Ľudové Noviny, júl-december 2002 (XLVI/27-52)

2002-07-04 / No. 27

ludove@axelero.hu • www.comp-press.hu/ludove2000 Týždenník Slovákov v Maďarsku • Cena 28 Ft • 4. júla 2002 • Ročník XL V • č. 27 Obavy o národnostné vysielanie MR Otvorený list predsedu CSS Katalin Kondorová Maďarský rozhlas, a. s. Budapešť Vážená pani predsedníčka! Hlboko ľutujem, že napriek dialógu, ktoiý sa vytvoril me­dzi Maďarským rozhlasom, a. s., a vedením Celoštátnej slo­venskej samosprávy bez odpo­vede zostal môj list adresovaný Vám dňa 5. apríla t. r., v kto­rom som na základe rozhodnu­tia nášho Valného zhromažde­nia vyjadril obavy v dôsledku drastického zníženia rozpočto­vého rámca národnostného vy­sielania MR v slovenčine, ktoré neumožňuje prípravu relácií na primeranej úrovni a v tomto smere ohrozuje aj plnenie zá­konom stanovených povinností verejnoprávneho Maďarského rozhlasu, a. s. Keďže v dôsledku uvede­ných skutočností sa ďalej zhoršili pracovné podmienky našej slovenskej redakcie v Segedíne, považujem za svoju povinnosť otvoreným listom upozorniť váženú pani pred­sedníčku na neudržateľnosť tejto situácie. Podľa našich informácií 1. júna 2002 vstúpili do platnosti nové organizačné a prevádz­kové stanový Hlavnej redakcie rozhlasovej stanice Kossuth. Hoci akciová spoločnosť má pokladať za preferovanú úlohu sprítomňovanie hodnôt ná­rodných, etnických a iných menšinových kultúr” (I. zákon z r. 1996 o rozhlasovom a tele­víznom vysielaní, § 23), stano­vý sa nezmieňujú napríklad o celoštátnych národnostných vysielaniach, z dávnejšieho pomenovania regionálnych štúdií v Pécsi a Segedíne vy­nechali prívlastok „národnost­né” atď. Namiesto analyzova­nia ďalších anomálií by som citoval bod VII/5 platných Stanov pre verejné vysielanie, ktoré sú podkladom Organi­začných a prevádzkových sta­nov: ,Maďarský rozhlas, a. s., pri rozhodovaní o vysielaniach národných a etnických menšín a určovaní vysielacieho po­riadku berie do úvahy mienku celoštátnych samospráv repre­zentujúcich menšiny, pripadne mienku iných celoštátnych či miestnych záujmových zastupi­teľstiev. Pokiaľ ide o samo­statné vysielanie národných a etnických menšín, Maďarský rozhlas, a. s., uzaviera dohodu s dotyčnými menšinovými or­ganizáciami, ktorú je treba každoročne kontrolovať.” V nádeji, že citovaný bod sa čo najskôr splní, opakujem a podčiarkujem stanovisko Ce­loštátnej slovenskej samosprá­vy v súvislosti so situáciou v redakcii slovenského vysiela­nia (podobnou, ako v prípade rumunského vysielania Regio­nálneho a národnostného štú­dia v Segedíne): - pokladáme za neprija­teľné, že okrem technických podmienok Maďarský rozhlas, a. s., zabezpečuje na prípravu národnostných vysielaní prak­ticky iba mzdový rámec a ne­umožňuje honorovanie exter­ných spolupracovníkov a miestnych spravodajcov; - považujeme za neudrža­teľný stav, keď pracovníkom redakcie, ktorí pripravujú vy­sielanie pre slovenskú národ­nosť, žijúcu rozptýlené v 11 župách, odopreli možnosť vy­cestovania (podľa pokynu ve­dúceho štúdia zo 7. júna 2002 „až do ďalšieho opatrenia ruší­me používanie osobných áut”). Aj keď nejde výslovne o národnostnú oblasť, rovnako ľutujeme, že medzi zahranič­nými vysielaniami Maďarské­ho rozhlasu, ktoré majú byť zrušené, je aj vysielanie v slo­venčine, veď toto vysielanie pravidelne štyrikrát týždenne informovalo aj o živote Slo­vákov v Maďarsku. Neviem, či sa uskutoční stretnutie s predsedami menši­nových samospráv, ktoré váže­ná pani predsedníčka prisľúbi­la v máji, avšak momentálna situácia si v každom prípade vyžaduje rokovanie, ktoré by napomohlo ujasnenie a rieše­nie týchto problémov. V tejto nádeji zostávam s úctou Ján Fúzik, predseda Budapešť, 20. júna 2002 E obswbw Pasalsív® i OstrÍfe<a»HQiBi & RožiHtvor s T. TaškaTOU & 'élt, O CMevaarni énžsitw Siréa v Sirmi & sto Stoveaský mlrm v<§ VeŠma« wmit % ato Dea menšia v XII. <#fcv. Mapcltl U «to Premiéra tretej hry slovenského divadelného súboru Vertigo Úspech receptu na dobrú náladu Slovenský divadelný súbor Vertigo - jediný svojho druhu v Ma­ďarsku - oslavuje tohto roku piate výročie svojho založenia. Osla­vuje dôstojne - premiérou v poradí tretej hry, ktorú sme si mohli pozrieť 20. júna v Slovenskom inštitúte Budapešť. Veselohra Spá­lená morka alebo Recept na dobrú náladu je dôkazom, že súbor pozostávajúci z trinástich ochotníkov umelecky dozrieva. Neviem, ako vyzerala hra Roz­hnevané dueto v predstavách jej autora N eil a Simona. Viem iba to, že variant, ktorý zostavila ve­dúca súboru, režisérka Daniela Onodiovä na základe českého prekladu, je optimálny pre nášho diváka. Aspoň o tom svedčili reakcie publika — spontánne vý­buchy smiechu od prvých minút až do samého konca. Veselohra Spálená morka alebo Recept na dobrú náladu nenechala nikoho na pochybách, že naši divadelníci dokážu hrať nielen pre vlastné potešenie a zábavu. Dialógy typu „Vy ste bratia? Ano, obaja”, ale­bo hlášky ako ,Každý muž je ob­divuhodný, len nech zostane s te­bou”, či rady .Keď chceš plakať, choď do kuchyne a pozri sa na svojho vtáka nebožtíka” nemali konca kraja. Tie pikantnejšie ne­uvediem, nech sa pobavia aj tí, na ktorých zážitok zo sledovania hry ešte len čaká. Z toho istého dôvo­du sa vyhnem zmienke o drama­tickom sujete - prezradím len to, že nastavuje zrkadlo nám ženám. Prostredníctvom šiestich žien a dvoch mužov, pričom charakter žien je vykreslený mimoriadne ostrovtipne. Neverím, že by sa v sále bola našla príslušníčka než­ného pohlavia, ktorá by sa v nie­ktorej z postáv nespoznala. V zá­chvate sebakritiky priznávam, že ja osobne aspoň v troch. Iste aj vďaka tomu, že Oľga Szincsoko­­vá (Sylvia), Ildika Záluszká (Re­náta), Anna Käszegiová (Viera), Miroslava Kovácsová (Monika), Iveta Nagyová (Olivia) a Bibiana Budaiová (Júlia) hrali mimoriad­ne presvedčivo. Až jeden pán v hľadisku polohlasne poznamenal: .Preto hrajú tak dobre, lebo hra­jú samé seba”. Po konzultácii s pani režisérkou sa ukázalo, že mal takmer pravdu. Ale len tak­mer. Mimo dosiek, ktoré zname­najú svet, nie sú ani natoľko ostý­chavé, ani suverénne, ale ani vy­počítavé či ufňukané. A čo muži? Nuž Ján Benčík (Manolo Costa­­zuella) a Pavol Hrtyan (jeho brat Jesus) boli autorom odsúdení hrať pri „babách” druhé husle, ale svoje úlohy zvládli na potešenie všetkých v sále. Aj oni plne vy­užili príležitosť rozosmiať divá­kov. Na základe hereckých výko­nov, scény (László Kazup), hud­by (Vladimír Godár, ESTOPA), technickej výpravy (Eva Fábiá­­nová) a najmä úpravy a réžie (Daniela Onodiovä) môžem aj pri tej najväčšej prísnosti konšta­tovať, že Vertigo začína dospie­vať. Ak prvá hra Okasen a Niko­­leta (1997) bola nádejným začiat­kom, nasledujúca Balada o stra­tených hodinkách (1999) sľub­ným pokračovaním, potom Spá­lenú morku alebo Recept na dob­rú náladu môžeme smelo pokla­dať za prejav umeleckého dozrie­vania. Klobúk dolu pred ľuďmi, ktorí dokážu raz za dva týždne obetovať voľné večery na to, aby sa trápili s memorovaním textov, situácií, potláčali svoje ego a me­nili svoje správanie, gestá, mimi­ku, len aby verne stvárnili posta­vu, ktorú im zverila režisérka. A to som ešte neprezradila, že nie­ktorí dochádzajú na skúšky z pi­­líšskych Mlynkov, ba až zo Sege­­dína. Pre uspokojenie vlastného svedomia chcem veriť, že im to aspoň čiastočne vynahradil po­tlesk, ktorým sme sa im snažili odvďačiť po budapeštianskej pre­miére. Som presvedčená, že taký istý úspech budú mať aj predsta­venia veselohry v Slovenskom Komlóši, Békešskej Čabe, Segedí­ne, Mlynkoch a ak sa to podarí zorganizovať, tak aj v Bratislave. Celoštátna slovenská samo­správa môže byť hrdá na svoj di­vadelný súbor a verím, že aj sú­bor bude môcť byť hrdý na svoj­ho majiteľa. Vlasta Zsákaiová Držíková FOTO: ILDIKA FÚZIKOVÁ Vyznamenanie R. Keleczovej V rámci slávnostného ukončenia školského roka odovzdali v Základ­nej škole v Čive (Piliscsév) vyznamenanie učiteľke Rozálii Keleczovej. Slovenčinárka a vedúca pávieho krúžku nastúpila na neľahkú učiteľskú dráhu pred 42 rokmi. K milému prekvapeniu sa pripojila aj miestna slo­venská samospráva a obecná samospráva v Čive - odovzdali oslávenky­ni toľko kusov červených ruží, koľko rokov pôsobí v Čive, čiže presne 38. Starostka obce Mária Nagyová vo svojom príhovore vyzdvihla, že Rozália Keleczová učila čívske deti nielen slovenčinu, ale viedla ich k láske k ľuďom a ľudovým tradíciám. Podpredsedníčka Celoštátnej slo­venskej samosprávy (CSS) Etela Rybová vyzdvihla, že oslávenkyňa medzi prvými, roku 1997, dostala vyznamenanie CSS Za našu národ­nosť. Pripomenula, že vedením čitateľských táborov sa zaslúžila aj o vý­chovu detí z iných kútov krajiny, nie iba z Čívu. (R. Keleczovú sme predstavili v 13. čísle nášho týždenníka, ktoré vyšlo 28. marca 2002.) Po milej oslave odovzdali odmeny aj najlepším žiakom. Piati najlepší slovenčinári dostali od slovenskej samosprávy diplomy a darčeky. (ef) 2002

Next