Národnie Noviny, júl-september 1879 (X/75-114)
1879-09-16 / nr. 108
Viedeň, 13. sept. („Ep.“) Knieža Bismarck ďti tak velmi trápny dojem osvedčenia Gorčakovho o jeho pomere k nemeckému ríšskemu kancelárovi, že sa poponáhľal v „N. d. a. Z.“ ešte pred svojim príchcdom do Viedne ujavnit upokojujúce osvedčenia, aby umenšil demonštratívny ráz tejto návštevy. Paríž, 14. sept. „Globe“ zvestuje: Italský minister vojenstva zamýšľa žiadat od komory úverok ku obranným čiaram, menovite cieľom čiastočného zrúcania a zmeny čela pevnosti Verona. Carihrad, 14. sept. V Aidosi (Vých. Rumelia) udaly sa krvavé srážky medzi vracajúcimi sa mohamedánskymi úskokmi a bulharským obyvateľstvom. Pri zakončení východno-rumelského četníctva boli mnohočetní muzulmanskí úskoci usmrtení a ranení, a viac četníkov usmrteno. Simla, 13. sept. („R. Off.“) Oddiel zbúreného vojska emirovho šiel do Zurmuta, aby tamojšie kmeny primal k nápadom z boku na Angličanov v priesmyku Suturgardan. Tíže osvedčili, že chcú bojovať proti Angličanom, ale poznamenali, že nemajú veliteľa a nie sú zorganizovaní. Politika v cirkvi. Samo sebou rozumie sa, že my, ako ľudia politiky, nemôžeme sa s týra zaoberať čo a jako smýšľa pán b. Anton Radvanský o evanjelickej cirkvi, svojich zásluhách o ňu, o miešaných manželstvách a rozsobášnych pravotách atd. O týchto a podobných veciach držal on v Pešti veľkú reč. Nemôžeme ale mlčaním pominúť, že pán b. Radvanský .stal sa novým sektárom a rozkolníkom v tejže cirkvi a káže nové evanjelium. Keby toto nové evanjelium nebolo tak eminentne politické, mohli by sme o ňom mlčať! Ale poneváč ním pán barón dotkol sa citeľných národných záujmov, sme tak smelí urobiť na jeho reč dakoľko poznámok. Hovoril medzi iným takto: „Jedna z najdôležitejších úloh evanjelickej cirkve v našej vlasti je, aby ona vo všetkom a každom ukázala, že ona maďarsky myslí a maďarsky cíti.“ My sme si posaváď mysleli, že ciele každej a tak aj evanjelickej cirkve sú inakšie, jako „maďarské myslenie a maďarské cítenie.“ Všetci cirkevní mužovia shodujú sa v tom, že najdôležitejšia úloha cirkve je starať sa o spasenie duší svojich veriacich. Či koho Bôh na milosť príjme len preto, že maďarsky myslí a maďarsky cíti, o tom pochybujeme; aspoň sme to nenašli v žiadnom katechisme. Podľa tohoto nového učenia Radvanského by mal Róža Šándor dobré výhľady tam nad hviezdami. Opovažujeme sa túto frázu Radvanského za celkom nepravú vyhlásiť. Ďálej: „Idea, že táto cirkev v duchu a pravde je maďarská, nestojí v žiadnej protive so svobodou, dľa ktorej smejú iné národnosti vo svojej reči služby božie vykonávať, V dedine a okolí myslelo sa napospol, že Rohoú vyhostil Vinetku zo samej skúposti von z domu a neslúžilo mu to veru ku cti vystaviť svoju vnučku — sirotu, slabé dievčatko, tvrdej nádenníckej práci a za predmet uštipkom a posmeškom surových nádenníkov, vydať ju všelijakým zo služby pochádzajúcim nemilým nehodám a trápeniam. Žehrilo sa i na to, že tak všeobecne vážený človek jako mlynár Rohoú predtým v čistých, úhľadných šatoch, teraz orašaný sťa spustlec s oklepnutým klobúkom na hlave a dotrhanou halenou na sebe po ulici brodí.... „Zná Boh — nám prichodilo sa zaňho hanbiť, ked takto šiel v nedelu z chrámu božieho. A on toto šípil, hej šípil dobre; v chráme nesadnul medzi nás ale tam do temného kúta pri samých dverách, kde len tí naj chudobnejší sedávať zvykli...“ No akokoľvek, ale v živobytí Rohoňovom nemuselo byť čosi na čistom. Dávno už, čo sa ani jedno zrnko nedonieslo do jeho vetromlyna a predsa vetrilá, vzorné letáče na ňom máchaly povetrie tak čerstvovážne, jako za prešlých dobrých čias, a komu to šťastie bolo sísť sa vo večernej tme s Rohoňom na ceste a chodníku, videl pred ním vykračujúceho osla s naplnenými mechami. Na pozdrav a otázku: dobrý večer súsedko Rohoú! nuž ešte, chvála buď Bohu, vždy ide ale nenie viac jako prirodzené, keď sa bezvýmiuečne žiada, aby aj evanjelická cirkev po maďarsky smýšľala, cirkev, ktorá požíva maďarskú ústavu, ktorá tvorí iutegrujúcu čiastku konštitúcie; lebo Patriotismus zjavuje sa nie len samou rečou, ale aj, a síce ešte viacej, skrze ducha, s m ý š lanie a skutky. V našej vlasti, maďarský národ, maďarský štát vzal evanjelickú cirkev do svojho lona, od noho dostala práva, a preto je jej a da e qua t na povinnosť maďarsky smýšľať, maďarsky jednať. Mnoho národností môže bývať vedľa seba, ony smejú užívať svoju reč doma a po obciach, oproti štátu ale musia objaviť len jedon „štátny národ“ a musia medzi sebou len štátnu reč u potrebovať.“ Poďakúvame sa pánu gen. inšpektorovi, že aspoň po dedinách a obciach dovolí nemaďarskú bohoslužbu. Je to naozaj veľkodušné! Za túto maďarskú svobodu, žiada od celej cirkve, aby ona po maďarsky smýšľala. Musíme pripomenúť, že si pán barón veľmi protirečí. Sám totižto rozpráva, že evanjelická cirkev dostala svoje svobody od cisára Jozefa II., Leopolda II. a nazýva to kráľovským darom. Ba keď Leopold II. dal vypracovať návrh zákona o evanjelických svobodách, uhorský snem zavrhol tento návrh. Z tohoto vidno, že veru nie maďarský štát, nie maďarský národ vzal evanjelickú cirkev do svojho lona. Okrem toho maďarský národ vôbec nebol nikdy podporou evanjelickej cirkve dľa augš. vyznania. Maďarský národ priznáva sa k helvetskej a katolíckej cirkvi, maďarskí evanjelici ztratia sa v slovenskom mori jako kvapôčka. To „požívanie ústavy maďarskej“ je síce faktumom, len že takýto pôžitok veľmi neposlúžil evanjelickej cirkvi ku zdraviu. Jej autonómia v tomto požívaní zhynula na ústavné suchoty, a nikto nezadal takú ranu evanjelickej cirkvi, svobode a autonómii jako táto ústava, keď zrušila evanjelické školy, a nedovolila autonomným eirkvám založiť na rumoch nové. Evanjelická cirkev draho zaplatila „pôžitok ústavy“, keď jej nadišputovali zbytočný generálny konvent so zbytočným generálnym inšpektorom, keď hynie vždy viac a pod ústavnými úderami. Za tieto podozrelé pôžitky žiada teraz pán Radvanský, aby evanjelická cirkev, ktorá v štyroch pätinách pozostáva zo slovenských údov, aby táto slovenská cirkev maďarsky smýšľala, maďarsky jednala! Jako sa to špatné vyníma z úst „slovenského“ zemana Radvanského. Či nepochopuje tento pán, že týmto poburuje evanjelickú cirkev, aby sa vrhla do nie bárs stým mletím? odpovedal idúcky: Aj, ide, ide deti moje — chvála Bohu, že mi na práci nezchádza. A dotušoval li kto, že odkiaľ tú prácu bere, priložil Rohoú obyčajne prsty na pery na znak mlčania a reknul pri tichosti: pracujem pre vývoz... Druhú odpoveď od neho vylúdiť nebolo možné. Prekvapiť ho návštevou vo mlyne, to sa nedalo — dnu nepuätil ani svoju vnučku Vinetku .... dvere zavreté, len letáče v pohybe; starý osol pásol samu na sviežej tráve po mlynskej hati a veľká, vychudlá kočka, vyvalujúc sa na obločnom čeľustí, ssala do seba horúčosť slnca a gánila na každého blízko idúceho jedovatým okom. Všetko toto uzavieralo v sebe neodhadné tajomstvo a podnecovalo vesničanov k mimoriadnym úsudkom. Jedonkaždý vykladal si vec dľa vlastnej hlavy, nadovšetko ale malo sa za to, že vetromlyn Rohoňov oplýva viac zlatom, jako múkou. čistého politického prúdu? Kto natíska do cirkvi inú reč, jako materinskú, iné city a smýšľanie, jako cirkevné, kto na miesto, aby kázal pobožnosť, lásku a pokoj, teremtetuje po kostole, hádže faklu nesváru do domu, ten je nie prvým representantom, ale prvým vrahom evanjelickej cirkve. Púhy nesmysel je, keď rozkazuje pán barón, aby národnosti medzi sebou len maďarčinu užívaly. Jako k tomuto bizarnému nápadu došiel to nevieme. Národnosti, jako také, vôbec neobcujú vzájomne, a keby obcovaly, to by jim nikto nerozkázal, v jakej reči to majú konať, najmenej ale generálny inšpektor evanjelickej cirkve. Konečne volá pán inšpektor, aby sa postarali o to, aby mládež už v nežnom veku v školách maďarského ducha, a maďarské oduševnenie ssala. — Nuž tak potom budeme mať ten nový „štátny národ“ (patent zaslúži ten vynález) maďarský valláš na čele veľko augur Radvanský ! Naozaj Chauvinismus už ďaleko zabehuje. Bol by čas, aby evanjelická cirkev ztriasla zo seba tento maďaromanský švindel a zostala tým, čím má byť, t. j. cirkvou. V. * * * No pod slncom nič nenie stále; i tajomstvo Rohoúovho mlyna bolo konečne odhalené. Ked raz mládež pri hlasoch mojej píšťaly ihrala *) spozoroval *) Tancovať je slovo cudzie, miesto neho užívajme tak jako Srbi igrať = ihrať. Domáce zprávy. PEŠŤ, 15. septembra. Život na Balkáne je teraz temer najhlavnejším predmetom starostlivosti našich politikov; čokoľvek tam šuchne, to všetko zaujíma jich nanajvýš. Cesta černohorského kniežaťa do Viedne nebola jim po srsti, ba práve jedny druhé vláde dosť blízko stojacie časopisy, ako ku pr. „P. Ll.,“ dovolily si dosť surové poznámky o Černohorcoch. Ale ked jim už táto cesta nebola po vôli, tým väčšmi znepokojila jich najnovšia zpráva, dľa ktorej má knieža Nikola podobnú cestu aj do Itálie podniknúť, čo je i vzhľadom ku všeobecným pomerom medzi nami a týmto susedným štátom, i vzhľadom ku možným italským ašpiráciám na východe nanajvýš dôležité. Druhá takáto vážna a tuuajšie kruhy nie menej znepokojujúca zpráva je, že kresťanské kniežatá balkánskeho polostrovu zamýšľajú v prvej polovici oktobra vydržiavať poradu o spoločných záujmoch. Schôdzka bude bez pochyby v Niši a majú sa na nej súčastnit nielen knieža srbský, černohorský a bulharský, ale aj rumunský. To je vraj juhoslovanská konfederácia, ktorá pod protektorátom Ruska môže nám vraj byť dosť nepríjemná. V záležitosti štátneho dozoru nad ev. strednými školami prijal generálny konvent ev. cirkvi a. v. protest potisskej superintendencie a vyvolil gravaminálnu komissiu, ktorá má nad touto otázkou prísne bedliť a v súhlase s reformovanými potrebné kroky podujať; keby to nutné bolo, má predseda komissie mimoriadny generálny konvent svolať. — Z ostatných pokonaných vecí podotýkam ešte, že prijatý bol návrh školskej komissie, aby ev. gymnasia akkomodovaly sa dľa možnosti učebnému plánu štátnych gymnasií. som makave, že najmladší syn môj a milá Vinetka dobre sa rozumejú. Ja nestaval sa proti jich láske, lebo starého Rohoúa mal som rád a prial bych si bol čím skôr Vinetku za svoju nevestu. A poneváč zalúbená spoloč (pár) naša až nápadne pričasto sa schádzavala, nuž z otcovskej obozretnosti chcel som vec čo skôr do čistá priviesť a preto odvážil som sa na shovor do mlyna... no, zle som pochodil. Dvere mi neboly otvorené a ked ináč možné nebolo, počal som reč cez kľúčkovú dieru, čo medzitým nasrdená kočka z blízkeho obloku pluvala mi do očú. Rohoú namrzený nedal mi ani dopovedať, ba hrubianil, aby som radšej tašiel domov prepletať na pišťali a ked mi vraj tak ponáhlo oženiť si syna, aby som si hľadal nevestu po paromlynoch ... Na takéto reči strekla mi krev do hlavy; no bol som predsa natoľko múdry, že som mu nedal na ne vhodnú odvetu — starý blázon zostal vo svojej mlynici a ja pádil do domu vyprávať zamilovancom o potkavšej ma nehode. Dobré stonohy nechcely mi ani veriť a pítaly ma s plačom o dovolenie smieť osobne ísť ku starému otcovi Rohoňovi a predniesť mu vlastooústne záležitosť svoju. Nedovoliť jim, to nedopúšťalo srdce moje a sotva že som vyriekol „áno“ —• ztratili sa sťa blesk proti mlynu. Rohoú nebol doma. Dvere na mlyne zareťazené,