Kultúrny Život, 1951 (VI/2-52)

1951-01-14 / No. 2

KA PITOLY Z DEJÍN NÁŠHO SLOVA Umv proí. Dr. J. Stanislav: Zo ■ ävota a naáich predkov. Vyda­lo Stéitne nakladateľi;itvo v Bra­tislave 1950- Str. 95- Cena 37 Kčs. Treba e radoetou konštatovať, že v poslednom čase u nás výdobytky socmliizimu sa intenzívnejšie reáli' zujiú aj vo vedeckých kruhoch. Zá' sada ..hlíž k l’udu'* stáva sa na­šim vedeckým pracovníkom čo raz viaceí neabytnou požiadavkou. Je to svedectvo t>ho, že zhubné dedič­stvo zramej taikliiky burto zie — izolov^ l’ud od vedy — stáva sa u nás prcžiitkO'm. Z tohto tr^a uvedenú novú knihu hľadiska univ. praf. Stanislava, ktorá je určená pre širjké vrstvy, hodnotiť naozaj kladne. Pravdaže, hodno spomenúť i to. že autor vydal už viacej po­dobných prác (napr. ODKRYTÉ MENA). Už v úvode tejto knihy sa dozvieme, prečo autor jn určil pre široké vrstvy. Nielen že chce čita­teľov poučiť o živote predkov, ale chce ho zainteresovať do proble­matiky jazykovedy. Jazykovedy najmä jej historická časť. vedou ..suchou, únavnou“ — nie je ako sa to mnohí ráz zdá — je síce' ťažká, ale jej výsledky sú všestran ne zaujímavé. Autor aplikujúc historický materializmus na jazy­­ko\Tr materiál, pravda, poučený so­­viet-kou vedou buduije na ekutoč­­nosti, žp značná časť hiídorickéJio slovníka zodpovedá iizčitému stup­ňu spoločenského vý^ja. Preto, keď kniha má byt Súhrnom -star­i ších a novších prác autora, treba hodnotiť ju.ako celok- A to z dvích hľadísk: 1. z hľadiska jei posla­nia, 2. z hľadiska ie1 prínosu pre jazykovedu. Ak pre popularizačné dielo kladnou požiadavkou je vecné zá­prístupné podanie e hľadiska ter­a minologického a štýlového, potom túto požiadavku kniha splňuje. Čitateľ sa tu dozvie, že v národ­­i;om mene Slovák, najmä Sloven­ka, sloven-ský je pôvodný názov našich predkov Slovén Slovan). Koncové -ák je neskoršie (z XV. st.). Základ slov-, kedže sa viaže k vý­znamovému jadry dnešných výra­zov „tiecť, zvlažovať. -a prfzrádza. že naši predkovia pod., pri stavaní sídiel dávali prednosť mo­čaristým krajinám. Spoločenské kolektívy naši predkovia označova­li viacerými slovami: pluk vlasí» ne pUc), ľud,-plemenOpčpľad . a p- Výraz „národ“ ozncčíval v.Vet.kOn čo Sa „narodilo*' ú-rod-a atď.). Za­ujímavý je aj hist, význam slov kostol, chrám, dom, hrad, ob’ek, obuv. Napr. ka=it>l pôvodne značil pevnosť- chrám za^e primitívnu obytnú stavbu. Dnešný ich význam nahradzoval výraz cirkev. Podľa autora slovo práca pochádza z vo­jenskej spoločenskej sféry- Súvi'l e latinským kmeňím port (brána, prístav) a so staroslovienskym prak — čo označovalo vojenskú zbraň Pre činnosť človeka pri za< obstaráva.ní si životných poárieb zodpovedá výraz rob.ota, znamená ťažkú prácu a užívalo sa ho a’ nre ozpačenie otroka ako rab, — kým význam (otrok -úvisi e „riek-núť“ (vlastne nerieknúť) a omačovslo nehovoriaceho dieťa. resp. člove­ka, ktorý nesmie „rieknuť“ proti rozkazom pána atď.) Roizhorom vý­znamu slova možno nahliadnuť aj do vnútornej dvnajnikv života na­šich predkov. Hádam, nikomu hy nenapadlo, že sibvá cena a česť súviisia. a že siú úzko spiate = tzv. tor-vnou pomstou, charakteristický to spoločenský jav pre slovanské rodové zriadenie. Z čias matriar­chátu pochádza slovo mater, slovo otec súvisí <5 ugrofiníkým ata, čo znamená aai toľko čo naše tata — dobrý (vzhľadom na matku, ktorá vládla.) Aj výrazy vdeya a neve­sta sú starobylé. Posledné kapito­ly O'bsahujú súhrn jazykovednej problematiky, ktorou sa autor p>.vledných čajoch zaoberal- Väč­v šinou ide o miestne a osobné me­ná, ktoré sú svedkami jednak cy­­rilcMnetodeiskel tradície^ pripoímínajú medzislovanské jednak sty­ky. Pravdaže, kniha ie závažná aj pre jazykovedu, najmä pre oblasť hietoriokéhí skúmania nášho ja­zyka. Je tu ďalší doklad jazykovej príslušnosti Kijevských listov. Ob­sahuje ho základ slova cirk-ev. Je to tvar záipadoslovanaký a typický iba pre jazykovú oblasť slovenskú Ostr. 24). No. dôležitý ie fakt, že kniha obsahuje práce, ktoré vznlk­­iv pred známou jazykovednou di­skusiou v Sovietskom eväze- Takto nam dáva nahliadnuť dj vývoja našej jazykovedy v poslednom i v staršom období. Zdá sa, že niekto­ré výklady, podopreté staršími pra­meňmi. sú hodne zaťažené atmosfé roll Í6dn>značine usmernenej me­todiky: rozboru slova k ekonomi­ke, ktorú však miestami sám’ autor prekonáva. Dnes sa siáva stále ovidentneišie. že bádanie tohto druhu vyžaduje si p»tup od eko­nomiky k slovu (jeho obsahu a je dosť dynamické. Konkrétne si to všimneme na slove orba- Na ^tr. 43 číteime. že nebola to práca čest­ná pre chlapa (podľa Janka: O pravéku slivanském). AJk si ro®o­­herleme ekonomiku rodového zria­denia (podal ju Grekov: Kresťanie na Rusisd), zistíme, že poľnohospo­­dárstvo bolo základným ’ zamest­naním Slovanov od najstarších čias. Agrárneho výrobného proce­su pre zaostalú techniku musel sa zúčastňovať celý rod. A orba pred­sa predstavuje poľnohospodársky výrobný proces. Ai súvislosti for­my slova orb-as formou rob-ota po­bádajú k diskusii- Zdá sa, že tvar orba je složený takto; or-ba. t. 1* tak ako pri staroúovanskom moľ. ba od moliti). Základ or- k slo\'e­­su oratJ, a -ba sa javí ako sufix- Takejto a podobnej problematiky je tu riaceíi- A k nej sa bude po­trebné vrátiť, pravda. W stránkach odborného časopisu. Tu by sme ešte chceli spOihenúf len totl'ko. ie práve pre túto problé­ma'ku kniha ie cerná aj pre v'dcc kých pracovníkov. Napir. podnetný je záver ná str- 63.: .. ■ nepretŕhané sväzy v rodine — popretŕhané v jazyku. To'tiž tu stojíme pred otáz­kou vlivu spoločienských vnútor­ných zmien na jazyk. Vôbec kniha nepriamo zdôrazňuje potrebu vy­budovať nové základy lingvistic­kej hii'torickej porovnávajúcej me­tódy a to tak, ah v bola v súlade s marx isti ckou, jazyk oved ou. R. Krajč:vič-Poznámka redakcie; Knižka univ. prof. Dr. Stanislava obsahuje nie­koľko chýb. ktoré recenzia nespo­mína- V jej koncepcii nie je ešte poňiatá Stalinova úvaha o jazyko­vede, pretj zo skúmavého materiá­lu nevyfažuje všetko, čo on z marx leninského hľadiska ponúka- Ne­možno prijať bez výhrady ani úzko nacionálne hľadisko autorovo. Jed­nako však ie kniha značným po­krokom k historickému a. materia­­iietiokému chápaniu jazykovedv a zaslúži si pozoTODSť širšei verejno­sti i odborníkov. Strana 2 ZA MARXISTICKÚ JAZYKOVEDU Za marxlsUidLú Jazykovedu. Sboraik prejavov v diskusii o sovietskej jazykovede. Zredigoval univ. paror. Dr. A, V. Isačenko. Brafslava 1950. Vydala Slovenská akadémia vied a umení v deiwmbri 1950. Dôležitá a dramatická diskaisia o marxistickej jazykovede prebehla na etaánkach moskovakej ,J»ravdy“ v ča­se medzi 9. májom a 4. júlom 1959 y a už v decembri 1950 vydala Sloven­ská akadémia vied a umení v prekla­de všetky diskusné príspevky a tak sprístupnila oelú túto diskusiu širokej slovenskej čitelfkej obci. Táto práca je záslužná a potrebná nielen preto, že v bezchybnom sloven­skom preklade sa dostávajú do nik slovenských čltatelov všetky diskusne príapeivky. (Treba upozorniť, že v do­terajších slovenských prekladoch Sta­linových štúdií k tejto dlsikus'i boly aj mnohé vecné prekladateťské nedo­statky). Osobitná dôležitosť sí ztóka­­va tento sbornfk prekladov aj tým, že v zvláštnom dodatku obsahu íe soriam a výklad termínov a mien. ktoré ne­­jazykovedcom nie sú známe. Takíto sa aeniéuje, že i nejazykovedec môže úpl ne ponozumleť všetkým šiieclálnym otázkám a problémom, o ktoré v tejto diskusii šlo. Takejto všeobecnej infor­mácii čitateľa slúži aj pripojená stať A. V. Isačenku „Hlavné črty Maurov­ho učeniu o jazyku“ (str.237-251). Kri­tika Maurovho učenia o jazyku bola totiž ústredným bodom tejto diskusie. Celkový obraz dokresluje záverečná stať Júl'inaa Šeľranka „Význam Sta­linových prác o jazykovede“ (str. 252- 265), kde sa jednak kométujú a roz vádsajú jednotlivé tézy slávnych Sta- Itoiovýeh príspevkov, jednak ea v skrat ke podáva kritický rozbor dnešnej si­tuácie v slovenskej lingvistike. Sbomlk „Za marxistickú Jazykove­du’* je teda redakčne upravený veľmi dobre, lebo. okrem toho, že obsahuje všetky príspevky zo sovietskej ďsku­­sie (štúdie J. V. Stalina sú uvederé na čele. dUJšie nasledujú v chronolo­gickom poriadku), má aj Informatívnu stať o Marrovej jazykovednej koncep­cii a ideovú štúdiu J. Šefránka. Tento sbomik poslúži iste na urých lané dos'ahnutie cieľa, ktorý sa dnes v našej jazykovede pociťuje ako nal­­hlavnejší; vybudovať slovenskú marxi, stiekli Jazykovedu (J. Šefrámek. Vý znám Stalinových prác o jazykovece. 265). epy. KULTÜRNy ŽIVOT ZO SVETA KULTÚRY SSSB »Nás vyrasti! Stalin« (Nás vycho­ v-l S.al-n) — je sbomík článko'v laureátov Stal nových cien. Ukazu­je dobre rast politickej aj hospo­dárskej úrovne sovietskych ľudí, »ľudí stalinskej epochy« a ich vďačnosť a lásku k J. V Stalinovi. Pr&d ä tateľom defilujú najlepší pracovníci sovetskej zeme, stachn­­novci, priekopníci atď., aktívni hu d >veteli3 komún zmu, ťudie ktorých vychovala strana » vodca a učiteľ ľudu, J. V. Stalin »SovietokaJa architektúra za XXX. rokoe RSFSR«. S týmto názvom vydula Akadémia architektúry SSSR v Moskve umelecky vypravený sborník, obsahujúc rozbor soviet-' skej architektúry, 340 celo&tránlio­­vých fotografií význ>3mných budov, najmä v Mo»kve,, Leningrade a in­de, a tiež 9 farebných ilustrácií. DÁNSKO StarostliTosf o umelcov v zmar­­shalljzovane] zemi. Htavné mesto Kodaň rieši starositlivosť o neza­mestnaných hudobníkov talk, že Im dovolilo, aby v predvánočnom čase usporiadali vo všedných dňoch popoludní koncerty na ná­mestí pred kodaňskou radnicou. Ako ne tieto koncerty mesto príspe lo zpráva neudáva. TALIANSKO Nlekoiko čísel o tallanskyidi kinách. Film je jedným z hlavných proetrled­­kov preň'ikanla amerického vplyvu do talianskej kultúry. Z cedcevého počtu filmov, uvedených v r. 1949 v Talian­sku, 71 pere. bolo zo Spojených štátov. Za ameríoké filmy vyplatil 16 mUlárd proti 3. .8 miliardám, venovaným na taliianskie filmy. Kiná sú hlavne vo väA> Síich mestách, na ded' ináeh sú vzacné; napr. Rím má 180 kín, vonkovské Fre­­sinone 3. Aiko oproti tomu živoria di­vadlá, ukazujú nám tieto čísla: za rok 1949 ea predalo 9,275.682 vstubeniete pro td 607,500.000 llstkism do kín. Príčinou toho eú vysoké ceny vstupeniek, vše­obecná hospodárska s'tuác.a, ned.osta. tok primeraných podpor spološnoeliam a malé prispôsobenie sa iwtrebám fu­­du. MAĎARSKO Nová madarská opereta. Budiape­­šti'inaké divadlo, „MesUká opereta“, prodvteaio operetu György Hámosa a Dndxe S2élmlya ,,Zlatá Uvieada“. „Zláta ‘ nám ýiJdáVá ýéitný obr^' ^pelmei' skutoč.npô.ij'., na„ ,d0!toé, spejúcej k socializmu. Oživne tu prob lém triedneho bo.u, rieši dôležl:é poli- Ucké a spolotenské otázky aj význam úlohy armády. Aj z obsahu aj z hud­by zračí ea radosť zo života osloio­­dent-j vlasti. Hudba je oprostená od starých operetných manier. Vychádza z ľudových plesní, z národnej hudb/, len negatívne figúry dokresľuje inými hudoibnými -prvkami. NEMECKO „Odpoveď Nemca“ od Hanza Gilm­ma. Do propagandy pre prlpraivu no­vej vojny zaťahujú angloamerlckí Im­perialisti ďalších fašistov v západnom Nemecku. Tak vystúpil s plnou pod­­poiou ofldálných miest povestný fa­šistický spisovateľ Hanz Gr imm, autor románu „Volk ohne Raum“, ktorý v Jednom západonemeckom nakladateľ­stve vydal knihu „Odpoveď Nemca" (Antwort eines Deutschen). Odpoveď Grimma je adresovaná eanteburďkému dekanovi H. Johnsonovl a tpOsob akým sa tento fašista ohracá k zmáme­­mu bojovníkovi zn mlei, dokazuje, že v západnom Nemecku nacist oká pro paganda nielen sa trpí, ale priam ju podporujú. Grimm v svojom spise vy znára svoje city k Hitlerovi, ktorý naú zapôsobil „hlbokým dojmom“. Na Grimma Adolf H üer nielen zapôsobil hlbokým dojmom, ale tiež mu vétep'.l veľa názorov, ktoré tento fašista teraz uplatňuje. Grimm konštatuje, že sme v období studenej vojny a že ten, kt*» ju schvaľuje, „bude sa už teťaiz musieť smleríť s odvlečením civilného obyva^ teľstva a s nútenou pracovnou povin­nosťou“. Pre situáciu kolonizovaného západného Nemecka je príznačné, že sa tam vydávajú a podporujú diela fa­šistov, zatiaľ kým diela pokrokových autorov sú zakázané ako „nedovolená tlač“. POĽSKO Nový poľský film „Nenjarmené me­sto“ (Varíavský Robinson) zachycuje historicky pravdivo oslobodenie Var­šavy Ceivenou armádou a poľakou fudovou armádou Vo filme je tiež za chytená práca členov strany pri oslo­bodení Varšavy. Film režíroval J. Zar­­zycki, ktorý s J. Andrzejewsklm napí­sal tiež scenár. BULHARSKO Od oiflobodeni'a, od 9. septembra 1944 do 1. uiguiäta t. r., vyšlo v bulhar skej reči 659 kníh sovietskej krásnej litei-atúry, nákladom 4,728.250 a 1.177 iných soviet-'pkých kníh (vedeckých a politických) nákladom 10 205.140. P-e Bulharsko sú to obrovské čísla. Uka­zujú nílzreteinejšie, aký záujem a nad šenle vzbudzuje sovietska kniha v Bulharsku. LITERATÚRA BEZ VIERY A BEZ NÁDEJE Nech sme v našej vydavatel^ej politike urobli akékoľvek opatre­nia,, predsa sa ešte s času na čas objaví kniha, ktorá v dnešnej sku­­točnosti nemá svojho oprávnenia, lebo je k nej buď vonkoncom ľa­hostajná, alebo — čo sia už zriadka stáva — iievzbúdzfl v nás poc t is­toty z toho, za čo tjekk krv desať­­tisícov. Takouto knihou je oj te­rez vydaný preklad diela »Noc je pláäťoni chudtújných« od francúz- Bkeho spisovetaľa Clauda Roľ«­­Zkonfrontujeane si predovšetkým záložku B obsahom knihy. Záložka dáva toho o kn.he málo a aj to skreslene a nepravdjvo a kniha dá­va čitateľovi ešte menej, alebo nie to, čo chcela dať, »Chce nám podíľť (Roy) synteticky obraz poslednej vojny s c^lou jej krutou bezohľadnosťou, ako sa vr­há na (udi, pustoší ich morálne i fyziciky alebo ich pozdvihuje z ich osbbnosti do nadčasovosti do obeta­vého boja za lepši svet... Hlavné dejové 'pásmo rozprestiera sa oko­lo ktorá strelila pamäť, kto­rá je bez minulosti. Je to vlastne postava symbolická, okolo ktorej môže autor rozvíjať simultánne pás mo osudov iných Már.l a tak ich spojiť do jedného celku obetí fa­šistického násilia. Márie zo vše­tkých končín Európy, drvené « pus tešené vojnou, bojujú o lepši svet. Teda v prvom rade syntet.cký obraz: Royova kniha nám ho ne­dáva, II» ne individuálnych osu­doch niekoľkých postáv, niekoľký­mi obrazm. a dejom úplne roztrieš­teným ukazuje fašistické svinstvo a vojnovú skázu. Niet tu ani Jednej osoby, ktorá by sa vrhla »do obe­tavého boja za lepší svet,« ako to tvrdí záložka. Ci je ňou azda' rozprá vač. ktorému sa podarí ujsť z ne­meckého koncentráku « ueadif sa v Paríži, kde ž'júc životom tskmer bez rizika, chodí navštevovať do nemoonics, Máriu, čo strát la pai­­mäf? Nie je ňou ani M. r;a. hoci je hlaivnou hrdinkou tejto kn hy »Mária zo všetkých končín Euró­py bojujú o lepší svet...« Ani Mária zo Špamjelska. ktorú znásilnil Mauri, oň nebojuje. Ani Márji francúzskej dednky, ktorá na fúriku odváža svojho mŕtvého muža, nehľi-diec na okolo zúriopu streľbu e boTnb-’'rdovan-e.- Ani Má­ria, ktorej muž bojoval najprv v Sp'.n'elsku a piJlcm, keď ho uväz­­n !i a zasU -elili, z rezignácie ide pracovať do Nemecka Ani tá Má­ra z ckejsi londýnskej mešt ackej rodiny, ktorá prespáva raz s englic kým majorom, potom s Poliakom a potom 8 inými, a ktorá s® napokon dá neveabovať do parašutistickej školy (z romantizmu, nie z tútby bojovať o lepší život). A takto by ame rad-radom mohli povymenú­­vať všetky tie Márie, ktorých osud v kn he autor vyrozprával s hláv. ným zámerom: ktorá z týchto vše­tkých Márií bola ženou, čo leží v parížskej nemocnici a nevie, alebo sa nechce rozps'mätaf nü' svoju mi nulosť? A 80 zámerom vedľajším: ukázať predovšetkým ne ženách ťa žobu, krutosť a obludnosť vojny. No. čo by malo z knihy v prvom rade vyznievať; že ľud a za posled­nej vojnv nielen trpeli, nie vedeli byť i hrdínmi, vedel sa postaviť na odpor nelen proti nepriateľovi, die vo chvíľach zúfalstva aj proti sebe, toho v kn.he »Noc je pláš­ťom chudobných« niet. Je tu len re . zignácia, nie rezistencia, celá knjž­­ka vo vás vzbúdza dojem ľudskej slaboty, nie sily. Všetky tie Márie zo všetkých končín Euroipy sú iba príležitosťou ma' rozvíjanie natura­listických, bezvýchodných a zmäte­ných pohľadov na vojnový svet, pohľadov, ktoré miestami prechá­dzajú až do nechutnej oplzlosti. Aj keď autor predstiera, že knihn je zápsníkom niekoha predsa ho práve tak ako o»tPtných rozkolísai­­ných intelektuálov bezprostredne po vojne dostatočne charakterizui­­je “Jkutočnoisť, že nevedel do nej vložiť aapoň jednu figúru, ktorá by niesla v sebe pozitíva. Ale niet sa čomu diviť, keď hlavná posta­va — rozprávač — takto vidí prec.fuje situáciou krátko pred do­á bytím Paríža Američanmi: »Trávil som dni a noci ako všetci Parížo­­nja, v stave veľkého zrušenia, kto­ré spôsobilo, že bolo príjemne žiť, mesto bolo plné besne štekajúcich guľometov, barikád, šťastnej nervo­zity a fantózie.« Iba ľudia, unude­ní meštitaci, sa vedia kochať v streľbe, ktorá aspoň na chvíľu niei­­čim nezvyklým rozrušuje ;ch otupo né nervstvo. A ib« zo vzťahu meš^ tiaka k svptu mohte' vzniknúť táto kn ha. ktorá nám vonkoncom ne­ukazuje to, čo hovorí záložke: Bá­a snika, veriaceho v sjlu kolektívu v d-bu, ktorá sa s nesčísel­­ným: obeťami prebíja k novému svetu bez nenáv stí a zášti... Fran­cúzsko v boji o lepší svet, v boji veďeiioio spoločne -s národmi ropy.«’ Neukazuje ani --' Franeúsko,'! ani jeho boj o lepší svet. Claud« Roy. práve tak ako ostatní fran­­cúzsk intelektuál., ktorí hľadali a našli oporu vo francúzskom ľude a v mohutnom tábore mieru, sa vy­víja, otriasa toho všetkého, o čom sme hovorili. To však ešte n e ji dôvod, aby sme vydávali jeho zlú knihu. J. Bžocb ORKEHO Hovorím, náš veľký Gorkij • lebo verím, že jeho sláva a jeho dielo patri nám všetkým. Gorkij je veľké svetlo celého sveta, Barbusse PRAVDA VYDALA DOTERAZ TIETO DIELA: FOiMA GORDEJEV Str. 208, b^ož. Kčs 85'-, viaž. Kčs HO'-, 1949 MOJE UNIVERZITY Str. 165, broš. Kčs 44‘-, viaž. Kčs 65 •. 1949 PODNIK ARTAMANOVOVCOV Il. vydanie, str. 388, broš Kčs 86'-, viaž. Kčs I12--, 1950 Žn OT MATEJA KOŽEMIAKINA Str. 604, broš. Kčs 123'-; viaž. Kčs 157 1950 NAKLADATEĽSTVO PRAVDA, BRATISLAVA

Next