Národnie Noviny, január-marec 1881 (XII/1-38)
1881-01-13 / nr. 5
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. S Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý ; rok 12 *1., na pol roka 6 zl., na štvrťroka 3 zl. ' Ročník XII. Redakcia, administrácia a expedícia v Xuro. Sv. Martine. Štvrtok 13. januára 1881. Pozvanie k predplatcnin na politický časopis Národnie Noviny, XII. ročník 1. štvrt’roéie. Koncom minuulého robu vypršaly všetkým ptpánom odberateľom týchto novín jejich predplatky: následkom čoho úctivé vyzývame Ctené Obecenstvo k láskavému obnoveniu predplatenia. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko obnáša: na celý rok ... 12 zl. na pol roka ... 6 zl. na štvrť roka . . 3 zl. na mesiac ... 1 zl. Tých pt. pp. odberateľov ale, ktorí sú nám ešte na minulosť dlžní za doposielanie novín, úctivé prosíme, aby čím skoršie svoje účty vyrovnať ráčili. Turč. Sv. Martin, 5. januára 1881. Administratívni povereníctvo „Národních Novín.“ Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Kefcankované listy sa neprijímajú. Číslo 5. s s Ku popisu obyvateľstva. čoho sa dotkol Midas, premenilo sa v zlato. Čobo dotkne sa Chauvinismus, premení sa v blú post. Popis Tudu je ukončený, ač výsledok jeho nenie ešte známy. Cbvalitobná a potrebná vec, ktorá nemá nikde na svete komickej príchuti, iba v Uhrách. U Dás i tá najlepšia vec zpotvorí sa na karikatúru, jakoby dajaká kliatba ležala Da nás. Sišli sa mudrci, aby vyhútali plán popisný. Načo tu hútať ? Ved je v štatistickej vede dávno ustálený každý bod popisného plánu: vec to ľahká a jednoduchá! Hja, bola by ľahkou a jednoduchou vecou, keby sajedüalo o pravdu. Pravda, jako už i samé slovo etimologicky ukazuje, je pravá, t. j. rovná, jednoduchá cesta. Ale mudrci chcú mať lož, čím najvyfiutenejšiu. A už lož je o mnoho ťažšie tak prifrisirpvaf, aby sa podobala aspoň pravdepodobnosti. Mudrci mali pred sebou národy, ktoré nesmeli priznávať. Už ani abstraktué slovo „národnosť“ nebolo dosť bľadé, a preto roz hodli aby teda rubrika o národnosti celkom vy stala z popisných hárkov. Ale veda chce mať predsa aspoň niečo makavého o reči. Teda vymysleli rubriku s otázkou: „Čo je vaša materinská reč.“ Teda nemilý výraz „národnosť“ bol šťastne vykárovaný, teu politický zápach, raziaci z „národnosti“ odstránený bol od citlivých no 6Íčkov. Páoi konstruktőri nového „naroda“ b<-z národnosti plesali radosťou nad svojím nálezom. Začal sa popis. Slovo „materinská reč“ má tú zvláštnosť, že len zkazený blbec môže pri ňom lbať. A že je predsa len tých pomerne dobrých ľudí viac jako zkazenýcb blbcov, vysvitlo, že sa rubrika o materinskej reči vyplňovala aspoň približne dľa pravdy. To je ale chyba. Lebo tá pravda, ktorá svieti z úzkej rubričky o materinskej reči, osvecovala kartový dom madarského chauviuismu, osvecovala závratoíctvo tropené na újmu národom živým a zdravým. Videlo sa, že veru pouličný vresk, maiba vývesov a papulovanie ešte nezničily nemaďarské národy. Ešte sú mnohé milliony, ktoré neuznávajú maďarčinu za reč materinskú. Ťažko ale potom žiadať od rozumného cudzinca, čítajúceho štatistiku Uhorska, aby uveril, že napriek inej roateriuskej reči môže byť niekto Madarom. Táto iskierka pravdy zablúdivšia do popisných hárkov veľmi holí chauvinistov. Orbán interpelluje v sneme, aby sa rubrika o materinskej reči jednoducho vynechala pri summovaní, lebo žo ona ničí 2 milliony Madarov!! Peštianske listy zase lamentujú, že veru tá rubrika o materinskej reči zničila v meste Pešťbudíne 12 ročnú madarisátorskú prácu! Poďte ľudia rozumní a pomenujte toto pravým menom! Nie, nenájdete pravého slova! Verejne kričať, že chcú, aby sa národu piesok hádzal do očú, že chcú, aby immaginárne číslice povyšovaly maďarský národ, verejne plakať nad pravdou a klábosiť dve na tri preto, že nachádza sa dosť čestných ľudí, hovoriacich pri popise pravdu! ATie to už prestupuje všetky hranice, ťahané rozumom, mravnosťou, ba i len utilitarnou DÍzktm politikou. Nie dosť na tom, že hornovidiecky zeman, čo po biede láme trochu maďarčiny, a aj vtedy každý mu vyčíta z úst a nosa rod slovenský, dá sa zapísať za Madera. čo je taká pravda, jako že je mesiac dreveuným tanierom, nie dosť na tom, že každý pisárík má obligátnu národnosť, nie dost na tom, že mnohí židia, čo za mladý aoi slova madarského nepočuli v dome rodičovskom, dosť nehanebne toto zatajujú, nie dosť na tom, že načítajú v takých stoliciaeb na stá Madarov, kde ani jednoho jediného niet (iba 2—3 čo sdržujú sa aáhodne alebo dočasne), ešte aj len tieň nemaďarských existencií zmazat by chceli. A nehanbia sa verejne vyvolávať, že jieb pravda obráža, že oni by radšej lichotivú lož, aby mohli sa chlúbiť pred svetom veíkým počtom madarského obyvateľstva. Nuž d< bre! Čítajte si, koľko sa vám páči. Niet tej štatistiky na svete, ktorá by bola vstave zo sveta zniesť živé organismy. Čim väčšia bud< lož a pocblebué samoklamanie, tým horkejšie bude poznanie pravdy, ked raz preborí sa zpoza zá voju, do ktorého zavíjajú jej tvár všelijakí chau vinisti, štatistici, popisníci a tvorci klamlivých fatamorgán. Politický prehľad. '------13. januára. 1881. Časopisy ujistujú, že nápadne zlepšila sa situácia v grécko-tureckej otázke, a menovite zo strany gréckej vlády pozorovat to možno. Dementovanie zprávy, o povolaní zálohy pod zástavy, ktoré z Athén bezodkladne ujavuené bolo, je vraj tiež znakom toho, že grécka vláda vskutku chráuiť sa chce každého prenáhlenia voči držania sa europejských mocností. Je to tak, a Die jináče. Grécko nemá na koho spoľahnúť sa, všetky mocnosti, a to i tie, ktorí v príhodnom pre Grécko čase sluhami a lichotením zdržaly ho od rázneho činu, teraz zretelne dávajú mu na javo, že ak pustí sa do nerovného boja s Tureckom, ostane v ňom samo, lebo žiadny z veľmocí neprispeje mu ku pomoci. Francúzsko, ako z Paríža zvestujú, bez obalov vraj odoprelo každú ďalšiu zodpovednosť za ďalší priebeh gréckej otázky, jestliže grécka vláda vskutku mobilizovala reservy. A cisár Vilhelm nemecký, tak sdeluje „Temps,“ pri prijatí na nový rok veľposlancov osvedčil vraj bez všetkých obalov, že Grécko, jestli zapríčiní vojnu, nemôže spoliehať na žiadnu podporu. To čo „Diritto“ píše, akoby predsedník gréckeho ministerstva Komunduros vyslovil sa bol veľmi válečue, vzťahuje sa na osvedčenie jeho, keď mu peprvý raz pripomenutý bol návrh smierčiebo súdu. Od ledy, zmenily savraj podstatne okolnosti. Lebo ksď oboznámený bol s osnovou poslednej nóty francúzskeho ministra zahraničných diel Barthelemy St. Hilairea, zdá sa, že teraz urobil leutiedve podmienky: aby najsamprv poučený bol o tom: či udržané budú uzavretia berlínskej konferencie, a či rozhodnutie smierčiebo súdu bude sankcionované, pofažne ktoré prostriedky upotrebené budú, aby to rozhodnutie i prevedené a uskutočnené bolo. Nuž tak vraj teraz jesto dost pôdy, na ktorej vedená byt môže diplomatická akcia. A získanie a pojistenie tejto pôdy je už dobrým znakom, oznamujúcim zlepšenie situácie! * * * Návrhy anglického ministerstva k zavedeniu poriadku a reforiem územných pomerov v írsku, vo všeobecnosti veľmi priaznivé posudzuje londýnske časopisectvo. A zdá sa, že najväčšmej uspokojené sú opozičné časopisy. „Standard“ uspokojený je osvedčením Gladstonovým. že obyčajný zákon v írsku úpiue Nedostatočný je v prítomnom okamžení, a že neodolateľný tlak udalostí natíska kabinetu politiku násilia. I „Daily Teleg.“ teší sa predlohe nového zákona, a uznáva s povďačnosfou, že predloha nového územného zákona nenie žiadnou ukrytou konfiškáciou, a ani krokom smeru, ktorý vyznačil Parnell k dosaženiu „vyzdvihnutia pozemkového panstva.“ „Times“ z rečí ministrov nevidí príčinu toho, prečo násilné nariadenia neboly uzavreté v teu čas, ked jich po prvýraz žiadal Forster a drží za najsúruejšiu povinnosť okamženia na to dohliadat, aby násilie, čo jak pozde príde, bolo základné a malo pojistený výsledok. nom znomenutých „Daily News“ myslia, že Gladstoirskýcb areodátorov. päC bodov tvoria novú chartu Návrh tento na prvý pohľad podobný je kompromissu, pri ktorom mnoho uvazoviné boly potreby írska, ale ešte viac citlivosť domu lordov. Je veľmi otáznýra, M zíslcano bude mnoho času týmto obmedzením návrhu. Že násilie stalo sa potrebným, nedá sa upierať Žiaľbohu nenie nezákladná obava, že liečivé nariadenia, ktoré nasledovať majú v zapätí na násilie, neodstráňa základné zlo, ale stanú sa len palliatíVDymi prostriedkami.“ * * * Zápisnica medzinárodnej dunajskej kommissie o jej šiestych zasedaniacb, ktoré odbývala od 4. do 18. dec., dostaly sa už do verejnosii. Výsledok týchto porád záleží v tom, že pojisteDé je sriadenie „commission mixte“ alebo kommissie pobrežných štátov, ale nie sú ustálené zásady ohľadom uzavierania, a určenie, čo stat sa má na prípad, že pri hlasovaní bola by rovnost hlasov, nenie konečne ustálené. Dotyčné držania sa jednotlivých delegátov zo zápisníc zrejmé je, že nemecký delegát Dr. Arendt nie len pevne a verne držal s rakúsko-nhorským delegátom, ba tohto i prevyšoval pri pravom ponímaní našich záujmov na nižnom Dunaji. Najvzdorovitejšie držal sa plukovník Penkovič, rumunský delegát. Bulharský a srbský delegáti upustili niečo v posledných zasedaniach zo svojej opozície proti Rakúsko - Uhorsku. Z delegátov velmocoostí vyznačovali sa anglický a ruský dôkladným vyšetrovaním požiadaviek Rakúsko* n