Národnie Noviny, január-marec 1878 (IX/1-37)
1878-03-26 / nr. 36
NÁRODNE NOVINY. Redakcia, administrácia a expedícia Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 12 zl., na pol roka 6 zl., na štvrťroka 3 zl. Ročník IX. V Turó. Bv. Martine. Utorok 26. marca 1878. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 36. T- Sv. Martin, 26. marca 1878. „Výhíady kongressu umenšujú sa; naproti tomu zväčšujú sa úkazy pravdepodobnej ruskoanglickej srážky“ — to sú známky politické dnešného dňa. — Anglické ministerstvo neprestajne robí ťažkosti z formálnych vecí, aby sídetie sa kongressu ked i neprekazilo, ale obťažilo. Nie potom div, že už i starému kn. Gorčakovi vychodí trpelivost, ako to dokazujú hlasy ruských časopisov, stojacich v spojitosti s ríšskou kanceláriou. „Ag. R.“ píše: Ked Rusko preliminárnu smluvu sdelilo mocnostiam, dopúšťa svobodné pojednávanie všetkých Európu zaujímajúcich bodov a chce započat vystupovanie vojska na lode, Anglia vzdor osvedčenej neutralite, obrážajúc smluvy avôlu sultánovu, neprestajne zväčšuje svoje loďstvo, ačpráve žiadon anglický poddaný ohrožený nie je. Mimo toho londýnsky kabinet robí ťažkosti ohľadom kongressu a protestom v Carihrade proti vystúpeniu na lode Rusov^v Bujukderi prekáža uskutočnenie smluvy mieru.“ A „Jour. de St. P.“ opytuje sa, či by nebolo na čase opýtať sa londýnsky kabinet, čo konečne chce? Ani Egypt, ani suezský prieplav ohrožený nie je. Anglia chce len Rusku zadať porážku a previesť čin prevahy. Všetkým kabinetom natíska sa otázka: či jedna jediná mocnosť môže prekážať mier, ked celý svet pokoj žiada. Podľa odvety na túto otázku vyzvaná bude Anglia opustiť morské úžiny, alebo mier sveta záviseť bude od svevoli anglickej politiky.“ — „Golos“ konštatuje, že „ruský národ nie je spokojný s uzsvreným mierom.“ Tieto čláDky ruských časopisov ako urobily sensáciu, tak sú dôkazom velikej napnutosti panujúcej medzi Londýnom a Petrohradom, na toľko, že za skoršie považuje sa vypuknutie vojny, nežli sidetie kongressu. Ktorý, jestli vraj pre vzdorovitosť anglickú nesíde sa, sídu sa traja cisári a tí rieša a usporiadajú východnú záležitosť. „P. Ll.“ píše síce: že „kde bude Anglia, tam bude i Rakúsko-Uhorsko, lebo tam byť musí.“ Medzitým toto tvrdenie „P. Ll.“ nestojí v súhlase s jinýini zprávami z Viedne, ktoré tvrdia, že v „Londýne niet viac reči o rak úsko-anglickej alliancii, a že Tšetky poťažné vyjednávania sú pretrinuté.“ A z Berlína od 23. t. m. telegrafujú: „Ruská vláda, ako tvrdia v tunajších diplomatických kruhoch, odvetila na poslednú anglickú nótu, že požiadavka Angiié ohľadom predloženia celej smluvy zo San Štefana ku diskussii petrohradským kabinetom nemôže byt prijatou. Poneváč vzdor opätnému prostredkovaniu, ktoré Rakúsko a Nemecko ako posledný pokus podujaly, za nepodobnú pravde drží sa povoľnosť Veľkej Británie, tak považujú srážku medzi Ruskom a Angliou za očakavatelnú. V tunajších dobre uvedomených kruhoch majú síce za to, že dvory berlínsky a viedeňský súčastnenie Angiié na kongresse nedržia za conditio sine qua non, ale vyslovuje sa obáva, že jestli anglická vláda odopre súčastnenie sa na kongresse, i jedna lebo druhá z ostatných vlád nasledovať bude príklad Angiié, v ktorom prípade by porady neviedly k žiadanému cielu. — Z hodnoverného prameňa počuť, že v protive ku veľmi napnutým pomerom medzi Petrohradom a Londýnom, poťahy medzi Rakúskom a Ruskom v posledné časy tak sa zlepšil y, že takmer hovoriť možno o úplnom dorozumení medzi oboma ríšami.“ A z Viedne od 23. t. m. „Pol.“ : Tunajšia situácia stala sa veľmi miernou. Poťahy Rakúska k Rusku následkom zakročenia koruny utratily každú napuutosf. Všetky vyjednávania medzi Londýnom a Viedňou pre allianciu preto stály sa úplne bezpredmetnými. Následkom usrozumenia s Viedňou Rusko oproti Anglii je hotové len k nepatrnej povolnosti.“ Berlín, 23. marca, /'‘práva, akoby pozvania na kongress už rozposlané boly mocnostiam, je predčasná. Lehota sídetia sa jena každý prípad odročená. Vedie sa živé dopisovanie- medzi kabinetmi berlínskym a londýnskym. Tu panuje veľká nechuť proti Anglii. — Pera, 23. marca. 'Sulim na žiadosť ruského cisára rozkázal, aby v carihradských väzeniach nachodiaci sa Bulhari, počtom 492, na svobodu pustení boli. Súčasne vydaný bo; rozkaz z paláca, aby vo vyhnanstve v Malej Ázii žijúci Bulhari, počtom 19.400 medzi nimi i bývalý exarch, hned osvobodení, a na štátne útraty do Bulharsku dopravení boli. Carihrad, 23. marca^ Rusi zastavili všetky prípravy k vystúpeniu vojska na lode v San Stefane. — Odchod íuskej gardy odročený je až po kongresse. Petrohrad, 24. marci. Z anglickej strany naložené ďalšie vystrojenie a vysielanie lodí, považujú tu za odopretie ruskej po; iadavky, aby Anglia nazpäť stiahla svoje lode z marmorského mora. Carihrad, 23. marca.“ Pri Skutari sústrednené turecké vojská prešly do ■ kólia Bujukdere, kde utvorený bude tábor 15.000 mižov; druhý tábor sriadený bude v Karaku na vchode do Čierneho mora. Smluva mieru. Konečne dostala sa ~f. do verejnosti doslovná osnova smluvy mieru medzi Ruskom a Tureckom uzavretého mieru. Ked uvážime ju nestranne, iste musíme uznať, že Rusko dokázalo tu takú miernosť, akú by sme v podobných prípadQch darmo inde hľadali. Ovšem je východnia otázka nad iné dôležitejšia, ale aj Rusko prinieslo tu nepomerne väčšie obete, než sú jeho direktné výdobytky, znakom toho, že mu predo všetkým išlo o osvobodenie ujarmených národov. Smluva má, ako známo, 29 článkov; v nasledujúcom zahrňujeme jej obsah. Prvý a druhý článok jedná o junáckej Čiernej Hore, pýche Slovanstva. Neodvislosť Čiernej Hory je definitívne uznatá a na území dostane dvakrát toľko ako dosial mala: na juhu Spuč, Podgoricu a Žabljak, na severe Kolašin, na severozápade Nikšiča celé územie od Grahova ku Gacku a ďalej ku vtoku Pivy do Tary, potom k severu cez Drinu až ku jej vtoku do Limu; na východe a juhovýchode územie Kučov a celú podgorickú rovinu a zase ďalej na juh celý pás zeme medzi jaderským morom a skaderským jazerom až k rieke Bojane s troma prístavy: spickýra, barským a olguňským. (čl. 1.) Usporiadanie možných sporov medzi Tureckom a Čiernou Horou prevezmú Rusko a Rakúske (čl. 2.) Tretí a štvrtý článok hovorí o Srbsku, ktoré vyhlasuje sa tiež za samostatné. Srbské územie rozšíri sa na juh ku mestám Nový Bazar a Priština; ďalej tiahne sa hranica pozdĺž rieky Rustice hore ku Bazar-planine, potom dolu k Ibaru a pozdĺž toho až ku jeho stoku so Zimnicou práve nad Mitrovicou a pozdĺž riek Lab a Blatnica hore ku výšinám, ktoré tvoria rozhranie medzi týmito riečkami z jednej a Moravou z druhej strany; Niš a Ak Palanka pripadnú Srbsku. Od Mitrovice pôjde hranica do Bosny hore Drinou, kde pripadne Srbsku Malý Zvornik a Sakar. Medzi Srbskom a Čiernou Horou bude len malý pás tureckého územia, aby bol možný prechod do Bosny. Turecká pevnôstka Stará Ršava (Ada Kale) sa zborí (čl. 3.) Turci, čo Srbsku pripadnú, budú sa môcť vysťahovať a svoje majetky do prenájmu dávať. Právne a vlastnícke pomery medzi Srbskom a Turky upraví turecko-srbská komissia pod dozorom ruského komissára (čl. 4.) V piatom článku uznáva sa neodvislosť Rumunska. O svojich nárokoch na náhradu dohodne sa s Tureckom. Nasledujúce články (6—12) hovoria o Bulharsku. Nové samosprávne bulharské kniežatstvo, B vlastnou kresťanskou vládou a vlastním národním vojskom siaha na severovýchode popri srbských hraniciach na západ až po jazero ochridské, odtiaľ tiahne sa cez jazero kostarské až ku Šaliste, potom na juhu ponad Solun ku Orfani na egejskom mori a tak pobrežím až k Buru-Gurlu; potom pohorím rhodopBkým severovýchodne ponad Drinopol a odtiaľ zkrúti sa na dol ku Lule-Burgosu, asi dvadsať mil od Carihradu. Černomorským pobrežím ide od Midie až hore ku Mangalii a odtiaľ nad Razsovou k Dunaju, ktorý tvorí Bevernú hranicu Bulharska (čl. 6.) Knieža bulharský bude obyvateľstvom svobodné volený a potvrdený od porty pri súhlase veľmocí, nesmie však byt členom panujúcich dynastií europských veľmocí. Na prípad uprázdnenia prestolu prevedie sa nová voľba pod tými istými podmienkami. Pred voľbou kniežaťa sídu sa vynikajúci Bulhari v Plovdive alebo v Trnove a vypracujú tam sriadenie administrácie pod dozorom komisára ruského a v prítomnosti komisára tureckého dľa zásad drinopolského mieru z roku 1830. V miestach, kde sú Bulhari b Gréky a Rumunmi pomiešaní, vzatý b u de~ spravodlivý zretel na práva a záujmy tohto obyvateľstva i pri voľbách i pri zákonodarstve. Nová vláda uvedie sa do života za dva roky pod dozorom ruského komisára. Na konci prvého roku po zavedení novej vlády budú môcť aj ostatné veľmoci pridať svojich delegátov, ak uzná sa toho potreba (čl. 7.) Turecké vojsko nezostane v Bulharsku a všetky Btaré pevnosti sa zboria. Kým nesriadi sa domáce vojsko bulharské, jehož počet sa pozdejšie ustáli medzi Ruskom a Tureckom, zostane tam asi za dva roky 50.000 chlapov ruského vojska a títo budú udržovať spojenie s Ruskom, nielen cez Rumunsko, ale aj z prístavov vo Varne a Burgase (čl. 8.) Po prvom roku novej organisácie ustanoví sa na základe prostredných dôchodkov z celej zeme ročný poplatok sultánskemu dvoru; výšku toho poplatku ustáli Rusko s Tureckom a ostatnými kabinety (čl. 9.) Na západe od Bulharska zostane Turkom dakoľko krajín, do ktorých ale nemajú po pevnine prístupu, z ktorej príčiny dovolí sa jim, že smejú použiť cestu cez Bulharsko k premávke vojska, náboja a potravín tu i nazpät. Toto právo ale týka sa len pravidelného vojska a nie bašibozukov a Čerkesov. Aj turecká pošta pôjde ta cez Bulharsko a jedna telegrafičná čiara. Aby predišlo sa pri tom všetkým možným nesnádzam, ustanoví sa k tomu zvláštny poriadok (čl. 10.) Ohľadom majetku vysťahovalcov platí to isté čo v Srbsku. Majetok bez pána predá sa v prospech vdov a sirôt (čl. 11.) Všetky pevnosti na Dunaji budú zborené a vo vodách kniežatstva bulharského, rumunského a srbského nesmie byť žiadnych válečných lodí (čl. 12.) Porta prijíma upravenie plavby na ústi sulinskom a odškodenie súkromníkov, ktorí válkou alebo i pretrhnutím plavby škodu utrpeli, k čomu poukáže I sa 500 000 fr. (čl. 13.) V Bosne a Hercegovine zavedú sa bez odkladu tie j reformy, ktoré boly určené v carihradskej konferencii i so zmenami, jaké ustália sä dohodnutím porty, Ruska a Rakúska. Závislá daň nebude sa viac platiť