Národnie Noviny, január-marec 1884 (XV/1-38)
1884-02-14 / nr. 19
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok............... 12 zl. na pol roka............... 6 zl. na štvrt roka............. 3 zl. Ročník XY. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Jiefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 7 kr. Redakcia, administráoia a expedícia ~v Tűrő. Sv. Martine. Štvrtok, 14. februára 1884. Číslo 19. Anarchisti. Dobre pamätáme sa, jako pyšno bily sa do pŕs viedenské orgány, keď rozletely sa svetom chýry o anarchistických pohyboch v Nemecku, Rusku a Francúzsku. Oni pyšno ukazovaly na liberalismus, konstitucionalismus dualistického Rakúska, ktorý je arcanumom všemohúcim proti všetkým nemociam myslí. Rakúsko-Uhorsko menilo sa na šťastlivý ostrov Phajakov, kde vrtí sa ražeň nad ohňom, znie hudba a jedna slávnosť nasleduje za druhou, jubileum za jubileumom. Liberalismus pripisoval sebe všetky zásluhy o takýto závidenia hodný stav. V Uhorsku už nič iné nechýbalo k liberálnej blaženosti, iba židovskc manželstvo ... v Cislajtánii nastala doba smierenia, vlastne smierovania, a ačpráve tam monopol liberalismu trochu klesol cenou, predsa panoval a panuje vo verejnom živote, žurnalistike a iných zjavoch. Razom počujeme, že Viedeň postavená je pod výminečné poriadky, a nie snád pre národnosti neuspokojené, ku stene pritlačované; nie preto, že snád Česi zakrkali starými palcátami, lebo Slovinci hrozia nejakou zburou, oj nie, tieto národy sú poriadku milovné, krotké a poslušné, výminečný stav zaľahol dusným oblakom nad Viedňou pre anarchistov, ktorí počali veľmi silno mútiť vodu. Vražda za vraždou nasledovala a obete vrážd boli detektívi, teda ogány polície. No to by ešte nebolo dostatočnou pohnútkou k neobyčajným poriadkom; anarchistický pohyb bol silnejší než sa predpokladalo. I dynamit zjavoval sa. Jednotlivosti pravda utajujú z policajných ohľadov, no viedenské noviny prinášajú predsa zprávy o početných arestovaniach. Na každý prípad vec bola veľmi nebezpečná. Hovoria o prípravách ku atentátom na vysoko postavené osoby. Z ostrova Phajakov stala sa zem celkom obyčajná, nepostrádajúca žiadne biedy, nemoce a svízele, ktorými chorejú iné zeme, arcanum liberalismu nenie nič odchodnej ši liek, jako obyčajné pilulky. Liberalismus neobránil nás od anarchismu. My sme ľudia poriadku a zákona a zatracujeme násilné skutky; nadto sme presvedčení, že žiadna anarchistická theoria nehodí sa do života. Všade kde anarchisti prišli k moci, sami prví museli odstúpiť od anarchistického princípu a urobiť pokusy sriadenia sa. A tak vlastne i víťazná anarchia nič iného nedosiahla, než premenu osôb. Parížska komúna nám je toho velmi vážnym dokladom. Pálenie domov a muzeumov iba na chvíľu tešilo divé roty: o pár dní hlásil sa život k svojmu právu: komunisti počali hasiť a postavili svojich ľudí na čelo správy, narobili ministrov, veliteľov, administrátorov. Nech vláda komúny dlhšie potrvá, boli by sme stáli nie hádam pred anarchiou, ale pred archosami. velitelami, ministrami, ktorí sa len tým delili od mocných doby napoleonovskej, že holi neumelí, necvičení, sebevolní a násilnícky naladení. Alebo Paríž obrátil by sa v chaos a rum, obyvatelia v šelmy a mŕtvoly. Rozrumenie miest a povraždenie obyvateľstva predsa len nemôže byť cieľom! Jaknáhle ale počal by niekto na rumoch stavať, už by nebol anarchistom. Anarchistom bol len dotiaľ, čo hádzal fakle do domov a petroleum lial do plameňov. Jaknáhle počal stavať: prestal byť anarchistom. My, čo vždy hlásame stavbu a vývin národa, sme ľudia tvorby a nie rušenia. Vývin národa je vec ťažkej tvorivej práce. No príčinu musia mať tieto smutné zjavy. Medzi hlavné príčiny anarchistických zmút patrí iste ťažké položenie robotníctva. Potreby rastú, dôchodky nestačia. Bismarck sám uznal, že sociálna otázka musí byť riešená zákonným spôsobom. On má veľké plány v tejto veci. Myšlienka o pensionovani delníkov je velmi vážna, otázka je len, ako ju previesť. No i kedby polepšil sa valne stav delníctva, i potom bolo by dosť nespokojných. Príčiny teda musia hlbšie väziť. Duch nespokojnosti búri v nižších vrstvách, temné náruživosti derú sa na povrch. Ľahkomyseľné burzovníctvo hltá vélik é kapitály, ktoré by malý byť investované tak, žeby z nich osoh bral i ľud, no špekulácia a hazard burzovný drží jich v nečinnosti. Tomuto dá sa odpomôcť na ceste zákonnej, bez rušenia, búrenia^ a čím viac pozornosti venujú smerodajní ľudia tejto otázke, tým dalej oddiali sa možnosť násilného výbuchu. Avšak najmocnejším spojencom poriadku boly by národy uspokojené, rozvité a vo svojich jazykoch vzdelané. Antinationalisti sú najväčší podporovatelia anarchismu. Odnárodňovanie vedie k brutalite, nevedomosti, zverstvu. Kto odnárodňuje, ten ženie anarchistom do sieti celé massy ľudu. U nás v Rakúsko-Uhorsku jediný výdatný prostriedok proti anarchismu je uspokojenie národov, a najväčší nepriateľ poriadku a štátu je, kto tlačí národy ku stene lebo ku zemi. vyznaní týchto nových mužov nevedno ničoho, tak že pri zahájení skupštiny môžeme byť pripravení na prekvapenia.“ Bulharský Battenberg gratuloval kráľovi Milanovi k výsledku volieb. Londýu, 12. febr. Dnes potvrdená zpráva o páde Sinkatu rozčúlila verejnú mienku i parlament. Hneď vydržiavala sa ministerská rada. Počuť, že uzavrela poslať ihueď vojsko z Angiié do Suakimu. Gordon, ktorý je v Berbere, stým súhlasí.— „Standard“ vo svojom treťom vydaní uverejňuje zo Suakimu depešu: Sinkat padnul do rúk nepriateľa. Posádka urobila výpad, dosť dlho odrážala nepriatela, no konečne — vyjmúc niekoíko ludí — bola celá zrúbaná. O osude detí a žien nevedno ničoho. Paríž, 12. febr. Presadenie Orlova odtiaľto do Berlína spôsobilo veľké prekvapenie. Tunajšie časopisy až dnes zmieňujú sa o tejto záležitosti, hovoriac, že Orlov prevezme berlínsku missiu, poneváč požíva dôveru nielen svojej vlády, ale i kniežaťa Bismarcka. Z tohto zatvárajú na obnovenie trojcisárskeho spolku. Politický prehľad. ------- 13. februára. Čo je s Gordonom? — bola dôležitá otázka po poslednej porážke sudanskej. Potom trochu odlählo interessovanej Anglii, keď došla vest, že jej generál, s peniazmi vystrojený do „boja“, ešte nepadnul do zajatia, že prvý chýr bol ešte predčasný. Ale tu príde nová smutná zpráva z toho nešťastného Sudanu. Sinkat je tiež ztratený a Tevfik paša, veliteľ mesta, zahynul pri výpade s celým svojím vojskom. Keď videl, že nemôže sa udržať, odhodlal sa ozaj k vojenskému činu. Dal pozabíjať delá, opevnenia vyhodiť do povetria a potom so svojimi 600 mužmi chcel sa prerúbať cez nepriateľa; ale zahynuli, popadali všetci. * * * O výsledku srbských volieb „Pol. Corr.“ sdeľuje: Zo 130 volených vyslancov náleží 55 k strane pokroku, 58 k strane vládnej, 14 sú radikáli a 3 liberáli. Vláda, spolu s 44 vyslanci, ktorých kráľ vymenuje, môže počítať na 102 hlasy, tak že má veľkú väčšinu ešte i vtedy, keby strana pokroku chcela proti nej hlasovať. Strana táto v otázkach, ktoré sú všeobecného charakteru, bude držať s vládou. V prvej sessii skupštiny sotva bude zásadných protiv medzi vládou a pokrokovou stranou. „Ostatne — poznamenáva „N. fr. Pr.“ — toto utriedenie vyslancov má ešte svoj háčik. Ako istý, vláde priateľský dopisovateľ belehradský udáva, boli volení vo väčšine mužovia, ktorých orgány ministerstva postavily do kategórie „priatelia poriadku“. O politickom viero 0 našom školstve. ii. Z viacročnej zkúsenosti znám, že vyučovanie začiatočníkov, t. j. žiakov prvý rok do školy chodiacich, je z najnesnadnejších úloh učiteľových jednou, vyžadujúcou čo najväčšiu trpezlivosť, didaktickú zručnosť, láskavosť, schopnosť k srdcu a rozumu detskému mluviť, aby ho riadiť a obohacovať mohol, jedným slovom: pri začiatočníkovi môže učiteľ majstrovstvo svoje dokázať. Kde sú triedy oddelené, tak že každá trieda svojho učitela má, patrí do 1. triedy dia jednohlasného súdu paedagogickej vedy najzručnejší, najzkúsenejší učiteľ. O kolko však ťažšie je, čo len z polovice, zodpovedať úlohe svojej voči začiatočníkom učiteľovi tomu, ktorý krom týchto ešte päť iných ročníkov na starosti má! Preto práve tomuto učiteľovi prácu nakoľko možno oblähčiť, v dosiahnutí želaného výsledku ho podoprel, patrí medzi neobchodné povinnosti spisovateľov učebných knižiek. Jedinou knižkou začiatočníka je jeho Šlabikár (abecedár), ktorá však už ohľadom toho, že v terajšom veku málo kto slabikuje a abecedu sa učí, ale každý hláskuje, číta a píše, i inakšie meno by dostať mohol. Táto prvá knižka žiačkova môže istotne v mnohom ohlade ohíahčiť ťažkú prácu učiteľovu. Či dosavádne Šlabikáre pre katolícke školy toto oblähčovanie v dostatočnej miere činia, to najlepšie vedia posúdiť tí pp. učitelia, ktorí z nich vyučujú. Bratia evanjelici majú v celku lepšie Šlabikáre, tak že oni pri svojich obstávat môžu. A preto hlavné, čo týmto dosiahnuť chcem, je toto: Vyzývam všetkých tých pp. bratov katolických, ktorým není jedno, jaký výsledok zo svojho namáhania preukazujú; ktorým není jedno, či kratšou a príjemnejšou a či dlhšou, kľukatou a hrblovatou cestou, menším či väčším namáhaním dieťa v 1. roku svojho školovania žiadaného cielu dochádza; ktorým vôbec o pokrok, o pozdvihnutie slovenského školstva a paedagogickej oašej spisby ide: aby nižepodpísanému nesťažovali si sdeliť: 1. Jaký Šlabikár vo svojej škole upotrebujú (názov a miesto vydania); 2. prejdú-li za jeden rok celý ten Šlabikár a či len istú čiastku, a jak ďaleko ;