Kultúrny Život, 1952 (VII/1-50)

1952-01-06 / No. 1

Kultúra na HUKO Robotníci Hutného kombinátu na východnom Slovensku našli okrem srdečného ovzdušia v ubytovacích barakoch či už v Lliizmkj alebo vo Velke) ide u okrem vio^.iosti pred­nostného nákupu dennoc.i potrieb a potravní veľké možnosii kultúrneho rozmachu a sebavzdelunia. Od začiatku stavby fuiiyitjc Zd. vodná :.kola prúce, ktorá uz vyučila alebo zacvičila do odborných prúc hinoho našich robolnikov. Tak v ZŠP uskníočnily sa odborné kurzy pre úkolarov, žeriavnikov na stro­joch -VVcI/>, murárov, palierov, elck­­tromcntéruv, skladových evidentov, tesárov a i- Okrem týchto odborných kurzov sú v ZSP v barakovom tá­bore v Buzinké kurzy ruštiny, ma­ďarčiny, slovenčiny, kurz rátania na ščotoch, kurz pomocných diclovedú­­cich, kurz kladenia (cofají, betonár­sky kurz a železiarsky kurz, ktorý začal 2. decembra a skončil sa kon­com mesiaca. Zaučilo sa na ňom 31 železiarov, ktorí budú dobrou pomo­cou pri st 'vbe Hutného kombinátu. Na stavbe HUKO pracujú robot­níci, dá sa povedať, zo všetkých končín Republiky. Popri po sloven­sky hovoriacich stretneme sa so sú­druhmi, ktorí hovoria po maďarsky a pri nich zase po cigánsky a týmto posledným venovala ZSP veľa po­zornosti. Predovšetkým treba spo­menúť, že z iniciulivy a zásluhou Hukostavu vystavali vo Veľkej Ide pre cigánov osobitnú školu, ktoiá im poskytuje prvotné a základné vedomosti, lebo v okolí Košíc sa do­posiaľ o cigánov nikto nestaral. Tak nám vyrastali negramotní spoluobča­nia. Ai na tomto prípade si ozrejmu­jeme neblahé pozostatky kapitaliz­mu, ktorému nezáležalo na školení .širokých robotníckych vrstiev, lebo z negramotnými a nevedomými ve­deli súk*'omní podnikatelia, »Iep.?ie«t narábať ako s robotníkmi vzdelaný­mi. Keď vkročila stavba Hutného ki.mb'nótu na pustiny juhozápadne od Košíc, priniesla robotníkom nie­len kus väč.šieho a lepšieho chleba, ale priniesla im aj i'zdelanie. V. 1. henin pri fhrmuvani nového suc'a­­lis f.(kého štátu, kládol pri otázke robotúickei triedy na prvé míí-’sto vzdelávanie .sa. Jeho nesmrteľné heslo — Tidif fa. včit sa, učiť sa, — našlo hlboké korene práve na stavbe H«t­­liého kombinátu pri Košiciach. Ne­­trvplo dlho a mladá sväzáčkg Helena ^■iffsikorü začala s ryvitráhim f>­­gúrwv. ktorí podľa jej .•■'lov sú veľmi vďačúí žiaci, radi sa ujčia najmä rátát n písať. Kult ' rncmu rozmachu pomáha -zá­­vpďný klub. kto'rý má Štyri miest­­'Hosti' N'jväčš.a z' nich tlúíi filmo­­r-'m . divadelným predstaveniam. D't; lii stredobodom ZK je. knižnica a čitareii. Ministerstvo a Povereníc­tvo injurmacii a (jsvety prisľúbilo tomuto kultúrnemu stánku veľkory­­■ II pomoc vo forme dostatočného ■zzioistva a výbere knih. Po prisluš­­’7 oprave bude v ZK klub zlcpšo­­• teľov. kde si budú ■najlepší norá­­••i vvinieňat svoje skúsenosti ro­­k ľdť o dôležitých technických zlc\o­­šeninch u i. Klub zariadia prísluš­ným inventárom. V klubovni nájdu pi,bavenie .šachisti a každý týždeň bnäu v klube gramofónové koncerty, náidu tu miesto rôzne záujmové knižky a usporiadajú tu rôzne dis­kusie u priateľské besedy. Našich robotníkov na stavbe HU­KO ll■•ršüvtU lií naši poprední Hii­­u sOvateim, spei-det, herci, kl&rí naš’i vďačných divákvvHvkostavcov srdečné ovzdušie a veľkú ozvenu. Od 20. októbra 1951 .vychádza pre robotjiíkuv Hukostavu závodný čas-i­­pis, ’ HUKO stavba socializmu«, kto­­.rý rediguje redaktor Pravdy, s. La­dislav Mňačko. Závodný _ časo:,:s ' okrem zásadných politických člán‘ kou iivereiňvje zpráry z lednolli­­vých pracovísk o úspechotjh^ pfíjwd­­ne o nedostatkoch, ktoré praniéruje a jirivodi nápravu. Musí sa stať účin­­nffin poŕnocnikom kontroly záväzkov a projHiqáiiľsom socmlistického súťa­­ienia. Musí pvmóhat strane a odbo­­reiin vo zvýšenej miere ako. doteraz v rie.šrní trh orgaviza/jných otázok. Zdťf'dml časopis Hukostavu musí .sa stať úderným kladivom tejto stavby. S času na čas pripravuje kult. prop, oddelenie prípadne Zdu(7d7id Skola.práce jedTtotlipé prednášky k najaktuálnejším zahruničnopohUc­­kým a vnútropolitickým otázkam. Súčasne wsporudúuajú prednášky odborného rázu. V jednotlivých kur­zoch prednášali najlepší technici, in­­žinieri u vedúci jedncW.vých pra. čovných úsekov ako aj laureát štát­ne': ceny s. Tencer a s. Klzvic. S t ťa r i ? KULTÜRNY ŽIVOT KDE SU PREKÁŽKY? s. GEPASIMOV, filmový režisér Keď som čítal svojho času známy článok pána Morri­­sona v Pravde, všimtl sem si jeho tvrdenie, že »znalosť piavdy je potrebná na dosiahnutie vzájomnélio porozume­nia medzi národmi*. Bolo by ťažko niečo namietať proti tomuto tvrdeniu, ktoré sa týka v rovnakej miere všetkých odborov spolo­čenskej činnosti, teda i kultúrnej spolupráce. V poslednom čase sa dostal do popredia problém kultúrnej spolupráce medzi národmi boviclskeho sväzu na jednej sfi'ane a Veľkou Britániou. .Spojenými štátmi, Kanadou, .Austráliou a iným! lirujinami aiigl<7saskéh,: sveta na druhej strane, ktorý sa prejavil veľmi vypuklé. S nášho hľadiska nie je nu tom nič divné Sovietski ľudia <0 vždy pokladali za veľmi dôležitú vec a vynakladali mnoho úsilia, aby styk medzi knltúrnvmi pracovníkmi našich štáto' bol stály, aktívny a plodný Niektoré orgány anglickej a americkej tlače i niektorí politickí či.Titelia sa pokúšajú vysvetlit nedostatočnosť íýclito kultúrnych stykov prísnymi záka/mi, »ul. zenymi .sovietskou vládou osobám zo Sovietskeho sväzu. cestu­júcim do cudziny a osobám z iných krajín, cestujúcim po Sovietskom sväze«, ako to napríklad povedal zaŕiaikon' f.ugusta r. Ibäl na tlačovej konferencii prezident Iruman. Mohol by som citovať aj iné vyhl isenia, v ktorých sa taktiež (vrdi, že Sovietsky sväz i-uzavrel noprenikmiteľ­­nými závorami všetky cesty kultúriu.j spi.l.iprá.e su zá­padnými krajinami«. Čítal som i takilo vyh'asenie­­vSovietsky sväz zakazuje svojim kula’rnym pracovnikom. aby sa stýkali so svojimi kolegami v Anglicku u Spi.jenycii statocli«. Zodpovedá to skutočnosti? M vslim, že by bol j užitočné pohovoriť si o tejto téme otvorene. Na jar roku UI4H pozvali americkí pr.-icovníci mierového hnutia a hnutia pre priateľstvo medzi národmi skupinu sovietskych kultúrnych pracovníkov , na kongres do New \orku. Mali sine víza na mesačný pobyt v Spojenycu •štátoch. Dostali sme pozvanie od rozličných orgHiiizacii. aby sme navštívili aj iné mestá, soznámili sa s amerl. km; kiiilúrou, sišli sa s hudobnikrtii, spisovateľmi, režisérmi, robotníkmi a larmármi. Pravda, nemihli sme vvhovieľ všetkým pozvánkam, lebo už za 10 dni štátny depaitenient neočakávane zrušil naše vi/.a a veľmi ne pohostinský nám na> rhol, aby sme opustili Spojené štáty. Zbytočne sme sa snažili predstaviť si kedy a čim sme sa pievinili. Je pravda, že v ničom sme ncpi.rušili in.-d/i­­národnú etiketu, (o sme stačili vykonať, alebo povedať za týchto 10 dni v New Vorku'' Každý z nas iiovtdal na kongrese prejav. Nase prejavy sa týkaly problémov, kt< re bezprostredne súvisia s bojom o zachovanie mieru na ce­lom svete všetkými prostí iedli ami, ktorými disponujú kultúrni pracovnici, hudobníci, spisovatelia, režiséri a vedci. Naše prejavy sa strelly io živým záujmom poslu­cháčov, medzi ktorými boli preds'avi.clia rp/iitrvých vrstiev americkej spoh-cnosťl. * Hneď po skončení zasadnutia kongresu obrancov mieru nás pozvali, aby sme povedali niekoľko slov na veľkom shromaždení. kroré svolali predstavitelia americkej inte­ligencie do .Madison Square Garden v New Yorku. Dvadsať tisíc Američanov, účastníkov shromaždenia podporovalo všetkých, ktorí si priali mier. Zdalo sa nám, že puzvanie, ktoré adresovali skladateľovi Sostakovičovi, spisovateľom Fadejevovi a Pavlenkovi, akademikovi Oparinovi a mne, navštíviť filmové štúdiá a školy, vystúpiť na koncertoch, s'.známiť americkú verejnosť s našimi dielami, že všetko toto predstavuje živé, prirodzené styky medzi sovietskym a americkým ľudom. Predstavte si náš údiv. keď sme hneď po shromaždení v Madison 'Square Garden dostali zo š.átn ho, clepa.'le­­mentu lakonické nariadenie opustiť územie Spojených štátov v »rozumnej lehote«, »určenej na 21 hodín!« Opustili sme breliy Spojených štátov v tejto »rozumnei hhote«, odnášajúc si so sebou veľmi protichodné po. i .y. Na jednej strane sme nemohli zabudnúť na mn hých Američanov, prívržencov priateľstva národov. Na druhej strane sme boli urazení neoprávneným ruzhodnulliri štát­neho departementu. Ako očakávané bolo toto rozhodnutie, to vidieť z toho, že v meste Newarkii, kde mal mat Šosta­­k(ivič, koncert, nsbelo ani času ho odvolať, lisice divákov naplnilo sálu a v tom čase sme už odchádzali z lelišťa La Gtiurdia. Reflektory ožiarily prázdnu Soslakuvičovu stoličku pred klavírom na pódiu koncertnej siene Proti Sostakovičovmu vyhosteniu prítomní protestovali. V anglasiiskej tlači sa často hovorí v poslední m čase :) nevyhiuitnusti »odstrániť umelé prekážky« a správne ■nlorniovaf národy, aby mohly nadviazať čo najužší vzá­­j'imny styk. Túío požiadavku predkladá i pán Morrison. Komu ju však určuje? Spomínam si znova na vlastné skúsenosti. Britské úrady mne, ako aj mnohým iným od­­mietly vízum na II. svetový kongres obrancov mieru, ktorý mal byť v Shefficide. Konečne mi zamietli t vízum na celoanglickú konferenciu obrancov mieru, ktorá bola ú. jiina 19Ö1. Anglické a americké časopisy uverejňujú často jedovaté poznámky o »sovietskej cenzúre«, sovietskych zákazoch atd. V časopise New York limes z 1. augusta 19.51 som čítal napríklad úvahu o lom, že najťažšou prekážkou o v\­­meiiti iniormácií a ideí je vraj so ielska cenzúra. V iejhi súvislosti spomeniem Kii jedmi udalosť, ktorá sa sial.t pri našej návšteve v Amerike. Po pristaní na Ictišti som pri vystupovaní z lietadla chytil pod pazuchu skladateľa Sosíakoviča a pustil som ho na môstik pred seba. Túto chvíľku zachytili fotoreportéri newyorských novu. Na drihý deň sme vo väčšine novín videli tieto snímky, s týmto titifikom: »Skladateľ Sostakovič sostupuje na americkú pôdu. Za ruku ho pevne drží neznámy sovietsky strážca,'ktorý mu bol osobitne pridelený.« To má byť objektívna inľormncia? Veď vo svojom skrom­nom postavení nie som predsa len »neznámou osobou« a tým menej »strážcom«. Takéto a podobné výmysly sú určené na Io. aby rozosievaly nedôveru a ničím neodô­vodnené obavy, aby zvyšovaly napätie medzi národmi. Aby sme mohli o niečom urobiť uzáver, musíme vedieť, musiine byť informovaní, musíme sa stretávať aspoň s kolegami vo svojom povolaní. Pre nás filmových pra­covníkov je to osobitne dôležité. Zi.,ľ, nepedarilo sa mi stretnúť sa s britskými a americkými režisérmi a po!;c’­­voriť si s nimi o problémoch umeleckej tvorby. Ned,j,“;to -akokoľvek podivné, nestret«'! som sa z.a reky ani So Cl’.aplinom, ani s inými americkými rcžis-érnii a hercami, hoci som bol v Amerike. Nepodarilo sa mi po­hovoriť si S Alexandr. m Kordom, ktorého fil.ny sú známe v Sovietskem sväze, hoci ma niekoľko ráz pozýval to Londýna. Sme pre živý styk národov. A to nie sú iba slová. So­vietsky sväz navštevujú delegácie rozličných krajín, medzi nimi i Spojených štátov a Veľkej Británie. Len v prvej polovici 1B5I navštívilo Sovietsky sväz 100 delegácií z 2b krajín. Tieto fakty svedčia o tom, že prekážky pre pria­teľský styk medzi národmi so sovietskej strany nejestvu­jú. Pre vzájomné blaho národov je nevyhnutné odstrániť tieto prekážky všade, kde skutočne ešte sú. ZA ROZVOJ TECHNICKEJ LITERATÚRY Za veľkého vzostupu národného hospo. dárstva našej krajiny a stáleho technické^ ho pokroku má nilnioriadny vyznám, aby sa propai^ovaly a zavádzaly do v.vroby vymoženosti vedy a pokrokové skúseno­sti novátorov priemyslu, dopravy a poľ­nohospodárstva Dôležitú úlohu v propa­gande vymoženosti vedy a pokrokových skúsenosti má masova technická Hteralú ra. ktorú vydávajú mnohé nakladateľ­stvá našej Krajiny. Veľa z týchto kníh, propagujúcich po­krokové pracovné metódy, napísali sa mi novátori výroby, lobotníci a koľchoz­­nici. V tomto takte sa skvele potvrd/ujti sióvá J. V Stalina, že nové ccsiy vede a technike razia ŕasto ľudia, kturí v týchto odboroch ale sú všeobecne známi, ale ľudia vo vedeckom svete celkom ne­známi, jednoduchí. praktici. novátori prace. Takéto knihy, napísané na zá­klade hlboké.! znalosti života a boi.atýrh tvorivých skúsenosti, budia srdeŕný zm ujem v širokých masáeh éilateľov Vydávanie masovej technickej lileraiii­­ry o úspechoch vedy a poUrokovýfh ski: senosti je veé veľmi dôležitá. však konštatovat. že tu sú ešte Musíme vá'/ne nedostatky V knihách a brošúrach. ve­novaných použitiu vymoženosti vedv a techniky vo výrobe, neodrážajú sa do statočne dôležité technické problémy vývinu nášho národného hospodárstva, zvyšovanie vyrobnosti práce, lepšie vy. užitie teťhtííky, mechanizácia namáha­vých prác. racionalizácia výroby. O pracovnom postupe stachanovcov sa často hovorí bez spojitosti s vývinom techniky a organizácie výroby, málo sa ukazuje, akv vplyv niaju pokrokové sta­­ebanovské skúsenosti na zdokunaľuvani technológie a organizácie práce. Je známe, že najdôležitejší charakte­risticky znak socialistického súťaženia je v tom, že účastníci súlaženia sa ne­uspokojujú len kvantitatívnymi výsicd. Kami svojei práce, ale sa usilujú zlep­šoval. tnd“HV Kvalitatívne. Piáve o tom svédéi ru'/sl.inle hnutie za vysokú výrob­­nost práce a lepšie využitie techniky, za výrobnú kvalitu a sústavné sni/ovanie výrobných naktadov, za najväčšie možne šetrenie materiálom, palivom a elek­trickou energiou. Mnohé ostredné a miestne nakladateľ, stva v.vdávaiú však knihy a brošúrv o pukrokovvch skúsenostiach bez zretela na doitžilé prvoradé úlohy, pred ktorý­mi sl<»ji alebo ono odvetvie národného hospori.Trsiva. Nízka vedecká a technická úroveĎ nie­ktorých kníh a bio.šúr je priamym ná-sledkom toho, že nakladateľstvá nepri, berajú v dostatočnej miere vcdecke a inžiniersko-technické sily pri redigovaní a že sa nestarajú o odborné posúdenie rukopisov. Cstredné a miestne nakladateľstvá sto­ja pred dôležitou úlohou povzniesť vydá­vanie masovej technickej literatúry na vyšší stupeú, ktorý by zodpovedal po. žiadavkám socialistického súiaženia Jeho terajšei vývinovej etape. Pre prácu v na knihách a brošúracb o pokrokových skúsenostiach treba získavať najpopred­nejších vedcov, inžinierov, kvalifikova­­nýcn odborníkov a literátov. Skúsenosti z tvorivej spolupráce vedeckých a vý­robných pracovníkov treba široko zavá­dzať do vydávania masovej technickej li­teratúry Nakladateľstvá, kníhkupecké organizácie, ako aj periodická tlač, sú povolané popularizovať a snažiť sa čo najviac roz.široval literatúru, zovšeobec­­íiujúcu úspechy vedy a skúsenosti po­predných pracovníkov vo výrobe. Stúdium vedecké zovšeobecňovanie a propaganda pokrokových skúsenoi>ti vy­žaduje, aby miestne strannicke organl. zácie kokrétne ríadily činnosť naklada. teľstiev. Strannicke výbory musia dbať o zvyšovanie Ideovo-politickeJ a vedecko­­techníckej úrovne miestnych publikácii. Sovietske nakladateľstvá sú knihami, brošúramf a plakátmi povolané vnášať medzi masy úspechy sovietskej vedy a techniky a úspechy pokrokových skúse­nosti novátorov socialistickej výroby, ak­tívne napomáhať veľkej veci komunistlc. kého budovania. (Z rvdiíkŕného úvodníka mosko'v&kej Pravdy »Vytnoženosti vedy a po­krokové skúsenosti medli masy,«) Nevšednej obľube a pozornosti te­šia sa divadelné, tanečné a hudobné výstupy jednotlivých umelcch ých kolektívov, z ktorých nujmä SCUK, kultúrna brigáda ozbrojených slo­­ziek >'Kodo5Í a niaďširjzý kjlcktlv Dedinského divadla ziskaly si srd­cia všetkých IľnkosUivcov. Je len na na^uh, uwelcoch, aby netfihiida!! na stavbu WJKO n aby su ich návštevy stály povinnosťou, lebo kunteí; kon­cov ai oni svojimi kultinnymi brigá­dami prispejú výsini'be Hutného kombinátu. Stano MarČek. Vysís?ihti sme SÜTA2 NA PREKLAD PLSKINUV- ilU »ONEG1NA«. Popredné maďarské vydavateľstvo Uj Magyar Kiadó dice vyduť Puškinov epos »Eugen Onegin« v maďarčine. Vydavateľsivo dice vy­dať čo naj'kvali.n.'jší príklad a prelo p;-žiadalo poprecnýcli muč ai - l.ych prv­­kladateťov z ruštiny — Laji.-a Apii­­lyho, Gedeona M.szôlya, Isivána V'a­­sa a Dezső Vozáryho — aby na ukáž­ku preložili časť »Eugena üi.eginu«. I'reklad »Eugena Onigina« vzbudil vsak pozornosť aj u iných madaisky.h basnikov-prc! I.idateľov, kiori tiež po­slali svoje ukážkové preklady z Puš­kinovho diila. Osobitná komisia, vy­menovaná Sväzom niadarskýeh spiso­vateľov posúd ia potom dosié ukážky prekladov a rozhodla, že preklad »Eugena Onegina« sa má zadať La­­josovi Apiilyniu. V osobiliiej biosáike však vydajú ;> ukážkové preklady ostatných, a to pre pidagogiike cicic. PODZEMNE DIVADLO V KÓREI, Kórejskí baníci vybudovali v lilavnom meste Fenžane podzemné divadlo. Di­vadlo je 50 metrov pod /. nuu Prvou premiérou, uvedenou na scéne l ihto divadla, bula bauiika hru ^ b uiickeiio života »Ľudia z baní«. CHINESE LITERATURE. V Cine začali vvdavaf nový énisky liier irny mesačník v angličtine »(.Innese lite­rature«. V prvom čísle, ktoré má údy­­tiodný rozsah 200 strán, je iiverejmný cdý román, novely, verše, reporláž z Kórey, rozh'jvor s a.iiťľiekymi za­jatcami z Kórey ako aj poíl'ohné re­­fjiáty o posledných liier iinych a iľme­­lu'kýdi diskusiách v Cíne. ARNOLD ZWEIG ZA MIFR. Po­predný nemecký pokrokový aiilor Ar­nold Zweig (jehe posledné románové dielo »Topor z Wand-bckii« p'áve vy­šlo v slovenskom preklade), nanis il do vianočného čísla fiar.n.'ske''o ly/i'en­­nika »Action« veľký čláľ.ol, »ľtidoh mieru«, v ktorom su prih.ivár i k uiii.l­­lom a iní'L-ktuálom sveta ; by násto­jili na zákaze at'movydi z’rar.i a na vyii;:iíí atómovej enc.? le v prospech zvýšenia životnej úrovne ľudstva <t mierového budovania. LRANCUZSKA LiTLPAlURA V SSSR. Ako oznamuje l’itum.inité, v Sovietskom svä.:e vy ly doteraz die­la 412 popredných frpneiízsky.h spiso­vateľov. Idi di la vyšly v 49 rozlič-■ ných jazykoch sovie.skydi národov o celkovom náklade temer 58 ndiionov výtlačkov. Najväčšej popularite v SSSR SP tešia najmä diela týchto fran úz-| skych autorov: Moliíra, Voltaira, Flau- Eerta, Anatoia- Francea, A. Datideťa, B.'ratig.ira, George Sandovej, J. Ver­ného, Dumasa, E. Zolu, Maupassanta, Stc-ndhala, Viefora Huga, H. Barbussa a Romaina Rcllanda. PATRONAT NAD ZAČÍNAJÚCIMI AUTORMI. Starší a skúsenejší recli­­stickí spisovatelia preberajú v poslcd­­n<'m čase výchovný patronát nad mla­dými a začínajúcimi maďarskými au­tormi. V poslednom čase aj dvaia u nás známi maďarskí autori. Ve%s Pe­ter a Tamási Aron, prevzali palnmát nad dvoma začínajúcimi aulormi a svojimi radami i výchovou napomaha­­jú ich vzrast. HRA O HENRI MARľlNOVI. Mla­dý francúzsky námorník Hcnii Martin, ktorý odmietol nastúpiť na loiľ a po­bi ať sa do Izv. špinavej vojny vo Viet­name (odsúdili ho za to na 5 r-.ikov väzenia, ktoré si teraz odpykiva), do­sial sa už aj do fraiuiizskej dramulic­­kej literatúry Parížska dinidiluá spo­ločnosť Pavés de Paris hrá s veľkým úspechom hru »Dráma v Toulone«, ktorá spracúva dramafUký príbeh Henri Martina. Hnutie za iisl.ihodcnie neohroženého bojovníka za mier v ce­lom Fraiicú/sku trvá. PETÖFIHO BÁSNE V CINSTiNE. V Sanhaji vyšla v čínskom preklade sbierka vybraných 40 básni maďai aké­ho revolučného ba'.nika Aln.indra Pe­­tôfiho. V s!)icrke sú najznámejšie Pc­­töfiho sociálne a revolučné básne.

Next