Národnie Noviny, október-december 1892 (XXIII/115-153)
1892-12-03 / nr. 142
Vychodia tri razy do týždňa Predplatná cena pre Uhorsko aKakúsko aa celý rok.................. 12 *1. na pol roka................. 6 si. na štvrť roka............... 3 si. do cudxozemaka na celý rok.................... 16 íl. Bezmenná dopisy prijímajú aa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. HK«“«! «1M, **■«*M» ■ .M» -■ »x«. *»• e2Ep ***i *i_«5:Ä an» -ysr rJTv«* B--Ő- »■»'. TtTj». a»* l —■ Ročník XXIII. Sobota, 3. decembra 1892. Číslo 142. Pojedia sa. Ked Szapáry padal, opustený svojím vlastným kabinetom, svojou stránkou, povedali sme na tomto mieste, že to už tak bude bývať, že tak neslávne bodá padať i jeho nástupcovia a celé ministerstvá za toboto systému. Nuž bol postavený Wekerle. Pri systéme, panujúcom aristokratisme, iste zvláštna vec toto je' o vymenovanie. Zvláštna, krikľavo ukazujúca vyžitost kruhov, osobujúcich si spravovat krajinu. A pre madarisáciu aká desná irónia v tom, ked v dobe, kde nad každým krámom trčí meno Hatvani, Kardhordó, Hunyady a podobné, v kresle ministrapredsedu zasadne si človek, v ktorého mene už prvá litera je taká, aká ani neprichodí v madarskaj abecede. Aké kapitoly mohli by sme tu písať na pr. my! No teraz nie toto máme na mysli. Wekerle je uáčelníkom vlády. Hovorilo sa, že stal sa ním ako populárny minister fiuancií. (Aký posmech pre konštitúciu, pre krajinu, v ktorej „ľud sám určuje svoj osud“! Môže byť populárnym minister finančuý, ktorý kassu svoju naplňuje z daní, vyberaných nemilosrdne od toho, čo chudobný človek do ústno8í?) Nuž kto veril tým rečiam o popularite, čudne mohol byt dojatý bned v samý prvý deň, ked nový kabinet predstavoval sa snemu. Hned prvé zjavenie sa ministerstva, utvoreného populárnym predsedom, spôsobilo na sneme, ako to peštianske noviny zovú, búrlivý deň. A nechže si nikto nemyslí, že taká vzbura duchov strhla sa z príkrej srážky princípov. Nie, tam i to, čo oblieka sa v strojný plášť princípov, je nízka náruži vost — zášť, závisť. Najmä Appoňovská oppo- 8Ícia nevedela sa premôcť, že Wekerle vedel posbíjat kabinet a tým zase zmaril jej nádeje. A kto mal oči, mohol videť, že veľká vládna strana nemá moc vôle vystaviť svoje prsia proti nápadom namoreným na nový kabinet a jeho náčelníka. Tá vládna strana, v ktorej klube v momente utvorenia Wekerlovho ministerstva držaly sa reči o tom, aká je týmto činom preporodená, omladená, zmocnená. Áno, nie len to. Skoro konštatovalo sa, že zášť a závisť buráca i v samom novom ministerstve. Ked totiž v druhý a či v tretí deň krajný ľavičiak Polony vymaľoval na sneme podobizne novej vlády a britko ukázal, ako sa držia jej členovia oproti jeden druhému, páni ministri skrúšene vyznali, že síce nenávidia sa (Lukács — Szilágyi), ale pre blaho (!) vlasti (biedna vlasť!) hotoví sú sebazaprením spola pracovať. Tak to vyzeralo bned v prvé dni. A odvtedy čo? Znaky rozkladu všade. Wekerle inšie temer ani nerobí, len čo mieri, vyrovnáva, sóéivá, krotí odbojníkov v „preporodenej, omladenej, zmocnenej“ vládnej stráne. Tu prirodzene nasledovalo by, že sú v tom úspechy opposície. Pekné úspechy! Dve opposície, krajná a mierna, ešte v posledné časy Tiszovho panovania, menovite pri povestnom rokovaní o brannom zákone, boly sa dorozumely pracovať spoločnou zbraňou. Upotrebovaly ju potom tuho i za Szapáryho. Aby cbaos bol väčší, toto priateľstvo dfa zbrane vypovedal Apponyovcom nový vodca krajnej ľavice, Karol Eötvös, v reči kúsavej, bntkej — v sneme sú teda rozpadnutí a v časopisoch vedú príkru polemiu. No obraz tohoto všoobeeného rozkľadu nemoŽQO tak namaľovať, že by k nemu nešla ešte nová črta. Nepovedali sme všetko ešte ani my. I krajná ľavica je nesvorná, rozpadnutá (neroz umieme Ugrona!): i v tej zúria náruživosti, a to nie z princípov, nie z presvedčenia vyblkujúce. Všetko ehabali pre seba: výlučné právo na riadenie krajinských diel, výlučné právo na občianske výhody, výlučné právo ešte i na vlastenectvo. A zo všetkého toho teraz vychodí, že idú pojesť sa medzi sebou. Všade intrigy, zápas jednoho proti všetkým a všetkých proti každému. Keby to nebola taká trpká vec, zo všetkého vytisnutí Nemadarí mali by veľké zadosťučinenie. Trest nastupuje skorej, než bolo by sa myslelo. I sympatie, vydobyté najmä v päťdesiatych rokocb, ktoré tak výdatne pomáhaly pred svetom, už sú strovené. Pozrime len za Litavu, aká nevídaná nevôľa vzrastá tam proti Madarom! Dakedajší priaznivci už s veľkým pohoršením odvracajú sa, ked naivný frásist Kronawetter jedným dúškom hovorí o svobode a Madaroch. Politický prehľad. -------28. nov. Vo Francúzsku nový kabinet utvorit präsident republiky Carnot poveril Brissona, ktorý je predsedom vyšetrujúcej komiasie v záležitosti Panamskej spoločnosti. Ešte predvčerom Brisson už i radil sa s politikmi, ktorých chcel by získať do uovébo ministerstva. Ináče položenie zamotalo sa ešte i tým, že pokračovanie vyšetrujúcej komissie parlameutárnej predstavitelia pravosúdia považujú za urazenie svojej kompetencie. Amerikánske noviny sponähľaly sa uverejniť plán irského home-rulu. Podľa toho Írsko rozdelilo by sa na štyri autonomné kraje. Každý kraj mal by svoje osobitné zákonodarstvo a svojho gubernátora, ktorý svolával a rozpúšťal by parlament. Proti uzavretiam parlamentu gubernátor mal by právo veta. Z dele gátov štyroch snemov v Dubline utvorí sa senát. Armáda i námorná sila ostane pod dozorom ríšskej vlády. S cudzími štátmi Írsko nemôže vstúpiť do diplomatických potykov, nemôže zaviesť ochranné clá proti britským alebo koloniálnym tovarom, ani doniesť zákony, týkajúce sa náboženskej svobody. Ale tento plán, publikovaný v Amerike, má tú chybu, že v Londýne už vyhlásili ho za podhodený — apokryf. V Bulharsku už i Načovič rozpadol sa so Stambulovom a princom Ferdinandom. Vystúpil z ministerstva, v ktorom viedol totiž financie. Paríž, 1. dec Ministerská krísa trvá ešte vždy. Bris8onovi nepodarilo sa sostavit nové ministerstvo, čo dalo sa aj predvídat; ak by však pri tom všetkom kabinet sostavil, prišlo by mu bned z počiatku bojovať s ohromuými ťažkosťami. Belehrad, 1. dec. Medzi ministrom financií a ministrom vojenstva povstaly ohľadom vojenského rozpočtu neprekonateľné difference, následkom čoho je demissia celého kabinetu nevyhnutná. Bistič konferoval už s daktorými členami radikálnej strany. Zo Srbska. „A. T.“ má z Belehradu dopis, v ktorom hovorí sa, že radikáli, ked vystúpili z kabinetu, počítali na rýcble rozhodnutie, kým mali pred neprajníkom prednosť úplnej hotovosti k boju. Ale Ri8tič je majster; on odkladá rozhodnutie a každým dňom klesajú výhľady radikálov a rastú vyhľady liberálov Dnes radikáli sami uznávajú, že ich demissia bola nerozumný a prenáhlený krok. Oni chceli na seba strhnúť vladárstvo, to jest dostať dnu Pašiča. Ale Histič a Belimarkovič dobre vycítili, aké by to malo následky a zdvihli hodenú im rukavicu s celou rozhodnosťou. Mysleli si, že vladárstvo ich demissiu neprijme, ale v tom sa mýlili a tým aj celú hru ztratili. Mali vládu i skupštinu a nateraz mohli sa stým uspokojiť. Ristič vystríhal ich pred prenáhlením a chcel udržať s nimi priateľský pomer, ale to bolo marné. Udalosti poučili ich o inom a kto vie, ako vypadnú pre nich budúce voľby do skupštiny. Sťahovanie Rusov z Haliče. IV. Uznávajúc, že ruská národnosť sama v sebe, v svojom etnografickom slofení a historickom rozvití je nekonečne silnejšia i poľskej i maďarskej, najmä kým červenoru8Í držia sa svojich plemenných citov, sväzkov a tradícií, spájajúcich ich s velikým ruským svetom na východe, za kordonom, austro poľská a maďarská politika postavila si za úlohu roztrhať tie svä'ky, oslabiť tie túžby, vyhladiť historickú pamäť Cervenorusov a takým spôsobom prevrátiť ich vo vetev odtrhnutú od rodného pňa, od pôdy a vysychajúcu. To je cieľ prenasledovania Poliakmi a Maďarmi takzvaného v ich reči panslavismu alebo panrusi8mu; to je smysel umele rozvitého plemenného a kultúrneho separatismu medzi červenorusmi; to je medziiným objasnenie politických úspechov za posledného času v Haliči Romančuka i Barvinského, Savčaka i Ogonovského, vôbec červenoruských separatistov, hlásajúcich na sneme dogmát plemennej a kultúrnej oddelenosti Červenorusov od Ruska zakordonného. A jestli je to tak, jestli Cervenorusi sú snížení v terajšej dualistickej äre k položeniu národno-politických parii, odsúdených na večné rabstvo privilegovaným národnostam; jestli sú neprestajne vytískaní zo zákonodarných sborov, štátnych i krajinských úradov a inštitúcií; jestli viac a viac otročia sa i hospodársky vydieraním štátu, privilégiami znati a exploatáciou židovskou; jestli ani v lone svojej národnej cirkve nenachodia útulku a pokoja, ale naopak, znášajú útisky plazivej hierarchie; jestli škola pokladá sa pre Červenorusov nie za prostriedok umného a mravného rozvitia, lež skorej národného renegátstva, umelého a násilného prerodenia v Poliakov a Maďarov; jestli vláda a vyvodiaca znať každodenne miešajú sa i do vedy i do literatúry červenoruskej, ešte i do otázok jazyka a pravopisu; jestli Červenorusi na vlastné oči vidia v rukách svojej vlády nôž, obrátený proti ich hrdlám, hroziaci celému ich duchovnému imaniu, ich tradíciám, svätyniam, ešte i menu: nuž ktože sa bude diviť, že národ, postavený do takého položenia, konečne začne utekať vo všetky strany sveta, aby spasil svoju cirkev, svoj jazyk, svoju národnú existenciu. A jestli v lákavej blízkosti nachodí sa krajina, kde žije bratské červenorusovi obyvateľstvo, kde svobodne rozvíja sa jeho cirkev, jeho jazyk, ruská štátnosť i národnosť, ako mu odolať pokušeniu prejsť cez hranicu, preniesť ta svoj rodinný krb, svoju prácu i svoje nádeje na lepšiu budúcnosť? Skutočne, jestli tu načrtané položenie červenoruského obyvateľstva v Haliči, Bukovine a Uhorsku nezmení sa k lepšiemu, tak žiadne kordony, žiadne zákazy s rakúskej a ruskej strany nezastavia rastúci