Kultúrny Život, 1952 (VII/1-50)
1952-01-06 / No. 1
Štátna vedecká knižnica Y ICosiciäcri í ' ,‘'1-^9j - KUITURNY ŽIVOT ROČNÍK VII. . Č.1 • BRATISLAVA 6. JANUARA 1952 , CENA K; »4 NA PRAHU NOVÉHO ROKU MILAN LAJCIAK ^ astupujeme do nových veT^ kých zápasov 'za vytvorenie slovenskej literatúry, ktorá presvedčivým spôsobom zobrazí mohutný rozmach nášho ludu, stane sa účinnou zbraňou robotníckej triedy v boji za nový, socialistický svet. Právom sa čaká, od nás, spisovatelov, viacej ako dosiaľ. Lebo ak minulý rok poznačilo odhodlané úsilie vykoreniť, vytrhať plevel buržoázneho nacionalizmu a kozmopolitizmu z našich radov, robotnícka trieda právom čaká, že na našom poli vyrastie toho roku bohatá úroda nových diel. Preto budeme ďalej, ešte s väčšou dôkladnosťou, všestrannejšie bojovať za vyššiu ideovosť našej literatú ry, aby vznikly majstrovské diela epochy socialistickej industrializácie našej krajiny. Víťazná sila našej strany a našej republiky rozdrvila v minulom roku agentúru západných imperialistov, na čele so zloduchom Slánskym. A tak, napriek náporu zločinného anglo-amerického imperializmu, jeho diskriminačnej hos podárskej politike voči nám, jeho zlostnej a lživej propagande, jeho špionáži, organizovaniu vrážd a záškodníctva, Československo, vede né slávnou Komunistickou stranou a súdruhom Klementom Gottwal dom vyšlo z bojov ešte silnejšie, ako pevná súčasť mierového tábora, primknuté nerozlučne priateľstvom a láskou k Sovietskemu sväzu a krajinám ľudovej demokracie. '.ivilo sa to v našom hospo.. Otvo’"ili sme nové velkož.ú',-wCij , zv,y-iiii pj.-v.du A ti v *í u pr á— ce, zaviedli nové, úspešnejšie, sovietske metódy riadenia priemyslu. Dokončili sme s úspechom žatvu a dokázali, že malí a strední roľníci majú v Jednotných roľníckych družstvách bohatú a šťastnú budúcnosť. Usnesenia strany a vlády o OKD a hutách i prvé výsledky pracujúcich, dosiahnuté na ich základe, ukazujú, že pod vedením súdruha Klementa Gottwalda premeníme i najveľkolepejšie čísla plánu v činy. Prejavilo sa to v našej kultúre. Radostne sa rozospievaly nové súbory našej mládeže, otvorily sa nové kiná a divadlá, vzrástol počet čitateľov našej tlače a kníh, na knižnom trhu objavily sa nové pôvodné a preložené diela, ktoré majú mimoriadny význam. Otvorili sme Slovenskú národnú galériu a výstava Výtvarná úroda roku 1951 ukazuje, že maliari a sochári idú správnym smerom. Rozmach našej kultúry potvrdzuje, že sa rodia na Slovensku noví ľudia, vzdelaní a osvietení, skutoční vlastenci, že naša strana a vláda venujú veľkú starostlivosť o novú,' socialistickú kultúru. Roku 1952 má vzrásť výroba nášho priemyslu oproti minulému roku o 21®/o, pričom prvý raz v históri republiky objem výroby budú tvoriť z väčšej časti výrobky ťažkého priemyslu. Na Slovensku otvorí sa rad nových závodov. Dokončíme a dáme do užívania nových 43.000 bytov. Poľnohospodár stvo pri zvyšovaní počtu Jednotných roľníckych družstiev má zvýšiť svoju výrobu o 15®/o. Budúci rok otvorí brány k ďalšiemu zvyšovaniu životnej úrovne pracujúcich. Len nepriateľ a zaslepenec nevidí, že naše úlohy vo štvrtom roku päťročnice sú reálne fakty nášho života, že ich premieňa na skutočnosť úsilie národného frontu, ktorý sa somknul okolo Komunistickej strany Československa, organizátorky lepšieho, radostnejšieho života pracujúcich. Len nepriateľ a zaslepenec nevidí, že Slovensko stáva sa novou krajinou, krajinou, kde človek nehľadí v ústrety nezamestnanosti, biedy a hl v ústrety itiu hobytu. Hrdinská práca hučí a vrie v našich dolinách, obetavé ruky robotníckej triedy premáhajú všetky prekážky a ťažkosti, lebo niet takých pevností, ktoré by nedobyla robotnícka trieda —trieda budúcnosti. Spisovatelia majú pred sebou jednu, jasnú cestu. Je to cesta, ktorú nám ukázala sovietska literatúra a jej géniovia Maxim Gorkij a 'Vladimír Majakovskij. Je to cesta, ktorú nám ukazuje komunizmus. Je to cesta nesmieriteľného boja proti škodlivým vplyvom buržoáznej ideológie v našej literatúre, či sa prejavujú v škrupine naciona lizmu alebo kozmopolitizmu a či sa prejavujú v sektárskom prístupe k širokému literárnemu dedičstvu alebo vulgárnom chápaní problémov súčasnej literatúry! Je to cesta boja za socialistický realizmus ako jedinú metódu, ktorá je schopná pravdivo ukázať vlastnosti socialistického človeka, jeho borbu za vytvorenie krásneho a bohatého života. Významný úspech Hečkovho románu »Drevená dedina«, knihy Lazárovej a Lenku, hry Egriho a Karvaša, prvotiny začínajúcich autorov, ukazujú, že boj za socialistický realizmus stoji v centre pozornosti našich spisovateľov, ktorí stále čím ďalej a tým viac a úspešnejšie primkýňajú sa k revolučnej problematike, študujú a učia sa na sovietskej literatúre. Rovnako i v prekladovej činnosti treba oceniť rozmach najmä pokiaľ ide o poéziu (Neruda. Hikmet. Lermontov, Petőfi, Ady) a preklady klasikov, najmä sovietskych. No, tieto zreteľné úspechy nás neoprávňujú k tomu, aby sme kriticky nepozerali na skutočnosť, že v budúcom roku plánujeme stále iba malý počet pôvodných románov, kníh, reportáží a črt, divadelných hier so súčasnou tematikou, najmä diel z veľkých stavieb socializmu. Popri objektívnych príčinách, ktoré nesmieme podceňovať, sú tu i príčiny subjektívne v samotných t'^fivco-.h •.--'’'.t: ostáva, že po aktíve komunistov slovenských spisovateľov a plenárnom shromaždeni v máji t. r. nepodarilo sa slovenskej sekcii Sväzu československých spisovateľov zabezpečiť víťazný nástup do novej práce, mobilizovať všetkých spisovateľov do radostnej tvorby v širokom fronte. Skutočnosťou ostáva, že sa nepodarilo ešte plne a s úspechom uplatniť metódu kritiky a sebakritiky v našich radoch, zvlášť pre nedostatkj' spoločenských foriem práce v spoločnom riešení úloh. Zabezpečiť Dokončenie na str. 4. Želajme si, a pracujme usilovne pre to, aby život našich ro(iín, našich detí, našich žien KLEMENT GOTTWALD, v prejave na Nový-rok 1952 a matiek bol v tomto roku radostnejší a veselší! BERNARD KOMORjSfc ODERNiK A ZLEPŠOVATEĽ V ZÁVODE DL SJAZDC V BBEZNE. K BODWNOH KB17HU t~7 PRÍKLAD IVANA OLBRACHTA Pri výročí sedemdesiatich narodenín Ivana Olbrachta nemyslíme len na to, čo jeho literárne dielo a verejné účinkovanie znamenalo pre český život a českú literatúru, myslíme na mnoho iných vecí a jubilujúcemu spisovateľovi vzdávame záväznú vďaku. Myslíme i na to, čo smysel jeho pôsobenia znamenal pre pracujúci a bojujúci ľud mnohých krajín, v ktorých jeho knihy vychádzaly v prekladoch a myslíme najmä na to, čím bol, je a čím bude Ivan Olbracht u nás na Slovensku. Pri hodnotení slovenského literárneho vývinu veľmi dôležitá otázka je všímať si, ako sme reagovali na inonárodné slovesnosti, čo sme z nicii prijímali a čo odmietali. Slovenská literatúra od svojho vzniku složite rástla v úzkor.i Npojení s literatúrou českou. Pochopiteľne, tak tomu bolo i po r^ ^ 1918, pravda, ako vo všetkých vzťahoch nášho spolunažívania v buržoáznej republike, tak i v oblasti literárnej bolo mnoho nezdravého, čo organiekv súviselo s vládnúcim spoločenským poriadkom. Časť našej ' íei ít’íi-’ u’'-;.ra!« sa príliš p-ní-Jajrcu dí'’'? ! ;r!’ý-< a fornuUsH.'iý.r, hám v českej spisbe po prvej svetovej vojne. »' No to bol len jeden prúd vo vývine našej literatúry.! našich vzťahov k literatúre českej, ktorý prúd zákonitosti spoločenského vývinu a víťazstvo robotníckej triedy odplavily to priepadliska dejín. Druhý prúd bol opačný. Tak ako i na Slovensku existovala po prevrate bojujúc^ a organizovaná robotnícka trieda, vedená KSC, tak existovala i literatúra, ktorá vyjadrovala túžby a svetonáhľad tejto triedy. Raz, keď dôkladne a podrobne naši literárni historici osvetlia, ako na línii pokrokových tradícií slovenskej spisby udomácňovala sa u nás literatúra socialistická, ukáže, sa, že existencia tejto literatúry bola omnoho väčšia a bohatšia, ako sa doteraz predpokladá. Desiatky kníh, časopisov a novín, určených slovenskému pracujúcemu ľudu, prinášalo hojne literárnych prác, preniknutých dychom socialistickej bojovnosti a humanizmu, a táto línia našej niekdajšej spoločenskej a kultúrnej minulosti prisvojovala si i dielo Ivana Olbrachta. Mária Majerová, Jiíí Wolker, Július Fučík i všetko, čo v českej literatúre po roku 1918 bolo socialistické, to plodne presakovalo 1 na Slovensko a vykonávalo tu mobilizačnú funkciu. Ivan Olbracht v autorských poznámkach k vydaniu svojho románu »Anna proletárka« (ktorý v predošlom roku v nakladateľstve Pravda vyšiel už v slovenskom prepise), zobrazujúcom zápas českého proletariátu v prvých poprevratových rokoch, v poznámkach, napísaných roku 1946, zamýšľajúc sa nad smyslom tohto svojho románu, právom mohol zvolať: »Akú pravdu sme mali už vtedy!« Ano, dielo Ivana Olbrachta malo pravdu, lebo bojovalo za pravdu a spravodlivosť pre vykorisťovaných, bojovalo proti tým, ktorí, život na zemi zpľundrovali a malo pravdu i preto, lebo pomáhalo organizovať do bojovného šíku zástupy, ktoré boly povolané zničiť starý svet a budovať nový. Olbracht naše čitateľstvo získaval si i tým, že zápas proti vládnúcim poriadkom v prvej Republike viedol i odhaľovaním zločinov, ktoré tento systém vykonával na ľude Zakarpatskej Ukrajiny. Niekdajšia Podkarpatská Rus pre Ivana Olbrachta, čo ako mal prebudený smysel pre jej krajové a sociálne osobitosti, nebola len krajinou exotických ľudských a prírodných vlastností, ale predovšetkým krajinou vystupňovaných triednych rozporov. Do nekonečna rozprestierajúca sa bieda a z nej bohatnúci jednotlivci. A zároveň, v tomto svete strašných a obviňujúcich životných skutočností. Ivan Olbracht realisticky a revolučne romanticky videl sily ľudového odbojnictva, vôľu a uvedomenie, ktoré raz povie dosť a uskutoční veľkú nevyhnutnosť o krajšej budúcnosti ľudstva. Literárne dielo Ivana Olbrachta vznikalo v ťažkých časoch, keď protiklad medzi víziou budúcnosti a prítomnosťou bol príliš krikľavý. No práve tým, že všetky rozpory kapitalistických čias vedelo zobrazovať v ich pravdivosti a podávať bezpečný návod na ich odstránenie, slúžilo tomu, čo starý svet likvidovalo. A tento mobilizačný pátos Olbrachtovej tvorby a realistický spôsob, akým sa autor zmocňoval svojho materiálu, tvoria z jeho diela aj dnes a do ďalekej budúcnosti živú a podnetnú časť našej literárnej a spoločenskej reality. Dielo toto si prisvojujeme, z jeho príkladu sa učíme a v jeho duchu budujeme svoju socialistickú prítomnosť a budúcnosť. Sedemdesiatročný Ivan Olbracht s uspokojením môže zastaviť sa nad prácou, ktorú doteraz vykonal. A všetky zdravé sily našej i svetovej spoločnosti záväzne ďakujú mu za víťazné dielo, lebo ono im pomáha porážať staré a budovať nové. V tomto znamení i my pozdravujeme jubilujúceho spisovateľa a ďakujeme mu.