Národnie Noviny, júl-september 1919 (L/148-223)
1919-09-19 / nr. 215
berg— Cheb— Plzeň — Praha — Pferov — Bohumía - Varšava. Londýn bade spojený 8 Carihradom cos Ostende—Bruxdes—Frankfurt— Cheb—Plzeň—Prahu —Brno—Bratislavu—Pelt—Belehrad a Sofiu. Konečne bude mat Česko-slovenská republika priamé rý hlíkové spojenie 8 Talianskom s Prahy cez Plzeň —Brody n. L. — Mnfobov— Kufstein — Innsbruck— Trient—Verona—Bologna — Florenciu do Ríma. Nová štátna pôžička. Andrej Bacher. 20. septembra bude ukončené upisovanie na novú 4°/0 ovú štátnu pôžitku, ku ktorej vypusteniu sa rozhodlo ministerstvo financií, aby takýmto činom zaokrylo aspoň istú čiastku štátnych výdavkov, ktorých je veru hodne, ako v každom štáte, ktorý sa zakladá a buduje. Po dobe nielen politického, ale i hospodárskeho otroctva, po 5 ročnej ťažkej borbe, v ktorej bolo tolko nášho národného majetku zničené, toľko síl fcospo dárskej tvorivej práci odňaté, po vojne, ktorá pohltila nielen naše, v ťažkých okolnostiach, v potu tvári nasporené národné majetky, ale i pohltila zpomedzi nás toľko pracovných rúk; po tejto ťažkej dobe svitlo i nám a sme tu, aby sme si svoj krb, svoj domov zariadili. Prácu ťažká. Bože môj, či možno všetko to, čoho nám storočia neprialy, či možno všetko to, čo sme v 5 ročnej ťažkej borbe utratili a stále len krvácali, za niekoľko mesiacov napraviť a postavit sa na nohy i v hospodárskom ohľade, ako pomerne rovnocenný člen národov vyspelých, od dávnych čias bvoj vlastný, národný život žijúcich? Veru to nejde 1 Našou spásou je práca! Áno, len tak dospejeme k výsledkom, keď budeme stále všetci pre jediný ciel betžistne pracovať: pre položenie zdravých základov našej otčiny, našej republiky. Pracovať máme každý pri svojom zamestnaní bez úmoru, bez únavy — a výsledok práce ušetriť, nerosmrhat, ideál našej republiky má nám byt nieto iistého, všedným vydieraistvom, tiskú bažnostou nepošpineného, aby dosiahli sme ten vznešený cieľ, ktorého sa nám svojim pričinením teraz dostalo: vybudovať bí teplý, drahý domov, kde budeme mať všetci rovnako príjemné miesto, ku ktorému prilneree všetci, bez rozdielu stavu, bez rozdielu náboženstva. A toto bude možné len v hospodársky silnej demokratickej republike! Táto prechodná doba však, kým prejdeme z takzvaného vojenného hospodárstva do riadnych koľaji, potrebuje mnohé peňažné obete. Zaopatrenie nám chy bnjúcich živnostných čiáakov (americká múka, masť atď), aby sme sa mohli o každého postarať, zakúpenie surovín (vlna, bavlna, farby atď). aby sme mohli Bvoj priemysel udržať, robotníctvo zamestnávať, podpora nezamestnaných, udržanie vojska proti všelijakým skrytým a otvoreným nepriatelom nášho štátu, ktorých jeho založenie veľmi bolí, všetko toto stojí veiké peniaze, čo je potrebné platiť. Že naše ministerstvo sa rozhodlo vypustiť novú štátnu pôžitku, toho príčinou je, že nechce, aby sa nové peniaze Btále len tlačily, čím by sa naše peniaze len znehodnocovaly. Upisujte teda woetí štátnu pôžitku, pomôžte štátu vtedy, ked je toho najvätšia potreba, s tým dokážete svoju vyspelosť! Nedajte sa mýliť toľkým našim ne priateľom, ktorí vás počas vojny nahovárali a násilne mali k upisovaniu vojenských pôžičiek, veď tam, vtedy ste ich mohli dobre poznať, či vám dobre radili 1 Uvedomte si, že má ona pre nás všetkých ne smierny hospodársky výtnam! Upisovať možno u každej našej slovenskej banky, hlavným upisujúcim miestom je Slovenská banka v Ružomberku a jej filiálky v Bratislave, v Nitre, v Trstenej a v Žiline Zlý duch, ktorý sa opakuje.1 Viac Švajčiarskych, francúzskych noviu b veľkým pohorSením uverejnilo tento autentický výťah z „Mitteilungen des Bundes der Deutschen in Nieder-Oestarreich.* „V budúcnosti mnslme rozšíriť našu prácu vychovávateľskú, nesmieme učií našich krajanov láske naproti iným národom, ale hroznej nenávisti naproti všetkým našim nepriatelom. Preč so lživou láskou naproti iným Tudom, naproti spoločnej kultúre, rytierskemu chovaniu sa ku iným národom. Nenávidet musíme všetko, čo nie je nemecké. Smrteľná nenávisť až po hrob, naproti každému, kto nie je Nemcom — nech je naším heslom v budúcnosti. Už mlieko nemluvniat nech obsahuje jed nenávisti, nenávisti bezhraničnej, — ktorú deň po dni vštepovať treba do pamäti našich detí v škole — proti všetkému, čo nie je nemecké. Nenávisť, ktorá nikdy nezaspí a ktorá nezná inej túžby, ako rozdrviť našich nepriatelovl SvUenávÍ8?ou v srdci blížme sa k matkám a deťom iných národov, tak k nádenníkovi, ako k umelcovi, tak k pánovi, ako ku robotníkovi. Aby sme zničiť mohli našich nepriateľov, neľakajme sa nijakého prostriedku Používajme zbrane zrady, podvodu, násilia, pretvárky, krutosti až po beštialitu. Dovolená nám je každá podloBť. Aby sme dosiahli svojich záujmov, treba nám použiť všetkého, čo ľudský um krutého vie si predstaviť. Len nemecké záujmy môžu nám byť sväté. Ak budeme pokračovať takýmto postupom,1 za tridsať rokov sme pánmi situácie a všetky národy budú liezt pred nami až do prachu a budú nás zbožňovať.“ Kedy len vytriezvejú? Zvesti zi zafirailíli. V MsďarsFi nemôž! sa usíálif na novsj vláde. Viedeň, 17. sept. (Cstk. fk.) »Neues Wiener Abendblatt« oznamuje z Budapešti, že kombinácia Wekerleho kabinetu neberie sa vážne v politických kruhoch, lebo ani Wekerle, ani Szterényi, ktorý podporuje Wekerleho, nemajú nijakej nádeje, že by dohoda uznala nový kabinet. Ešte väčšie prekážky by í robilo Rumunsko, lebo Wekerleho meno by ho upomínalo na bucurestský mier, ktorý bol Szterényim ‘podpísaný. V posledných dňoch horlivé rokuje gr. Batthyányi, ale najviac agituje strana meštianska a :liberálna za kabinet Lováseyho, ktorý by podporovala i sociáíno-demokratická strana i vtedy, ked by Garami nevstúoil do kabinetu. Rozširujte Národuie Roviny! BESEDNICA. Dvaja žobráci« — Ján Spišiak. — (Pri vchode kostol», v takzvanej brániČke sedia dvaja žobráci: Kľavdoš, a Ondrlk. Prvému chybuje jedna roka a jedna noha, druhému obe ruky od poly. Odpast je, ľudia aa^do kostola hrnú.) Klavdoš: Milostivý Pán Bob nech vám odpusti všetky vaše hriechy & nech vás požehná a dá vám všetkého dobrého: zdravia, šťastia, úrody, aby ste i takému nešťastníkovi mohli udeliť, ako som ja, atď. atď. (Klobúk si držf na peniaze.) Ondrík: Nech vás nebesá vezmú pod tvoju svoju ochranu ea vaše almužny až do konca vášho dobročinného života a aby ete ľahšie prišli pred nebeskú bránu, ako ja bez mojich uôb. ó smiinjte sa nado mnou a vrhnite mi aspoň omrvinky s vášho prikrytého stola I atď. atď. (Ľudia im nesú do klobúkov. Pomaly sa prestávajú hrnúť I) Kľavdoš (Ondrikovi sa prihovára): Toľko peňazí cez jeden deň som ui dávno nenasbieral. Ondrík: Veru ani ja nepamätám, ako až hen teraz päť rokov. Vtedy som ... ale, hľa, ešte vždy prichádzajú prooessie. (Prizerá sa na cestu.) KľavdoŠ: Ak sa nemýlim, tam sú aj Podhorčania. To sú štedrí ľudia, nie ako ti a Teplej Hory. Ondrík: Tým musím spievať! Klavdoš: Aj ja. (Prooessie sa blížia. Žobráci si ešte lepšie odkryjú zpod hsndier odtrhnuté ruky al Juhoslovanské ministerstvo odstúpilo. Belehrad, 17. sept. (C3tk. fk.) Na schôdzke Národného shromaždenía oznámil predseda odstúpenie vlády. Potom sa Národné shrotnaždenie odročilo a side ea len vtedy, ked sa utvorí nový kabinet. Nový rumunský minisUrpredseda. Versailles, 16. sept. (Cstk. fk.) Podľa zvesti »Intransigeantu« bol prvý präzident kasačného dvora v Bacuresti, Manolescu Romnicean, poverený utvo cením kabinetu. Kabinet bude len priechodným miínisterstvom, vykoná voľby a bude sa usilovať docieliť dohodu so spojenci. Í Ako je teraz v Peštl. Bratislava, 17. septembra. (Čstk. fk.) Clan <5s. hospodárskej komisie, ktorý sa dues vrátil z Budapešti, líči terajší stav v M-iďarsku nasledovne: Budaj peít sa po páde boľševickej vlády rýohle vzpamäto- vala, premávka na uliciach je neobyčajne čulá, ob~ í ohedy sú skoro všetky otvorené a ceny živnosti a I -iného tovaru ako látok, šiat aid. hlesly v posledaýob 14 dňoch najmeuej o 50*/0- Vidiak nechová sa už nepriateľsky oproti hlavnému mestu, zásobuje ho dodatočne, ale len za staré modré peniaze, ktoré volá kráľovskými. Stav výživy po novej úrode bol by ďaleko lepší, keby nebolo rumunských rekvizíoii 9 a stále ešte panujúcej nedôvery vidieka oproti peniazom poštovej sporiteľa®, ktoré boly dané do obehu za kensmunistio&ej vlády a ktoré terajšia vláda uznala v plnej hodnote a ďalej preto, že vidiek má už toľko peňazí, že po ďalších ani netúži. V poslednom čase však nadbytok peňazí následkom nezamestnanosti a viaznutia obchodu v Budapeští zmenšuje sa, čo vidieť menovite z vyberania vkladov a bánk a poštovej sporiteľne, V týchto ústavoch je taký nával vkladateľov, ktorí si chcú peniaze vybrať, £a polícia a vojsko musí udržovať poriadok pred bankami, aby udržala na úzde tislcoblavé zástupy, ŕ&enovite v týchto zástupoch ľudu možno poduť časté poznámky preklínajúce vládu kommunistickú a jej lepräsostantov. Núdza o uhlie a palivo je stále veľká a drevo, ktoré predávajú v obchodoch, dosahuje hrozných ciea, takže sa platí ‘ za malú fúru dreva až 2000 korún. Politická situácia je stále nejasná a nikto ani z miestnych vedúcich politikov sa nevy má v rozličných prúdoch, ktoré majú víiv na ďalší vývin politickej situácie, menovite preto, že nie je známé stanovisko dohody. Podľa všetkého sa vlak zdá, že ani dohoda nemá nijakého pevného plánu a programmá krem toho, ze je ochotná nznat vládu, ktorá by sa utvorila za spoluúčasti Garamiho. Friedrich drží sa húževnaté pri vesle, pri tom, že je stále i ľuďmi z vlastného tábora napádaný, ba zro?nz jeho vládny časopis musel na rozkaz rumunského veliteľa priniesť kritiku vlastnej jeho policajnej moci, kde sa uvádzajú fcktá, ako kruté balu s politickými višňami zaobobodenie, menovite ako boli natlačení do väzenia v takom počte, že nemohli ani lešat ani sedieť. Jedna tehotná žena bola tek zbitá, že potratila, j A tak uvádza sa viacej prípadov týrania väzňov so í strany polície za vlády Frierichovej, takže v nieí ktorých kruhoch, zvlášte židovských, prevláda mienka, f že biely terror nie je o nič lepši, ako bol terror J červený. V Siófoku, v Kapošváre a v okolí tvorí aa takzvaná Hoithyho armáda, ktorá vraj má ne obyčajne prísnu disciplínu, takže i malé priestupky sú trestané telesnými tresty. Táto armáda má vraj s si 15.OCO dôstojníkov, ktorí konajú službu ako prostí vojaci a snažia sa svojim príkladom utužiť vo vojsku predvojennň disciplínu. Podľa rozličných úkazov zdá sa, že otvorenie tejto armády sleduje ciele čisto nacionalistické a zachovanie integrity* Uhorska, čo má byt posledným pokusom, aby pri dostatočnom zosilnení tejto armády mohly byt oslobodené územia. Terajší režim vládny pociťuje sa so strany Židov ako antisemitizmus, hoci so strany vlády je to stále dementované. Mienka o Cacho-Slovákoch v poslednom Čase vrcholí v tom, že Maďari všeobecne ľutujú, že Budapešť neokkupovali oni. In&če však vzájomný pomer zostáva dosiaľ chladný a je isté, že Maďari na stratu Slovenska nemôžu zabudnúť a za hodný Čas oni nezabudnú, keďže Slovensko so svojim, menovite v poslednom čase vybudovaným priemyslom bolo doplňkom agrárneho stredného Uhorska. Robot deka otázka sa nachádza v stave veľmi úbohom a riadne organizovaní robotnici po skúsenostiach s kommunšzmom sú dnes najväčšími nepria taľmi boľševizmu. Robotníctvo volá po práci a bolo f nohy. Ked prooessie vchádzajú do kostola, obidvaja «začnú spievať.) Ondrík: Ach Bože Olče nebeský Verný milovniče ľudský K tebe Pane sa hrnú, Spomoženie hľadajú. Atď. Kľavdoš: Zachovaj im príbytky, Statky, všetky nábytky, Zachovaj krásné štepnice, Lúky, role i vinice. Atď. (Práve Podhorčania idú popred nich. Len tak im cvendžia peiáky a šestáky do klobúkov. Kedy-tedy niektorému i osobitne zadakujú. Pomaly prejdú aj ti, už len so pár opczdených sa ponáhľa. Služba sa začína. Žobráci si odložia klobúky, sadnú si do kúta a shovárajú sa.) Ondrík: Nesklamali sme sa v niob. Toľko ani jedna processia nedala. Môžem aj po železnici cestovať do K.... Kľavdoš: Ja si sbieram na harmoniku. V jarmoku si môžeš pľúca vykričať, a nik sa neobarie na teba. Ondrik: Veď ťa sedliaci vydaria, ak im budeš húsť pri svätej pesničke. V jarmoku sa veru aj ja dobre nepretrhnem; sa týždeň som vždy saohrýpnutý. Kľavdoš: Už spievajú tam dnu... Kde si ti spal ?. Ondrik: Na konci dediny, u jednej starej. Dobrá žena, ráno mi aj jesť dala. Kľavdoš: Ja som veru aj päť domov pochodil, kým som si našiel nocľah. Ale som predsa aj ja mal kus šťastia: na jednom mieste mi aj kávu dali. Ondrik: Dobro, že je etarý Ghsrčik nie tu. Keď si ti ten slepák ukáže svoje dolámané rebrá, rezdrúzgané nohy a tú zhorenú tvár — razom ti menej krajoiarov napadá. Kľavdoš: Nebol by som dbal, čo. by sa aj moja ruka nebola tak pekne zahojila, tak by sa aj nado mnou, ako nad tým čertom, bodaj ho tam... Ondrik (Pošepnúc mu,): Pst, ticho, ide nejaký kňaz. Aby ta nevyhodili. (Oba sa modlia, kým kňaz prejde.) Kľavdoš: Dobre že ma nepočul: Ale sa Človek najeáuje. (A t&k sa ďalej shovárajú. O krátky čas.) Ondrik: Onedlho už majú vyjsť z kostola. Kľavdoš: Aha, veď sa niektorí už aj hotujú. Poďme posadajme si na svoje miesta. Ondrík: Azda sa ešte niečo nasbiera, ale smotana je už veru sobraná. (Lad sa začal tisnúť von. Oba žobráoi sa modlia, U i takmer medzi ostatnými istý páu, pozrúc na Oadrika, hodí mu pred nohy dvadisat korunovú bankovku. Ale Klavdoš, ktorému práve k nohe spadla, chytro ju zodvihol a položil do svojho klobúka. Ondrik, nemajúc ruky, nazd&l sa, že mu ju Kľavdoš len zdvihol, nepýtal ju, kým všetci ľudia necreäli. Ked potom každý vyšiel:) Ondrík: No daj mi ju už. Klavdoš: čo? Ondrik: No vieš. Kľavdoš (Celkom nahlas.): Ale čo ? Ondrik: Tichšie, idú kňazi tamto. Kľadoš (Tichšie.): Ja nedbám, mne oni pravdu dajú. (Kňazi prejdú, kostol zatvoria.) Ondrik (príme) Nerob komédie a daj u*' peniaze 1