Ľudové Noviny, júl-december 1983 (XXVII/27-52)

1983-07-07 / No. 27

TÝŽDENNÍK 7. JÚLA 1983 DEMOKRATICKÉHO ZVÄZU ROČNÍK XXVII. SLOVÁKOV V MAĎARSKU­M CENA 1,40 FT ZASADAL VÝBOR MSRS V BÉKÉŠSKEJ ČABE O uplatňovaní národnostnej politiky Minulý týždeň zasadal mestský výkonný výbor Maďarskej socialistic­kej robotníckej strany v Békéšskej Čabe. Na programe bolo medziiným prediskutovanie a schválenie sprá­vy o realizácii národnostnej politiky v Békéšskej Čabe. Správu zostavila a členom výkonného výboru MSRS vopred rozoslala námestníčka mest­­kej rady Žofia Feketeová. V správe sme sa okrem iného do­čítali, že toto dolnozemské mesto, napriek prirodzenej asimilácii a mi­gračným procesom, v uplynulých de­saťročiach si zachovalo národnostný ráz. Prejavuje sa to nielen v počte Slovákov, ale aj v postupnom upev­ňovaní ich národnostného povedo­mia a hlásenia sa k slovenskému pôvodu, v používaní materinského jazyka a v pestovaní národnostných tradícií. Od sčítania ľudu v roku 1970 sa počet obyvateľov mesta zvýšil o 20,5 percenta a od sčítania v roku 1980 o 15,6 percenta. V rámci toho absolútny počet Slovákov podľa od­hadov mestskej rady sa podstatne nezmenil, nastali však proporcionál­ne zmeny. Značná časť obyvateľstva (podľa odhadov 30%) je v dejinnom, rodinnom a kultúrnom ohľade viaza­ná k slovenskej národnosti. Násled­kom štrukturálnych zmien a adminis­tratívnych opatrení spomedzi obcí pripojených k mestu majú Telekge­rendás a Kétsoprony vyše 21 tisíc obyvateľov a sú tradične obývané Slovákmi. Obec Mezôberény, tiež pri­pojená k mestu, obývajú Slováci a Nemci. Mezômegyer sa stal VII. ob­vodom, Békéšskej Čaby a má okolo 1600 obyvateľov. Obyvatelia samôt sú zo 80—90 percent tiež príslušník­mi slovenskej národnosti. Zabezpečenie úplnej politickej a hospodárskej rovnoprávnosti patrí medzi prvoradé úlohy straníckych, štátnych a spoločenských orgánov. Životná úroveň a materiálne pod­mienky slovenského obyvateľstva sa v posledných rokoch menili podľa tendencií všeobecného rozvoja v Békéšskej čabe. Životná úroveň Slo­vákov v priemysle i v poľnohospo­dárstve je totožná so životnou úrov­ňou maďarských spoluobčanov. Ma­teriálne a hospodárske zmeny od ro­ku 1970 pretvorili aj spoločenskú a politickú tvárnosť slovenskej vrstvy. Príslušníci slovenskej národnosti sa aktívne zúčastňujú na výstavbe so­cializmu. Svoje občianske práva mô­žu uplatňovať v plnej miere a rovno­právne s maďarským obyvateľstvom. Existujú podmienky pre používanie materinského jazyka vo verejnom živote a pre realizovanie národnost­ných práv. Prejavuje sa to aj na za­sadnutiach mestskej rady, kde v kaž­dom prípade odznie značný počet príhovorov v slovenskom jazyku. Na rôznych rokovaniach sa uplatňuje dvojjazyčnosť v plnej miere. Slováci ako rovnoprávni občania sa v pri­meranom počte zúčastňujú na práci straníckych, štátnych a spoločen­ských orgánov mesta. Z 90 členov mestskej rady 49 a z 13 členov výkon­ného výboru mestskej rady sú 11 príslušníkmi slovenskej národnosti, respektíve ovládajú slovenčinu. Za­stúpenie záujmov Čabanov je za­bezpečené aj v Národnom zhromaž­dení, kde dvaja poslanci sú Slováci. Uznesenia mestskej rady z roku 1969 v oblasti školstva smerovali k posilňovaniu výuky slovenského ja­zyka, k zachovaniu a pestovaniu ná­rodnostných tradícií a kultúry. Tieto faktory určujú aj rozvíjanie národ­nostného povedomia. Následkom zlep­šenia podmienok vzrástli požiadav­ky na výuku v slovenskom jazyku, zvýšil sa počet žiakov učiacich sa slovenčinu ako predmet, ako aj po­čet materských a všeobecných škôl, v ktorých sa vyučuje slovenský jazyk ako predmet. V roku 1969 sa učilo svoju materčinu 85 škôlkárov, v ro­ku 1979 už 344 a v roku 1982 659. Svedkami tohto rozvoja sme aj vo všeobecných školách, kde sa sloven­čina vyučuje ako predmet. Kým v roku 1969 sa učilo slovenčinu iba 224 žiakov, ich počet vzrástol v roku 1979 na 1457 a v roku 1982 na 1583. Cabania sú pyšní na svoju všeobecnú školu a gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským, ktorá hrá vý­znamnú úlohu nielen v meste, ale aj v celoštátnom meradle, veď slovenské gymnáziá máme v celej krajine iba dve. Podľa štatistických údajov po­sledných rokov sa zlepšil pomer ča­bianskych žiakov tak vo všeobecnej škole ako aj v gymnáziu. Školu mož­no právom pokladať za aktívneho „účastníka” v realizovaní národ­nostnej politiky Békéšskej čaby. Slovenský žiacky domov vyhovuje súčasným požiadavkám. Po jeho ob­novení a rozšírení sa v roku 1983 vyrieši aj problém umiestnenia slo­venskej školy v jedinej budove. Väčšiu pozornosť treba však veno­vať v budúcnosti zaškoľovaniu na slovenskej všeobcnej škole. Napriek všetkému úsiliu v oblasti jazykovej výchovy nedosahujú u­­spokojivé výsledky v kruhu dospe­lých. Napríklad župná knižnica, kto­rá je zároveň aj župnou slovenskou bázovou knižnicou, a ktorá by mala byť jedným zo stredísk jazykovej výchovy, má iba okolo 260 sloven­ských čitateľov. V meste 6—7 tisíc osôb ovláda slo­venský jazyk aktívne, zatiaľ čo 18— 20 tisíc pasívne. Tento fakt odô­vodňuje potrebu rôznych foriem ja­zykovej výchovy v záujme osvojenia jazyka a zachovania dvojjazyčnej kul­túry. V tejto súvislosti ma význam­ní! úlohu už desať rokov pôsobiaci slovenský konverzačný klub, ktorý svojím bohatým programom prispie­va nielen k zachovaniu národnost­ných tradícií, ale i k pestovaniu slo­venského jazyka. Užitočnú prácu ko­najú na tomto poli pávie krúžky, folklórny ochotnícky súbor B. Ba­lassiim, už tradičný slovenský čita­teľský tábor pre stredoškolákov a žiakov všeobecných škôl, časopis Űj Auróra, rôzne festivaly a nie v po­slednom rade slovenské múzeum. Podľa rozhodnutia mestskej rady z roku 1969 dvojjazyčnými nápismi sú opatrené nasledujúce inštitúcie : župný a mestský výbor strany, vý­bor mládežníckej organizácie, mest­ská rada, župná a mestská polícia, župný a mestský výbor Vlastneckého ľudovného frontu, župné osvetové stredisko, župná knižnica, Dom pio­nierov a mládeže ako i železničná stanica. Spomedzi 380 ulíc a 25 ná­mestí mesta 25 ulíc pomenovali po­dľa významných slovenských činite­ľov. V 10 uliciach sú dvojjazyčné nápisy. Pri realizovaní národnostnej poli­tiky čabianska mestská rada kladie veľký dôraz na spoluprácu s rôznymi spoločenskými orgánmi. Mestská ra­da má dobré styky aj s Demokratic­kým zväzom Slovákov v Maďarsku — na základe družobnej zmluvy pod­písanej v roku 1980. Naďalej hodlajú rozvíjať aj styky s bratským Sloven­skom. Široká škála kontaktov vznik­la už dávnejšie na úrovni hospo­dárskych jednotiek a inštitúcií, a z roka na rok sa obohacuje. Y tomto roku nadviazali družobné styky so slovenským Breznom. Živú diskusiu k správe zhrnuli Žofia Feketeová a prvý tajomník mestského výkonného výboru stra­ny dr. Béla Abrahám.. P. K. ČasC účastníkov zasadania Foto: LV — L. Szalui V závode na výrobu injekčných ampuliek vyrábajú ročne 10(1 miliónov injekcií. Viae ako 60 percent produkcie vyvážajú do zahraničia. Na snímke stroj značkuje ampulky Foto: MTI — J. Balaton PRED VII. KONGRESOM DZSM Zasadali prípravné výbory Prípravy na VII. kongres Demo­kratického zväzu Slovákov v Maďar­sku sú už v plnom prúde. Minulý týždeň v Budapešti spoločne zasada­li tri kongresové výbory: návrhový, redakčný a organizačný. Prítomných pozdravil a zasadanie otvoril dr. Július Alt, tajomník DZSM. O prípravných prácach na kongres a o úlohách v tejto oblasti referoval Ján Šuch, generálny tajom­ník DZSM, ktorý konštatoval, že významnou udalosťou v tejto súvis­losti bolo zasadanie Celokrajinského výboru.DZSM v januári tohto roku. Je potešiteľné, — povedal súdruh Šuch, — že členovia tohto zboru majú veľmi kladný postoj k príprave kongresu. Odrážalo sa to predovšet­kým v primeranej účasti a aktivite. Y rámci čulej diskusie boli vyjasnené všetky otázky súvisiace s prípravou významného podujatia Výbor za­stupuje v najdôležitejších otázkach zhodné stanovisko, jednotné sú tiež názory v otázkach ideologických. Súdruh Šuch v ďalšej časti svojho referátu sa zaoberal najdôležitejšími kongresovými materiálmi, ktoré boli pripravené od posledného zasadania Celokrajinského výboru. Na prvom mieste spomenul kongresové smerni­ce, ktoré majú slúžiť ako ideologicko­­politická platforma v práci kongresu. Tento materiál bol rozoslaný všet­kým kompetentným orgánom a čle­nom volených zborov zväzu. Súdruh Šuch označil za dôležitú úlohu budú­ceho obdobia vysvetľovanie a reali­zovanie tohto dokumentu v kruhu slovenského národnostného obyva­teľstva a celej spoločnosti. Druhým veľmi dôležitým doku­mentom sú námety pre činnosť ma­sovokomunikačných prostriedkov v súvislosti s propagovaním kongre­sov národnostných zväzov. — Ho­ci kongresy národnostných zväzov a ich príprava nemôžu byť v stredobo­de záujmu maďarskej verejnosti, pred­sa by bolo žiadúce, aby sa maďar­ská tlač, ústredné a župné denníky zaoberali prípravami kongresov o niečo viac ako doteraz, — povedal generálny tajomník DZSM. V tlači sa totiž neodráža v dostatočnej mie­re príprava národností na ich kon­gresy. Zároveň súdruh Šuch povedal, že Ludové noviny a slovenské vysie­lanie Maďarského rozhlasu venuje tejto otázke dostatočnú pozornosť. Rečník venoval veľkú pozornosť kandidačným schôdzam, ktoré sa zväčša budú konať na jeseň. Zatiaľsa konali v Borsodskej a Peštianskej župe. Skúsenosti sú pozitívne, účasť obyvateľstva bola vyhovujúca, a o otázkach národnostnej politiky sa všade hovorilo otvorene. Treba dbať o to, aby na týchto schôdzach aj v budúcnosti bolo ústrednou otázkou realizovanie národnostnej politiky našej strany, výsledky a ďalšie úlohy v tejto oblasti. Na prípravách týchto podujatí sa zväz pričiní aj tým, že na schôdze pripraví pomocný mate­rial k zostaveniu referátov. Prípravy sa konajú aj na iných úsekoch vo vyhovujúcom tempe, — konštatoval súdruh Šuch. Vzťahuje sa to predovšetkým na kongresový referát, návrh uznesenia a na stano­vy. Súdruh Šuch sa zvlášť zaoberal modifikáciou stanov zväzu. Povedal, že tento dokument v podstate vyho­vuje súčasným podmienkam. Nad­hodila sa však otázka, či by sa nemal založiť mládežnícky výbor pri DZSM. Ak áno, potom stanovy by sa mali v tomto zmysle doplniť. Avšak v sú­časnosti ešte nie je jasné, za akých podmienok by mal takýto výbor pra­covať. Viacerí sú takej mienky, že nie je odôvodnené založiť osobitný mládežnícky výbor; nanajvýš že by mal účinkovať ako podvýbor, naprí­klad pri Kultúrnom výbore. Generálny tajomník zväzu sa v ďalšej časti referátu zaoberal kádro­vými otázkami. Povedal, že zvýšenú pozornosť treba venovať kandidova­niu delegátov kongresu a členov vo­lených výborov. Treba sa pozhovárať nielen s novými kandidátmi, ale aj s tými, ktorí nebudú znovu zvolení. Súdruh Šuch v závere svojho re­ferátu hovoril o pomoci, ktorú do­stávajú národnostné zväzy od ústred­ného výboru strany. Starostlivosť o národnosti ozrejmuje spoľahlivo sku­točnosť, že Politický výbor MSRS v stanovených termínoch bilancuje praktickú realizáciu národnostnej politiky a patričnými uzneseniami, zásadnými smernicami a koncipova­ním konkrétnych cieľov napomáha uplatňovanie národnostných práv. ]. marca sa naposledy zaoberal súhrnne realizáciou uznesení o ná­rodnostnej politike v uplynulom ob­dobí a zaujal stanovisko k mnohým aktuálnym a principiálnym otázkam. Referát generálneho tajomníka vyvolal živú diskusiu. Najviac disku­tujúcich vyjadrilo svoju mienku o kádrových otázkach, o činnosti maďarskej tlače a o otázke založenia mládežníckeho výboru. Viacerí ho­vorili o tom, že kongresovými dele­gátmi a členmi volených zborov DZSM môžu byť len takí pracovníci národnostnej obce, ktorí sa aktívne podieľajú na riešení každodenných problémov národnostného obyva­teľstva a sú schopní udržiavať styky s kompetentnými orgánmi a DZSM. Viacerí zhodne konštatovali, že maďarská tlač sa nezaoberá v prime­ranej miere prípravami na kongresy národnostných zväzov, a preto gene­rálni tajomníci zväzov by mali pod­niknúť príslušné opatrenia. Po zhrnutí diskusie generálnym tajomníkom DZSM zasadanie uza­vrel tajomník zväzu dr. Július Alt.

Next