Národnie Noviny, október-december 1879 (X/115-152)
1879-11-08 / nr. 131
Vycliodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Kakúsko-Uhorsko na celý rok 12 zl., na pol roka 6 z!., na štvrťroka 3 isl. Ročník X. ------------- — ľ—r--------———■ Redakcia, administrácia a expedícia v Tui'ô. sv. Martine. Sobota 8. novembra 1870. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovatelov. Jíefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 131. Politický prehľad. ------8. novembra 1879. Niekedy, ba dost často i celkom bežné príslovia hodia sa vermi dobre k označeniu vysokej politiky. Tak prítomne to slovenské „vykľulo sa šidlo z vreca“ je celkom na mieste. Lebo už teraz známe : čo primalo anglickú vládu, aby kroz svojho velposlanca tak drzo vystupovala v Carihrade. Zachcelo sa jej tureckého prístavu, a aby tento vynútila hrozí porté a bere útočište k požadovaniu reforiem, ktoré jináče yelmi málo ležia na jej srdci. Z Londýna, tedy zo sídla anglickej vlády telegrafujú od 5. t. m. že „anglický velposlanec sir Henry Layard žiadal od porty odstúpenie jednoho prístavu, ktorý leží na trapezuntskom pobreží v blízkosti novej rusko-tureckej hranice, cieľom sriadenia štácie pre uhlie.“ Táto požiadavka bola najvážnejšia pre Angliu, a keby porta a sultán boli náklonní ju povolit, dozajista by sa londynský kabinet uspokojil i s terajším tureckým ministerstvom, i so spôsobom, ako porta prevádza reformy; i zapomenúl by požadovat amnestiu pre poslaných do vyhnanstva, alebo vo väzení upiacich. Ale v Carihrrade sú časom veľmi krutohlaví, a nechcejú rozumet anglickej hltavosti, preto vraj hotoví sú všetko inšie vykonať. Aspoň carihradský telegram od 5. t. m. tak telegrafuje, že anglicko-turecký spor považujú tam za značue krotši, nežli z počiatku mysleno, a že očakáva sa jeho vyrovnanie pokojným spôsobom pri ústupčivosti porty. A vskutku Mahmud Nedim, ktorý najviac udanlive kole oči Angličanom, ponuknúl už vraj sultánovi svoju demissiu, aby kramárskym Britom odobraná bola záminka. Sultán nenie ešte rozhodnutý. On by vraj bol náklonný konečne previesť zmenu ministerstva, a povolit i čiastočne anglické požiadavky ohľadom Ázie, ale nie všetky, a menovite nechce počuť o odstúpení prístavu Angličanom na sýrskom alebo trapezuntskom pobreží. Nám zdá sa, že táto povoľnosť sultánova nebola by dostatočná, lebo Anglia upokojí sa až potom, ked bude mat žiadaný prístav. Dokazuje to i pohybovanie anglického lodstva, ktoré zdá sa nepokojit portu na toľko, že naložila svojmu zástupcovi v Londýne, aby žiadal od Salisburybo informácie o pohybovaní sa anglického lodstva pri Yurle. „P. Lloyd“ je toho domnenia že vraj obyvateľstvo balkánskeho polostrova nepríde tak skoro ku pokoju. Nebezpečenstvo násilného zatrasenia zdá sa, dľa zpráv ktoré dostáva zo Sredca, zvlášte vraj v Bulharsku byt bezprostredným. Vystebúvanie sa Turkov deje sa vo veľkých rozmeroch. Je to z jednej strany bázeň pred vradením do bulharskej milice, ktorá vyháňa turecké obyvateľstvo z vlasti, z druhej strany žalujú sa Turci, že Bulhari jim v každom ohľade robia ťažkosti, a ukazujú sa nepriateľsky proti ním. — Zo všetkého tohto ešte nevídať príčiny toho nebezpečenstva, lebo práve tým, že muzulmanský živel opúšťa dobrovoľne Bulharsko, odstránený bude nepokoju nebezpečný živel; a tie ťažkosti, ktoré robia Turkom Bulhari pravdepodobne v tom záležia, že Turci nemôžu už tak panstvovat. ako navykli boli, a že Bulhari chcú byť pánmi svojho osudu a nezáviset od ľubovôli muzulmanov. To je to, čo Turkom nie je po chuti a po vôli. A že Bulhari nie sú priateľmi Turkom, kto sa tomu diviť bude ? viac by prichodilo sa diviť, jestližeby Bulhari zapomenúc na všetky krivdy a utrpenia, ktoré za mnohé dlhé stoletia znášali, objímali teraz, ked stali sa svobodnými občanmi svojej vlasti, bývalých otročovateľov svojich. — Je pravda, a vyslovil to i knieža Alexander v prestolnej reči, ktorou zahájil národniu skupštinu bulbarsku, že v niektorých krajoch proti lúpežníctvám zavedený musel byt stav obleženia, a že pokoj v tomto ohľade ešte pojistený nie je. Ale podlá všetkých zpráv t'e lúpeže prevodzujú, ako sám „P. Ll.“ píše, bašibozuci a tlupy brigantov t. j. lúpežníkov tureckých, ktoré bez všetkef politickej tendencie lúpia obce, kradnú, vraždia, zbíjajú. Avšak niet pochybnosti, že Bulhari sami dovedú vykorenit toto zlo, ktoré zdá sa nachodí oporu von z hraníc Bulharska. Z Berlína telegrafujú o návšteve ruských veľkokňazov. I cisarovič ruský na návratnej ceste z Cannes má prísť do Berlína. Teraz je tam velkoknieža Vladimír, ktorý 6. t; m. mal sprevádzať cisára Vilhelma na polovačku do Letzingenu; i ruský velposlanec Oubril mal účast brat na tej polovke. Tieto návštevy nezdajú sa byt veľmi po vôli varzinskému pustovníkovi. Cisár Vilhelm žiadal vraj telegraficky zprávu o stave zdravia Bismarkovho. Odpoved nebola uspokojivá. Trpí na neuralgiu a je vraj i nad politickými pomerami rozmrzený. Nažiadon prípad nepríde Bismark z Varzina do Berlína, jestli vraj cisár Vilhelm bude mať ruskú návštevu. A tak tedy kn. Bismark nie len vynucuje od cisára odobrovanie svojich politických zámerov, ale ešte robí nátlak na neho i ohľadom návštev, ktoré má prijímať. Len by naposledy nestala sa osudnou tá rozmrzenosf Bismarkova i pre neho samého. Londýn, 5. bov. Včera odbývala sa úplná rada kabinetu, a dnes opäť ministerská porada. Salisbury konferoval včera s tureckým a francúzskym velposlancom, Beakonsfield so Šuvalovom. „Times“ píšu: Zmena ministerstva v Carihrade považovaná bola za málo priaznivú pre výhľady reformiem, a velposlanec Layard dostal úpravu, rozhodnejšie a prísnejšie remonštrovat pri porté. Za to dalej pokročiť nebude potrebné. Niet žiadnej príčiny domnievať sa, že reformy, na ktoré nalieha Layard, prevyšujú sily porty. „R. Off.“ oznamuje z Carihradu: Poneváč porta nedostala žiadno úradné osvedčenie o pohybovaní anglického lodstva pri Vurle, naložila svojmu londýnskemu veíposlancovi, aby žiadal informácie od Salisburyho. Odessa, 5. nov. Z Livádie počut, že cár k sebe povolal knieža Gorčakova. I Valujeva tam očakávajú. — Carihrad, 5. nov. Sultán zdráha sa prijať demissiu ministerstva Said. Povesť hovorí, že Mahmud Nedim za dlhší čas bývať bude v Brusse. Zajtrá odbývat sa bude ministerská rada v Jildiz kiosku, pod predsedníctvom sultánovým, ku ktorej povolaní budú všetci generáli divisií ako i členovia štátnej rady. Viedeň, 5. nov. „N. fr. Pr.“ sdeluje z Londýna: „Včerajšia ministerská rada trvala dlho; i dnes pokračovano bude v nej. Za čas včerajšej rady mal Beaconsfield rozhovor so Šuvalovom, ktorý trval pol hodiny. Na to vrátil sa Beaconsfield zpät do rady. Francúzsky a Turecký velposlanci mali po rade dlhší rozhovor so Salisburym Anglia neposlala porté žiadno ultimatum, ačpráve reč Salisburybo noty, aLayardov rozhovor so sultánom veľmi vážne boly. Francúzsko a Italia majú tiež poslať lode do tureckých vod, jestli rakúsko-uhorské lode pôjdu do Solúna. Počuť, že Francúzsko ukazuje veľkú zdržanlivosť ohľadom spoločnej akcie v Carihrade, naproti tomu Ilakúsko- Uhorsko a Anglia, a mlčanlivé i Nemecko, živo vyjednávajú o spoločných krokoch. Bližšie ešte nie je vedomé, ba i postup anglického lodstva je opäť nejistý. — Rún, 4. nov. Ako počuť, Anglia pozvala ltaliu pripojiť sa k jej v Bospori zamýšľaným krokom. Udanlive i Francúzsko má vyslať loďstvo do levantských vôd. Cairoli zdráha sa prijat aDglické nabýdnutie. — Pešťbmlín, ß. nov. „P. Ll.“ dostal od tureckého gen. konsula nasledujúcu zprávu: „Feridum bey, turecký generál konsul je splnomocnený, parížskou „Ag. Hav.“ dňa 2. t. rozšírený sensačný telegramra čo najformalnejším spôsobom dementovať. Súčasne osvedčuje gen konsul, že poťahy Turecka k Anglicku na šťastie práve tak priateľské sú ako predtým. Paríž, 6. nov. Veľkoknieža cisárovič a jeho manželka dnes odcestovali z Paríža; idú do Berlína a ztade do Petrohradu. Viedeň, 7. nov. („N. W. Tbl.“) Povest hovorí, že anglické loďstvo, ktoré predvčerom ráno pod velením admirála Hornbyho odplávalo z Malty, včera popoludní v jonickom mori na výšine Ceriga zachvájtené a rozobnaté bolo silnou povíchricou; či loďstvo j pri tom utrpelo Cažké ztraty, dosial ešte neznat. Carihrad, 5. nov. večer. („P. Ll.“) Dľa práve z Londýna došlých zpráv nechce anglická vláda prijat návrhy vyrovnania urobené grófom Šuvalovom v turecko-aoglickom spore. Salisbury osvedčil vraj Musurus bašovi: Jestli že práve Layardom urobený krok pri porté nebude osožiť, zašle anglická vláda ultimatum tureckej vláde. — 6. nov. („Pol. Korr.“) Ministerská rada uzavrela dnes, odporúčať sultánovi, aby bezodkladne nariadil prevedenie tých reforiem v Malej Ázii, ktoré žiada Anglia, a súčasne aby tieže reformy i v europejských provinciách do života uvedené boly. Pravdepodobná je zmena ministerstva, alebo aspoň odstúpenie Said bašu. Porta formálne naložila odovzdanie okresu Gusinie Čiernej Hore. Nezdravé pomery. S tými tureckými sympatiami prišli Maďari do bankerotu. Počas tureckej války strielali slepými nábitkami Rusa práve takj jako dnešní moderní duelauti jedou druhého. Duelauti chcú reparovať svoju česť a Maďari chceli tým dokázať svoj vplyv na chod svetových udalostí. Aj tým aj oným solbalo, guľa nemohla trafiť, „lebo nebolo žiadnej v tom jejich dyme“, jako hovorí náš Sládkovič. Teraz už zmizla všetka láska k Turkom. Tých, čo nedávno vyhlásili za bratov, pokrevných kulturákov, národ šľachetný, dnes už nemilosrdne pritískajú, hrozia, nóty píšu; Rusi zas z druhej strany objímajú drahého pokrevného a tí, čo nedávno za Turkov Tiszovi obloky vybili, päťsto fekiel spálili, sto článkov spáchali, ochrípli od čok-jašša, šabľu do Carihradu niesli, fesy nosili, tí a takí za Turkov zaujatí nie len nepomáhajú tomu Turkovi, ale ani len poľutovanie nevyslovujú nad tragickým osudom drahého brata po krvi, náruživosti a potlačovaní. Nuž je to veru smiešna vec! Smiešna a smutná spolu. My prichádzame dnes preto k tomuto predmetu, lebo nás ouo poučuje, aby sme nezúfali i nad druhými, tomu podobnými kotrmelcami našich krajanov. Ked mohli tak ľahko zabudnúť jednu prepiatosť, možno žc zaouduú aj druhú.