Národnie Noviny, júl-september 1876 (VII/76-113)
1876-09-16 / nr. 109
; Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý S rok 12 zl., na pol roka 6 zl., na štvrťroka 3 zl. Ročník VII. Redakcia, administrácia a expedícia v Turč. Sv. Martine. Sobota 16. septembra 1876. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 109. T. Sv. Martin, 1G. septembra 1876. I opätovaný návrh Angiié na prímerie a pristavenie boja za 4 týdne turecká porta zavrhla. Svet sa diví, čo môže byt za príčina tejto tureckej odpornosti, keď ona zjavuje sa zvlášte proti návrhom jej dosial priateľsky naklonenej anglickej vlády? — Či sir Elliot sleduje dvojdvornúpolitiku? Na to by poukazovala tá zpráva, že on lord D erby m u ako víťazstvo a triumf anglického vlivu predstavil odopretie prímeria zo strany tureckej. A možno že takáto dvojdvorná politika okamžite velmi príhodná je kabinetu lordov Beaconsfielda a Derbyho, aby odporúčaním v Carihrade prímeria piesok sypať mohli do Očú anglického národa; pod rukou ale portu primali k pravej protive nimi odporúčaného prímeria. Ťažko veriť, žeby takúto diabolskú politiku sledovať mohol niektorý kresťanský kabinet. Pravdepodobnejšou zdá sa byt príčina odporu tureckej vlády proti prímeriu tá, ktorú carihradský dopisovateľ „Kôl. Ztg.“ udáva, a tá je: že porta nezná si rady s bašibozukmi. Zpomenutý dopisovateľ píše totižto: „Turecko prítomne najväčšmej trpí nehodou bašibozukov. Títo 50.000 lúpežníci, poslaní z dvoch častí sveta do svätej vojny, sú v Srbsku, majú papule i vrecká, chcú jest i pif, nadovšetko ale*lúpiť. Lebo len výhľadom na korisť jich zverbovali. Z čoho že za tie štyry týdne žiť majú, jestli zabránené jim bude lúpenie dľa ustanovizieň prímeria? Jestli chcú Turkom prímerie podobného spôsobu nanútiť, tak nech vopred daná jim bude priepustná listina na všetky lúpeže, vraždy atd. ktoré popáchajú bašibozukovia. Ä Led pominie sa dar Danaidok prímerie: nech postaráno bude z európskej strany za dostatočnú dopravu zásob živnosti, aby domov vracajúcim sa aspoň vonkajší podnet k zločinom odňatý bol. Lebo lúpeže stanú sa vzdor tomu, i vtedy, jestli by vojsko železnou rukou držalo úzdu bašibozukom. Beda Bulharom, beda Srbom!“ Takto ten dopisovateľ. A z toho zrejmé je: aké to pomery musejú byt v tom „kultúrnom“ Turecku, keď možné sú veci, ako jich „K. Ztg.“ — ináče priateľka Turkom — prednáša. Na prvý pohľad návrhy „K. Ztg.“ zdajú sa najmeň podivnými. Vzdor tomu nachodia súhlasné návrhy i jinde. Zuámy peštiansky časopis „P. Ll.“ vzal si príležitosť z reči Gladstoneovej, aby ozval sa proti týmto vyslovenej idei: vyhnať Turkov z Európy. To že sa stat nemôže a to zo zásad humanity, lebo na ten prípad by vraj muzulmani povraždili všetkých kresťanov, čo by Europa sotvy prekaziť doviedla. Nuž hľa tu to máme: nepodvratný dôvod za oprávnenosť jestvovania Turecka; a ten dôvod je: vraždy a vraždenie. Nuž tedy za Turkov už jiného dôvoda niet, ako barbarská surovosť? — Avšak ked ochrana kresťanov tureckých v Europe i Ázii pravým rukám sverená bude, ani najmieň nepochybujeme, že tie urobia skoro poriadok s tureckými vrahmi, lúpežníkmi a paličmi, ktorých prítomne za dôvod hovoriaci za udržanie Turecka uvádzajú, na šťastie len časopisy kalibru „P. Lloydovho. Z mnohých strán dotvrdzuje sa, že medzi veľmocnostiami Európy docielená je shoda a jednomyslnost vzhľadom na východniu záležitosť. Je to vraj výsledok účinkovania nemeckej diplomacie. Kn. Bismark zástupcami svojimi účinkoval v Londýne i Viedni, v Paríži i v Ríme. Nemecká diplomacia maľovala nebezpečenstvá pochodiť mobúce z priameho zakročenia Ruska tak živo, že presvedčila na všetky straný, a tak v Londýne a Viedni, ako i v Paríži a Ríme nahliadli, že k ochrane europejského mieru pred veľkým nebezpečenstvom niet jiného prostriedku, nežli, aby všetky mocnosti dorozumely sa: Turecku v smysle ruského ponímania zrejme a bez všetkých klausúl odňať nádeje na obranu proti ruskej intervencii. A podarilo sa nemeckej diplomacii, že i sama Anglia osvedčila, že prítomne nahliada potrebu nielen zakročiť k obrane Srbska, ale i to žiadať, aby otázka sriadenia Bulharska, Hercegoviny a Bosny považovaná bola nie za čisto vniutornú tureckú, ale za europejskú záležitosť. A poneváč ani Rusko viac okamžite nežiadalo, tak nielen že sväzok trojcisársky znovu upevnený je, ale i medzi ostatnými mocnostiami docielená je shoda. A mocnosti tieto už vraj i skutkom prikročily k sostaveniu predlohy, ktorou zodpovedia Tureckom sosnované podmienky mieru. Tak že o pár dní už presvedčili sa štátnici tureckí, nielen tí v Carihrade, ale i tí, ktorí v rozličných západňo-europejskotureckých časopisoch mátožia, že slavná vysoká porta turecká nenazdajky a vzdor záštite sir Elliotovej, posadená je na úplne osyhotenú lavicu, a že bázeň pred jednostranným zakročením Ruska primala všetky mocnosti k shode a jednote, ktorú za nentožnú držali v tureckom diváne. — * * * Berlin, 13. sept. Diplomatické zprávy z Carihradu zpomínajú, že sir Elliot z naloženia divánu (tedy tento anglický veľposlanec podlieha už rozkazom tureckého divánu? ach! ach!) predniesol velposlancom rozpaky porty, ktorá nezná, ako sa má zprostiť statisíce dosahujúcich dobrovoľníkov. Diplomatické kruhy veria na pokračovanie vojny, a na preťahovanie vyjednávaní, ktoré vedú sa len na oko. Carihrad, 13. septembra. Generála Ignatieva na budúci týdeň tu čakajú. — Sultán posiela z troch členov záležajúce poslanstvo k pozdraveniu ruského cisára v Livadii. Myslia, že na čele poslanstva bude lebo veľvezír alebo Mithat basa. — Vúbec hovorí sa, že ruský vliv opäť nabýva prevahu, a že velmi blízka je možnosť, že Mahmud basa znovu zaujme kreslo velvezírov. Belehrad, 13. sept. O diplomatických vyjednávaniach tvrdí sa zo srbskej poloúradnej strany, že o mediacii alebo mieru nemôže byt viac ani reči. Porta vystavuje nenaplnitelné podmienky, na ktoré Srbsko nikdy neprivolí. Za jisté drží sa pokračovanie vo vojne. — V dobre uvedomených kruhoch hovorí sa ako jisté, že Rusko dosiahlo súhlas Angliecielom samosprávneho sriaden sa, že Bulharsko asi také Kréta. — No a tak mu budímm mp keď tureckí bašovia v ňom hospodáriť budú, ako na Kréte. — Riczau, 13. sept. Turci pod Muktar basom stoja ešte vždy vyše Nudola u Zaslapu. Černohorci a Hercegovinci táborom ležia na Bojanobrde, a od Turkov oddelení sú len obcou Nudole. Očakáva sa bitka. Z oboch strán zaopatrili sa násypami. Predbežne len kedy tedy z pušiek strieľajú. — Peko Pavlovié to bol čo 11. sept. medzi Trebiňou a Klobúkom prepadnúl a zobral tureckú kolonu s proviantom. V ten istý deň Trifko Akalovič dobyl na korjevieskom území dva turecké valy. Cetinie, 13. sept. Predvčerom prešiel Derviš baša cez výšiny Veliebrda, rozbil na Černohorskom území Pipercov tábor opierajúc sa na Spuž a Velebrdo. Následkom príchodu čcrnohorskýcli oddielov z dvoch strán opustila turecká armáda včera predodňorn zaujaté posicie, a utiahla sa do Podgorice a Spužu. Derviš baša stojí s hlavnou silou v Spužu, ostatok armády pod Diemil basom je v Podgorici. — Od včera rána neprestajne leje sa tuhý dážď, následkom čoho Morača značne rozvodnila sa. * * * Novo sostavené portou podmienky mieru rozpadujú sa vo dve triedy. Najprv žiada porta vážne rukojemstvá, že knieža Milan svoje povinnosti oproti Turecku nikdy viac neporuší; podruhé nutno rukojemstva i tým cielom poskytnúť, že podmienky mieru zo stránky Srbska i skutkom prevedené budú. Porta tedy trvá na podmienke, aby hlavné mesto Srbska Belehrad, dostalo trvalú posádku tureckú. Ohľadom ostatných podmienok uspokojí sa porta s dočasným právom posádky, kým podmienky mieru prevedené budú. Knieža Milan právo svojej svrchovanosti oddat má skupštine. Porta je hotová pojednať sa o týchto podmienkách. A dobre, že to dodali, lebo ináče snadno by sa stať mohlo, že v celej Europe, mimo maďarských novinárov, nenašiel by sa človek, ktorýby i len slova ztratil ohľadom týchto tureckých podmienok. „Nová svob. mohamedánka“ vo Viedni s celou určitosťou tvrdila, že Anglia a Francúzsko schvaľujú odpor porty, nechcejúcej uzavreť prímerie pred preliminárom mieru. Z Paríža z kompetentného prameňa zprávu túto, na koľko týka sa Francie, vyhlasujú za úplne lživú. — Atény, 13. sept. Vláda zbrojí veľmi rázne, akoby pripravovala vojnu. Na Kandiu idú už značné čaty dobrovoľníkov. Plukovník Koroneos podporuje pohyb na Kréte. Z Londýna odoslaná je loď so zbrojou pre Kandiotov. Mesto Rathymno, ako povesť hovorí, dobyli a zaujali povstalci. Carihrad, 14. sept. Turecko žiada, aby Muhamedani ako tureckí poddaní, mali právo osadiť sa v srbských mestách; ako i to: žeby židovskí poddaní, keď sa osadiť chcú v Srbsku, neboli prekážaní ohľadom jich spôsobu zárobku. — Ináče podľa žiadosti porty Srbsko na potom voči porty má to stanovište zaujímať, ako Egypt. — Belehrad, 14. sept. Srbská ministerská rada uzavrela jednohlasne, nedopustiť právo posádky porty. Radšej boj až do krajnosti, nežli s porušením práv a územnej samostatnosti zakončiť vojnu. Belehrad, 14. sept. Veliteľstvo drinskej armády prejal Uzon Mirkovič. — O bitke dňa 11. t. m. bitej hovorí sa, že Turci napadli najvonkajšie opevnenia Deligradu, ale hrdinským odporom srbského vojska odrazení boli. Dôstojníci dobrým príkladom predchodili vojsku. MašaVrbica, ktorý so svojou handžarskou légiou, a dvoma brojmi srbského vojska zvlášte vyznačil sa, je ľahko ranený. Priebehom bitky 12. t. m. Srbi postavili most cez Moravu u Katunu a napadli Turkov pri Bujmiru. Po tuhom boji zatlačení boli Turci na tri kilometry od Moravy. — Zo Zajčaru Srbi vyhnali sbor Osman bašov; a zaujali i okolie. Sbor Osman basov je veľmi v zlom stave, avšak Turci predsa nezapomenuli pred vynúteným odchodom zo Zajčaru, mesto zapáliť. — Dňa 13. sept. znovu pokúsili sa Turci staväť mosty cez Moravu, ale srbské vojská zahnaly po tuhom, celý deň trvavšom boji Turkov od Moravy. Dubrovník, 14. sept. Derviš baša po návrate do Podgorice ďalekopisne žiadal o posily, aby mohol ďalej operovať. Ale porta odoprela mu poslať pomoc, lebo nemôže vraj už viac zoslabovať armádu svoju dejstvujúcu proti Srbsku. O stave vecí na černohorskom bojišti píše „Tbl.“: „Ani Muktar baša na severu, ani Derviš baša na juhu vzdor číselnej prevahe svojho vojska neopováža sa hnút z miesta. Muktar baša, akoby ho prikoval, stojí u Zaslapu; cez hranicu do Trebini zpät i a Bulharska. 'Tvrdí stanovište jMújme ako už potomlPpkmioženo,