Ľudové Noviny, júl-december 2002 (XLVI/27-52)
2002-07-04 / No. 27
ludove@axelero.hu • www.comp-press.hu/ludove2000 Týždenník Slovákov v Maďarsku • Cena 28 Ft • 4. júla 2002 • Ročník XL V • č. 27 Obavy o národnostné vysielanie MR Otvorený list predsedu CSS Katalin Kondorová Maďarský rozhlas, a. s. Budapešť Vážená pani predsedníčka! Hlboko ľutujem, že napriek dialógu, ktoiý sa vytvoril medzi Maďarským rozhlasom, a. s., a vedením Celoštátnej slovenskej samosprávy bez odpovede zostal môj list adresovaný Vám dňa 5. apríla t. r., v ktorom som na základe rozhodnutia nášho Valného zhromaždenia vyjadril obavy v dôsledku drastického zníženia rozpočtového rámca národnostného vysielania MR v slovenčine, ktoré neumožňuje prípravu relácií na primeranej úrovni a v tomto smere ohrozuje aj plnenie zákonom stanovených povinností verejnoprávneho Maďarského rozhlasu, a. s. Keďže v dôsledku uvedených skutočností sa ďalej zhoršili pracovné podmienky našej slovenskej redakcie v Segedíne, považujem za svoju povinnosť otvoreným listom upozorniť váženú pani predsedníčku na neudržateľnosť tejto situácie. Podľa našich informácií 1. júna 2002 vstúpili do platnosti nové organizačné a prevádzkové stanový Hlavnej redakcie rozhlasovej stanice Kossuth. Hoci akciová spoločnosť má pokladať za preferovanú úlohu sprítomňovanie hodnôt národných, etnických a iných menšinových kultúr” (I. zákon z r. 1996 o rozhlasovom a televíznom vysielaní, § 23), stanový sa nezmieňujú napríklad o celoštátnych národnostných vysielaniach, z dávnejšieho pomenovania regionálnych štúdií v Pécsi a Segedíne vynechali prívlastok „národnostné” atď. Namiesto analyzovania ďalších anomálií by som citoval bod VII/5 platných Stanov pre verejné vysielanie, ktoré sú podkladom Organizačných a prevádzkových stanov: ,Maďarský rozhlas, a. s., pri rozhodovaní o vysielaniach národných a etnických menšín a určovaní vysielacieho poriadku berie do úvahy mienku celoštátnych samospráv reprezentujúcich menšiny, pripadne mienku iných celoštátnych či miestnych záujmových zastupiteľstiev. Pokiaľ ide o samostatné vysielanie národných a etnických menšín, Maďarský rozhlas, a. s., uzaviera dohodu s dotyčnými menšinovými organizáciami, ktorú je treba každoročne kontrolovať.” V nádeji, že citovaný bod sa čo najskôr splní, opakujem a podčiarkujem stanovisko Celoštátnej slovenskej samosprávy v súvislosti so situáciou v redakcii slovenského vysielania (podobnou, ako v prípade rumunského vysielania Regionálneho a národnostného štúdia v Segedíne): - pokladáme za neprijateľné, že okrem technických podmienok Maďarský rozhlas, a. s., zabezpečuje na prípravu národnostných vysielaní prakticky iba mzdový rámec a neumožňuje honorovanie externých spolupracovníkov a miestnych spravodajcov; - považujeme za neudržateľný stav, keď pracovníkom redakcie, ktorí pripravujú vysielanie pre slovenskú národnosť, žijúcu rozptýlené v 11 župách, odopreli možnosť vycestovania (podľa pokynu vedúceho štúdia zo 7. júna 2002 „až do ďalšieho opatrenia rušíme používanie osobných áut”). Aj keď nejde výslovne o národnostnú oblasť, rovnako ľutujeme, že medzi zahraničnými vysielaniami Maďarského rozhlasu, ktoré majú byť zrušené, je aj vysielanie v slovenčine, veď toto vysielanie pravidelne štyrikrát týždenne informovalo aj o živote Slovákov v Maďarsku. Neviem, či sa uskutoční stretnutie s predsedami menšinových samospráv, ktoré vážená pani predsedníčka prisľúbila v máji, avšak momentálna situácia si v každom prípade vyžaduje rokovanie, ktoré by napomohlo ujasnenie a riešenie týchto problémov. V tejto nádeji zostávam s úctou Ján Fúzik, predseda Budapešť, 20. júna 2002 E obswbw Pasalsív® i OstrÍfe<a»HQiBi & RožiHtvor s T. TaškaTOU & 'élt, O CMevaarni énžsitw Siréa v Sirmi & sto Stoveaský mlrm v<§ VeŠma« wmit % ato Dea menšia v XII. <#fcv. Mapcltl U «to Premiéra tretej hry slovenského divadelného súboru Vertigo Úspech receptu na dobrú náladu Slovenský divadelný súbor Vertigo - jediný svojho druhu v Maďarsku - oslavuje tohto roku piate výročie svojho založenia. Oslavuje dôstojne - premiérou v poradí tretej hry, ktorú sme si mohli pozrieť 20. júna v Slovenskom inštitúte Budapešť. Veselohra Spálená morka alebo Recept na dobrú náladu je dôkazom, že súbor pozostávajúci z trinástich ochotníkov umelecky dozrieva. Neviem, ako vyzerala hra Rozhnevané dueto v predstavách jej autora N eil a Simona. Viem iba to, že variant, ktorý zostavila vedúca súboru, režisérka Daniela Onodiovä na základe českého prekladu, je optimálny pre nášho diváka. Aspoň o tom svedčili reakcie publika — spontánne výbuchy smiechu od prvých minút až do samého konca. Veselohra Spálená morka alebo Recept na dobrú náladu nenechala nikoho na pochybách, že naši divadelníci dokážu hrať nielen pre vlastné potešenie a zábavu. Dialógy typu „Vy ste bratia? Ano, obaja”, alebo hlášky ako ,Každý muž je obdivuhodný, len nech zostane s tebou”, či rady .Keď chceš plakať, choď do kuchyne a pozri sa na svojho vtáka nebožtíka” nemali konca kraja. Tie pikantnejšie neuvediem, nech sa pobavia aj tí, na ktorých zážitok zo sledovania hry ešte len čaká. Z toho istého dôvodu sa vyhnem zmienke o dramatickom sujete - prezradím len to, že nastavuje zrkadlo nám ženám. Prostredníctvom šiestich žien a dvoch mužov, pričom charakter žien je vykreslený mimoriadne ostrovtipne. Neverím, že by sa v sále bola našla príslušníčka nežného pohlavia, ktorá by sa v niektorej z postáv nespoznala. V záchvate sebakritiky priznávam, že ja osobne aspoň v troch. Iste aj vďaka tomu, že Oľga Szincsoková (Sylvia), Ildika Záluszká (Renáta), Anna Käszegiová (Viera), Miroslava Kovácsová (Monika), Iveta Nagyová (Olivia) a Bibiana Budaiová (Júlia) hrali mimoriadne presvedčivo. Až jeden pán v hľadisku polohlasne poznamenal: .Preto hrajú tak dobre, lebo hrajú samé seba”. Po konzultácii s pani režisérkou sa ukázalo, že mal takmer pravdu. Ale len takmer. Mimo dosiek, ktoré znamenajú svet, nie sú ani natoľko ostýchavé, ani suverénne, ale ani vypočítavé či ufňukané. A čo muži? Nuž Ján Benčík (Manolo Costazuella) a Pavol Hrtyan (jeho brat Jesus) boli autorom odsúdení hrať pri „babách” druhé husle, ale svoje úlohy zvládli na potešenie všetkých v sále. Aj oni plne využili príležitosť rozosmiať divákov. Na základe hereckých výkonov, scény (László Kazup), hudby (Vladimír Godár, ESTOPA), technickej výpravy (Eva Fábiánová) a najmä úpravy a réžie (Daniela Onodiovä) môžem aj pri tej najväčšej prísnosti konštatovať, že Vertigo začína dospievať. Ak prvá hra Okasen a Nikoleta (1997) bola nádejným začiatkom, nasledujúca Balada o stratených hodinkách (1999) sľubným pokračovaním, potom Spálenú morku alebo Recept na dobrú náladu môžeme smelo pokladať za prejav umeleckého dozrievania. Klobúk dolu pred ľuďmi, ktorí dokážu raz za dva týždne obetovať voľné večery na to, aby sa trápili s memorovaním textov, situácií, potláčali svoje ego a menili svoje správanie, gestá, mimiku, len aby verne stvárnili postavu, ktorú im zverila režisérka. A to som ešte neprezradila, že niektorí dochádzajú na skúšky z pilíšskych Mlynkov, ba až zo Segedína. Pre uspokojenie vlastného svedomia chcem veriť, že im to aspoň čiastočne vynahradil potlesk, ktorým sme sa im snažili odvďačiť po budapeštianskej premiére. Som presvedčená, že taký istý úspech budú mať aj predstavenia veselohry v Slovenskom Komlóši, Békešskej Čabe, Segedíne, Mlynkoch a ak sa to podarí zorganizovať, tak aj v Bratislave. Celoštátna slovenská samospráva môže byť hrdá na svoj divadelný súbor a verím, že aj súbor bude môcť byť hrdý na svojho majiteľa. Vlasta Zsákaiová Držíková FOTO: ILDIKA FÚZIKOVÁ Vyznamenanie R. Keleczovej V rámci slávnostného ukončenia školského roka odovzdali v Základnej škole v Čive (Piliscsév) vyznamenanie učiteľke Rozálii Keleczovej. Slovenčinárka a vedúca pávieho krúžku nastúpila na neľahkú učiteľskú dráhu pred 42 rokmi. K milému prekvapeniu sa pripojila aj miestna slovenská samospráva a obecná samospráva v Čive - odovzdali oslávenkyni toľko kusov červených ruží, koľko rokov pôsobí v Čive, čiže presne 38. Starostka obce Mária Nagyová vo svojom príhovore vyzdvihla, že Rozália Keleczová učila čívske deti nielen slovenčinu, ale viedla ich k láske k ľuďom a ľudovým tradíciám. Podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Etela Rybová vyzdvihla, že oslávenkyňa medzi prvými, roku 1997, dostala vyznamenanie CSS Za našu národnosť. Pripomenula, že vedením čitateľských táborov sa zaslúžila aj o výchovu detí z iných kútov krajiny, nie iba z Čívu. (R. Keleczovú sme predstavili v 13. čísle nášho týždenníka, ktoré vyšlo 28. marca 2002.) Po milej oslave odovzdali odmeny aj najlepším žiakom. Piati najlepší slovenčinári dostali od slovenskej samosprávy diplomy a darčeky. (ef) 2002