Národnie Noviny, júl-september 1876 (VII/76-113)
1876-07-01 / nr. 76
) vví hodia v utorok štvrtok a v sobotu večpr Redakcia, administrácia a expedícia \ „ > vyenoaiA v utoroK, stmoi a v bôdoto večer, s 1 Bezmemie dopisy prijímajú sa len od známych \ Predplatná cena pre Rakusko-Uhorsko na cely v už dopisovateľov. \ rok 12 zl., na pol roka 6 zl., na štvrťroka 3 zl. TurÓ. SV. ]VÍLí3i,I*tlXXO. Nefrankovaué listy sa neprijímajú. \ Ročník VII. Sobota 1. júla 1876. Číslo 76. ——. . .i'r. ------------------- . 1 ' . . .v .v “g—Ľ -------ľ-----------------ľ------------------------------r---------------------------------p——-— ---------------------------------------------------------—__________________________________________________________________ Pozvanie k predplateniu na politickÝ časopis JÜR0DNÍE NOVINY,“ VII. ročník 3. šťvrťrocfe, potažne druhý polrok. S koncom min. mesiaca vypršaly početným pt. pánom odberateľom týchto novín jejich predplatky: následkom čoho úctivé vyzývame Ctené Obecenstvo k láskavému obnoveniu predplatenia. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko obnáša: na celý rok ... 12 zl. na pol roka ... 6 zl. na štvrť roka . . 3 zl. na mesiac ... 1 zl. Tých pt. pp. odberateľov ale, ktorí sú nám ešte na minulosť dlžní za doposielanie novín, úctivé prosíme, aby svoje účty vyrovnať ráčili. Turč. Sv. Martin, 1. júla 1876. Administratívne povereníctvo „Národních Novín.“ T. Sv. Martin, 1. júla 1876. Kým v Pešti a Viedni ani len piad zeme povoliť nechcú k zväčšeniu kniežatstva srbského, lebo by tým vraj rakúsko-uhorskej veľmoci nebezpečným stať sa mohlo, a to záujmy našej monarchie dopustiť nedovoľujú ; na východe stal sa náhly obrat, ktorý „východnin otázku“ posotil na nové stanovište. Náčelníci povstalcov, a to síce hercegovinských v horách banjanských, bosenských ale v kozarských odbývali dňa 27. júna, v pamätný deň Vidovdana, v ktorý na košovom poli ztroskotaná, bolo cárstvo srbské, skupštiny, a tam tí knieža Mikuláša Černohorského, títo ale knieža Milana Srbského vyhlásili za svojho svrchovaného panovníka, a hned i vyslali vyslanstvá, jedno cez Grahovo do Cetinie; druhé do Alexinacu, tým cieľom, aby sdelili patričným panovníkom uzavretie 3kupštiny, a jim svrchovanosť odovzdali. Skutkom týmto vec povstalcov stane sa záležitosťou spoločnou pre Srbsko práve tak ako i pre Čiernu Horu; a prirodzene, že už teraz týchto zakročenie v prospech povstalcov, a vlastne v záujme osvobodenia slovanských kresťanov z pod hanobnóho jarma barbarstva muzulmanského, zdá sa byt prirodzeným postupom na nastúpenej ceste. Otázka je: či panovníci čiernej Hory a Srbska súhlasiť budú s vyhlásením jich za panovníkov Hercegoviny, poťažne Bosny? Súhlas jich zdá sa byť neomylným, ved práve podobné ustrojenie východnej záležitosti častejšie zpomínané bolo, ako ležiace v záujme čiernej Hory a Srbska, a zodpovedajúce túžbam národa; a riešenie takéto aj z anglickej strany častejšie narádzané a odporúčané bolo. Turecká porta to ale akživ nedovolí a nepovolí! Prirodzene; len že na východe veci tak daleko už pokročilý, že tam málo kto stará a obzerá sa na to, čo turecká porta ochotná by bola povoliť, alebo odhodlaná odopreť Povstalci o to málo sa sta raj ú, čo smýšíajú v Carihrade; a to jisté riecť možno i o Srbsku a Čiernej Hore. O kn. Mikulášovi ďalekopis už prináša zprávu, že ponúknutú svrchovanosť prijal, a už i do potyku pustil sa s povstalcami sdeliac jim plán o ďalšom vedení vojny, sám ale v nahii Vasojevičov vystavil 15.000 čiernohorských mužov silnú armádu, hotovú vstúpiť do akcie, akonáhle ozve sa prvý výstrel od Driny a Alexinacu. Medzitým čo na jednej strane srbské, na druhej čiernohorské vojsko stojí pohotové k započatiu boja rozhodného pre budúcnosť srbského národa, zrazu vynašli novinárski zpravodajcovia nové príčiny k obavám zo strany srbskej. Menovite to: že kým v Bosnii alebo Bulharsku bitá bude vojna, hore Dunajom prísť môže do Semendrie, Belehradu turecké válečné loďstvo, a zostrieľa tieto mestá, zaujme jich atď. — Nezdá sa nám byť pravdepodobným, žeby Srbi na túto okolnosť zapomenuli boli pri sostavovaní válečného plánu, a žeby jich strach pred tureckou flotillou zachvátiť mal práve v okamžení, v ktorom napnutá je už ruka k rozhodnému úderu, to môže veriť len ten, kto vidiac na nivoč vychodiť všetky svoje nádeje, túžby a snahy, lapá sa i poslednej slámočky, aby len koľko toľko doviedol sa ešte potešiť nad zklamanými nádejami. — A i tureckej porté zdá sa veľmi príhodným byt ten srbský strach pred tureckou flotillou, preto dľa ďalekopisu z Carihradu vydala rozkaz tak tomuto loďstvu, ako i na srbských hraniciach stojaciemu vojsku, aby hotové boly na prvý znak započat nepriateľstvá. V Anglicku počínajú sa zjavovať znaky obratu verejnej mienky o východnej otázke a politike terajšieho ministerstva. Disraeli žiadal v nižnom dome parlamentu debatu žiadajúcich poshovet, až kým známa bude činnosť a jej výsledky terajšieho tureckého ministerstva. V obecenstve anglickom opytujú sa, či táto prítomná činnosť obmedzuje sa na tie ukrutnosti, ktoré dľa zpravodajcu časopisu „Daily“ páchajú Turci v Bulharsku. Najúrodnejšia a najvýnosnejšia krajina turecká je úplne zpustošená. Turecká autorita tvrdí, že v Bulharsku povraždeno je len 18.000 ľudí, mužov, žien a detí; Bulhari ujistujú ale, že počeť povraždených vystupuje vyšše 30.000. Pri tomto stave veci ministerstvo anglické má dosť príčiny vyhýbať poťažnej debatte, lebo ono je spoluzodpovedné za to, čo v Turecku deje sa. Pr svedčenie, že Anglia za Turkov proti kresťanom a proti prostredkujúcim mocnostiam osvedčila sa, a hotová je celú svoju silu za víťazstvo polmesiaca nad krížom, mohamedánského barbarstva .nad kresťanskou civilizáciou zasadiť, je medzi Turkami všeobecne rozšírené. Anglia to urobiť síce nechce a nemôže čo by asnaď p. Disraeli i chcel. Ale za tie v Turecku popáchané surovosti je spoluzodpoyedná tá mocnosť, ktorá malomyslných moslemínov znovu zdurila, že svoj fanatismus regenerovali, a lapili sa svojej starej zbrane. Teraz počínajú sa v Anglii obávať, že touto politikou silní sa iba Rusko vo východnej otázke, keď medzitým Anglicko obdivovanou ináče politikou Disraeliho sa len kompromittuje. Z Jugenheim u, kde prítomne baví sa cisár ruský Alexander píšu: „Nádeja na usrozumenie medzi Ruskom a Angliou dostala veľmi silný úraz. Významná v tomto ohlade bola nasledujúca udalosť: General konsul J on in oznámil, že jedna loď s anglickou zbrojou pre Mukhtar basu došla na miesto svojho určenia, a že attaché anglického poslanstva vo Viedni Mukhtarovi doniesol peniaze. Cisár o tomto uvedomený, veľmi sa rozhorlil, tak že riekol: „teraz je už koniec mojej mierumilovnosti.“ Knieža Gorčakov dostal rozkaz opýtať sa v Belehrade: ako stoja v ohľade peňažnom? Odpoveď tak znela, že cisár ešte v ten deň vydal rozkaz: aby pre Srbsko 4 milliony rubľov vykázané boly. A už i dvaja srbskí úradníci šli do Ruska vyzdvihnúť tie peniaze.“ Viedeň, 28. júna. „Pol. Korr.“ oznamuje z Belehradu : Srbsko pristavilo poslanie Krističovo, lebo porta osvedčila, že dúverne sdelený jej predmet missie neprijme. Ačpráve vlastná vojanská operácia započne sa len okolo 4. júla, jednotlivé dobrovoluícke sbory už prekročily hranicu pri Drine a Užici. — Najnovšia turecká pošta oznamuje, že uzavrely smluvy ohľadom dodávania potrebností pre vojsko na tú prípadnosť, žeby anglické vojsko vystúpilo na pevninu v Carihrade. Bey Tuuisu prisľúbil sultánovi pomoc na prípad vojny. Turecké reformy idú v Carihrade pochovať. Diplomatické kruhy obdržaly totižto zprávy z Carihradu, ktoré označujú premenu ministerstva ako takú, ktorú každú hodinu očakávať možno. Zdá sa byť jistým, že padne M id h at basa, nosič ako známo myšlienky nie len reform ale i ústavnosti tureckej; no a keď tento padne, tak tým jistejší je osúd tureckých sľubov ohľadom reformí, a znovuzrodenia sa vlastnou silou muzulmanstva. — Ale novej svob. tnohamedánke vo Viedni nezdá sa byt dostatočnou ani tuniská pomoc. Ona to má za jisté, že Anglicko i zbrannou mocou zasadí sa za udržanie terajšieho Turecka. Lenže i Anglicko je ešte primálo. Na Francúzsko spoliehať nemožno, to v terajších časiech nedá sa nakloniť proti Rusku. Od Nemecka a Rakúsko-Uhorska Anglia žiada len neutralitu. Ale Italiu, ktorá môže 500.000 mužov postaviť do poľa, tú môže Anglia získať za spojenca. A už potom Anglicko, Turecko a Italia len postačia, aby nastrašily Rusko. Tak rozumuje „N. fr. Pr.“ ale zdá sa ani sama neverí v základnosť tohto rozumovania. — Belehrad, 29. júna. Dnes odcestoval knieža Milan do Deligradu. Mesto je od včerajšku okrášlené zástavami. Knieža živo pozdravený bol. Čakaná proklamácia nie je vydaná, ale knieža prihovoril sa k posádke, a odporúčal jej ochranu mesta Belehradu, v ktorom ponecháva svoju manželku. „Abych naplnil poručenstvo našich otcov, a zachránil česť našej zástavy, postavím sa na čelo našej hrdinskej armády. My ochraňujeme spravodlivú a kresťanskú vec, a preto Bôh nás neopustí.“ „živiom“ pozdravila reč túto. Posádka so zvučným Na to prijal knieža metropolitu, ministrov a podajedných vyšších úradníkov, ktorí sa ešte tu bavia. Pri odchode stálo množstvo ľudu pri ceste, cieľom pozdravenia kniežaťa. Streľba z diel a živé ozveny sprevádzaly knieža. Až do Semendrie sprevodia ministri knieža. Až príde k hranici vydá rozkaz k ujavneniu proklamácie k ľudu. Očakávať možno, že nepriateľstva ešte tohto týdňa započaté budú. Viedeň, 29. júna. „Tbl.“ sdeluje z Berlína: Dľa zpráv, ktoré považujú sa za hodnoverné, je pokolimbané postavenie Midhat bašovo. Dnes v Carihrade vypukla kríza. Vojenská strana demonštruje proti ministrom, ktorí odporúčajú povolnosť oproti Srbsku. Medzi veíposlancami panuje zarazenie. Dubrovník, 28. júna. Knieža Mikuláš prijatie hodnosti kniežaťa Hercegoviny závislým urobil od súhlasu velmocností. Carihrad, 29. júna. Tuná panuje najúplnejší pokoj, a zimničuá činnosť v zakončení zbrojenia. Vláda je pevne odhodlaná, dočkať nápad zo srbskej strany; velitelia vojska dostali prísny rozkaz (a známa vec: ako v Turecku rešpektujú rozkazy), zdržať sa každej provokácie k prvému nápadu. Sila v Bulharsku, Bosne a Hercegovine stojaceho vojska udáva sa na 200.000 mužov. V úradních kruhoch hladia dúveryplne v ústrety srbskému nápadu. Ruský cisár Alexander v sprievode kniežaťa Gorčakova, na svojej zpiatočnej ceste z Nemecka do Petrohradu dňa 8. júla side sa s naším panovníkom v Zákupoch. Niektoré zprávy tvrdia, že i gróf Andrássy sprevádzať bude Jeho Veličestvo. Že ministri zahraničných záležitostí oboch veľmocností sídu sa, z toho zatvárajú, že pálčivá otázka východnia neomylne príde do pretrasu.