Národnie Noviny, október-december 1884 (XV/116-153)
1884-10-09 / nr. 119
žiadavky z dedictva Turecka, strašiac našu diplomaciu. Ináče prišlo by domnievať sa, že ruské sily najtuhšie rastú v nešťastí a nehodách. No jestli tomu tak, prečo vzdali sme sa v osudný okamih borby s Európou — naskrze nezamýšľajúcou vyzývať nás do boja. S nami kupčili, nás zaplietli, aby zbili cenu, čím viac výhod docielili, a diplomacia naša ztratila vytrvalosť a rovnováhu, padla do zúfania, keď bolo treba zachovať chladný rozsudok, zachrániť svoju dôstojnosť a dôstojnosť Slavianstva. Nech že chráni nebo našu diplomaciu, aby sa neopakovaly jej predošlé horké sklamania. Pri všetkých okolnostach, priaznivých, ako sú tohto času, alebo ťažkých, jestli sa prihodia a od ktorých nie je zaistená žiadna deržava vo svete, zachráňme tvrdú vieru v živé nacionalné i štátne sily Ruska.“ ____ Kairo, 7. okt. Barrére včera dostal depešu, že francúzsky konsul v Chartume, Herbin, bol spolu s generálom Stewartom zabitý. Paríž, 7. okt. „Rep. Frangaise“ píše o pomeroch Francúzska k Anglicku a hovorí: My na ceste koncessí šli sme tak ďaleko, ako len možno; my z ohladu na priateľstvo Angiié zadali sme i svoju samolásku. Teraz sme zastali, keď soznali sme, že anglická alliancia bola klamom. Carihrad, 7. okt. („Pol. Corr.“) Chýr o špeciálnej ruskej a tureckej missii do Carihradu a Petrohradu, o vysokých rádoch sultánovi a cárovi, nemá žiadneho základu. Pomer medzi Ruskom a Tureckom, následkom toho, že panslavská agitácia prestáva, zrejme sa zlepšil, ba stal sa priatelským, no aby ten pomer stal sa ešte bližším, to je ešte ďaleko. Porta by si veľmi žiadala zprávu o skierniewickej schôdzke, ale ruské velposlanstvo dosial nevyhovelo tejto jej žiadosti. Petrohrad, 7. okt. Generál Gurko pri ponechaní v terajšej hodnosti vymenovaný je za člena štátnej rady, veliteľ druhého armádneho sboru, generál Nikitin, za veliteľa vojenského okresu vilnianskeho. Cholera. Rím, 7. okt. Včera bolo v provinciách: v neapolitánskej chorých 61, mrtvých 31 (z toho v meste Neapoli chorých 43, mrtvých 27); genuanskej chorých 46, mrtvých 28, (z toho v meste Genui chorých 21, mrtvých 17, v meste Spezii chorý 1, mŕtvi 2); alessandrinskej chorí 2, mrtvý 1; aquilejskej chorých 10, mŕtvi 4; bergamskej chorých 12, mŕtvi 2; brescianskej chorí 4, mŕtvi 3; casertskej chorí 3, mŕtvi 5; chietinskej chorý 1, mrtvý 1; cremonskej chorých 5, mŕtvi 3; cuneonskej chorých 38, mrtvých 14; ferrarskej chorí 3, mrtvý 1; mantuanskej chorí 3, mrtvý 1; modenskej chorý 2, mrtvý 1; novarskej chorí 4; parmanskej chorý 5, mrtvý 3; pisanskej chorý 1, mrtvý 1; reggionskej chorý 3, mrtvý 4; rovigonskej chorý 3, mrtvý 1; salernonskej chorých 6; v meste Milane chorý 1. Paríž, 7. okt. V departemente Východných Pyrenäí bolo včera 5 prípadov cholery. Madrid, 7. okt. Dia privátnych zpráv bolo v Barcelone konštatovano viac prípadov cholery. Mor na mládež. Zo všetkých strán počuť žaloby, že u nás v Uhorsku výchova mládeže stojí na veľmi slabých nohách. My sme sa nad zapustlosťou mládeže hrozili už dávno; dávnym dávnom pred cestou ministra Treforta do zahraničia. A tak pán minister nepotreboval ani chodiť do Angiié a Nemecka —- keby bol čitateľom našich skromných novín. Inu, teší nás to predsa, že navráťac sa zo svojej štúdijnej cesty, melanchóliou oblialo sa jeho srdce nad stavom dnešnej výučby a výchovy v modernom Madärorságu. Možno, že keď ešte raz urobí nekam výlet, príde i na príčiny týchto velmi smutných úkazov. My mu zase ale môžme už popredku povedať, na čo musí prísť, jestli len bude logicky mysleť a poriadne zkúmať pomery v poriadnych štátoch. Povedzme — on pôjde do Angiié. Čo tam uvidí? Uvidí, že sa deti anglických lordov, práve tak, jako deti delníkov, vyučujú po anglicky, to jest vo svojej materinskej reči. Nájde, že i vo vyššej škole zase len reč materinská je rečou výučby. Nájde, že i v v gymnásiach zase len materinský jazyk nachádza dieťa. Potom pochodí university oxfordskú, cambrigdskú, londýnsku, a všade nájde to isté. Každé vzdelanie musí sa zakladať na pevnej postati materinského jazyka. Keď pôjde potom do Francie a Germauie, nájde to samé, a takého osla medzi paedagogmi celej Angiié, Francie a Germanie nenájde, ktorý by negoval túto zásadu, ktorý by tvrdil, že základné vzdelanie je možné bez materského jazyka; veru Bože, takého osla nenájde vo vzdelaných zemiach europejských. Musel by ho doma hľadať. Nuž tu má na dlani pán Trefort príčinu smutného stavu našej výchovy. Dieťa deväťročné vezmú u nás do školy, u nás v kraji čisto slovenskom, neznajúcom okrem židov žiadnej inej rasy. A hneď počnú ho vyučovať jazykom maďarským. Vyučujú ho učitelia, ktorí zväčšiny ani slovensky neznajú. Jaký zmätok musí táto mučiarska methoda spôsobiť v hlavičke úbohého decka! Decko ide ďalej! Všetky disciplíny koňuje sa po maďarsky — ono, ktoré ani len ústa a orgány hovorenia nemá stvorené pre túto reč. Hlava naplní sa vokabulami, papuškovite natrepanými frásičkami, veršíčkami o pochopoch ani chýru. Prebijú úbohú obeť cez mučiareň, päť-šesť rokov takto zpreneveria decku, drahých, ťažkých, nenavrátitelných rokov. Teraz čo? Naparený, nerozvitý rozúmok je poľutovania hodný — no v srdci prázdnota a — nadutosť! Už len po gymnásiume ide túžba! Dobre; dieťa ide do gymnásia; bez mravného a urnového základu, bez ideálov, bez požehnania, plynúceho z poriadnej srdcovej a rozumovej výchovy. Nadto, hneď na prahu gymnásia oveje ho zášť a fanatická nenávisť všetkého, čo videlo doma u rodičov, nevie maďarsky, ale len slovensky? A či i proti tomu prostriedok môj neobsahuje odpomoc? Obsahuje! Veď tak nárada moja zneje: „Keď budú „potúženými“, budú Maďari, keď (pozrite pane Demosthenes) „„naveky““ budú „potúženými“, naveky budú Maďari!“ Však tak! To, odpomoc! Nedať vytrezvieť. Qui vult hnem debet velle media! Veď čože bude to štát? len maličkosť! Rátam na každú slovenskú dušu 10 zl. r. č. na deň; to je 3,000.000X 10 ~ 30,000.000 na deň. Na rok 30,000 000 X 665 10.950,000.000. Tedy: desaťtisíc deväťsto päťdesiat millionov r. č. na rok. Perse, keď zle pochopili ste moje slová! Vy myslíte odbaviť procedúru „strculou“. To nejde! O týždeň sa jim zpríkri a nebude nič z veci. Najlepšie vína; najlepšie hostiny! Tak pôjde to! Skrbli vosťou nič. Veru dali by ste! Už vy páni ľudia všetci, ale všetci, raz nepraktickí ste! Veď vy by ste zmaďarisovali „strculou!!!“ ale ta všetkých: „kde kopú loj!“ Najlepšie víno, najlepšie hostiny! Snáď niečo stálo by tomu v ceste? Snáď nechuť tých, ktorých podrobil by som zpomenutej procedure? Nie, nebojte sa, vďačne podrobia sa jej! Snáď summa? Ročných: desaťtisíc deväťsto päťdesiat millionov? I! — iba sosbierať. Páni zo zákona sú teraz najzúrivejšími maďarisátormi rečami, kde jich počujú tí, ktorým zalíškať sa chcú — nech dokážu lásku k maďarismu skutkom a nech pretekajú sa položiť k dssposícii tú summu nám, t. j. mne arcichauvinistovi a druhým spoluchauvinistom! Ľahký spôsob ! čo ho okružuje zo všetkých strán jako vozduch, nenávisť všetkého, čo je slovenské! Nenávisť toho prvého, základného, blízkeho a prirodzeného. Už je šuhaj ztratený. Už ho zasiahol mravný mor, o vývine individuality ľudskej osobnosti nemôže byť viac reči. Veď nemá daru najvyššieho, nemá jazyka! Nemenujte to jazykom, čo naučíte vy v tých vašich školách, nemenujte to jazykom, jakým sa vy shovárate, odrodilí synovia, po svojich úradných izbách, kasínach a kongregáciách. To nenie jazyk, také fušerstvo nenie Božím dielom. To nenie maďarčina (veď to sami Maďari hovoria a smejú sa plným hrdlom nad vašou zebulončinou). V mene poriadneho maďarského, statočného národa, my čo etnografi a sociologi, musíme protestovať, žeby to bol jazyk maďarský, čo počúvame po našich shromaždeniach a čo nám deti nosia domov z polgárok. To je hnusný kauderwelš, zlátanina bez Boha a svedomia! To nenie nemčina, čo nám donášajú dcéry z ercíhunkov! My protestujeme proti takej infamii! To je biedne handrkovanie, neartikulovaný opičiacky humbug, jako sám Nemec Reich tvrdí. Nuž kde sa má potom vziať pokrok, kde pravidelná výchova a výučba? Nie, pane minister, tak nikam neprídeme. Vy spomínate vedu, jako spásu národov! Veda je vysoké slovo; o vede nemôže byť reči, keď nieto jazyka. Jazyk nám berete a vedu by ste nám dávať chceli ? Marné volanie ! Morom pre mládež je dnešný systém výchovy a jeho zhubné následky ešte len prídu. Až keď vyrastie táto generácia, uvidíme, kam vedie takýto systém, odnárodňujúci mládež. Teraz len melancholia prišla na ministra, potom zaplače nad resultátami madärizátorskej aery. Domáce zprávy. BESEDNICA. Ešte o chaiivinfsme, potom o panslavisme. Pán Boh daj vám zdravia, pane D(emosthenes): ale takej „radikálnej kúry vykorenenia tej nejnilej slovenčiny“ sa nebojte, akú podujali v Ďarmotách, že odňali príležitosť Slovákom „žalmy spievať!“ Dali jim zato príležitosť: „spievať obscénne pesničky a to také, aké majú hotové: v slovenčine! Nie, to nenie „radikálna kúra“ k vykoreneniu slovenčiny, ale k vykoreneniu viery a náboženstva. Keď jim zakážu spievať žalmy v slovenčine v chráme: ako jim zakážu spievať obscénne pesničky kdekoľvek? Nepraktičnosť! „Praktický len ja som!“ Ja že „zadrhol som sa?“ Kde, prosím? Keď som hovoril, žeby cirkev mala rozkázať, aby veriaci poď ztratením spasenia za tri roky pomaďarčili sa? Veď som to hovoril len na to, aby ukázal som nemožnosť toho, že nikto neposlúchol by rozkaz a všetci museli by z cirkve vytvorení byť. A preto povedal som jim, aby nestarali sa do toho, čo nerozumejú, ale ja! Alebo tam som sa zadrhol, kde odokryl som „Ameriku“, t. j. jediný možný spôsob pomaďarčenia 3 millionov Slovákov. Ó nie, tam som sa ja nezadrhol. Vy. Pán Boh vám daj opätovne zdravia, hovoríte, že Slovák len vtedy vie maďarsky, keď „potúženým“ je, keď vytrezvie ale nie! Nuž? Či ja vravím iné? či ja neviem to, že keď vytrezvie zase Porada pred generálnym konventom. Dnes vydržiava sa generálny konvent evanjelikov. Včera pod predsedníctvom generálneho inšpektora baróna Desidera Prónaya bola užšia porada, v ktorej malý sa vyvariť, pripraviť niektoré otázky. Ohľadom nekompetentného zapisovania narodených predsedajúci generálny inšpektor oznámil, že minister kultu svojim nariadením už riešil túto otázku, a síce v takom duchu, že konvent s tým pravdepodobne uspokojí sa. Dlhá debatta vyvinula sa pri otázke matrík. Ako známo, potisský dištrikt žiadal od generálneho konventu, vypovedať, že matriky v ev. a. v. cirkvi smú sa výlučne len v maďarskej reči viesť. Poneváč návrh namerený je proti preddunajskému dištriktu, v debatte horlivú účasť brali i predstavitelia tohto dištriktu. Po superintendentovi L. Gedulymu hovorili i Szeberínyi, Karsay a, rozumie sa — Czékus. (Väčšina porady postavila sa dosť otvorene proti potisskému návrhu, ktorý teda už popredku môže sa v konvente považovať za prepadnutý. „Velmi pod- * I Nezadrhol som sa, ani neprebehli ma. Vari tým, že budú Slovákom maďarsky kázať? Dajme tomu, že niektorí pôjdu na kázeň, nebudú rozumeť. Viete, čo z toho býva? Počujte, pane, z vlastnej zkúsenosti vám poviem! Bol som žiačikom, ktorý musel chodiť do kostola na cudzorečové služby Božie; ak by nebol šiel: hostina = ale drevená podlhovastá — hrozila. I chodil som. Nabifľovať som sa nabifľoval svoje lekcie, aj po dlhom shladávaní vyrozumel. Ale z kázní — riekaných plynno, zvučným slovom — nerozumel som nič. čo sa stalo? Mal som dlhú chvílu. A aby ma netrápila, vynakladal som čas — dia tehdajšieho svojho úsudku — užitočným spôsobom. Totižto na stváranie a vymýšlanie pestva a fígľov. Pričom velice za zle som mal tomu, čo ma tak vše vyrušoval krikom svojím z kančia v mojom chvályhodnom zamestknaní! Vzdelávaním takým šlo všetko; čomu sa nábožní rodičovia — Slováci — vyučili. (Lebo aj ja som takým arcichauvinistom po slovenských rodičoch, ako i väčšina spolukollegov.) A ako u mňa šlo, tak šlo to u všetkých, čo boli podobne vzdelávaní ako ja! Pozrite, či nemám pravdu? či tá intelligencia, ktorá vyšla z jích škôl, je ... (Bol bych zabudol sa pomýliť!) Či reku sa tak kostolné lavice pod ňou prehýňajú, že praštia každú nedelu? Nie, nepredbehli ma! Cudzorečové kázne sú len znivočením nábožnosti, lebo jedných odpudzujú od kostola a v iných vzbudzujú dlhú chvílu. Tak ani vy nedochytili ste ma v omyle. Ale ja denuncirujem vás všetkých panslávov!