Národnie Noviny, október-december 1886 (XVII/146-191)
1886-10-09 / nr. 150
Vychodia tri- štyri razy do týždňa. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko aa celý rok................ 12 zl. na pol roka................ 6 zl. na štvrť roka.............. 3 zl. Ročník XVII. Redakcia, administrácia a expedicia v Tixr*o. Sv. Martine. Sobota, 9. oktobra 1886. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Jíefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. Číslo 150. Veľmi ťažké časy. Nedobre žije sa dnes horúcemu srdcu a dušiam poctivým! Nedobre tým Tudom, ktorí nie sú cele zarytí do svojich osobných záujmov, ale majú dosť vôle i spôsobnosti mysleť na všeobecnosť, na sudbu svojej širšej rodiny, na budúcnosť i prítomnosť svojho národa i krásnej i odvekej vlasti! Ťažoba dlávi nás jako nočná mura, zlý duch plesá okamžitým, dočasným víťazstvom. Boj dobrého so zlým má také okamihy, že zdá sa ti víťazstvo zlého istým a vekovitým. Také minutý nastaly! Kde je chyba? V časoch? čas je iba prázdna forma, len rám bez obrazu. Nie v časoch. Y nás. Ťarcha časov je iba zvučný výraz i summa i následok našich hriechov, chýb, zločinov. Duchovná mrtvota je úzadím temným, od nehož relifno odrážajú sa naše poklesky, špatnosti, samovraždy, zrady, nevdaky, duchovné vraždenie svojich detí, parricidium dedovskej pamiatky, prznenie božích darov, najväčších a najsvätejších. Ved boly časy, kde veľké inštitúcie, velebné heslá, jako cirkev, viera, svedomie i svoboda zneužívané boly k cielom, priamo protiviacim sa jích intencii. Ale dialo sa to predsa k istému veľkému účelu, na základe veľkej, širokej koncepcie, veľké umy myslely, silné ramená konaly kyklopické práce. Dnes najsvätejšie heslá a inštitúcie používajú sa k mizerným kramárskym, nízko-egoistickým cielom, že rozhorčenosť temer súhlasí s pessimistickými slovami Heineho: O dass ich grosse Laster seh’ — Verbrechen blutig, kolossal — Nur nicht die enge Krämerwelt, Und zahlunsgfähige Moral! (ó, bár bych videl veľké hriechy, zločiny krvavé a kolossálne — len nie tento úzky kramársky svet a morálka, ktorá sa cení dfa peňazí). Úzky, mizerný, kramársky duch veje nad štátom, cirkvou, národnosťou, svobodou, pokrokom, kultúrou i humanistickým snažením. „Strední“ ľudia majú v rukách moc, kdežto v časoch opravdivého vývinu, právom lebo silou, postavia sa na čelo ľudia nie „ strední, “ nie pustí debatteri a krotitelia strany, ale mužovia myšlienky, programmu, velikej vôle a veľkých schopností. U nás v Uhorsku je len jedno veliké------krik. V tom stojíme na čele všetkých štátov. Krikom chcú zaplniť tú prázdnotu, ktorú necháva po sebe madarismus. Madarismus totiž chce predstavovať niečo kultúrneho, mocenského, štátneho. A nestačí, nestačí ani jednu štvrtinu zaplniť okruhu, tri štvrte vyplní krikom. Kultúra: pekné slovo, ale 15 millionov ľudí nemôže uspokojiť sa tým chatrným darom, ktorý mu dáva madarismus. Madarom samým, pre nich samých nepostačuje madarská kultúra. Ešte dlho musia pracovať, nejednu kukuričnú žeň prežiť, až budú sami sebe dosť. No to môžu dosiahnuť čestnou snahou a pílou. Ale zaplniť madarismom jako kultúrnym elementom i nemadarskú, 10 millionovú nádobu, to je taký nesmysel, jako litrom vody chceť naplniť hektolitrový sud. čo je potom už toho následkom ? Prázdnota krikom nedá sa zaplniť, ale zostáva prázdnotou. Ona hodí sa dobre pre stredných ľudí, tí panujú v nej, veliké massy drepenia v pustote a ničení, národy odučia sa mysleť na všeobecné dobro, na veľké záujmy, a rozdrobia sa na prvky, na jednotlivé osoby, ktoré myslia len o svojich úzkych „kramárskych“ záujmoch, tak že šesták má u nich viac ceny, než blaho celej krajiny. Patriotické starosti ponechané sú jakoby ľudom odborným, ktorí z remesla robia v patriotisme, t. j. kriklúňom, denunciantom, pisárom a ztrateným existenciám. Niet spoločného veľkého citu, niet myšlienky, ktorá by robila z massy národ, zo summy jednotlivých rodín živý Organismus. Statočný a umný človek zúfa, a stará sa i on len o seba. Tak tuchne to, čoby som pomenoval spiritusom a zostáva flegma. Skoro bude to telo bezdušné prechádzať do hniloby. Skoro. V národoch nemadarských mohlo by byť lekárstvo, antiseptický prostriedok, lebo ony sú živými organismami, a nedaly by hniť telu — no tie nesmejú účinkovať. Surovou rukou za - dlavia každý jích svobodný dych, ani nehovoriac 0 pohybe. Ani predstaviť si nevieme, jako žiť dalej pod takýmito podmienkami Ale žiť chce sa, je to zákonom božím. „Strední“ ľudia za kormidlom štátnym starajú sa o nemadarské národné organismy, len ked chcú zhabať nejakú tú školskú knižku, alebo vyhodiť nejakého žiačka zo školy. Za týmto kriminalistickým obzorom, už pre nich nejestvujú národy. Tu i tu vypľuje z nechutnej huby nejaký žurnál slovo „pansláv“ a to je všetko. Tým odbaví sa obrovská starosť j o 10 millionov dobrého, zdravého obyvateľstva. 1 Ťažké časy. Ani by sme veľmi nepotrebovali jích starosti, len keby sme smeli robiť a stavať. To nedovolia. A jako sme povedali, najsmutnejšie je, že sme i sami mnohému príčina. Náš odpor je malý, naše hlasy slabé, a mlčíme, mlčíme. Celý národ mlčí a chlajlnokrevne hľadí na všetky prečiny proti nemu páchané. Vieme, že mlčanie nenie rovné smrti. My ešte nezomreli sme, ale letargia chytila sa nás osudná a škodná. Neželáme si kriky peštianske, neželáme si závratníctvo, no sen je predsa niečo zahanbujúceho. Na sedmispáčov posteli odpočívame a za nami tak málo vykonanej práce. Na širšom obzore tiež tlak ťažkýck časov, čo deje sa v Bulharsku, to nemá páru v histórii. Len slavianske plemeno súce je k takému samopohaneniu, len ono môže nevideť na jasnom dni. Jaké sily účinkujú za chrbátmi Stambulova a Karavelova! Tie samé, ktoré účinkovaly za chrbtami Bodricov a Luticov, za chrbtami Poliakov, Ukraiuofilov, nihilistov, emigrantov, separatistov, tie isté daemonické sily, o ktorých nevedno zkadiaí idú, len to vedno, že hamujú slaviansky vývin, hamujú tým tuhšie, čím bystrejšie sa on podníma, nevyberajúc ani prostriedky, ani neberúc ohľad na škodu a záhubu celého plemena. Tieto bujné, daemonické sily raz rozširujú ohromnú klebetu, ktorá je na ústach celého sveta, raz tisnú do rúk bratovražednú zbraň a zbúria válku medzi dvoma polohotovýma, jednokrvnýma štáty; iný raz polo-bláznov sádžu na svieže prestoly, frázami ochmelia ľahké hlavy lacných patriotov, a všade, kde slaviansky ľud býva, nachádzajú úrodnú, pohodlnú pôdu pre semeno zloby a zášti. Nepochopiteľno! I u iných plemien boly veľké medziosobné boje. No tak smrteľne a hanebne nenávideť druh druha, jako to vidíme v slavianskom plemení, to nebolo, to nový, špatný zjav v histórii, a ten fľak hyzdí nás, áno nás! Ťažké časy. Ony síce prejdú, bár by skoro prešly! Vajanský. Politický prehľad. ------8. oktobra. časopisy, ktoré pred dvoma dňami s uspokojením spomínali článok „Nordd. Alig. Ztgu“, vystríhajúci Rusko pred okkupáciou Bulharska, teraz uverejňujú petrohradský telegram, dľa ktorého rečený článok berlínsky mal ten výsledoa, že ruské časopisy žiadajú energičnejšie miery proti Bulharsku. Jestli potvrdí sa zpráva, že car pôjde do Moskvy povedať slovo v bulharskej otázke, tak stojíme v predvečer veľkých udalostí. Lebo pre samú bulharskú otázku nebolo by potreby z Kremľa prehovoriť k národu. Tú riešiť dostačí slovom, povedaným vo forme jednoduchejšej, menej významnej. Belehrad, 7. okt. Z príležitosti posledných udalostí bulharských zdejší „Beogradski Dnevník“ hovorí, že ohavná nevďačnosť Bulharov proti dobiodeniam Ruska vzbudí podivenie celého sveta a vyvolá všeobecné zatratenie. Treba je, aby Rusko urobilo koniec nehanebnosti Bulharov. Nepochopiteľné držaniesaBulharov je následokinostranného štvania. Okkupácia Bulharska je jediným prostriedkom zobudiť Bulharov z jích osemročnej lethargie a urobiť jim pochopiteľným, že oni bez podpory Ruska politicky nič neznamenajú a že okrem Ruska nikto iný nemá čo hovoriť na východe. Ináče „Beogradski Dnevnik“ je presvedčený, že na osvedčenie Tiszu dotyčné Bulharska v Petrohrade nič nedajú. Keby Tisza bol hovoril i menom celej habsburgskej, monarchie, slov jeho na Neve nepovšimli by si. Úmysly Ruska na Balkánskom polostrove nemôže nikto prekaziť, najmenej Rakúsko-Uhorsko! — Podobne vyslovuje sa i radikálny „Novi Beogradski Dnevnik“ a neschvaľuje váhavú politiku Ruska na Balkánskom polostrove voči posledným udalosťam sofijským. Solia, 7. okt. Generál Kaulbars prišiel do Plevny, kde predstavila sa mu deputácia prednejších obyvateľov. Generál sdelil jim žiadosti ruského čara; oni odpovedali mu, že budú rozmýšľať nad sdelenými punkty. Kaulbars ešte dnes pôjde ďalej do Svistova, odtiaľ pravdepodobne zajtrá do Ruščuku. Berlín, 7. okt. Lord Churchill je tu incognito už tretí deň, dľa jedných pod menom lorda Stafforda, dľa iných pod menom lorda Spencera. Viac ráz shováral sa vraj s anglickým poslancom a hovoria, že už odcestoval. Kým z jednej strany tvrdia, že šiel do Varzina, z druhej počuť, že na Dražďany odišiel do Viedne. Krajinský snem. Peštbudín, 7. okt. Na návrh predsedov snem vyslovil svoju sústrasť nad smrťou vyslanca Ladislava Korizraicsa. Potom vyhlásil sa výsledok volieb do rozličných výborov. Nasledovalo pojednávanie návrhu o predĺžení privilégiuma rakúsko-uhorskej banky. Alexander Hegedűs dokazoval, že vystavený samostatnej uhorskej banky je teraz ešte nemožné Doterajšie pôsobenie rakúsko-uhorskej banky je do-’ statočné a po terajšej modifikácii smluvy stane sa blahonosným pre hospodárske a peňažné pomery vlasti. Potom rozložil obsah modifikácií na doterajšej smluve a odporúčal návrh k prijatiu.