Národnie Noviny, január-marec 1892 (XXIII/1-38)
1892-03-26 / nr. 36
Vychodia tri razy do týždňa t Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko na celý rok.................. 12 si. aa pol roka.................. 6 zl. na štvrt roka............... 3 *1. do cudzozemska na celý rok................... 16 zl. B Bezmenné dopísy prijímajú sa len od zuámycii už dopisovatelov. Mefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. ]Bťtl n Ifľ1 “j *».«■ ati 1 ■■ Int ■ x*. za. S ®:B n. -w r*'1 ■■ ■-«*- »-v. JCavtiue. Ročník XXIII. Sobota, 26. marca 1892. Číslo 36. Pozvanie k predplateniu na politický časopis Národnie Noviny, XXI. ročník 2. štvrťročie. Koncom tohto mesiaca vypršia predplatky početným pt. pánom odberateľom týchto novín: následkom čoho úctivé vyzývame Ctené Obecenstvo k láskavému obnoveniu predplatenia. Tých pt. pp. odberateľov ale, ktorí sú nám ešte na minulosť dlžní za doposielanie novín, úctivé prosíme, aby čím skoršie vyrovnať ráčili svoje účty. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko obnáša: Do cudzozemska na celý rok 15 zl. V Turč. S v. Martine, 15. marca 1892. Administratívne povereníctvo „Národních Novín.“ na celý rok ... 12 zl. na pol roka ... 6 zl. na štvrť roka . . 3 zl. na mesiac .... 1 zl. Nemecká krísa! Len nedávno Nemci škodoradostne usmievali sa, ked vo Francúzsku vypukla ministerská krísa. Ooi tak daleko išli vo svojej radosti, že oča kávali od krísy roztrasenie rusko - francúzskeho priateľstva. Does majú už sami doma krísu, a celkom inakšiu, opravdovú, nielen osobnú, ale vecnú krísu. Cisár rečnil Da tento raz nie pri poháre, ale v korunnej rsde, následkom tohoto rečnenia podali demissiu naraz dvaja ministri, Zedlitz a Caprivi. Ale, jako povedano, neide tu iba o osoby, ale o veci: krísa hrozí premeniť pruské ministerpredsedníctvo natoľko, že prestane byť jednou osobou predseda pruského ministerstva a ríšsky kancellár. Bude teda] osobitný predseda pruského kabinetu a osobitný kancellár nemeckej ríše. Je to veľká premena, bárs by zdala sa malou z počiatku. Predstavme si len takú možnosť: pruský minister bude mať inú mienku o zahraničnej udalosti, než kancellár. Ci tu nemôže povstať abnormné položenie, či by na príklad nemohlo stať sa, že by kancellár urobil niečo proti vôli pruského ministrapredsedu, tedy proti Prusku, majúcemu zabezpečenú hegemóniu v spojených nemeckých štátoch? Ale na tom nech si Nemci hlavu lámu. Nás zaujíma iba charakter krísy, vlastne charakter Vilbelmovho panovania. Lebo zase len on to bol, čo vyvolal krísu, pred jakou bolo Prusko chránené od toho okamihu, v ktorom Bismarck prevzal vládu. Cisár Yilhelm po prvý raz ukáza sa nám menej stály v svojich presvedčeniach, a kura jeho znovu silne sa mení. Jako známo sám cisár bol krstným otcom školského návrhu Zedlitzovbo. On sám prízvukoval, že treba dať cirkvi viac práv nad školou. Stal sa krik, liberáli všetkých bariev pozdvihli protest proti návrhu, university, školy, stránky, všetko samý protest. Zedlitz a Caprivi nedali sa sklátiť ani na okamih, kto dal sa sklátiť, bol sám cisár s celým svojím sic volo, sic jubeo! On tak daeko išiel na spomenutej korunnej rade, že žia dal od Zedlitza odvolanie návrhu. Zedlitz zadal radšej demissiu, a Caprivi vyslovil sa, že s ním stojí i padá. Zedlitzova demissia bola prijatá, Caprivi cestuje už po druhý raz do Hubertusstocku za chorým cisárom, a jako zdá sa, zostáva pri svojom. Ruské noviny doniesly celkom iné zákulisné zprávy o nemeckej kríse. Dľa nich medzi Viedňou a Berlínom bolo v dni vypuknutia krísy také šifrované telegrafovanie, jaké býva iba bezprostredne pred vojnou. Jednalo sa vraj o nič menšom, než o otázke regentstva v Nemecku. Cisár vraj je nebezpečnejšie chorý, než to môžu dopustiť, a otázka regentstva v Nemecku nenie tak čľaleká, jako sa myslí. I keby toto bola iba kombinácia dopisovateľa, je to predsa zvláštne, že také kombinácie vôbec môžu vzniknúť a nájsť cestu do vážneho časopisu. Na každý prípad ale sú ony zlým symptómom nemeckej krísy. Je ona hlbšia než zdá sa. Zvláštnosť nemeckých ministeriálnych krís je tá, že ony budia po šírom Nemecku tie najrozmanitejšie obavy i — nádeje. Komplikovaný Organismus novej nemeckej ríše neuspel ešte srást sa v tuhý celok i nenie tajnosťou, že žijú ašpirácie v menších nemeckých krajinách, nijako nehodiace sa do rámca nemeckej ústavy, v ktorej Prusko má takú prevahu, proti nejž ostatné historické telesá sú Iahké, jako páperie. To samé neraz povedal sám Bismarck a celú silu svoju vynaložil na utuženie vzájomných sväzkov. Tak jako je nepochybné, že v dome Hohenzollernovskom jestvuje idea sjeduotenia Nemecka do celku, nerozpáraného historickými braniciami a dynastickými záujmami iných domov, tak nepochybné je jestvovanie odstredivých (centrifugálnycb) snáh. Každá krísa sosilňuje tieto posledné a posmeluje separatistov. Preto nemecká ministerská krísa je viac, než otázka osôb, ale vždy zadiera i do ústavných otázok nemeckej ríše. Jako zdá sa, odtrhnutie predsedníctva v ministerstve stane sa skutkom. Píšu, že predsedom bez torby stane sa mierny konservatívec Botbo Eulenburg, a potom by už Caprivi zostal kancellárom, ale i to len prechodne: konečne od stúpi a Eulenburg prevezme oba úrady a takto obnoví narušenú personálnu uniu oboch najdôležitejších úradov nemeckej ríše. Zo všetkého vidno nový kurs, nových ľudí, zo všetkého páchne vnútorné rozčúlenie a nepokoj. V. nejší. Nebola to len nespokojnosť, že Prusko shabalo peniaze hannoverskébo kráľa. Naopak možno očakávať, že centrum teraz, ked prestanú mu starosti o welfský fond, obráti celé svoje úsilie na iné punkty svojho programom, aby i v tých prinútil nemeckú vládu k ustúpeniu. V prvom rade stojí otázka o konfessionálnych školách, no a jasná vec je, že touto reformou vyhrajú len katolíci. Ďalej otázka o spolku Nemecka s italianskými kráľmi, s týmito nepriateľmi pápežstva, a v súvise s touto otázka o pomere nemeckej vlády k obnoveniu svetskej moci pápežovej. Vari všetky tieto veľké úlohy katolicismu prestanú, ked kráľovskej rodine hannoverskej vydajú majetok, ktorý bol jej shabal Bismarck? Tak predstavujú si to Prušiaci? Jestli to boly nádeje a výpočty cisára Vilhelma, tak i tu očakáva ho veľké sklamanie.“ Caprivi zostane teda ozaj len kancellárom. Za predsedu pruského ministerstva na jeho miesto vymenovaný je gróf Botbo Eulenburg, ktorý za Vilhelma I. koncom sedemdesiatych rokov bol ministrom vnútorných diel. Berlínske noviny píšu, že unavený a či znechutený Caprivi podrží i kancellárstvo len predbežne a Eulenburg zaujme i toto jeho miesto. Belehrad, 24. marca. Dnes skupština v treťom čítaní prijala návrh zákona, podľa ktorého bývalý kráľ Milan prestáva mať akékoľvek právo v Srbsku. Ministerpredseda Pašie osvedčil, že zákonom týmto neuvalí sa žiadna ťarcha na srbský národ. Berlín, 24. marca. „Reichsanzeiger“ dnes uverejňuje vymenovanie grófa Eulenburga za predseda štátneho ministerstva a štátneho sekretára Bossu za ministra kultu. Politický prehľad. ------23. marca. „Nový kurs“ berlínsky má tú zvláštnosť, že ľúbil by pokonávať sa. Tak začal so socialistami a naj novšie chcel by sa pokonať s katolíkmi. Ako známo, so socialistami neviedlo to k ničomu, cisár Vilhelm II. urobil túto otázku pre Nemecko ešte zapletenejšou. A tak sa vidí, že pokonanie nepodarí sa ani s ka tolíkmi. Vydanie welfskébo fondu nemôže mat účinok, aký vyšpekuloval si Vilhelm II. „Programm centra — píše v tej veci „Graždanin“ — má smysel a objem omnoho širší, hlbší a mrav Domáce zprávy. V shromaždení spolku sv. Štefana v Pešti držal kardinál prímas Vas za ry, ako najvyšší patron, dňa 22. t. m. zahajujúcu reč, v ktorej rozvinul svoj program. Tri otázky sú — hovoril — ktoré tisnú sa teraz do popredia: 1. Otázka odkrstov, 2. otázka katolíckej autonómie a 3, otázka kongruy. Ohľadom prvej otázky osvedčil prímas, že zákonom z r. 1868 vytknutý cieľ urovnoprávnenia konfessií nedá sa dosiahnuť, lebo katolícki duchovní pastieri prišli v tejto otázke- do proti vy so svojím náboženským presvedčením, so svojím povolaním a so svojimi povinosťami. On nepochybuje, že zákonodarstvo čím najskôr zmení zákon, ktorý odníma rodičom prirodzené právo určiť náboženstvo svojich detí. On že hnečľ pri nastúpení svojho úradu vyprosil si úpravu od svätej stolice. Od tých čias vyjednáva sa s vládou a on dúfa, že táto otázka riešená bude v smysle udržania pokoja medzi cirkvou a štátom a v smysle jeho spravodlivého stanoviska, ačkoľvek od zásadného stanoviska cirkve ani na piaď neodstúpi a odstúpiť nemôže. V otázke katolíckej autonómie poznamenal, že pre svetské záležitosti cirkve považuje ju za nevyhnutnú. Ale pri uvažovaní a riešení tejto dôležitej otázky nesmie sa pustiť zo zretelu hierarchická organisácia katol. cirkve a menovite tá okolnosť, že stavovská, jurisdiktionálna moc cirkve prenesená je na klérus. V tomto ohľade nemôže byť reči o takej autonómii, ako má cirkev evanjelická. Nenarušiteľnost hierarchickej organisácie katol. cirkve bude vždy bezpodmienečným vetom proti každej snahe, ktorá mala by za cieľ hierarchickú organisáciu cirkve demokratisovať a uviesť vliv svetských katolíkov na veci duchovné. Riešenie otázky kongruy nemôže byť postavené na juridické stanovisko, ale musí sa hľadať základ lásky a obetivosti. Primas dúfa, že už v najkratšom