Kultúrny Život, 1952 (VII/1-50)
1952-01-06 / No. 1
Kultúra na HUKO Robotníci Hutného kombinátu na východnom Slovensku našli okrem srdečného ovzdušia v ubytovacích barakoch či už v Lliizmkj alebo vo Velke) ide u okrem vio^.iosti prednostného nákupu dennoc.i potrieb a potravní veľké možnosii kultúrneho rozmachu a sebavzdelunia. Od začiatku stavby fuiiyitjc Zd. vodná :.kola prúce, ktorá uz vyučila alebo zacvičila do odborných prúc hinoho našich robolnikov. Tak v ZŠP uskníočnily sa odborné kurzy pre úkolarov, žeriavnikov na strojoch -VVcI/>, murárov, palierov, elcktromcntéruv, skladových evidentov, tesárov a i- Okrem týchto odborných kurzov sú v ZSP v barakovom tábore v Buzinké kurzy ruštiny, maďarčiny, slovenčiny, kurz rátania na ščotoch, kurz pomocných diclovedúcich, kurz kladenia (cofají, betonársky kurz a železiarsky kurz, ktorý začal 2. decembra a skončil sa koncom mesiaca. Zaučilo sa na ňom 31 železiarov, ktorí budú dobrou pomocou pri st 'vbe Hutného kombinátu. Na stavbe HUKO pracujú robotníci, dá sa povedať, zo všetkých končín Republiky. Popri po slovensky hovoriacich stretneme sa so súdruhmi, ktorí hovoria po maďarsky a pri nich zase po cigánsky a týmto posledným venovala ZSP veľa pozornosti. Predovšetkým treba spomenúť, že z iniciulivy a zásluhou Hukostavu vystavali vo Veľkej Ide pre cigánov osobitnú školu, ktoiá im poskytuje prvotné a základné vedomosti, lebo v okolí Košíc sa doposiaľ o cigánov nikto nestaral. Tak nám vyrastali negramotní spoluobčania. Ai na tomto prípade si ozrejmujeme neblahé pozostatky kapitalizmu, ktorému nezáležalo na školení .širokých robotníckych vrstiev, lebo z negramotnými a nevedomými vedeli súk*'omní podnikatelia, »Iep.?ie«t narábať ako s robotníkmi vzdelanými. Keď vkročila stavba Hutného ki.mb'nótu na pustiny juhozápadne od Košíc, priniesla robotníkom nielen kus väč.šieho a lepšieho chleba, ale priniesla im aj i'zdelanie. V. 1. henin pri fhrmuvani nového suc'alis f.(kého štátu, kládol pri otázke robotúickei triedy na prvé míí-’sto vzdelávanie .sa. Jeho nesmrteľné heslo — Tidif fa. včit sa, učiť sa, — našlo hlboké korene práve na stavbe H«tliého kombinátu pri Košiciach. Netrvplo dlho a mladá sväzáčkg Helena ^■iffsikorü začala s ryvitráhim f>gúrwv. ktorí podľa jej .•■'lov sú veľmi vďačúí žiaci, radi sa ujčia najmä rátát n písať. Kult ' rncmu rozmachu pomáha -závpďný klub. kto'rý má Štyri miest'Hosti' N'jväčš.a z' nich tlúíi filmor-'m . divadelným predstaveniam. D't; lii stredobodom ZK je. knižnica a čitareii. Ministerstvo a Povereníctvo injurmacii a (jsvety prisľúbilo tomuto kultúrnemu stánku veľkory■ II pomoc vo forme dostatočného ■zzioistva a výbere knih. Po prisluš’7 oprave bude v ZK klub zlcpšo• teľov. kde si budú ■najlepší norá••i vvinieňat svoje skúsenosti rok ľdť o dôležitých technických zlc\ošeninch u i. Klub zariadia príslušným inventárom. V klubovni nájdu pi,bavenie .šachisti a každý týždeň bnäu v klube gramofónové koncerty, náidu tu miesto rôzne záujmové knižky a usporiadajú tu rôzne diskusie u priateľské besedy. Našich robotníkov na stavbe HUKO ll■•ršüvtU lií naši poprední Hiiu sOvateim, spei-det, herci, kl&rí naš’i vďačných divákvvHvkostavcov srdečné ovzdušie a veľkú ozvenu. Od 20. októbra 1951 .vychádza pre robotjiíkuv Hukostavu závodný čas-ipis, ’ HUKO stavba socializmu«, kto.rý rediguje redaktor Pravdy, s. Ladislav Mňačko. Závodný _ časo:,:s ' okrem zásadných politických člán‘ kou iivereiňvje zpráry z lednollivých pracovísk o úspechotjh^ pfíjwdne o nedostatkoch, ktoré praniéruje a jirivodi nápravu. Musí sa stať účinnffin poŕnocnikom kontroly záväzkov a projHiqáiiľsom socmlistického súťaienia. Musí pvmóhat strane a odboreiin vo zvýšenej miere ako. doteraz v rie.šrní trh orgaviza/jných otázok. Zdťf'dml časopis Hukostavu musí .sa stať úderným kladivom tejto stavby. S času na čas pripravuje kult. prop, oddelenie prípadne Zdu(7d7id Skola.práce jedTtotlipé prednášky k najaktuálnejším zahruničnopohUckým a vnútropolitickým otázkam. Súčasne wsporudúuajú prednášky odborného rázu. V jednotlivých kurzoch prednášali najlepší technici, inžinieri u vedúci jedncW.vých pra. čovných úsekov ako aj laureát štátne': ceny s. Tencer a s. Klzvic. S t ťa r i ? KULTÜRNY ŽIVOT KDE SU PREKÁŽKY? s. GEPASIMOV, filmový režisér Keď som čítal svojho času známy článok pána Morrisona v Pravde, všimtl sem si jeho tvrdenie, že »znalosť piavdy je potrebná na dosiahnutie vzájomnélio porozumenia medzi národmi*. Bolo by ťažko niečo namietať proti tomuto tvrdeniu, ktoré sa týka v rovnakej miere všetkých odborov spoločenskej činnosti, teda i kultúrnej spolupráce. V poslednom čase sa dostal do popredia problém kultúrnej spolupráce medzi národmi boviclskeho sväzu na jednej sfi'ane a Veľkou Britániou. .Spojenými štátmi, Kanadou, .Austráliou a iným! lirujinami aiigl<7saskéh,: sveta na druhej strane, ktorý sa prejavil veľmi vypuklé. S nášho hľadiska nie je nu tom nič divné Sovietski ľudia <0 vždy pokladali za veľmi dôležitú vec a vynakladali mnoho úsilia, aby styk medzi knltúrnvmi pracovníkmi našich štáto' bol stály, aktívny a plodný Niektoré orgány anglickej a americkej tlače i niektorí politickí či.Titelia sa pokúšajú vysvetlit nedostatočnosť íýclito kultúrnych stykov prísnymi záka/mi, »ul. zenymi .sovietskou vládou osobám zo Sovietskeho sväzu. cestujúcim do cudziny a osobám z iných krajín, cestujúcim po Sovietskom sväze«, ako to napríklad povedal zaŕiaikon' f.ugusta r. Ibäl na tlačovej konferencii prezident Iruman. Mohol by som citovať aj iné vyhl isenia, v ktorých sa taktiež (vrdi, že Sovietsky sväz i-uzavrel noprenikmiteľnými závorami všetky cesty kultúriu.j spi.l.iprá.e su západnými krajinami«. Čítal som i takilo vyh'asenievSovietsky sväz zakazuje svojim kula’rnym pracovnikom. aby sa stýkali so svojimi kolegami v Anglicku u Spi.jenycii statocli«. Zodpovedá to skutočnosti? M vslim, že by bol j užitočné pohovoriť si o tejto téme otvorene. Na jar roku UI4H pozvali americkí pr.-icovníci mierového hnutia a hnutia pre priateľstvo medzi národmi skupinu sovietskych kultúrnych pracovníkov , na kongres do New \orku. Mali sine víza na mesačný pobyt v Spojenycu •štátoch. Dostali sme pozvanie od rozličných orgHiiizacii. aby sme navštívili aj iné mestá, soznámili sa s amerl. km; kiiilúrou, sišli sa s hudobnikrtii, spisovateľmi, režisérmi, robotníkmi a larmármi. Pravda, nemihli sme vvhovieľ všetkým pozvánkam, lebo už za 10 dni štátny depaitenient neočakávane zrušil naše vi/.a a veľmi ne pohostinský nám na> rhol, aby sme opustili Spojené štáty. Zbytočne sme sa snažili predstaviť si kedy a čim sme sa pievinili. Je pravda, že v ničom sme ncpi.rušili in.-d/inárodnú etiketu, (o sme stačili vykonať, alebo povedať za týchto 10 dni v New Vorku'' Každý z nas iiovtdal na kongrese prejav. Nase prejavy sa týkaly problémov, kt< re bezprostredne súvisia s bojom o zachovanie mieru na celom svete všetkými prostí iedli ami, ktorými disponujú kultúrni pracovnici, hudobníci, spisovatelia, režiséri a vedci. Naše prejavy sa strelly io živým záujmom poslucháčov, medzi ktorými boli preds'avi.clia rp/iitrvých vrstiev americkej spoh-cnosťl. * Hneď po skončení zasadnutia kongresu obrancov mieru nás pozvali, aby sme povedali niekoľko slov na veľkom shromaždení. kroré svolali predstavitelia americkej inteligencie do .Madison Square Garden v New Yorku. Dvadsať tisíc Američanov, účastníkov shromaždenia podporovalo všetkých, ktorí si priali mier. Zdalo sa nám, že puzvanie, ktoré adresovali skladateľovi Sostakovičovi, spisovateľom Fadejevovi a Pavlenkovi, akademikovi Oparinovi a mne, navštíviť filmové štúdiá a školy, vystúpiť na koncertoch, s'.známiť americkú verejnosť s našimi dielami, že všetko toto predstavuje živé, prirodzené styky medzi sovietskym a americkým ľudom. Predstavte si náš údiv. keď sme hneď po shromaždení v Madison 'Square Garden dostali zo š.átn ho, clepa.'lementu lakonické nariadenie opustiť územie Spojených štátov v »rozumnej lehote«, »určenej na 21 hodín!« Opustili sme breliy Spojených štátov v tejto »rozumnei hhote«, odnášajúc si so sebou veľmi protichodné po. i .y. Na jednej strane sme nemohli zabudnúť na mn hých Američanov, prívržencov priateľstva národov. Na druhej strane sme boli urazení neoprávneným ruzhodnulliri štátneho departementu. Ako očakávané bolo toto rozhodnutie, to vidieť z toho, že v meste Newarkii, kde mal mat Šostak(ivič, koncert, nsbelo ani času ho odvolať, lisice divákov naplnilo sálu a v tom čase sme už odchádzali z lelišťa La Gtiurdia. Reflektory ožiarily prázdnu Soslakuvičovu stoličku pred klavírom na pódiu koncertnej siene Proti Sostakovičovmu vyhosteniu prítomní protestovali. V anglasiiskej tlači sa často hovorí v poslední m čase :) nevyhiuitnusti »odstrániť umelé prekážky« a správne ■nlorniovaf národy, aby mohly nadviazať čo najužší vzáj'imny styk. Túío požiadavku predkladá i pán Morrison. Komu ju však určuje? Spomínam si znova na vlastné skúsenosti. Britské úrady mne, ako aj mnohým iným odmietly vízum na II. svetový kongres obrancov mieru, ktorý mal byť v Shefficide. Konečne mi zamietli t vízum na celoanglickú konferenciu obrancov mieru, ktorá bola ú. jiina 19Ö1. Anglické a americké časopisy uverejňujú často jedovaté poznámky o »sovietskej cenzúre«, sovietskych zákazoch atd. V časopise New York limes z 1. augusta 19.51 som čítal napríklad úvahu o lom, že najťažšou prekážkou o v\meiiti iniormácií a ideí je vraj so ielska cenzúra. V iejhi súvislosti spomeniem Kii jedmi udalosť, ktorá sa sial.t pri našej návšteve v Amerike. Po pristaní na Ictišti som pri vystupovaní z lietadla chytil pod pazuchu skladateľa Sosíakoviča a pustil som ho na môstik pred seba. Túto chvíľku zachytili fotoreportéri newyorských novu. Na drihý deň sme vo väčšine novín videli tieto snímky, s týmto titifikom: »Skladateľ Sostakovič sostupuje na americkú pôdu. Za ruku ho pevne drží neznámy sovietsky strážca,'ktorý mu bol osobitne pridelený.« To má byť objektívna inľormncia? Veď vo svojom skromnom postavení nie som predsa len »neznámou osobou« a tým menej »strážcom«. Takéto a podobné výmysly sú určené na Io. aby rozosievaly nedôveru a ničím neodôvodnené obavy, aby zvyšovaly napätie medzi národmi. Aby sme mohli o niečom urobiť uzáver, musíme vedieť, musiine byť informovaní, musíme sa stretávať aspoň s kolegami vo svojom povolaní. Pre nás filmových pracovníkov je to osobitne dôležité. Zi.,ľ, nepedarilo sa mi stretnúť sa s britskými a americkými režisérmi a po!;c’voriť si s nimi o problémoch umeleckej tvorby. Ned,j,“;to -akokoľvek podivné, nestret«'! som sa z.a reky ani So Cl’.aplinom, ani s inými americkými rcžis-érnii a hercami, hoci som bol v Amerike. Nepodarilo sa mi pohovoriť si S Alexandr. m Kordom, ktorého fil.ny sú známe v Sovietskem sväze, hoci ma niekoľko ráz pozýval to Londýna. Sme pre živý styk národov. A to nie sú iba slová. Sovietsky sväz navštevujú delegácie rozličných krajín, medzi nimi i Spojených štátov a Veľkej Británie. Len v prvej polovici 1B5I navštívilo Sovietsky sväz 100 delegácií z 2b krajín. Tieto fakty svedčia o tom, že prekážky pre priateľský styk medzi národmi so sovietskej strany nejestvujú. Pre vzájomné blaho národov je nevyhnutné odstrániť tieto prekážky všade, kde skutočne ešte sú. ZA ROZVOJ TECHNICKEJ LITERATÚRY Za veľkého vzostupu národného hospo. dárstva našej krajiny a stáleho technické^ ho pokroku má nilnioriadny vyznám, aby sa propai^ovaly a zavádzaly do v.vroby vymoženosti vedy a pokrokové skúsenosti novátorov priemyslu, dopravy a poľnohospodárstva Dôležitú úlohu v propagande vymoženosti vedy a pokrokových skúsenosti má masova technická Hteralú ra. ktorú vydávajú mnohé nakladateľstvá našej Krajiny. Veľa z týchto kníh, propagujúcich pokrokové pracovné metódy, napísali sa mi novátori výroby, lobotníci a koľchoznici. V tomto takte sa skvele potvrd/ujti sióvá J. V Stalina, že nové ccsiy vede a technike razia ŕasto ľudia, kturí v týchto odboroch ale sú všeobecne známi, ale ľudia vo vedeckom svete celkom neznámi, jednoduchí. praktici. novátori prace. Takéto knihy, napísané na základe hlboké.! znalosti života a boi.atýrh tvorivých skúsenosti, budia srdeŕný zm ujem v širokých masáeh éilateľov Vydávanie masovej technickej lileraiiiry o úspechoch vedy a poUrokovýfh ski: senosti je veé veľmi dôležitá. však konštatovat. že tu sú ešte Musíme vá'/ne nedostatky V knihách a brošúrach. venovaných použitiu vymoženosti vedv a techniky vo výrobe, neodrážajú sa do statočne dôležité technické problémy vývinu nášho národného hospodárstva, zvyšovanie vyrobnosti práce, lepšie vy. užitie teťhtííky, mechanizácia namáhavých prác. racionalizácia výroby. O pracovnom postupe stachanovcov sa často hovorí bez spojitosti s vývinom techniky a organizácie výroby, málo sa ukazuje, akv vplyv niaju pokrokové staebanovské skúsenosti na zdokunaľuvani technológie a organizácie práce. Je známe, že najdôležitejší charakteristicky znak socialistického súťaženia je v tom, že účastníci súlaženia sa neuspokojujú len kvantitatívnymi výsicd. Kami svojei práce, ale sa usilujú zlepšoval. tnd“HV Kvalitatívne. Piáve o tom svédéi ru'/sl.inle hnutie za vysokú výrobnost práce a lepšie využitie techniky, za výrobnú kvalitu a sústavné sni/ovanie výrobných naktadov, za najväčšie možne šetrenie materiálom, palivom a elektrickou energiou. Mnohé ostredné a miestne nakladateľ, stva v.vdávaiú však knihy a brošúrv o pukrokovvch skúsenostiach bez zretela na doitžilé prvoradé úlohy, pred ktorými sl<»ji alebo ono odvetvie národného hospori.Trsiva. Nízka vedecká a technická úroveĎ niektorých kníh a bio.šúr je priamym ná-sledkom toho, že nakladateľstvá nepri, berajú v dostatočnej miere vcdecke a inžiniersko-technické sily pri redigovaní a že sa nestarajú o odborné posúdenie rukopisov. Cstredné a miestne nakladateľstvá stoja pred dôležitou úlohou povzniesť vydávanie masovej technickej literatúry na vyšší stupeú, ktorý by zodpovedal po. žiadavkám socialistického súiaženia Jeho terajšei vývinovej etape. Pre prácu v na knihách a brošúracb o pokrokových skúsenostiach treba získavať najpoprednejších vedcov, inžinierov, kvalifikovanýcn odborníkov a literátov. Skúsenosti z tvorivej spolupráce vedeckých a výrobných pracovníkov treba široko zavádzať do vydávania masovej technickej literatúry Nakladateľstvá, kníhkupecké organizácie, ako aj periodická tlač, sú povolané popularizovať a snažiť sa čo najviac roz.široval literatúru, zovšeobecíiujúcu úspechy vedy a skúsenosti popredných pracovníkov vo výrobe. Stúdium vedecké zovšeobecňovanie a propaganda pokrokových skúsenoi>ti vyžaduje, aby miestne strannicke organl. zácie kokrétne ríadily činnosť naklada. teľstiev. Strannicke výbory musia dbať o zvyšovanie Ideovo-politickeJ a vedeckotechníckej úrovne miestnych publikácii. Sovietske nakladateľstvá sú knihami, brošúramf a plakátmi povolané vnášať medzi masy úspechy sovietskej vedy a techniky a úspechy pokrokových skúsenosti novátorov socialistickej výroby, aktívne napomáhať veľkej veci komunistlc. kého budovania. (Z rvdiíkŕného úvodníka mosko'v&kej Pravdy »Vytnoženosti vedy a pokrokové skúsenosti medli masy,«) Nevšednej obľube a pozornosti tešia sa divadelné, tanečné a hudobné výstupy jednotlivých umelcch ých kolektívov, z ktorých nujmä SCUK, kultúrna brigáda ozbrojených sloziek >'Kodo5Í a niaďširjzý kjlcktlv Dedinského divadla ziskaly si srdcia všetkých IľnkosUivcov. Je len na na^uh, uwelcoch, aby netfihiida!! na stavbu WJKO n aby su ich návštevy stály povinnosťou, lebo kunteí; koncov ai oni svojimi kultinnymi brigádami prispejú výsini'be Hutného kombinátu. Stano MarČek. Vysís?ihti sme SÜTA2 NA PREKLAD PLSKINUV- ilU »ONEG1NA«. Popredné maďarské vydavateľstvo Uj Magyar Kiadó dice vyduť Puškinov epos »Eugen Onegin« v maďarčine. Vydavateľsivo dice vydať čo naj'kvali.n.'jší príklad a prelo p;-žiadalo poprecnýcli muč ai - l.ych prvkladateťov z ruštiny — Laji.-a Apiilyho, Gedeona M.szôlya, Isivána V'asa a Dezső Vozáryho — aby na ukážku preložili časť »Eugena üi.eginu«. I'reklad »Eugena Onigina« vzbudil vsak pozornosť aj u iných madaisky.h basnikov-prc! I.idateľov, kiori tiež poslali svoje ukážkové preklady z Puškinovho diila. Osobitná komisia, vymenovaná Sväzom niadarskýeh spisovateľov posúd ia potom dosié ukážky prekladov a rozhodla, že preklad »Eugena Onegina« sa má zadať Lajosovi Apiilyniu. V osobiliiej biosáike však vydajú ;> ukážkové preklady ostatných, a to pre pidagogiike cicic. PODZEMNE DIVADLO V KÓREI, Kórejskí baníci vybudovali v lilavnom meste Fenžane podzemné divadlo. Divadlo je 50 metrov pod /. nuu Prvou premiérou, uvedenou na scéne l ihto divadla, bula bauiika hru ^ b uiickeiio života »Ľudia z baní«. CHINESE LITERATURE. V Cine začali vvdavaf nový énisky liier irny mesačník v angličtine »(.Innese literature«. V prvom čísle, ktoré má údytiodný rozsah 200 strán, je iiverejmný cdý román, novely, verše, reporláž z Kórey, rozh'jvor s a.iiťľiekymi zajatcami z Kórey ako aj poíl'ohné refjiáty o posledných liier iinych a iľmelu'kýdi diskusiách v Cíne. ARNOLD ZWEIG ZA MIFR. Popredný nemecký pokrokový aiilor Arnold Zweig (jehe posledné románové dielo »Topor z Wand-bckii« p'áve vyšlo v slovenskom preklade), nanis il do vianočného čísla fiar.n.'ske''o ly/i'ennika »Action« veľký čláľ.ol, »ľtidoh mieru«, v ktorom su prih.ivár i k uiii.llom a iní'L-ktuálom sveta ; by nástojili na zákaze at'movydi z’rar.i a na vyii;:iíí atómovej enc.? le v prospech zvýšenia životnej úrovne ľudstva <t mierového budovania. LRANCUZSKA LiTLPAlURA V SSSR. Ako oznamuje l’itum.inité, v Sovietskom svä.:e vy ly doteraz diela 412 popredných frpneiízsky.h spisovateľov. Idi di la vyšly v 49 rozlič-■ ných jazykoch sovie.skydi národov o celkovom náklade temer 58 ndiionov výtlačkov. Najväčšej popularite v SSSR SP tešia najmä diela týchto fran úz-| skych autorov: Moliíra, Voltaira, Flau- Eerta, Anatoia- Francea, A. Datideťa, B.'ratig.ira, George Sandovej, J. Verného, Dumasa, E. Zolu, Maupassanta, Stc-ndhala, Viefora Huga, H. Barbussa a Romaina Rcllanda. PATRONAT NAD ZAČÍNAJÚCIMI AUTORMI. Starší a skúsenejší reclistickí spisovatelia preberajú v poslcdn<'m čase výchovný patronát nad mladými a začínajúcimi maďarskými autormi. V poslednom čase aj dvaia u nás známi maďarskí autori. Ve%s Peter a Tamási Aron, prevzali palnmát nad dvoma začínajúcimi aulormi a svojimi radami i výchovou napomahajú ich vzrast. HRA O HENRI MARľlNOVI. Mladý francúzsky námorník Hcnii Martin, ktorý odmietol nastúpiť na loiľ a pobi ať sa do Izv. špinavej vojny vo Vietname (odsúdili ho za to na 5 r-.ikov väzenia, ktoré si teraz odpykiva), dosial sa už aj do fraiuiizskej dramulickej literatúry Parížska dinidiluá spoločnosť Pavés de Paris hrá s veľkým úspechom hru »Dráma v Toulone«, ktorá spracúva dramafUký príbeh Henri Martina. Hnutie za iisl.ihodcnie neohroženého bojovníka za mier v celom Fraiicú/sku trvá. PETÖFIHO BÁSNE V CINSTiNE. V Sanhaji vyšla v čínskom preklade sbierka vybraných 40 básni maďai akého revolučného ba'.nika Aln.indra Petôfiho. V s!)icrke sú najznámejšie Pctöfiho sociálne a revolučné básne.