Kultúrny Život, 1951 (VI/2-52)
1951-01-14 / No. 2
KA PITOLY Z DEJÍN NÁŠHO SLOVA Umv proí. Dr. J. Stanislav: Zo ■ ävota a naáich predkov. Vydalo Stéitne nakladateľi;itvo v Bratislave 1950- Str. 95- Cena 37 Kčs. Treba e radoetou konštatovať, že v poslednom čase u nás výdobytky socmliizimu sa intenzívnejšie reáli' zujiú aj vo vedeckých kruhoch. Zá' sada ..hlíž k l’udu'* stáva sa našim vedeckým pracovníkom čo raz viaceí neabytnou požiadavkou. Je to svedectvo t>ho, že zhubné dedičstvo zramej taikliiky burto zie — izolov^ l’ud od vedy — stáva sa u nás prcžiitkO'm. Z tohto tr^a uvedenú novú knihu hľadiska univ. praf. Stanislava, ktorá je určená pre širjké vrstvy, hodnotiť naozaj kladne. Pravdaže, hodno spomenúť i to. že autor vydal už viacej podobných prác (napr. ODKRYTÉ MENA). Už v úvode tejto knihy sa dozvieme, prečo autor jn určil pre široké vrstvy. Nielen že chce čitateľov poučiť o živote predkov, ale chce ho zainteresovať do problematiky jazykovedy. Jazykovedy najmä jej historická časť. vedou ..suchou, únavnou“ — nie je ako sa to mnohí ráz zdá — je síce' ťažká, ale jej výsledky sú všestran ne zaujímavé. Autor aplikujúc historický materializmus na jazyko\Tr materiál, pravda, poučený soviet-kou vedou buduije na ekutočnosti, žp značná časť hiídorickéJio slovníka zodpovedá iizčitému stupňu spoločenského vý^ja. Preto, keď kniha má byt Súhrnom -stari ších a novších prác autora, treba hodnotiť ju.ako celok- A to z dvích hľadísk: 1. z hľadiska jei poslania, 2. z hľadiska ie1 prínosu pre jazykovedu. Ak pre popularizačné dielo kladnou požiadavkou je vecné záprístupné podanie e hľadiska tera minologického a štýlového, potom túto požiadavku kniha splňuje. Čitateľ sa tu dozvie, že v národi;om mene Slovák, najmä Slovenka, sloven-ský je pôvodný názov našich predkov Slovén Slovan). Koncové -ák je neskoršie (z XV. st.). Základ slov-, kedže sa viaže k významovému jadry dnešných výrazov „tiecť, zvlažovať. -a prfzrádza. že naši predkovia pod., pri stavaní sídiel dávali prednosť močaristým krajinám. Spoločenské kolektívy naši predkovia označovali viacerými slovami: pluk vlasí» ne pUc), ľud,-plemenOpčpľad . a p- Výraz „národ“ ozncčíval v.Vet.kOn čo Sa „narodilo*' ú-rod-a atď.). Zaujímavý je aj hist, význam slov kostol, chrám, dom, hrad, ob’ek, obuv. Napr. ka=it>l pôvodne značil pevnosť- chrám za^e primitívnu obytnú stavbu. Dnešný ich význam nahradzoval výraz cirkev. Podľa autora slovo práca pochádza z vojenskej spoločenskej sféry- Súvi'l e latinským kmeňím port (brána, prístav) a so staroslovienskym prak — čo označovalo vojenskú zbraň Pre činnosť človeka pri za< obstaráva.ní si životných poárieb zodpovedá výraz rob.ota, znamená ťažkú prácu a užívalo sa ho a’ nre ozpačenie otroka ako rab, — kým význam (otrok -úvisi e „riek-núť“ (vlastne nerieknúť) a omačovslo nehovoriaceho dieťa. resp. človeka, ktorý nesmie „rieknuť“ proti rozkazom pána atď.) Roizhorom významu slova možno nahliadnuť aj do vnútornej dvnajnikv života našich predkov. Hádam, nikomu hy nenapadlo, že sibvá cena a česť súviisia. a že siú úzko spiate = tzv. tor-vnou pomstou, charakteristický to spoločenský jav pre slovanské rodové zriadenie. Z čias matriarchátu pochádza slovo mater, slovo otec súvisí <5 ugrofiníkým ata, čo znamená aai toľko čo naše tata — dobrý (vzhľadom na matku, ktorá vládla.) Aj výrazy vdeya a nevesta sú starobylé. Posledné kapitoly O'bsahujú súhrn jazykovednej problematiky, ktorou sa autor p>.vledných čajoch zaoberal- Väčv šinou ide o miestne a osobné mená, ktoré sú svedkami jednak cyrilcMnetodeiskel tradície^ pripoímínajú medzislovanské jednak styky. Pravdaže, kniha ie závažná aj pre jazykovedu, najmä pre oblasť hietoriokéhí skúmania nášho jazyka. Je tu ďalší doklad jazykovej príslušnosti Kijevských listov. Obsahuje ho základ slova cirk-ev. Je to tvar záipadoslovanaký a typický iba pre jazykovú oblasť slovenskú Ostr. 24). No. dôležitý ie fakt, že kniha obsahuje práce, ktoré vznlkiv pred známou jazykovednou diskusiou v Sovietskom eväze- Takto nam dáva nahliadnuť dj vývoja našej jazykovedy v poslednom i v staršom období. Zdá sa, že niektoré výklady, podopreté staršími prameňmi. sú hodne zaťažené atmosfé roll Í6dn>značine usmernenej metodiky: rozboru slova k ekonomike, ktorú však miestami sám’ autor prekonáva. Dnes sa siáva stále ovidentneišie. že bádanie tohto druhu vyžaduje si p»tup od ekonomiky k slovu (jeho obsahu a je dosť dynamické. Konkrétne si to všimneme na slove orba- Na ^tr. 43 číteime. že nebola to práca čestná pre chlapa (podľa Janka: O pravéku slivanském). AJk si ro®oherleme ekonomiku rodového zriadenia (podal ju Grekov: Kresťanie na Rusisd), zistíme, že poľnohospodárstvo bolo základným ’ zamestnaním Slovanov od najstarších čias. Agrárneho výrobného procesu pre zaostalú techniku musel sa zúčastňovať celý rod. A orba predsa predstavuje poľnohospodársky výrobný proces. Ai súvislosti formy slova orb-as formou rob-ota pobádajú k diskusii- Zdá sa, že tvar orba je složený takto; or-ba. t. 1* tak ako pri staroúovanskom moľ. ba od moliti). Základ or- k slo\'esu oratJ, a -ba sa javí ako sufix- Takejto a podobnej problematiky je tu riaceíi- A k nej sa bude potrebné vrátiť, pravda. W stránkach odborného časopisu. Tu by sme ešte chceli spOihenúf len totl'ko. ie práve pre túto probléma'ku kniha ie cerná aj pre v'dcc kých pracovníkov. Napir. podnetný je záver ná str- 63.: .. ■ nepretŕhané sväzy v rodine — popretŕhané v jazyku. To'tiž tu stojíme pred otázkou vlivu spoločienských vnútorných zmien na jazyk. Vôbec kniha nepriamo zdôrazňuje potrebu vybudovať nové základy lingvistickej hii'torickej porovnávajúcej metódy a to tak, ah v bola v súlade s marx isti ckou, jazyk oved ou. R. Krajč:vič-Poznámka redakcie; Knižka univ. prof. Dr. Stanislava obsahuje niekoľko chýb. ktoré recenzia nespomína- V jej koncepcii nie je ešte poňiatá Stalinova úvaha o jazykovede, pretj zo skúmavého materiálu nevyfažuje všetko, čo on z marx leninského hľadiska ponúka- Nemožno prijať bez výhrady ani úzko nacionálne hľadisko autorovo. Jednako však ie kniha značným pokrokom k historickému a. materiaiietiokému chápaniu jazykovedv a zaslúži si pozoTODSť širšei verejnosti i odborníkov. Strana 2 ZA MARXISTICKÚ JAZYKOVEDU Za marxlsUidLú Jazykovedu. Sboraik prejavov v diskusii o sovietskej jazykovede. Zredigoval univ. paror. Dr. A, V. Isačenko. Brafslava 1950. Vydala Slovenská akadémia vied a umení v deiwmbri 1950. Dôležitá a dramatická diskaisia o marxistickej jazykovede prebehla na etaánkach moskovakej ,J»ravdy“ v čase medzi 9. májom a 4. júlom 1959 y a už v decembri 1950 vydala Slovenská akadémia vied a umení v preklade všetky diskusné príspevky a tak sprístupnila oelú túto diskusiu širokej slovenskej čitelfkej obci. Táto práca je záslužná a potrebná nielen preto, že v bezchybnom slovenskom preklade sa dostávajú do nik slovenských čltatelov všetky diskusne príapeivky. (Treba upozorniť, že v doterajších slovenských prekladoch Stalinových štúdií k tejto dlsikus'i boly aj mnohé vecné prekladateťské nedostatky). Osobitná dôležitosť sí ztókava tento sbornfk prekladov aj tým, že v zvláštnom dodatku obsahu íe soriam a výklad termínov a mien. ktoré nejazykovedcom nie sú známe. Takíto sa aeniéuje, že i nejazykovedec môže úpl ne ponozumleť všetkým šiieclálnym otázkám a problémom, o ktoré v tejto diskusii šlo. Takejto všeobecnej informácii čitateľa slúži aj pripojená stať A. V. Isačenku „Hlavné črty Maurovho učeniu o jazyku“ (str.237-251). Kritika Maurovho učenia o jazyku bola totiž ústredným bodom tejto diskusie. Celkový obraz dokresluje záverečná stať Júl'inaa Šeľranka „Význam Stalinových prác o jazykovede“ (str. 252- 265), kde sa jednak kométujú a roz vádsajú jednotlivé tézy slávnych Sta- Itoiovýeh príspevkov, jednak ea v skrat ke podáva kritický rozbor dnešnej situácie v slovenskej lingvistike. Sbomlk „Za marxistickú Jazykovedu’* je teda redakčne upravený veľmi dobre, lebo. okrem toho, že obsahuje všetky príspevky zo sovietskej ďskusie (štúdie J. V. Stalina sú uvederé na čele. dUJšie nasledujú v chronologickom poriadku), má aj Informatívnu stať o Marrovej jazykovednej koncepcii a ideovú štúdiu J. Šefránka. Tento sbomik poslúži iste na urých lané dos'ahnutie cieľa, ktorý sa dnes v našej jazykovede pociťuje ako nalhlavnejší; vybudovať slovenskú marxi, stiekli Jazykovedu (J. Šefrámek. Vý znám Stalinových prác o jazykovece. 265). epy. KULTÜRNy ŽIVOT ZO SVETA KULTÚRY SSSB »Nás vyrasti! Stalin« (Nás vycho v-l S.al-n) — je sbomík článko'v laureátov Stal nových cien. Ukazuje dobre rast politickej aj hospodárskej úrovne sovietskych ľudí, »ľudí stalinskej epochy« a ich vďačnosť a lásku k J. V Stalinovi. Pr&d ä tateľom defilujú najlepší pracovníci sovetskej zeme, stachnnovci, priekopníci atď., aktívni hu d >veteli3 komún zmu, ťudie ktorých vychovala strana » vodca a učiteľ ľudu, J. V. Stalin »SovietokaJa architektúra za XXX. rokoe RSFSR«. S týmto názvom vydula Akadémia architektúry SSSR v Moskve umelecky vypravený sborník, obsahujúc rozbor soviet-' skej architektúry, 340 celo&tránliových fotografií význ>3mných budov, najmä v Mo»kve,, Leningrade a inde, a tiež 9 farebných ilustrácií. DÁNSKO StarostliTosf o umelcov v zmarshalljzovane] zemi. Htavné mesto Kodaň rieši starositlivosť o nezamestnaných hudobníkov talk, že Im dovolilo, aby v predvánočnom čase usporiadali vo všedných dňoch popoludní koncerty na námestí pred kodaňskou radnicou. Ako ne tieto koncerty mesto príspe lo zpráva neudáva. TALIANSKO Nlekoiko čísel o tallanskyidi kinách. Film je jedným z hlavných proetrledkov preň'ikanla amerického vplyvu do talianskej kultúry. Z cedcevého počtu filmov, uvedených v r. 1949 v Taliansku, 71 pere. bolo zo Spojených štátov. Za ameríoké filmy vyplatil 16 mUlárd proti 3. .8 miliardám, venovaným na taliianskie filmy. Kiná sú hlavne vo väA> Síich mestách, na ded' ináeh sú vzacné; napr. Rím má 180 kín, vonkovské Fresinone 3. Aiko oproti tomu živoria divadlá, ukazujú nám tieto čísla: za rok 1949 ea predalo 9,275.682 vstubeniete pro td 607,500.000 llstkism do kín. Príčinou toho eú vysoké ceny vstupeniek, všeobecná hospodárska s'tuác.a, ned.osta. tok primeraných podpor spološnoeliam a malé prispôsobenie sa iwtrebám fudu. MAĎARSKO Nová madarská opereta. Budiapešti'inaké divadlo, „MesUká opereta“, prodvteaio operetu György Hámosa a Dndxe S2élmlya ,,Zlatá Uvieada“. „Zláta ‘ nám ýiJdáVá ýéitný obr^' ^pelmei' skutoč.npô.ij'., na„ ,d0!toé, spejúcej k socializmu. Oživne tu prob lém triedneho bo.u, rieši dôležl:é poli- Ucké a spolotenské otázky aj význam úlohy armády. Aj z obsahu aj z hudby zračí ea radosť zo života osloiodent-j vlasti. Hudba je oprostená od starých operetných manier. Vychádza z ľudových plesní, z národnej hudb/, len negatívne figúry dokresľuje inými hudoibnými -prvkami. NEMECKO „Odpoveď Nemca“ od Hanza Gilmma. Do propagandy pre prlpraivu novej vojny zaťahujú angloamerlckí Imperialisti ďalších fašistov v západnom Nemecku. Tak vystúpil s plnou podpoiou ofldálných miest povestný fašistický spisovateľ Hanz Gr imm, autor románu „Volk ohne Raum“, ktorý v Jednom západonemeckom nakladateľstve vydal knihu „Odpoveď Nemca" (Antwort eines Deutschen). Odpoveď Grimma je adresovaná eanteburďkému dekanovi H. Johnsonovl a tpOsob akým sa tento fašista ohracá k zmámemu bojovníkovi zn mlei, dokazuje, že v západnom Nemecku nacist oká pro paganda nielen sa trpí, ale priam ju podporujú. Grimm v svojom spise vy znára svoje city k Hitlerovi, ktorý naú zapôsobil „hlbokým dojmom“. Na Grimma Adolf H üer nielen zapôsobil hlbokým dojmom, ale tiež mu vétep'.l veľa názorov, ktoré tento fašista teraz uplatňuje. Grimm konštatuje, že sme v období studenej vojny a že ten, kt*» ju schvaľuje, „bude sa už teťaiz musieť smleríť s odvlečením civilného obyva^ teľstva a s nútenou pracovnou povinnosťou“. Pre situáciu kolonizovaného západného Nemecka je príznačné, že sa tam vydávajú a podporujú diela fašistov, zatiaľ kým diela pokrokových autorov sú zakázané ako „nedovolená tlač“. POĽSKO Nový poľský film „Nenjarmené mesto“ (Varíavský Robinson) zachycuje historicky pravdivo oslobodenie Varšavy Ceivenou armádou a poľakou fudovou armádou Vo filme je tiež za chytená práca členov strany pri oslobodení Varšavy. Film režíroval J. Zarzycki, ktorý s J. Andrzejewsklm napísal tiež scenár. BULHARSKO Od oiflobodeni'a, od 9. septembra 1944 do 1. uiguiäta t. r., vyšlo v bulhar skej reči 659 kníh sovietskej krásnej litei-atúry, nákladom 4,728.250 a 1.177 iných soviet-'pkých kníh (vedeckých a politických) nákladom 10 205.140. P-e Bulharsko sú to obrovské čísla. Ukazujú nílzreteinejšie, aký záujem a nad šenle vzbudzuje sovietska kniha v Bulharsku. LITERATÚRA BEZ VIERY A BEZ NÁDEJE Nech sme v našej vydavatel^ej politike urobli akékoľvek opatrenia,, predsa sa ešte s času na čas objaví kniha, ktorá v dnešnej skutočnosti nemá svojho oprávnenia, lebo je k nej buď vonkoncom ľahostajná, alebo — čo sia už zriadka stáva — iievzbúdzfl v nás poc t istoty z toho, za čo tjekk krv desaťtisícov. Takouto knihou je oj terez vydaný preklad diela »Noc je pláäťoni chudtújných« od francúz- Bkeho spisovetaľa Clauda Roľ«Zkonfrontujeane si predovšetkým záložku B obsahom knihy. Záložka dáva toho o kn.he málo a aj to skreslene a nepravdjvo a kniha dáva čitateľovi ešte menej, alebo nie to, čo chcela dať, »Chce nám podíľť (Roy) synteticky obraz poslednej vojny s c^lou jej krutou bezohľadnosťou, ako sa vrhá na (udi, pustoší ich morálne i fyziciky alebo ich pozdvihuje z ich osbbnosti do nadčasovosti do obetavého boja za lepši svet... Hlavné dejové 'pásmo rozprestiera sa okolo ktorá strelila pamäť, ktorá je bez minulosti. Je to vlastne postava symbolická, okolo ktorej môže autor rozvíjať simultánne pás mo osudov iných Már.l a tak ich spojiť do jedného celku obetí fašistického násilia. Márie zo všetkých končín Európy, drvené « pus tešené vojnou, bojujú o lepši svet. Teda v prvom rade syntet.cký obraz: Royova kniha nám ho nedáva, II» ne individuálnych osudoch niekoľkých postáv, niekoľkými obrazm. a dejom úplne roztriešteným ukazuje fašistické svinstvo a vojnovú skázu. Niet tu ani Jednej osoby, ktorá by sa vrhla »do obetavého boja za lepší svet,« ako to tvrdí záložka. Ci je ňou azda' rozprá vač. ktorému sa podarí ujsť z nemeckého koncentráku « ueadif sa v Paríži, kde ž'júc životom tskmer bez rizika, chodí navštevovať do nemoonics, Máriu, čo strát la paimäf? Nie je ňou ani M. r;a. hoci je hlaivnou hrdinkou tejto kn hy »Mária zo všetkých končín Európy bojujú o lepší svet...« Ani Mária zo Špamjelska. ktorú znásilnil Mauri, oň nebojuje. Ani Márji francúzskej dednky, ktorá na fúriku odváža svojho mŕtvého muža, nehľi-diec na okolo zúriopu streľbu e boTnb-’'rdovan-e.- Ani Mária, ktorej muž bojoval najprv v Sp'.n'elsku a piJlcm, keď ho uväzn !i a zasU -elili, z rezignácie ide pracovať do Nemecka Ani tá Mára z ckejsi londýnskej mešt ackej rodiny, ktorá prespáva raz s englic kým majorom, potom s Poliakom a potom 8 inými, a ktorá s® napokon dá neveabovať do parašutistickej školy (z romantizmu, nie z tútby bojovať o lepší život). A takto by ame rad-radom mohli povymenúvať všetky tie Márie, ktorých osud v kn he autor vyrozprával s hláv. ným zámerom: ktorá z týchto všetkých Márií bola ženou, čo leží v parížskej nemocnici a nevie, alebo sa nechce rozps'mätaf nü' svoju mi nulosť? A 80 zámerom vedľajším: ukázať predovšetkým ne ženách ťa žobu, krutosť a obludnosť vojny. No. čo by malo z knihy v prvom rade vyznievať; že ľud a za poslednej vojnv nielen trpeli, nie vedeli byť i hrdínmi, vedel sa postaviť na odpor nelen proti nepriateľovi, die vo chvíľach zúfalstva aj proti sebe, toho v kn.he »Noc je plášťom chudobných« niet. Je tu len re . zignácia, nie rezistencia, celá knjžka vo vás vzbúdza dojem ľudskej slaboty, nie sily. Všetky tie Márie zo všetkých končín Euroipy sú iba príležitosťou ma' rozvíjanie naturalistických, bezvýchodných a zmätených pohľadov na vojnový svet, pohľadov, ktoré miestami prechádzajú až do nechutnej oplzlosti. Aj keď autor predstiera, že knihn je zápsníkom niekoha predsa ho práve tak ako o»tPtných rozkolísainých intelektuálov bezprostredne po vojne dostatočne charakterizuije “Jkutočnoisť, že nevedel do nej vložiť aapoň jednu figúru, ktorá by niesla v sebe pozitíva. Ale niet sa čomu diviť, keď hlavná postava — rozprávač — takto vidí prec.fuje situáciou krátko pred doá bytím Paríža Američanmi: »Trávil som dni a noci ako všetci Parížonja, v stave veľkého zrušenia, ktoré spôsobilo, že bolo príjemne žiť, mesto bolo plné besne štekajúcich guľometov, barikád, šťastnej nervozity a fantózie.« Iba ľudia, unudení meštitaci, sa vedia kochať v streľbe, ktorá aspoň na chvíľu nieičim nezvyklým rozrušuje ;ch otupo né nervstvo. A ib« zo vzťahu meš^ tiaka k svptu mohte' vzniknúť táto kn ha. ktorá nám vonkoncom neukazuje to, čo hovorí záložke: Báa snika, veriaceho v sjlu kolektívu v d-bu, ktorá sa s nesčíselným: obeťami prebíja k novému svetu bez nenáv stí a zášti... Francúzsko v boji o lepší svet, v boji veďeiioio spoločne -s národmi ropy.«’ Neukazuje ani --' Franeúsko,'! ani jeho boj o lepší svet. Claud« Roy. práve tak ako ostatní francúzsk intelektuál., ktorí hľadali a našli oporu vo francúzskom ľude a v mohutnom tábore mieru, sa vyvíja, otriasa toho všetkého, o čom sme hovorili. To však ešte n e ji dôvod, aby sme vydávali jeho zlú knihu. J. Bžocb ORKEHO Hovorím, náš veľký Gorkij • lebo verím, že jeho sláva a jeho dielo patri nám všetkým. Gorkij je veľké svetlo celého sveta, Barbusse PRAVDA VYDALA DOTERAZ TIETO DIELA: FOiMA GORDEJEV Str. 208, b^ož. Kčs 85'-, viaž. Kčs HO'-, 1949 MOJE UNIVERZITY Str. 165, broš. Kčs 44‘-, viaž. Kčs 65 •. 1949 PODNIK ARTAMANOVOVCOV Il. vydanie, str. 388, broš Kčs 86'-, viaž. Kčs I12--, 1950 Žn OT MATEJA KOŽEMIAKINA Str. 604, broš. Kčs 123'-; viaž. Kčs 157 1950 NAKLADATEĽSTVO PRAVDA, BRATISLAVA