Ľudové Noviny, január-jún 2011 (LV/1-26)
2011-06-30 / No. 26
ludove@luno.hu • www.comp-press.hu/ludove2000 (P? if — Kedysi vo Veľkom Bánhedeši pôsobili dve základné školy. Jedna bola tzv. slovenská, ktorá bola v podstate dvojjazyčná, akou je v súčasnosti napríklad slovenská škola v neďalekom Slovenskom Komlóši, alebo v Békešskej Čabe. Druhá bola maďarská. Neskôr s ubúdaním obyvateľstva sa tieto inštitúcie zlúčili a v škole sa odvtedy vyučuje slovenčina ako predmet, — zaviedla nás do histórie školstva vo Veľkom Bánhedeši riaditeľka Základnej a materskej školy Ede Tellera Mária Juhászová. Škola a škôlka v zlúčenej podobe fungujú od školského roku 2009/2010, poslanecký zbor obce o tom rozhodol z úsporných dôvodov. - Zvláštnosťou a zároveň silnou stránkou našej školy je to, že sme sa úspešne zapojili do rôznych serióznych projektov fondov Európskej únie. Jedným z nich je HEFOP (Operatívny program ľudského zdroja), v rámci ktorého sme sa zamerali na výučbu na základe kompetencií, ktorú sme zaviedli vo všetkých ôsmich ročníkoch. V ďalšom projekte TAMOP (Operatívny program spoločenskej obnovy) sa dôraz kládol tiež na túto metódu výučby, avšak so zvláštnym zreteľom na diferencovaný prístup k žiakom, ktorí si vyžadujú osobitnú pozornosť pedagóga. Nášmu pedagogickému kolektívu sa podarilo vypracovať niekoľko takých učebných osnov a metód v týchto oblastiach, ktoré sa po posúdení odborníkmi dostali na zoznam tzv. „osvedčených praktických cvičení". V prípade záujmu si školy z celej krajiny môžu od nás kúpiť tieto odborné balíky. Pritom musím zdôrazniť, že počas tejto neľahkej práce sa z nášho pedagogického zboru stal ešte lepší kolektív. (Pokračovanie na 3. strane) Úspešná účasť v rôznych projektoch Zo život ch žiqkovj aj škôlkar,oy, vo, Veľkom* Bánhedešií Furmička v Cemeri päťročná Tanečný spolok Furmička v Čemeri oslávil v máji 5. výročie svojho založenia. Prítomných v preplnenej divadelnej sále Sándora Petôfiho privítala predsedníčka spolku, vedúca miestnej slovenskej samosprávy Alžbeta Szabóvá. - V roku 2005 niekoľko bývalých tanečníkov založilo Tanečný spolok Furmička. Keďže v Čemeri dovtedy nebola tanečná skupina pre dospelých, správa sa rýchlo šírila a vzbudzovala záujem obyvateľov. S veľkým elánom sme začali zbierať ľudové kroje a nacvičovať prvé choreografie. Vo februári 2006 bol spolok súdne zaregistrovaný, meno dostal po stužke, ktorá zdobí miestny ľudový kroj. Členovia sú väčšinou Čemerčania, ktorí sa viažu k miestnym slovenským tradíciám. Medzi našimi cieľmi figuruje zachovávanie tradícií a zvykov našich predkov, ako aj osvojovanie si slovenských a maďarských tancov. Našou základnou snahou je, aby sme ľudový kroj nosili podľa pôvodných zvykov, teda podľa príležitosti a veku. V niektorých našich choreografiách (svadba, krst) tancujú spolu na javisku všetky generácie. Veľký úspech tanečnej skupiny dospelých vyvolal záujem detí a tak vznikli Maličká a Malá Furmička. V týchto súboroch tiež kladieme dôraz na zachovávanie miestnych zvykov. Okrem osvojovania si piesní a tancov naučíme deti nosiť ľudový kroj podľa starodávnych tradícií. Popri tanečných vystúpeniach sú pre nás dôležité aj slávnostné bohoslužby, na ktoré chodievame tiež v miestnych krojoch. Naše kroje sú šité z pôvodných látok, mnohé sme obnovili. Deťom prešívame staré kroje, teda aj ich kroje sú autentické. Starostlivosť venujeme aj doplnkom. Už aj deti vedia, ako treba nosiť šatku, ako aj to, ktorá veková skupina môže nosiť akú farbu. Starostlivo pripravené kroje majú všade veľký úspech, preto ich s radosťou nosia nielen deti, ale aj dospelí. Pred dvoma rokmi na celoštátnej kvalifikačnej súťaži v Sarvaši dostal spolok striebornú kvalifikáciu za autentický ľudový kroj. Tanečný spolok Furmička má v repertoári 20 choreografií, čo je za päť rokov obrovský výkon. Dúfame, že náš prekrásny ľudový kroj a dobré meno našej obce budeme šíriť naďalej nielen doma, ale aj v zahraničí, - povedala pani predsedníčka a odovzdala javisko tanečníkom. V kultúrnom programe vystúpili všetky vekové skupiny spolku - Maličká Furmička, Malá Furmička a Furmička so slovenskými a maďarskými tancami, Kultúrny spolok Lipóta Bálóa s kyticou miestnych slovenských ľudových piesní a tanečná skupina Kvietok z Kerepešu. Oslava jubilea spolku sa skončila spoločnou zábavou a večerou. Andrea Szabovä Mataiszová 7/ obsahui Obnovené centrum Qfecejv Santove %stnt 0; Kondačovej Hrboľatej ceste 4Utft, Kétšopronská Horenka pod; PoJanojJ) S^strc, Rozlúčková; slávnosť v/SI. Kómloši ff..stft, Kapustníkov,ý festival vj ŠÓškúte Ktože tak môže do dejín načrieť do hĺbok dávnych vyhľadať dve ruže čo niesli zvesť a viery nádych dva kvety krásy čo žiaria neustále poklad nám zanechali jeden z nich Proglas zbásni od nich svoje slovo máme aj keď sme národ malý priniesli zvesť o Bohu Krista predstavili pohanskému svetu novému národu jazyk spísomnili robili osvetu a potom stále ďalej pevne a pravoverne verní Bohu nestratiac nádej hlásajú neochvejne ďalšiemu národu jedinú pravdu pre ktorú žili bratia zo Solúna dnes im na oslavu všetci pamätliví slovenská rodina spievame ódu vďaky a chválospevu J Deň zahnaničných Slovákov v Slovanskej republike Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí usporiada 4.-6. júla Deň zahraničných Slovákov — Pamätný deň v Slovenskej republike. Záštitu nad celým podujatím prevzala predsedníčka vlády SR Iveta Radičová. Od roku 1993 si 5. júla pripomínajú v SR Deň zahraničných Slovákov. Tento deň sa na základe zákona NR SR č. 241/1993 stal pamätným dňom Slovenskej republiky. Pri jeho výbere sa brala do úvahy predovšetkým cyrilometodská tradícia. Pamätný deň zahraničných Slovákov je súbežný so štátnym sviatkom sv. Cyrila a Metoda, ktorý si pripomínajú aj slovenské komunity na celom svete, tak aj my, Slováci v Maďarsku. Stretávajú sa, organizujú spoločenské a kultúrne podujatia, pričom si uvedomujú svoju spolupatričnosť k Slovákom žijúcim nielen na rodnom Slovensku, ale aj po celom svete. Cieľom podujatia je predstaviť slovenskej verejnosti život a kultúru Slovákov žijúcich v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku. Program Dňa zahraničných Slovákov otvorí 4. júla o 12. hod. vernisáž výstavy maliara Pavla Čániho zo Srbska. Autor sa predstaví vo vestibule Úradu vlády na Námestí slobody v Bratislave. Slávnostné stretnutie pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva sa uskutoční 5. júla o 10. hodine v Petržalke, v Sade Janka Kráľa. Základný kameň pre budúci Pamätník slovenského vysťahovalectva bol položený v roku 2000 na pravom brehu Dunaja na základe iniciatív jednotlivcov a organizácií, ako aj ústretovosti Mestskej časti Bratislava-Petržalka. Štyri a pol tony vážiaci kus červeného mramoru z Tardoša je darom Slovákov z Maďarska. Každoročne pri príležitosti pamätného dňa sa na tomto mieste uskutočňuje slávnostné stretnutie Slovákov zo zahraničia spoločne so zástupcami výkonnej a zákonodarnej moci a cirkví na Slovensku. Prítomných slávnostne privítajú predsedníčka vlády SR Iveta Radičová, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák, starosta mestskej časti Bratislava-Petržalka Vladimír Bajan a podpredseda zboru poradcov ÚSŽZ Dušan Klimo. V kultúrnom programe vystúpia krajanskí folkloristi a hudobníci z Maďarska, Rumunska a Srbska. Paralelne so stretnutím sa uskutoční Dolnozemský jarmok, ktorý sa bude konať v Starom meste, pri historickej budove Starej tržnice v Bratislave. Od 10. do 22. hodiny bude trvať ľudová veselica za účasti zahraničných účastníkov, ich partnerov a spolupracovníkov na Slovensku. V ten istý deň bude od 13. hod. Púť na Devín, v programe bude aj vyhliadková plavba loďou na trase Bratislava- Devín a späť, krátky kultúrny program a počas plavby otvorené a neformálne diskusné fórum k problematike vzťahov a spolupráce medzi slovenským zahraničím a SR. Celé podujatie uzavrie Ustanovujúce zhromaždenie Slovákov žijúcich v zahraničí - poradcov ÚSŽZ, ktoré sa bude konať 6. júla od 9. do 16. hod. v hoteli Bôrik v Bratislave. (aszm)