizmus,, svád­­za k akademizmn a naturlaäzmu, a preto nás pojem „socialisíický“ švádza len k pracovným alebo pio­­pagaľným námeiom. Ako by sme sj nevedeli predstaviť, že realiz­­mus je niečo viac ako anatomioky podrobná štúdia a že sociaUz-mns je n'ečo viac ako fyzická práca na stavbe. Treba si veľmi dôsledne n. vedomí:’, že socialistický realizmus úemežno definovať ani určitým úsekom námetov, ani nejakou pred písanou iormon. Prirodzene, toto úzke chápanie pomáha prskon vať začiatočné ťažkosti a ľahšie vedie kn konkrétnym v,sicdkom; ale na­koniec vyús.uje v pohodlnosti, šablonovitosii a v cchudobaeni ná­v rodného umenia. Je pravda, že no takomto sveto­­názernom nielome čaká výtvarní­ka ešte ťažká práca s prsbndo a­­nim jeho výtvamo-ionní Iných zvyklostí. Boj proti iormallzmu má často za následok apadnníie do nového íormalizmn, akým je napr­­akademlzmus alebo naturaUzmns. Mnohí z našich výtvarníkov, ktorí boli známi svojim smyslom pre fa­rebnú a tvarovú kompozíciu, tieto vlastnosti akoby naraz sfrnúll vystavovali ko'orované kresby* Iní, a ktorých charakterizoval žlvu? fa­­rebný lyrizmus, sa neubránil fo­­mu- eby pri novej tsm-^'tiihe ne­usadí! do popisností. T to výti ar­­nlcl nezúžllkovail, čo bolo v ich doterajšej tvorbe kladné ale za­vrhli sumárne celú svrju vý; ar­­nú minulosť. Toto sa stali aj nie­ktorým sp'sovateľom, ktori pri pre­­chode k msi'óde so; lalistického realizmu stratili schepaosť tvárne­­ho a umeleckého ■vy adro''an'a. 'V nejednom smere sa podeba ú tro­­plodytom. o ktorých ^ovorí Stalin vo svojich štúdiách o jaryl-ovcde; ako tro'"Iodyť chceli rozbúrať .bur­žoázne žclezn'ice“, niektori s^lso­­vatelin chceli rozbúra'' ľteráme vyspelý Jazyk a niektorí výtvarní­ci form'lne ■vyspelý výraz. (Pokračovanie na 7. str.) SKÚSENOSTI Z V. CELOSLOVENSKEJ VÝSTAVY J. Maôfcat: V Ijáne, olej, 1&50. Z V. ceioslovenefceíj Trystavy. ■u ŕ Pavol Hotov P.eseň o Tokajíka I­Na sláva pobitých a pre ■výstrahu deťom ešte raz rozvírim uplývajúcl prúd nech verš môj opitý obnaží deje tieto a zlobou tvrdý rým nech nedá zabudnúť na onen sirý deň pod lesom ošnme'ým kde iba potôčik odvážne klokotá jak večne živý sen tých čo tu včera mreli na šrámom úboči nového života bezcitne sko-oni lež nikdy mľtvi zcela jak rolia wenné keď ich pnstún' mráz Dnes verš môj šialenú hľadá v ich siných telách loh srdcia niamenné ich nepodkupný hlas ich áno a ich nie látky a nená'dstl pre S'ret čo začína Z ich i-zsnej krv* rásť Plač cšíe zavzVkne plač vetra v mikvom lísjí v jesenných bpčtnách než ľútostivý dážď ho navždn -np-te do bobtnajúcich brázd n. ''Klokoče Tokajec sknhravým krokom vody po poUacb kamenných a v behu romráva Minnlosť mčtva .je zlá änsv zhorely v pfeménl sťa zradná zástava len voda narieka keď Svoje p-údy valí rebrami úbočí do dlan^ údolia kde bieda odveká srleva o vzdornom žiali otrockých storočí čo ešte zabolia skúpo sťa detská päsť hluché sťa uši božie sle'nec m^l úbohý v šľapaji, jeho plat ■», kde večne niet čo test kde tl nič nsnomsže * a z Jeho ob’chy \ padá a padá hlad v gágory smädných hrúd v ktorých len švábka hnije Ten ne’'pTcSaý mlat Den byť Len nezhynúť Piť ako p'Jan pije vzdor Zo stndnine strát A TPz lak dravý nrúd za slnkom vyraziť na slávu história ra. Otče náš ktorv si. •. ktorého láska siáha z presto'a cb*~kov po stupňa oltárov vážil si kedysi na svojich prísnych váhach mierou vždy rovrpkou pánom a bedárom? Č’ to bnl panský dr’b či žandár podperený 6 če’rik demokrat či iní loka'l znali len kožu drať z tlel do br'zd ’"Ihrbených a s’ená zrno zrád slaľ husto PO kra'l 6asy sa men’lv vládli vžTv in' páni loe nc edo?nv ľud sa več'>e s bi"dou pral A r'sé’v m-hylv na neúrodnej str'ni do neU'-'nst-Vf'h hmd do nežičlivých skál Namiesto zrna žít len zlostná rs'rrba psoít tá siatba hc'^a'á na snv a ‘A'C .-I rb-r-J' žiro'a ■'krv'i "o::y tá vc5a strj-'á kto tez »’rúd zahaľ ’ ktože ho zreťazl Banky či oltáre?

Next