Národnie Noviny, október-december 1880 (XI/118-153)
1880-10-09 / nr. 119
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. ; Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 12 ül., na pol roka 6 na štvrtroka 3 zl. í Bočník XI. Redakcia, administrácia a expedícia T Turó. Sv. Martin©. Sobota 9. oktobra 1880. Bezmenné, dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. ____________Číslo 119. K cislajtánskym pomerom. Od tých čias, čo Česi následkom trochu prajuejších pomerov do rajchsrátu vstúpili a Taaffe svoju smierovaciu politiku aj prakticky prevádzal začal, rozprúdily sa nespokojné mysle ústavákov v toľkej miere, žeby sa človek jazdal, že zachádzajú s Nemcami v Cislajtánii najmenej tak, ako zachodí sa v Uhorsku s nemadarskými národnosťami. A predsa je tu taký rozdiel, ako medzi dňom a nocou. Smierovacia politika cislajtánskej vlády je taká mdlá, že na pr. Česi sotvy ešte dobre pocítili i len prípravné kroky k lepšiemu obratu, lebo to, čo jim vláda dosial poskytla, je len akoby malá zákuska pred riadnym obedom. O zavedení rovnoprávnosti niet tam dosiaľ ani reči. čo vykonal vlastne gr. Taaffe dosiaľ v záujme Čechov? Týka sa to úradov a školstva. Známym nariadením o rovnoprávnosti českej a nemeckej reči pri úradoch vysloveno vlastne len to, že na české prípisy majú sa dávať české odpovede; vnútorné zavedovanie pri úradoch sa tým nezmenilo. Avšak toto nariadenie, ktoré je predsa len slabým odbleskom skutočnej rovnoprávnosti, je v mnohom ohľade len na papieri, lebo mnohé úrady nielen že sa ho prísne nepridržiavajú, ale mu práve urputue vzdorujú, a dosiaľ nepočuť, žeby vláda i len jednoho takého úradníka na zodpovednosť vzala, alebo žeby ho pre neposlušnosti z úradu odstránila. Žeby snáá bola vláda vymenovala za úradníkov zuačnejší počet Čechov, tú chválu nemohli by sme jej vzdať. — Ešte horšie je to s otázkou školskou. Tu máme ku pr. sriadenie krajinskej školskej rady v Prahe, v ktorej zasedá 8 Čechov a 15 Nemcov; v krajinskej školskej rade na Morave niet ani jednoho rozhodného prívrženca národnej Strany, — o Sliezsku ani nehovoriac. Na universite vymenovali dakolko českých učencov za riadnych professorov, ovšem bez toho, žeby tým boli suád umenšili ohromný počet nemeckých kulturtrégerov, a v skutočnosti tak stoja veci, že pražskú staroslavnú universitu dnes ešte vždy temer za nemeckú považovať nutno. Počet stredných škôl českých nedá sa ani len zdaleka porovnať s nemeckými, menovite ked povážime počet obyvateľstva českého a nemeckého. V mnohých českých mestách sú školy nemecké a vláda len tu i tu uznala za dobré sriadit české paralelky. Žeby sa založil pomerný počet českých škôl, na tú myšlienku vláda ešte ani neprišla. To je skoro všetko, čo Taaffe dosiaľ pre Čechov urobil; taká je tá tak hlučne prízvukovaná rovnoprávnosť v Cislajtánii. A predsa kričia, vreštia Nemci, až sa tak ozývajú luhy nemeckého Yaterlandu. To je vraj neprávosť, to je hotové nebezpečenstvo pre nemeckú ná rodnosť! Ovšem že naučení boli neobmedzene panovať, tučiť sa na mozoloch slovanskej väčšiny a celou parou germanisovať a pangartiť šľachetnú krev slovanskú. A teraz, ked dáva sa tak malý znáček lepšieho smýšľania voči obyvateľstvu slovanskému, burcujú a špíncú na vládu i na Čechov, čo jim para stačí. Sriadujú partajtágy, poburujú obecenstvo, akoby už zajtra všetci Nemci odvÍ8núť mali. Viáda mlčí zanovité a chladnokrevne díva sa na tie kotrmelce. Aký rozdiel tu medzi pokračovaním gr. Taaffeho a dakedajším pokra čovauím vlády ústaváckej. Ked Česi pod Herb stom, Giskrom, Auerspergom a ako volá sa celá tá perepúť, hlásili sa k svojmu právu, zažili časy ovšem čulého, rezkého národnieho života, ale ai trpkého prenasledovania. Konfiškácie ča sopisov nevyšly z denného poriadku, kaucie jim habali, redaktorov odsúdili na roky a roky, žaláre boly plné tak zvaných politických previnilcov, tábory íudu rozháňali vojskom, rozpúšfaly sa snemy, zaviedol sa ozaj nemecký volebný „poriadok“ ktorým na všetky možné prípady pojistila sa Nemcom väčšina, páchaly sa rozličného druhu neprávosti v najvyššej miere, zkrátka rečeno, celý národ bol v stave obleženia. Tak pokračovala vláda ústavácka, ked Česi len to žiadali, čo jim právom patrí. Teraz, ked začína sa jim trošíčku rozvidnievat, búria Nemci proti tomu celý germánsky svet a éprihajú, až sa hory zeleňajú, a nepohne sa jim preto ani vlas na hlave a čím viac jich tulkajú, tým väčšmi sa rozhadzujú. Iste nikto nežiada, aby terajšia vláda tak pokračovala s Nemcami, ako pokračovala s Čechmi, ved by to aj bola prismelá myšlienka od terajšej vlády dačo takého očakávať, ale slušne a právom možno od nej žiadať, aby sa tak držala, žeby slovanské obyvateľstvo mohlo mať základnú príčinu prilnúť k nej s plnou dôverou a aby v prisluhovaní pravdy uehabkala a nekolísala sa ustavične medzi samými neurčitosťami. A cislajtáuske Slovanstvo čo? Nám veru aui z daleka nenapadá dávať v tomto ohľade uašim bratom za Lutavou dáke rady, lebo vieme, že jim na ráznych činoch nikdy nechýbalo, ked bola toho potreba, a rázne počínanie, živé, hlasné, bezprestajné žiadanie úplnej rovnoprávnosti bude iste najlepšou odvetou na haraburdenie ueskrotitelnej, hladnej ústaváckej kliky. Prízvukovanie svornosti všetkých Nemcov a odvolávanie sa na veíký štyridsaťmillionový nemecký národ dostane ohromného protizávažia v prízvukovaní svornosti národov slovanských a v odvolaní sa na Slovanstvo 8tomillionové. Čo kto požičia, to mu treba vrátiť a Slovan nepotrebuje chvála Bohu v tomto ohľade byť dakomu dlžníkom, lebo takú pôžičku môže vrátiť Nemcom kedykoľvek so stopädesiat percentami. To slovanská odveta na nemeckú pýchu. Na zdar! Politický prehľad. ------9. oktobra 1880. Vysoká porta svojou nótou, ktorej obsah sdelili sme v predošlom čísle, poskytla predmet rezkej účinlivosti pre europejskú diplomaciu. Dosavádne kombinácie ležia v ssutinách. Stanovište, ktoré zaujímaly dosial mocnosti v oči východnej otázke, zmenilo sa základne. Nielen černohorská záležitost, celá východná otázka prichodí súčasne na pretras, daka porté, že ona to tak mať chcela. I tie mocnosti, ktoré dosiaľ, aspoň dľa tvrdenia časopisov, nechcely ani počuť o ráznejšom zakročení proti Turecku, teraz počínajú jiuáče hovoriť, nehovoriac ani o Anglicku a Rusku, ktoré od prvopočiatku zasadzovaly sa za rozhodné kroky. Ved vraj sama nóta ešte urputnejšie a urážlivejšie zneje, nežli to zrejmé bolo z výťahu sdeleného telegrafickou cestou. Podľa samej nóty porta závislými robí všetky koncessie, ktoré blahosklonne dopustiť hodlá, ako sú: jej zakročenie u A1 - báncov cieľom prepustenia Olgúna, prevedenie ňou navrhnutej gréckej hraničnej čiary a prevedenie reforiem v Armenii, od upustenia demonštrácie lodstva. Okrem toho hodlá porta také podmienky porobiť s prevedením organického ustroja europejských provincií, ktoré spôsobné sú všetky tieto provincie znovu slúčit s ríšou. Tento posledný bod menovite, ktorý vzťahuje sa hlavne na Rumeliu, zdá sa byt, akoby bol zvláštne voleným, že by obfabčené bolo Rusku pripojenie na najdalej siahajúce zámery Angiié. Čo týka sa týchto posledoých, tak v Londýne prejavujú ešte vždy vôľu udržať súhlas všetkých mocností. Ale, jestliže všetky mocnosti nebudú už teraz ochotné súčastniť sa na demonštrácii lodstva pred Carihradom, uspokoja sa s tým, ked aspoň lode Ruska a Italie pôjdu spolu s anglickými do besického zálivu, bezpochyby v nádeji, že tie ostatnie tri mocnosti, nebudú môcť jiuáče, nežli tiež súčastniť sa, aby dokázaná bola jednomyslnosť Európy nielen zjavením sa spojeného lodstva pred Olgúnom, ale i v besickom zálive. „Zo všetkého zrejmé je, píše „P. Ll.u, že demonštrácia lodstva pred Olgúnom zmení sa v akciu lodstva proti Turecku 1“ A ked toto „P. Ll.“ píše, tak musí tomu tak byt. lebo on dosiaľ tvrdievať zvyknúl pravú protivu. Dľa telegramom z Viedne, mali tam už vedomosť, že nové turecké predlohy ne* uspokoiily v Londýne, a že tamojší kabinet nalieha na bezodkladné nariadenie a rozšírenie europejskej akcie. Rusko je toho istého náhľadu. Francúzsko, Nemecko a Italia uevyslovily ešte svoju mienku. Anglický kabinet, ktorý prejal opäť vodcovstvo, formulovať bude dnes lebo zajtrá svoje návrhy. — I londýnska zpráva „Ag. H.“ oznamuje, že podľa súkromných zpráv z Londýna vyhlásená je turecká nóta za neprijatelnú. Všetky mocnosti želajú udržať europejskú shodu a čakajú na návrhy Angiié. Myslia, že navrhnuté budú blokády. — „Daily News“ vyhlasujú nótu porty za urazenie Európy. Časopis tento verí, že Gladstone nedá sa zmýliť chvastaním sa porty. Jestli utiahne sa Anglia, dalej pokročí napred Rusko. Výsledok mohol by byť len pokorenie Anglicka a zmätenie Európy, — Podľa zprávy „Pol. Korr.“ z Petrohradu ruský kabinet vyhlásil najnovšiu tureckú nótu za nespôsobnú k diškusii. — Telegrafická zpráva z Viedne od 6. t. m. zvestuje: Zavedená diplomatická zámena myšlienok o najnovšej tureckej nóte konštatovala, že ona všade považuje sa za vonkoncom neuspokojujúcu. Zajtrá očakávajú positívne návrhy anglickej vlády o spoločnom pokračovaní mocností. — Podľa „N. W. Tbl.“ „Kabinety zaoberajú sa v oči držania sa porty s novým návrhom. Demonštrácia pred Olgúnom javí sa nedostatočnou a má sa upustiť od nej; naproti tomu, a v tom záleží nový návrh — zjaviť sa má europejaké loďstvo v Archipeli a zaujať turecký ostrov, aby týmto spôsobom prinútená bola porta k vyplneniu jej povinnovatostí.“ — „Pol. Korr.“ oznamuje dalej: Medzi mocnostiami dejú sa prítomne živé vyjednávania ohľadom odvety, ktorá daná má byt porté slovom i skutkom. Tým povstalá pauza potrvá za viac dní. Konservatívne mocnosti snažia sa zoslabiť nepriaznivé účinky zapríčinené držaním sa porty; ale postavenie i týchto mo-