Národnie Noviny, október-december 1879 (X/115-152)

1879-10-09 / nr. 118

í Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer, j; Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý > rok 12 *1., na pol roka fi zl., na štvrťroka 3 zl. Redakcia, administrácia a expedícia V Turö. Bv. Martine. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Mefrankované listy sa neprijímajú. Ročník. X. Štvrtok 9. októbra 1879. Číslo 118. Politický prehľad. ------9. októbra 1879. Pred niekolko dňami koloval}1 zprávy, že minu­lého týdňa sultán prijímal jedno za drahým všetkých veľposlancov mocností. Prvý bcl, kto ý mal výsluch u sultána, ruský velposlanec, posledný an­glický jednatel, lebo velposlanec Layard, cestuje po Ázii. Podlá „P. Ll.“ zvláštua vážnosť pripisuje sa v Carihrade tým rečiam, ktoré sultán hovoril k rakúsko uhorskému velposlancovi, grófovi Zichy m u Výsluch tohoto trval vraj celé dve hodiny, a už touto okol­­nostou vzbudil zvláštuu pozornosť, lebo za dve ho­diny sa mnoho všeličoho pohovoriť môže. Vyprávajú v Carihrade, že sultán pri tejto príležitosti vyslovil želanie: vstúpiť s Rakúsko-Uhorsko m do alliancie. Ako známo, hlavný veliteľ okupačného vojska v Bosne, vojvoda z Würtemberku, pripíjal už na túto alliauciu. Preto je vraj i túžba sultánova ja­savá, a to tým viac, že podlá „P. Ll.“ jiné pramene hovoria o súcitných prejavoch sultánových ku našej monarchii a k nášmu panovníkovi, ktoré predchodily vyslovenia sultánove ku nášmu velposlancovi. Hovoria o zvláštaom liste, ktorý zaslal vraj sultán nášmu monarchovi. A z tohto zatvára „P. Ll.“ že pre našu monarchiu u sultána prejavuje sa také smýšlanie, ktoré neposkytuje žiadneho miesta pre zvláštnu al­­lianeiu porty s Ruskom. — Ďalej hovorí „P. Ll.“ že zjprávy o výsluch1' :ášbo velposlanca u sultána uačuo'dia jich do’ z právach o obsah i v.lu.... anglického jednáte! o osvedčil sultán, že jeho pevným úmyslom je úplne previesť ustanovenia ber­línskej smluvy. Nézapomeuul sultán ani to povedať anglickému nástupcovi, že už rozkázal zaviest rovno­váhu vo financiách, čo rozkázať konečne ani neuie velice tažké, lebo medzi naložením a prevedením, alebo uskutočnením rozkazu je veliký rozdiel, a me­novite v otázke tureckých financií otvára sa prepast ktorú nedovedú žiadne sultánske rozkazy mostárni zaopatrit. „P. Ll.“ zná ešte i to, o čom hovoril sultán k velposlancovi francúzskemu, len o tom nemá vedo­mosti, aký bol predmet rozhovoru sultánovho s ruským velposlancom. A to je škoda, lebo takýmto činom nenie sú úplné zprávy jeho, čo pre posúdenie a uvá­ženie významnosti týchto výsluchov bolo by predsa velmi žiaducným, a to tým viac, že ako zo všetkého vidno, „P. Ll.“ i tú grófovi Zichymu pouúkanú tu­reckú allianciu ako takú predstavuje, ktorej ostrie malo by smerovať proti Rusku. Už je to darmo, tento peštiansky časopis nezná ani len myslet na Turecko a na východ vôbec, aby pri tom neprejavil túžbu križovať ruskú politiku, čo ale, jestli medzi Viedň ou a Petrohradom uepanujú také protivy, o akých sníva sa „P. Ll.“ a jeho spoločníkom? „Peter. Vied.“ dozvedajú sa z Berlína, že od návratu kniežaťa Rismarka z Viedne berlínske poli­tické kruhy velmi dôkladne zanímajú sa kniežat­stvami balkanského polostrova, a že v Berlíne za potrebné držia zmenu pomerov medzi Ruskom a týmito kniežatstvami. V Berlíne hovoria, že terajšie postavenie kniežatství je ohrožením Nemecka, a že obzvlášte Bulharsko dostať musí takého panovníka, ktorý nič spoločného mat nebude s ruským dvorom. „To sú pravda len reči“ mieňa „P. Vied.“ — a Rusko nemusí vefkú váhu prikladať týmto rečiam; ale také reči môžu znepokojovať slovanské kniežatá a primát jich ku kompromissu s Nemcami, zvlášte v tom prí­pade, jestližeby utratily bezvýminečnú vieru v pod­poru Ruska.“ Patine i kniežatá balkánskeho pol­ostrova myslia už na to zaujať postavenie proti ag­­gressívnym úmyslom svojich mohutných susedov; na to poukazujú vzájomné návštevy v posledných časiech, a ako sme to už pripomenul:, orgán predsedníka rumunského ministerstva Bratiana hovorí už zjavne za alliauciu týchto kniežat štvi proti úmyslom a sna­­j hám Nemecka a Rakúska. A keď takto zretedlne pre- I zradily Nemecko a Rakúsko-Uhorsko svoje proti jjuhu namorené snahy, a i kuiežatstvá balkánskeho j polostrova stroja sa zaujať obranné stanovište proti J týmto úmyslom, len ešte na to počkať prichodí, aby j i Rusko ako tretí účastník vo východnej hre roz- I hodne zoznalo barvu. Potom vi ru už so zvedavosťou j čakať možno na zakončenie tejto zanímavej hry. — „Kolu. Ztgu.“ píšu z Pe.íti od 1. t. m. Gróf j A p p o u y i, vodca konservatívnej frakcie, býva dobre J uvedomený o smýšlaní jistých dvorných kruhov vo Viedni, a preto zanímavé je vedieť, ako „bývalí“ protivníci kniežaťa Bismarka vo Viedni vyslovujú j sa o výsledkoch jeho viedenskej návštevy. „V týchto j blerikálno-konservatívnych kruhoch chcú dopustiť, že : medzi Bismarkom a Andráséval ad personám uza- I vretá je jistá smluva; ale skutočnosť je, že Bismark , vo Viedni nenašiel to rozpoloženie stavu vecí, na ktoié úfal; preto jednu čast jeho želaní považovať možuo za nezdurenú, lebo práve tam našiel najväčšiu zdržanlivosť, kde hladal najv> znamnejšie rukojemstvo pre stálosť túžebného spolku, slovom: mimo prejavov nepochybných sympathií ku Nemecku našiel i Rusku priatelské smýšlanie.“ ........f aiulýnrdr. okí. . P (1 u zvaľuje zo Sim*«*-­Vladár Jellalabadu oznámil generálovi Googhovi svoje pokorenie sa. Výprava, záležajúca z troch plukov jazdy, a dvoch plukov pechoty s delostrelectvom pod plukovníkom Zytlerom ide k potrestaniu výtržností popáchaných Zymakmi a Orukzakmi. „Stand.“ dozvedá sa, že následkom vážnej si­tuácie v Mandalayi a očividomébo nebezpečenstva, v ktorom nachodí sa anglický zástupca, indický úrad požiadal admiralitu, aby niekolko válečných lodí za­kotvilo sa v Rangoone. — Úradne oznamujú zo Simly od 5. t. m. Ge­nerál Roberts včera pre nedostatok dopravných pro­striedkov ostal v Zabidabade a dnes postúpi do Cha­­rasaiba, ktorý vzdialený je len deň chôdze od Ka­buls. — Londýn, 6. okt. (N. ír. Pr.“) Nenie nemožným, že dnešná ministerská rada rozhodne o svolaní par­lamentu pre polné ťaženie v Afganistaue. Kabinet zaoberá sa živo s jistými vážnymi kombináciami na juho-východe Európy. Od časov pobavenia Bismar­­kovho vo Viedni, ktoré velmi hlboko dotklo sa Angiié, je anglická diplomacia velmi rozdráždená, ako za čas sv. štefauského mieru. Zdá sa že v povetrí visí ve­­liké prekvapenie. Petrohrad, 6. okt. Polícia našla v jednom dome v Petrohrade tajnú tlačiareň. Zločincov popadli pri sadzbe zakázanej brošúry. — Fiuančný minister za­­mýšra o nedlho osvobodit dovoz zahraničného tovaru od kolkovania a plombovania. Uew-York, 6. okt. Ešte dosial nedošla žiadna zpráva o spolkovom vojsku v Colorade. Po prvých bojoch, ešte za dva dni bolo čut streľbu z pušiek. Obávajú sa všeobecného povstania Utah-indiánov, ačpráve jich náčelník rozkázal zastavit nepriateľstvá Podlá nie úradných zpráv povraždení sú všetci čle­novia jednatetstva na bielej rieke. Londýn, 7. okt. Včerajšia rada kabinetu ne­uzavrela ničoho ohladom mimoriadneho svolania par­lamentu; ostane to predbežne otvorenou otázkou. „Times“ poznamenávajú : Budúca politika vlády po­ťahom na Afganistan len po obsadení Kábulu ustá­lená bude. Akonáhle nastúpi táto doba, neodbytn bude rokovanie parlamentu; medzitým ministerstvo nepovažuje túto dobu za bezprostredne nastupujúcu. Berlín, 7. okt. Podlá dosial známych výsledkov volieb nacionálni liberálci a členovia pokroku utratili už 73 hlasy, ktoré pripadly výlučne konservatívcom. A dosial známa je ešte len polovica volieb. Londýn, 7. okt. („N. fr. Pr.“) Sem zvestujú, ža Bismark vypracoval sústavu armády, ktorá k obran­ným delom v jedon celý spolok sjednocuje rakúsko­­uhorskú a nemeckú armádu. Dohovor o tom je pod­písaný: tento zaručuje celistvosť Nemecka a Rakúsko- Uhorska, vlučujúc v to i dľa berlínskej smluvy oku­pované provincie. Táto konveucia rúzni sa od ofíen­­sívnej alliancie, lebo nenie uzavrená pre j istý určitý ciel a ani nie pre jednotlivú zvláštnu prípadnost. — Včerajšia ministerská rada uzavrela nesvolat parla­ment, lebo India - akta následkom zavraždenia Ca­­vagnariho ospravedlňuje postup vojska i bez privo­lenia parlamentu. Pred ministerskou radou odbývali konferenciu Salisbury a Bcaconsfield, ako sa hovorí, o obávaných vážnych zamotauinác.h na juhovýchode Európy, a o spoločnom postupovaní s Rakúsko-Uhor­­skom. Afgánska záležitost zanímala kabinet viac pre možnost ďalších ťažkostí v strednej Ázii s 1 ikom. „Times“ zvestujú z Mandalaya od i An­glický resident i s osobníctvom a viac anglickými poddanými bez prekážky vystúpil na loď. V Man­­lalayi je všetko pokojný Viedeň, 7. okt. Zpráva „Stanú.1 ptipisuyaca ceňte gróJU Zichyho veiké politickú významnosť, -terná základu. Gróf Zichy prichodí sem, aby osobne prevzal úpravy od baróna Haymerla. I cesta Haymerla do do Itálie nemala tú velkú významnosť, ktorá jej pri­pisovaná bola. Nový minister ani neodal osobne od­volávajúce ho listiny; to nástupca jeho urobí súčasne s odovzdaním svojich uhodnoverňujúcich listín. Carihrad, 7. okt. („Pol. Korr.“) Porta rozpo­slala telegramon tureckým velposlancom, v ktorom vyslovuje sa poľutovanie, že posledná grécka dekla­rácia, pred jej odovzdaním v konferencii sdelená bola všetkým velposlancom v Carihrade vynímajúc portu, lebo jináče bolo by asnad bývalo možné dorozu­menie. — Povesti o nastúpiť majúcej intervencii porty vo Východnej Rumelii poukazovaním na turecko-ruské priatelské potahy officiózne vyhlasujú za bezzákladné. Belehrad, 7. okt. („Pol. Korr.“) Ruské želez­ničné konsorcium Poliakov, odovzdalo offertu poťa­hom na srbské železuice. Nežiada žiadnu štátnu ga­ranciu. — _________ Francúzske opevnenia. Parížsky dopisovateľ „National-Zeitungu“ prináša zajímavé zprávy o novej obrannej čiare francúzskej. „Minister vojenstva, ge­nerál Gresley, cestuje v tichosti po severo-výcbodnej hranici a obzerá početné v týchto krajoch od po­slednej války postavané pevnosti, bez toho žeby si dal parády alebo hostiny robiť. Zbavení frankfurt­ským pokojom svojej predošlej obrannej čiary museli si Francúzi novú utvoriť. Tak zvaná „Commission supérieure de défense“ dala sa do práce a prvá obranná čiara proti Nemecku je temer už úplne ho­tová, a síce na výšine Haye, v kruhu medzi Toulom a Nancy; tu má byt ohromný ohradený tábor, odkiaľ môžu francúzske armády účinkovať. Hlavné body tejto prvej obrannej čiary majú byt Verdun, Commercy, Toul, Epinal a Belfort, a za touto má byt druhá obranná čiara s hlavnými bodami Langres, Dijon, Rheims, a Rogent-sur-Seine, ktorá je už tiež z väčšej čiastky hotová.“ — Z druhej strany dokladá sa k tomu ešte, že francúzsky minister vojenstva bude žiadať nový úver k doplneniu pevností na východnej hranici, i „Oblažené krajiny.“ „Lístok nepohne sa bez vetra“ —- hovorí príslovie — a v horách nevesinjských to hučí.

Next