Národnie Noviny, júl-september 1879 (X/75-114)
1879-09-16 / nr. 108
g Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 12 zl., na pol roka 6 zl., na štvrťroka 3 zl. Ročník X. Redakcia, administrácia a expedícia v Turô. Sv. Martine. Utorok 16. septembra 1879. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 108 Pozvanie k predplateniu na politický časopis „M K Oil ME NOVINY,“ X. ročník 4. štvrťroéie. S koncom tohto mesiaca vypršia početným pt. pánom odberateľom týchto novín jejich predplatky: následkom čoho úctivé vyzývame Ctené Obecenstvo k láskavému obnoveniu predplatenia. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko obnáša: na celý rok ... 12 zl. na pol roka ... 6 zl. na štvrť roka . . 3 zl. na mesiac ... 1 zl. Tých pt. pp. odberateľov ale, ktorí sú nám ešte na minulosť dlžní za doposielanie novín, úctivé prosíme, aby čím skoršie svoje účty vyrovnať ráčili. Turč. Sv. Martin, 15. septembra 1879. Administratívne povereníctvo „Národních Novín.“ Politický prehľad. ------16. septembra 1879. Okupácia. Bez odporu obsadily rakúsko-uhorské vojská tak dobre Príboj ako i Plevlie (Tašlidzu) a z toho zatvárajú, že i ostatué konvenciou vyznačené miesto Prijepolie, takže v pokoji a bez prekážok zo strany obyvateľstva obsadené bude. Že Mustafa baša, turecký velitel v Plevliu odvolávajúc sa na nedostatok potažných úprav svojej vlády, odoprel s tureckým vojskom ustúpiť, ospravedlňujú z nášbo zahraničného úradu nedorozumením. Medzi vojvodom z Víútemberku a Husni bašom bolo síce dohovorené a ustálené, aby turecké vojská po príchode rakúsko-uhorskýck posádok, utiahly sa, ale ministerstvo zahraničných diel vo Yiedni na zakročenie porty, ktorá odvolávala sa na uzavretú konvenciu, dopustilo, aby v zpomenutýcb miestach ostaly i turecké posádky popri rakúsko-uhorských, o čom ale vojvoda z Viirtemberku a pofažne Husni baša neboli uvedomení. Mustafa baša je dosial v Plevliu. — Z mnohých stráu vyslovuje sa začudovanie nad tým, že z tureckej strany nerobia sa žiadne prekážky postupovaniu rakúsko - uhorského vojska na území novopazarského sandžaku. Rozumie sa, že sa skúmalo po príčinách tohto neočakávaného obratu. „Pali Mail Gaz.“ vidí príčinu v tajnej smluve, ktorou Rakúsko-Uhorsko ga-rantuje Turecku europejské územia tak asi, ako Anglicko aziatské. Túto zprávu dementovali síce poloúradne, ale vzdor dementi nachodí mnohých, ktorí ju za základnú držia. Z okupačného územia došlý nasledujúce zprávy: Príboj, 12. sept. („Pol. Korr.“) Tureckí velitel neopustil ešte rakúsko-uhorským vojskom obsadené územie. Očakávajú príchod Husni bašov cielom definitívneho určenia demarkačnej čiary. Bivouak Plevlie, 13. sept. Práve započína sa pochod ku Prijepoliu. Vojvoda z Vürtemberku šiel dnes do Príboja, aby sišiel sa s Husni bašom. Tunajšie obyvateľstvo vyprázdnilo 200 domov k ubytovauiu nášho vojska. Bivouak pri Priepoli, 14. sept- („P. Ll.“) Včera ležali sme táborom pri han Jakubove. Turecké vojska boly všade na ceste vystavené vo väčších menších oddieloch. Dnes pokračovano v pochode ku Priepoliu. V Han Kolovrate čakala turecká a kresťanská deputácia s kaimakamom na čele rakúskouh.-generála a sprevádzala vojsko do mesta. Neďaleko od mesta prišli v ústrety baša a bimbaši. Tu stála stotina vojska. Tureckí velitelovia protestoyali proti prechodu cez mesto, dústojníci pokúsili sa prekaziť prechod predvoja cez most Limu, vzdor tomu šli sme s hudbou cez mesto. V prostred mesta zjavil sa p. p, m. König, ktorý s kolonnou z Príboja v ten istý čas došiel do Priepolia. Anglicko je svetová veľmoc, ktorá sama v sebe nie síce velmi mohutná, predsa panuje nad stami millionov rozličných národov v Ázii, Afrike, Amerike a Austrálii, tedy vo všetkých čiastkach sveta; vzdor tomu ale je veľmi zaneprázdnená nepatrnými dvoma polodivými národami, s ktorými nezná poriadok urobiť, aby neutrpela pri tom jej válečno-výbojná česť. Anglickej výboj uosti zprotivili sa v Ázii Afgani, a v Afrike Zulovia. Anglické zprávy už dávno zvestovaly víťazstvá Angličanov, s tamtými po smrti emira Šir Aliho uzavrenie mieru; a týchto úplné porazenie a rozobnatie. Ale novšie zprávy a to výlučne a rýdzo anglické, niečo jiného zvestujú. Král Zulov Cetewayo je ešte vždy na úteku, a Angličania ho neprestajne prenasledujú, a to už tak dávno, že ho až na kraj sveta dobre zahnať mohli. A div divúci, ešte vždy je vo vlastnej krajine. Ale ešte smutnejšie to vyzerá s anglickým „prestige“ v Afganistane. Podali sme už zprávy o krvavom kúpeli, ktorému v obeť padlo celé anglické poslanstvo v Kabuli i so svojim spriebnáčmi vystrojených oslov strojené. V nedelu pod večer chodievalo sa hromadne do mlyna na zábavy. Mlynári nalievali muškátovou vôňou dýchajúce vínko do priateľských čiaš a mlynárky vo svojich nežnorubých zásterkách a so zlatými krížikami na hrdle boly krásne, sťa kráľovné. Ja doniesol som so sebou dymku na ponúknutý mi samorostlý dohán, díval som sa a druhí tančili nenútene až do pozdnej noci — pre okolie boly toť mlyny strediskom veselostí a bohatstva. Na nešťastie naše vymysleli neposedníci v rozume paromlyny. Tieto boly úhľadné, súmerné až na podiv. Ľudia za novotou lipnúci priúčali sa svoje zbožie do paromlynov nosiť, a neogabané, staré vetromlyny zostaly razom bez práce. Bojovaly síce dlho proti novote, |ale nemohúc odolať mocnejšej pare — zatíchly. Nebolo viac vídať premávanie sa obťažených oslíkov ... Nádherné mlynárky zakladaly a predávaly radom zlaté svoje krížiky ... Muškátové vínko perliť sa prestalo a o národných ihrách ani chýru ani slýchu. Vietor viať mohol z ktorejkoľvek strany sveta, vzorné letáče vetromlynov nehly sa a koniec konca bol ten, že samy občania chytili sa do zrúcania od základu starých mlynov a miesto jích pustoty nahradili viničom a druhými ovocnými stromami. Len jedinký jedon vetromlyn zachránil sa pred podobnou spustou a paromlynom na vzdor mácbal vodom. A dosial nedošly ešte zvesty, žeby si svetová velmoc Anglicko bola vzala slušné zadosťučinenie, Anglické zprávy vyprávajú o prípravách ku pochodu, ale vojská nie velmi pohybujú sa. Ba dia najnovších zpráv zo Simly, generál Roberts žiada súrne posily štýr plukov. A dia ďalších depeší s jistotou očakáva sa, že celý Afganistan povstane proti Anglicku priateľskému emirovi. Povstanie vypuklo už vraj i v Herate, Badakšani a Ballehu. — Dia depeší zo Simly, kolujú tam povesti o srážke Afgancov s Angličanmi, ktorí v zmätku zutekali. Upusteno je vraj už od pochodu do Kábulu. V Šimle sústredňujú sa v najväčšom chvate sbory, ktoré odtiahnu do Afganistanu. Hovorí sa o nepokojoch v Bengálsku medzi mohamedánmi, ktorí horlia za Afgancov. — Došlý ešte i také zprávy, ktoré hovoria, že i anglické poslanstvo ku kráľovi Birmy obzerá sa, akoby s celou kožou dostať sa mohlo za hranice tohto kráfovstvs, lebo i tam že k obávaniu sú výjavy kabulské. Berlín, 13. sept. („N. W. Tbl.“) Pruská vláda z novu najala delníkov pre upevňovania na ruskej hranici. Merník Zecschicz, ktorý staväl obrnené väže pri Meči a Kôlni, má viesť práce pri pevnostiach v Thorni. Osem obrnených väží stráža ruskú cestu pri Thorni. Pred dvoma týdňami, ked najostrejší bol nemecko-ruský časopisný boj, dostali podujimatelia rozkaz posporiť práce, aby pred určenou lehotou zakončené boly. S týmto v súhlase stojí i cesta p. m. Moltkeho na ruskú hranicu, ktorý prezeral práce. Triest, 13. sept. („Ep.“) Knieža Mikuláš dal na vedomie, že mu nezdá sa zastupovanie Rakúska kroz plukovníka Thömela. Londýn, 13. sept. („R. OfL“) zvestuje z Caps t ad t u 26. aug.: „V rozhovore so severnými náčelníkami osvedčil Volseley, že zamýšla poveriť správu krajiny Zulov neodvislým uáčelníkom, a dodal, že jedinou prekážkou mieru je, že ešte nechytili Cetewaya. — „Daily Tel.“ oznamuje zo Simly: Generál Roberts žiada štyri pluky posily. Uzavreté je nepreviesť bezodkladný pochod do Kabula. Rím, 13. sept. („Ep.“) V tunajšom zahraničnom úrade očakávajú, že knieža Nikolaj černohorský navštívi krála Humberta v Monce alebo v Milane. Athény, 13. sept. („Pol. Korr.“) Grécki delegáti dostali úpravu najprv prevzať návrhy tureckých delegátov, potom konštatovať týchto rúznosť od obsahu 13. protokolla berlínskej smluvy, a opustiť Carihrad. vážne svojimi letáčami. Bol to mlyn Rohoňov, ten istý, na jehožto mieste si práve upíjame. Mlynár Rohoň bol muž vysokého veku, už dobre šesťdesiat rokov so zbožím rukotajstvovavší a stál napospol v dobrej povesti, Povstávanie paromlynov rozvzteklilo ho až na krajnosti. Za celých osem dní behal neprestajne od domu do domu, od jednoho konca na druhý po dedine a štval a vykrikoval, že neposedníci chcú párovou múkou okolie nakaziť.“ „Nechodteže do paromlynov — horlil — to čertov vynález; tam para, ja pripravujem vám múku na chlebík dia zvyku z raja!“ Takéto a jim podobné reči sypaly sa z úst mlynárových na chválu vetro- na hanu paromlynov, lenže týmto rečiam nikto nenaklonil ucho. Rohoň roznietený hnevom nad bezvýslednosťou svojho horlenia zavrel sa do mlyna a žil tam jako pustovník o samote. I Yinetka, asi pätnásť ročná vnučka mlynárova, sirota bez otca a matere, bližšej a ďalšej rodiny, nemala viac ústrešie u starého otca — pobrala sa po nádenníctve ta do viníc a za hodbabnými húsenkami vyslúžiť si každodenný chlebík a jednoduchý odev. A predsa starý otec Rohoň musel túto sirotu na svojom srdci nosiť, lebo pobral sa za ňou do viníc, do dvorov, kde pracovala a ked ju našiel, pohliadol jej do oču, pohladkal po tvári bez slova a zaplakal. BESEDNICA. Tajomstvo mlynára R o h o ň a.*) Francko Mamaj obstarný muž a znalec hudby na pišťali, trávi vší z času na čas večierky u nás pri nastolenom mu varenom vínku, rozprával mi raz nasledujúce dráma z pospolitého íudu, ktoré pre jeho významnosť vyrozprávam práve tak, jako mne sdelené bolo. Vmyslite sa drahí čitatelia do jednoduchého kruhu vonkovanov, sediacich pod viechou pri korenistom vínku, kde chuťou tohoto rozdrážený píštelkár o všeličom zo života klebetí. „— Hja súsedbo, nemyslite si, že okolie naše bolo i predtým tak mrtvé a bezpovestné, jako teraz. Ešte za nedávna kvitlo tu mlynárstvo až radosť — na desať hodín ďaleko dovážalo sa zbožie zo sedliackych dvorov na mletie do mlynov, ktoré na kolokol dediny vypínajúcich sa vrškoch tak rezko vetrom hnané boly. Z prava i z lava, cez zelené soäne gánily jích velikánske letáče na človeka; z lava i z prava po cestách a chodníkoch vy- a zchádzali malí oslíci s plnými mechami hore dolu a celý boží týždeň hučalo plieskanie bičov s krikom „č i ký a h o ta“ *) Po našský zo spisov A. Dondeťových.