Národnie Noviny, január-marec 1895 (XXVI/1-37)

1895-03-26 / nr. 36

Vychodia tri razy do týždňa. Predplatná cena: pre Uhorsko a Rakúsko: na celý rok................... 12 zl. na pol roka................... 6 zl. na štvrt roka................. 3 zl. do cudzozemska: na celý rok................... 15 zl. Bočník XXVI. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa ne­prijímajú. < Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. Číslo 36. RedaKola, administrácia a expedícia -v Turč. Sv. Martine. Utorok, 26. marca 1895. Pozvanie k predplateniu na politický časopis Národnie Noviny. XXVI. ročník, 58. štvrťročie. Koncom tohto mesiaca vypršia predplatky početným pt. pánom odberateľom týchto novín: následkom čoho úctivé vyzývame ct. obecenstvo k láskavému obnoveniu predplatenia. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko obnáša: na celý rok . . . 12 zl. na pol roka... 6 zl. na štvrt roka . . 3 zl. na mesiac ... 1 zl. Do cudzozemska na celý rok 15 zl. Tých pt. pp. odberateíov ale, ktorí sú nám ešte na minulost dlžní za doposielame novín, úctivé prosíme, aby čím skoršie vyrovnať ráčili svoje účty. Turčiansky Sv. Martin, 21. marca 1895. Administratívne povereníctvo „Národních Novín.“ Čože šumíte, čo hrozíte sa? K nitrianskej voľbe. Pravda, udaly sa veci pri nitrianskej volbe tak škrekľavé, že už i samé faktá kričia a šumia dosť povážne. Ciel bol: vyvolit štátneho sekre­tára liberálnej vlády do snemu, vlastne opatriť mu znovu mandát. I opatrili mu bo. V Nitre vyvolený bol Latkóczy velkou väčšinou za vy­slanca, ačkolvek bol v menšine aspoň o 500 hlasov. Vo svete mimo-uhorskom nebudú tomu veriť, jako neverili nám Slovákom v Čechách, že je nemožné v čisto slovenských okresoch vy­voliť národného kandidáta. Neverili nám, ľuto­vali nás a podceňovali. Prosto urážali nás, hľa­diac na svoje pomery, kde pod Éipom je ne­možný Schmeykal. Preložte váš Éíp k nitrian­skemu Zoboru, a vyvolíte si, milí podupania, nie Schmeykala, ale samého nemeckého Belze­­buba. Aby vec previedli, poslali na Nitru diktátora, večne plávajúceho fabrikanta naničhodných strie­kačiek, už dávnejšie vládou podporovaného. Jeho diktatúra bola absolútna: prestala každá moc zákonná, každá ústavnosť, prestala moc župana, podžupana, slúžneho, ba, možno povedať, i krá­­fovské prerogatívy buly vyzdvihnuté a všetkým dohromady bol Gustáv Tarnóezy s kategorickým imperatívom vo vačku: Latkóczy musí byť vy­volený. Vyzdvihnutie zákonov nestalo sa ásnád len počas volebného aktu, nie už málo dňami predtým. Ale nielen že vyzdvihli ústavné právo a zákon, moc riadnej správy, vyzdvihli i celú morálku verejnú, statočnosť, platnosť prísahy, vyzdvihli zákaz, že nesvobodno klamať a lhaf z úradného miesta. Tarnóczymu holo všetko do­­voleno, viac než majestátu, lebo i majestát plní zákon a bedlí, aby bol plnený. A aby mohol beztrestne všetko si dovoliť, mobilisovali armádny chór s generál m na čele! Ľutujeme čestných vojakov, ľutujeme: je v tom istá tragika, nevoľne slúžiť za nástroj takému človeku, takej klike! A proti komu toto ťaženie? Proti bezbrannému, tichému íudu slovenskému, ktorý chcel dať výraz svojej vôli. Niektoré poriadnejšie listy madarskó stigma­­tisovaly nitriansku volbu za podlé násilie a vy­zdvihnutie všetkých občianskych i rudských práv. Pravda, neboly to listy liberálne. To nech si zachovajú naši slovanskí „liberalisti“. A predsa my sme prinútení privolať im: čo šumíte, čo hrozíte sa ? Načo razom úžas a zde­senie? Vari je to niečo nového? Vari nerobí sa to samé konsekventne proti nám od časov ústavnej éry, pod všetkými stranami a vlá­dami? Môžu byť radi Zichovci, že Gustáv Tar­­nóczy nedal do nich dešaržu, že nehnal proti nim bajonettami. On ich prosto klamal, odhadzo­val im hekatombami správne hlasy! Alios vidi jam ventos! Do voličov Boorových prosto strie­ľali , ked videli, že sú vo väčšine. V Suča­­noch stala sa chýrna „búdová afféra“, podliactvo, ktorému by sa musel ešte len učiť Tarnóezy. V Sučanoch hnali sa do slovenských voličov ba­jonettami pri fanfáre „sturm“, jako ked nepria­teľská konnica obkľúči pešiakov. Proti volebným zlodejstvám, ked vystupovala ešte národná slo­venská strana, Tarnóezy;.y nitrianske výčiny sú pastierskou idyllou. A čo robí sa u nás, národ­ných voličov, pri popisovaní hlasov, kde rekla­mácie sú cele illusorné ? čo páse sa prekladaním volebných stredísk? Všetko dohromady je to nič iné, než jedno veliké, konsekventné, surové násilie a mocou znemožnené užívanie ústavou zabezpečených práv. Ani jeden jediný raz ne­stalo sa, žeby umožnili, fysicky umožnili vyvo­lenie nášho kandidáta. Každý president volby u nás tak vyzdvihol všetko, čo je svätým a právnym, jako to urobil Tarnóezy, s tým roz­dielom, že u nás nešanovali nič, ani životy. Niet o čom šumeť a hroziť sa. Je to tak staré, jako panstvo šovinistického madarismu v Uhrách. U nás nepanuje zákon, ale brutalita, spojená so lsťou a nenásytným hladom. I teraz sa to uká alo. Krajná opposícia, ktorá čuje na heslo Justha-Eötvösa, takzvaná eslárska časť neodvislej strany s Fraňom Kossu­­thom, týmto prototypom opposičným, ktorý chce urobiť Uhorsko neodvislým, len personálnou uniou sviazaným s Rakúskom, odobrovala vládne po­kračovanie z „liberálnych ohľadov“! Jej orgán, „Egyetértés“, v prvý deň nemal slova proti konfiškácii všetkých práv v Nitre a na Ugro­­nistov, ktorí išli do Nitri, aby videli nä vlastné oči Tarnóczyho výčiny, vrhol sa silným nápa­dom. Opposícia! Táto kossuthovsko-eötvösovsko­­eszlárska opposícia i s Ottóm Hermanom, oppo­sičným Ívom, vzala v známosť odpoved mini­strovu na interpelláciu Hortoványiho. To sú pekné pomery, pekné charaktery! Že opposícia? Nie, my máme pred sebou komanditnú spoloč­nosť na výhru a ztratu, pri čom vyhrať môže mnoho (Kossuth už vyhral 100.000 zl. a Herman vládne miesto pri museume) a ztratiť nemá čo, okrem takých vlastností, na ktorých jej nič ne­záleží — mravnosť, charakter atd. Tak riadi u nás liberalismus, nám odporú­čaný ctenými „Národními Listami“. Myslíme a dúfame, že ked uvidia, čo sa rohí, nás už mi­lostivé zašanujú odporúčaním tohoto „liberalism u L Bolo by to po bratsky, a my prosíme o to. Všetky tieto symptómy, nitrianska volba, to, čo stalo sa v magnátskej tabuli, ked mala oppo­sícia proti bezkonfessionálnym návrhom väčšinu (predseda Szlávy nevedel totiž hlasy spočítať dľa Adama Riesa), sú predznaky politického vygaz­­dovania. Len jako kalibanský kúsok, do ko­­mismu idúci, pripomíname, že Baltik, vyvolený za biskupa pravoverným evanjelictvom slovenským, hlasoval v magnátskej tabuli za bezkonfes­­sionálnosf. Naozaj Kalibaul Vid Shakespearovu drámu „Búrka“. Politický prehľad. -------25. marca. Akokoľvek je, ale interessantné bolo včerajšie zasadnutie nemeckého ríšskeho snemu. Predseda Le­­vetzow žiadal, aby bol splnomocnený gratulovať me­nom ríšskeho snemu Bismarckovi, ktorý 1. apríla dožije 80 rokov. Tu so strany centra Hompesch hned osvedčil, že tá gratulácia bude politickým dielom, preto centrum nemôže mať v nej účasť. Po reči Ben­­nigsena, ktorý povedal, že bez Bismarcka ríšskeho snemu by aui nebolo, preto teda nesmie chybovať medzi gratulantmi, proti návrhu predsedovmu hovoril Richter, menom socialistov Singer. Knieža Radziwill osvedčil, že Poliaci nemôžu sa zúčastniť v takej po­­tickej demonštrácii, Hodenberg zase hovoril, že welfi nevzdajú úctu tomu, kto Hanoveránsko urobil pruskou provinciou. Konečne návrh predsedov prepadol 163 hlasmi proti 146. Levetzow hned vzdal sa predsed­níctva. A cisár Vilhelm telegrafoval Bismarckovi do Friedrichsruhe: „Vyslovujem Vašej výsosti svoje naj­hlbšie pohoršenie nad uzavretím ríšskeho snemu. Uzavretie toto protiví sa smýšfaniu všetkých neme­ckých panovníkov a kmeňov.“ — Bismarck tiež tele­graficky poďakoval sa cisárovi, že „nepríjemnosť sta­rých politických jeho nepriateľov, o ktorej ešte ani nevedel, urobil mu milým zadosťučinením.“ V Budúce vojny. Teoretikovia vojenskí, najmä nemeckí, za posledného času veľmi mnoho popísali 0 premenách v taktike a vôbec vo vedení vojny, ktoré možno očakávať následkom nových vynálezov. Predovšetkým, že čím dial pravdivejšia bude výpoveď Napoleona 1.: „oheň je všetko, ostatok ničím“. Bitky započne delostrelectvo, ono bude mať v nich i hlavnú a najvážnejšiu účasť. Útočenie nebude možné, leda v zriedkavých prípadoch; i pechota, ba i jazda bude bojovať hlavne svojím ohňom. Preto pri ináče rov­­vých okolnosťach taktická defensíva bude výhodnejšia než offensíva, poneváč pri defensive viac ohňa možno užiť. Už roku 1870 Nemci vo Francúzsku pechot­­nými atakami nikde nerozhodli. Úlohou moderného vojaka je vedieť dobre strieľať a využitkovať všetkých defensívnych výhod terrénu. Medziiným možno oča­kávať časté potyčky a bitky nočné. V čas bitky bude bývať prv nebývalý neporiadok, spôsobený ohromným počtom vojska a tým, že bude roztrhané na menšie a malé oddiely. Preto dôstoj­­níctvo i mužstvo potrebuje vyššie vzdelanie; ale nie menej velký je požiadavok na mravnú silu vojska. Hromadné ničenie životov možno zniesť len pri ve­­likej mužnosti. Pravda, bitky tie budú vyžadovať 1 veiké fysické napnutie; lebo tým, že veiké massy vôjsk rozstúpia sa na menšie čiastky, menšie bitky, bude bitka trvať dlho, za viac dní, a tým práve stane sa velmi napínavou a namáhavou. Čo týka sa ztrát, ktoré spôsobia sa rýchlou pal­­bou diel a pušiek, počíta sa takto: Pred rokom 1859 smrť jednoho muža spôsobilo 140 gulí; roku 1864 už len 66, roku 1866: 38, roku 1870 pomerne už len 50. Terajšie delá urobia 12—15 ráz väčšiu škodu. Francúzska armáda metská ztratila za 85 dní 3/s

Next