Národnie Noviny, október-december 1879 (X/115-152)
1879-11-08 / nr. 131
Dnešné madarizovanie podobá sa v mnohom turčeniu počas ruskej války. Tá samá náruživosť, tá samá slepá prepiatosť a tá samá neprirodzenosť. Teraz sú celí v ohni! Nič nenie jim dosť sväté, aby to s radosťou neobetovali na oltár madarizátorského Molocba. Széchény povedal, že vraj „Madara nesvobodno obesiť bárs aj otca matku zavraždí.“ A táto brutálna sada cituje sa s obrúbením v madarských novinách a spisoch. Už z tohoto vidno, jaká nepochopiteľná prepiatosť národnia buráca hlavami madarizátorských chauvinistov; ona nám vysvetluje turecké pochabosti, madarizátorské pochabosti a vôbec všetky pochabosti, ktoré sme videli tiahnuť cez túto nešťastnú zem jako dajaký zkazonosný mor. Nádejeme sa, že jako vytriezveli od osmanismu, izlamu a ovácií, že práve tak časom vytrezvejú od prepiateho madarizovania. To by nám konečne predsa nedalo celkovito zúfať nad budúcnosťou našej milej vlasti. Avšak tá samá prepiatosť javí sa aj v druhých veciach. Nikde niet solídneho, usadlého a logického pokračovania. Práve tak jako trýznia národnosti, tak zauškujú zákony. Predošlého roku ku pr. stvorili trestný zákon ä v ňom medzi inším prísne paragrafy proti duelu. A ajhľa, neminie ani jeden štvrťrok, aby sa sami zákonodarci neklbčili, pravda všetci neškodne, všetci bez úrazu. Ale to je zo stanoviska zákona všetko jedno! Je síce pravda, že tieto duelly veľmi sa podobajú komédii, komédii, pri ktorej sa veľmi starajú páni duellanti o celistvosť svojej drahej kožtičky. Nič menej je takýto, bárs nie nebezpečný dueli prestúpením zákona, ktoré sa konečne dá prehliadnuť hrajúcim sa na hrdinov mladíkom, ale nie mužom vyslancom majúcim zastupovať záujmy krajiny, tvoriť zákony a hľadeť na jícli zachovávanie. Nuž ked tí plujú verejne v tvár zákonu, čo ho utvorili, jako sa môže právom žiadať posluch od tých, ktorí sú celkom nevinní v povstaní toho lebo onoho zákona? Teda i tieto pomery odhalujú nám smutnú prepiatosť a irregulárnosť našich pomerov, smýšľania, a vôbec nezdravotu celého života národnieho, sociálneho a politického. Jediná pomoc by snád kynula zo snemovej sieni, keby sám tento snem netrpel najviac na tieto nemoce. Snem, u ktorého je pravidlom: jaký minister, taká väčšina, a nie taký minister jaká väčšina, taký snem nemôže sa stať reformátorom a lekárom morových pomerov, zúriacich v tejto zemi. Turecká zimnica trvá aj dnes, len v inej forme. Tak sme už daleko, že sa vážni a statoční mužovia mrzuté odvracajú od verejnej činnosti a zanechávajú pole takým, o ktorých sa nemôže smelo tvrdiť, že vynašli slovo bezžistnosť a toto je najlepším zuakom, že vtrhly k nám nezdravé pomery. Y. Uhorské štátne dlhy. Keď je reč o uhorských štátnych dlhoch, nuž vieme, že je toho hodná summa, ale iste mnohým čitateľom nebude známe, že koľko asi tie naše štátne dlhy obnášajú. Y nasledujúcom podávame jich v časovom poriadku: Účasť na spoločnom štátnom dlhu . . 600 mill. zl. Úrokov platíme od tejto pôžičky: Od spoločného štátneho dlhu............ 30,000.000 zl. Od železničuej pôžičky 1867 ............ 5,627.000 „ Od gemerskej želez. pôžičky............. 404.814 „ Od dežmovej pôžičky............................ 3,975.000 „ Od prémiovej pôžičky 1870 ............... 1,800.000 „ Od striebornej pôžičky 1871 ............ 2,131.000 „ Od striebornej pôžičky 1872 ............ 4,190.000 „ Od zlatej renty s ažiom...................... 28,000.000 „ Od vyväzovacej pôžičky..................... 16,460.561 „ Spolu: 92,588.375 zl. Všetky naše štátne dlhy obnášajú teda 1476 mill, zl., od ktorých platíme 92,588.375 zl. úrokov. Z toho pripadá 850 millionov zl. (od toho úroky 46.46C.561 zl.) na staršie dlhy, ktoré prevzal uhorský štát pri vyrovnaní, z čoho vysvitá, že za posledných 11 rokov svojho samostatného štátneho života narobili sme dlhov 626 mill, zl., pri čom potrebujeme ročne na úroky 46,17.814 zl. Na jeden rok pripadá priemerne 57 millionov. V tom ale nie sú počítané dlhy za garantované železnice, od ktorých platíme ročne úrokov 10,942.000 zl. Všetkých úrokov platíme teda ročne 103,530.375 zl. Železničná pôžička z r. 1867 ........ 85 „ „ Gemerská želez. pôžička................ 6 „ „ Na vymenenie dežmy z vína.......... 21 „ „ Prémiová pôžička 1870................... 30 „ „ Strieborná pôžička 1871 ...................... 30 „ „ „ „ 1872 ...................... 54 „ „ Zlatá renta......................................... 400 „ „ Vyväzovacia pôžička............................ 250 „ „ Spolu: 1476 mill. zl. besednica! Svadba. (Dokončenie.) Pri hostine, mali sme veľa polievok, a v tých veľa šafranu; dostal som od neho žltý pysk, ani čierny drozd. — nuž ale to vraj tak už raz musí byt, povedala mi moja suseda mlynárka z T. — Žatým ťahali sa zaprávania kyslé, sladké, chlpaté, hladké ako karavány jedno za druhým. Už mi moch začal rásť na hlave. Žalúdok som mal tekutinami zaplavený sťa Segedín; a Dunajská paroplavebná spoločnosť mohla si v ňom agentúru zariadiť. Konečne prišlo pečené prasa, a pani Cundrlíčka ústami a telom rovno pohyblivá bytnosť, obsluhovačka okolo stola, a ponúkačka trinástej próby, vzdor môjmu sviatočnému protestu, štikla mi nechtom pravého palca kus prasaciny z vidličky dolu na tanier. A ten necheť bol dlhý, ku stĺkaniu stvorený, humusovým čiernym pásom značený. Ako mi ten kus pomocou nechta na tanier zosánkovala, zdalo sa mi akoby čosi bolo čvrklc za nechtom. No omáčky mi viac nebolo treba. Domáce zprávy. FEST, 7. novembra. Vyväzovacie úpisy gr. Szapáryho stály sa predmetom interpellácie vo včerajšom zasadnntí snemovne vyslancov. Bolo sa síce hovorilo, že opposícia ako taká ministra na otázku vezme, ale vybavenie otázky tomu nenasvedčuje. Interpeiláciu predniesol Dionýz Pázmáudy, žiadajúc si objasnenie na tie obžaloby, ktoré predniesly časopisy proti ministrovi Szspárymu. Gróf Szapáry osvedčil sa, že on nič takého nevykonal, čo mohlo by sa pomenovať zneužitím úradného postavenia; ostatne všetko že je privátnej povahy. Snemovňa uspokojila sa s takouto interpretáciou a vzala odpoveď ministrovu v známosť. Na takéto vybavenie veci poznamenáva „N. P. J.“, že ono asi toto znamená: „Keď minister financií preč predostretím dákeho návrhu, ktorý prajné abo neprajné vplývať môže na kurs daktorého papieru, z toho istého papieru dakoľkú summu kúpi abo predá; ked teda z úradného postavenia poznané okoluosti k svojmu prospechu vyúžitkuje, nuž je to privátna záležitosť, do ktorej nemá snem nič. Bez toho, žeby sme sa púšťali do ďalšieho rozberania tohto v svojom spôsobe zvláštneho pokračovania, dovolili S nevyhnutným šafranom na žlto obveselené tvarožníky vo spolku s makovníkom, zakoučily dlhý, a až na otlaky zunovaný obed. K ľahšiemu priebehu polievok, nasledoval tanec. Mladý pán bol zase vyznačený. Šatkový tanec bo ten, čo ma do víru vtiahol. Pri zdĺhavej ua menuet upomínajúcej hudbe „traláála trála“, prihundala sa s rozostretou už dobre upotrebenou šatkou nevesta ku mne. Pokloní sa a prestre ju predo mnou na zem. Ja som na to dosť hlúpou tvárou hľadel, ked som ja to nikdy v quae maribusi nečítal. To bolo pre mňa astronómiou; škrabem sa, a obzerám o pomoc. A tu anjel strážca pri mojom boku, čo mi nechtom stĺkal pečienku na tanier — Čundrlíčka. Rýchle a dôkladne poučila, a upravila ma k činu. Nuž tedy klaknul som na lipkavú šatku, nevesta bozkala ma, len to tak lusklo, zdvihla ma k sebe, a drobčili sme do kola. A skutočne, ten bozk chutnal mi lepšie, ako to zaprávanô zo starého kohúta. Tak ma opica vykrútily, že ked som si na miesto stal, tvár mi ač na chrbát vyvrátená bola. S tým ešte vec skončená nebola. Čosi kamsi prikvitli s tanierom, a ja s tvárou napred prevrátenou, ale o voľačo dlhšou siahnuť som musel do vačku. A mňa chudáka nepriam pripravili doma na takéto prekvapujúce výjavy. by sme si urobiť cteným otcom vlasti proposiciu k láskavému uváženiu a prípadnému prijatiu. Ked Jude na budúce finančná torba uprázdnená, nech vy)íše sa konkurs a kto dá najviac, ten nech ju obdrží. Dľa toho, čo snem dnes uzavrel, je finančná torba medzi bratmi viac millionov hodna.“ — Ioé časopisy zase myslia, že je týmto celá záležitosť ešte nie vybavená. Dnes koluje tu ovšem nezaručená ešte zpráva, dľa ktorej gr. Szapáry vyzval Pázmándyho na súboj. Pázmáudy osvedčuje v dnešnom „Magyarországu“, že jeho interpellácia bola základná, lebo osobne presvedčil sa vraj, že gr. Szapáry dňa 22. okt. predal u peňažníka Weizenkorna za 11.600 zl. vyväzovacích úpisov. Ďalej že predal gr. Szapáry osobne podobné papiere u escomptbanky predtým ako držal svoj finačný rozbor; bližšieho vysvetlenia že nemohol sa Pázmándy dopiadif, lebo Szapáry požiadal direktora banky, aby o tom mlčal. — Pázmáudy osvedčuje sa hotovým všetko toto zodpovedať pred porotou, z čoho vysvitá, žeby on súboj v tejto otázke za dostatočný nepovažoval. Vôbec prichodia súboje do módy a konajú sa temer verejne napriek ustanoveniam zákona. Aj gr. Zichy vyzval Asbótha na súboj. Cestný súd, ktorý o tejto veci pod predsedníctvom baróna Edelsbeim- Gyulaia rozhodoval, uzavrel síce, že Asbóth nemusí prijať vyzvanie Zichyho, ale že ho prijať môže. A Asbóth ho prijal. Súboj bol na pištole, ale ani jeden netrafil. — V Jockey-klube zase bolo včera večer o V4I2 valné shromaždenie, kde malo sa rozhodnúť nad návrhom gr. Eleméra Batthyányho na vyhodenie grófa Zichyho z klubu. Porada trvala len niekoľko minút, lebo predseda sdelil shromaždeniu list grófa Zichyho, v ktorom tento píše, že z klubu vystupuje, čo vzalo sa jednoducho v známosť. Nuž či nie sú to utešené ozaj uhorské pomery? Na miesto gr. F. Zichyho má vraj prísť za poslanca do Carihradu gr. E. Ludolf, terajší rakúsky poslanec pri španielskom dvore. Krajinský snem. Pešťbudín, 5. novembra. Kri ďalšom pojednávaní návrhu o udelovauí indigenátu prijaly sa §§. 33—36. — §. 37 upravil sa zpät na komissiu na návrh Al. Molnára. §§. 38—46 prijaly bez zmeny alebo len s malými a nepodstatnými zmenami. Pri §. 47. prijala sa modifikácia Tivadara Gergelyiho, dľa nejž budú sa za uhorských občanov považovať všetci, ktorí za 5 rokov bez prietržky bývajú na území krajín uhorskej koruny. Pôvodná osnova žiadala 10-ročné nepretržené bývanie v krajine. Konečne bez zmeny prijaly sa aj poslednie dva odstavce tohoto návrhu. Belo Lukács interpelloval ministra financií, čím cítil sa byt oprávneným, že vzdor jasným naloženiam viac článkov zákona prekročil hranice a vyzdvihnul viac peňazí, než bol splnomocnený? Snemovňa veľmožov v dnešnom svojom zasadnutí prijala návrh zákona o vymenení účastín východnej železnice. Potom pojednával sa návrh, aby budovy vystavené na pešfanskej radiálnej ceste neboiy odanené. Gr. Ján Cziráky poznamenal, že návrh vlády obsahuje v sebe nespravedlivost oproti tým, ktorí na inších miestach mesta stavajú. Snemovňa však po krátkej poznámke ministra fin. gr. Jul. Szapáryho prijala návrh bez zmeny. Chcem von na čisto povetria, ale v tom predstúpi predo mňa Katra, so šatkou ! — No prisám pánu, už je veru dobre. Táto Katra bola nevestinou tetkou, poctivá síce, ale nad všetek zbytok zrelá panna. Rapavá jej tvár podobala sa švajčiarskej mappe, mala dve veiké, čierne oči, ale každé šlo svojou cestou. Ináčej bola vysokej, silnej, kostnatej postavy, a hlas mala ako tá trúba na viedeňskej svetovej výstave. — Co robiť? hia, zdvorilosť káže i to robiť čo tvrdo padne. Klakol som tedy pred touto Lomnickou kopou, a zažmúriac oči bozkal som tú moru. Ked som celú procedúru dokonal, prebil som sa, ako podstrelený medveď, cez divákov von na dvor. — Na klátiku pod čerešňou odfukoval som si od prežitých štrapácií. Zapálil som si dymku. Blízo mňa pri stolíku chrbtom proti dvoru obrátený sedel prísažný Čvrling. Pevne držiac v zuboch žltým plechom obíjanú zapekačku, spokojný sám so sebou, posrebúval boží dar — hriatu pálenku. Blažené city žiarily sa mu tvárou. Cas po čase, neobzerajúc sa po márnom tomto svete, zakrochkal si potíšku popod nos, ako — nehodno prísažného pripodobniť — ako ošípaná pujšika, ked ju chrbtom škrabú.