Národnie Noviny, júl-september 1919 (L/148-223)
1919-09-19 / nr. 215
šasi ras '**>$« tündéik«, S« íýtôáa s každý de*. predplatná s£aa : <& s*lý rok 60 korún, a» #oi 3&i 30 korún, na itvrt roka karún, na nestač 5 korún. $é*8ttlvé čistá po 30 htilerov- 3e suflzc»ieaßska t aa celý rok 80 korún. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. An s«»«« itwtRev« (lala predpíšeš sa i «• satý tok 12 k-, na pol roka e fc Oo cudzozemskas a# setý rok 16 korún. Časopis posiela sa 16» skutočne predplateným. Číslo talstoiiB redakcia i 5i fiit!» telefon« »dmlristricles 18. Bočník L. Piatok 19 septembra 1919. Číslo 215 Circulus vitiosus, po slovensky: tam sme, kde sme boli. Národná -f roľnícka + republikánska strana = bratislavský fiSkálsky rozum, napochytre do sedliackych giat a halien vstrčený, a slovenská národná strana sa už zas našly na tom istom programmovom základe. Ba hotoví sú nás už i prelicitovať, sľubujú ešte »viac«, ako »prázdnu« autonómiu Bratislavskí páni zas poskočili o jednu vetvičku vyššie (ale tb je už z tých nebezpečne tenkých), aby stoj čo stoj vyššie boli. Keď videli, ako sa im to svojho času V Martine vydarilo, machľovali ďalej v Bratislave. No, keď im národná strana stupila na päty a ďakovala, že mala s nimi to šťastie, chytro spravili ešte jeden kotrmelec a majú v programme už aj autonomný tovar: všetko — prosím — čo sa len zapáči, a po solídnej, Iavnej cene! Už ponúkajú o dušu všetko, čoho originál má národná strana, iba že ho čisto roľníckymi farbami natreli. Či to azda z nejakej hlbokej lásky k roľníctvu? Čoby! Len preto, lebo roľnícka vrstva slovenského ľudu je najsilnejšia, a ten mocný, široký chrbát ich stranu najistejšie ponesie. Ako čo by národná strana odjakživa nebola prevážne roľníckou ! Avšak to je hlavná vec, že dnes už krém mena nemáte rozdielu-medzi programmom národnej a programmom republikánskoroľníckej strany (ak jej len možno veriť!). Atómu sa my úprimne a veľmi tešíme, že bratislavskí páni natoľko dospeli, uznajúc a dosvedčiac, že inou cestou nemožno kráčať, len tou, akou sa národná strana pohla. Keby neboli takí nevďační, mohli by sa nám aj pekne poďakovať, že sme im (i pri takých tajomných okľukách) k takémuto skvelému a rýchlemu vývinu dopomohli a že sa tak rýchlo spamätali na svoju rázovitost i samostatnosť slovenskú. Ale žarty na bok, lebo právom sa spýtate: Nuž ale načo sú teda tie vrtochy a tígle politické? Čo to má znamenať, že tí páni dnes tak, zajtrá inak, ako okolnosti diktujú ? Keď vidia, že obecenstvo sklamané odchádza z .krámu, chytro vytiahnu ešte niečo z priečinka: »aha, máme i toto!« Pri takýchto veciach práve ten úprimný, poctivý roľnícky ľud, .za ktorým sa bratislavskí páni idú potrhať, musí pokrútiť hlavou a dobrou roľníckou, iSrozumiteľnou slovenčinou vyčítať tým pánom kapitolu: Páni pohlavári, čo sú to tu za fišk&lske fígle ? Keď neviete nič múdrejšieho a iepšieho dať, ako slovenská národná strana, ífck prečo trháte spoločné sväzky v slovenskoue národe ? Čo robíte osobitné strany len k vôli osobám a vrstvám? Či chcete, aby roľnícky otec, keď dá vyučiť svojho synka zo svojich mozoľov, potom už zanevrel na neho len preto, lebo je to »kabátos« a on je .roľník a tak patrí do inej politickej strany? A či sme my Slováci všetci, i tí, čo sa v kancelláriad! krčíme, i ťí, čo pri remesle pracujeme, či sme nie všetci kosť z kosti a krv z krvi sedliackej? K vôli čomu nás teda vábite zo spoločného, jednotného tábora, keď chceme ruka v ruke a hlavu k hlave priložiac, silní, svorní a jednotní zostávať?! A tie vaše priechody, tie vaše skoky sú veľmi podozrivé. Také čosi býva na zajačom chvoste. Kto vám môže úplne dôverovať, keď podľa toho úžite, rozširujete a premieňate svoje heslá, ako veci v národnej strane stoja? K vôli vašim osobám sa neoddá jednotnosť slovenského ’ ’«da trhať, a keďže ste i tak na spolo軕ogrammovom základe s národnou Ha ta sa nazpät k nej, do spo- 4ho tábora, lebo čakajú nás ešte ťažké úlohy. Na fígle nemáme času, ani spôsobu, ani chuti a my pôjdeme aj bez vás. To musí povedať každý pravý slovenský roľník bratislavským pánom v mene tej národnej strany slovenskej, ktorá i bola i bude v podstate roľníckou až do tých čias, kýmkoľvek je a bude slovenský národ v podstate roľníckym. Teda: ta sa nazpät do slovenskej národnej strany! Košickí mi sociálnej pečlivosti. Oneskorene prinášame zvesť o jednom z najvážnejších sjazdov na Slovensku, o poradách v otázke sociálnej pečlivosti, ktoré boly dňa 7. a 8. septembra v Košiciach, za prítomnosti zástupcov patričných úradných medzítok a odborníkov, ako i zástupcov praž ských ministerstiev. Zasadnutie otvoril Edmund Borék, správca Ko menskáho ústavu v Košiciach, prehovoriac o úlohách demokratickej republiky. Po zvolení predsedníctva pozdravil košický žnpan dr. Ján Sekáč prítomných a počal rad vysokozaujímavých prednášok, z ktorých vyzdvihujeme vnútornou cenou a aktuálnosťou vynikajúcu prednášku dr. Frankenšteina, správcu porodínca: O ochrane matiek a nemluvniat, dr. Siuéhlíkovej, riaditeľky štátneho náležiaca: o úlohách nálezíacov, Edmunda Borka: o zanedbanej, opustenej a previnilej mládeži a spolupráci spoločnosti pri výchove tejže, dr. Sluehlíka: o spolupráci paedagoga a lekára pri výchove zanedbanej mládeže, Janeíka, učitefa v Komenského ústave: o histórii výchovovedy takejto mládeže a Baluška-Méseárosa: o pečlivosti zmrzačených deťoch. V pondelok, dňa 8. septembra sa pokračovalo ▼ zasadnutí sjazdu. Po referátoch taj. Pavláta (o úrazovom a invalidnom poisťovaní), ktorý hovori o ah, poisť, zákone z roku 1907, ktorý vyniká nad zákony iných zemi a na ktorom sa poistenie robotníkov na Slovensku zakladá, a dra Synáčka (o pečlivosti, o vojenných invalidoch) prijímajú sa na koniec rezolúcie: Sjazd pracovníkov soc. pečlivosti, zo dňa 7. a 8. sept. 1919 na županskom dome v Košiciach, uznávajúc vysoký spoločenský a štátny význam sociálnej pečlivosti; 1. žiada, aby pri všetkých žnpanských úradoch ustanovení boli referenti sociálnej pečlivosti, lebo len týmto spôsobom dajú sa zdarné riešiť významné sociálne úlohy štátu po Slovensku; 2. žiada vládu, aby všetkými prostriedkami napomáhala vývin a znovuobživenie priemyslu na Slovensku, aby obmedzená bola nezsamestcanosf, menovite aby pre priemysel na Slovenska zadovážené boiy potrebné suroviny a veľapotrebné uhlie; 3. v záujme verejnom a štátnom vyzýva sjazd všetkých úradníkov a zamestnancov Cs. republiky, aby sa činne — sko úradné a tiež aj súkromné osoby — súčastnili v práci sociálnej pečlivosti a všetky podniky jej usilovne podporovali a menovite aj iniciatívne pôsobili ku založeniu miestnyoh a okresných výberov sociálnej pečlivosti, a žiada divisiu Cs. Červ. Kríža na Slovensku, aby sriadený bol Čim skoršie kurs pre slovenské ošetrovateľky; A. navrhuje, aby k vôli prebudenia záujmu o sociálne otázky svdané boly v najkratšom čase s usrozumenim s vládnym referátom sociálnej pečiivosti pri ministerstve s plnou mocou v Bratislave, sjazdy pracovníkov sociálnej pečlivosti do Turčian skeho Sv. Martina a do Bratislavy; 5. odporúča ústrednému výboru Cs. pečlivosti o dieťa a Cs, Červ. Krížu v Košiciach, aby sriadii výbor sociálnej pečlivosti pre slovenský východ, ktorý výbor sústredil by celú sociálnu pečlivost a bol by radcom vo všetkých otázkach zmienenej pečlivosti sa dotýkajúoich; 6. žiada všetkých slovenskýoh sociálnych pracovníkov a dobrodincov, aby svojim vplyvom pôsobili k tomu, aby deti košického nálezinca dané byt mohly do opatery slovenskýoh rodln; 7. obracia sa na úrady, duchovenstvo, učiteľov a iných činiteľov so žiadosťou, aby deti opustené a zanedbané od 8—15 rokov poslané boly ešte pred začiatkom školského roku do Komenského ústavu pre výchovu opustenej mládeže v Košiciach; 9. víta s radosťou a vďakou oznámenie p. riaditeľa v ministerstve sociálnej pečlivosti inž. Svatoša, že Briadený bude na Slovensku pečlivosťcu Jedličkovbo ústavu pre zmrzačelých v Prahe ústav pre liečenie a výchovu mrzákov. 10. Pozdravuje založenie ústavu pre kojacie matky a pre kojencov v Bratislave a želá si, aby v každom väčšom meste podobný ústav bol zariadený; víta založenie zemského ústavu pre pečlivosť o dieťa na Slovensku a sriadenie ústavu pre vojenných invalidov, pre vdovy a sirôtky a berie s uspokojením v známosť sriadenie zemskej nemocenskej a úrazovej pokladnice na Slovensku, trvejúc na jednotnosti to~ hoto poistenia a na ďalšom jeho vybudovaní; 11. vyzýva obyvatelov na Slovensku, aby sa stali členmi Cs. Červ. Kríža a podporovali všade jeho humánne snahy, smerujúce v prvom rade k odstráneniu neblahých následkov vojny; 12. poveruje riaditelstvo sjazdu, aby vydalo tlačou sjazdový protokol a žiada ministerstvo sociál nej pečlivosti, aby vydanie tohoto protokolu umožnilo finančnou podporou na propagačné ciele. Sjazd sociálnej pečlivosti po referáte dr Stuchllka o lekárskych základoch výchovy zanedbanej mládeže prišiel ku presvedčeniu, že zdarná činnosť pädagogická a celej výchovnej pomocnej služby len vtedy bude postavená na reálny základ a bude prosperovať, ak bude postarané o riadne lekárske vyšetrenie, menovite ‘ psy cbiatricko-odborné, o neprestajné lekárske pozorovanie a ošetrovanie chovancov. Aby tejto požiadavke vždycky bolo vyhovené, žiada sjazd, aby v týchto inštitúciách ustanovení boli odborní stáli lekári a aby .boli ako inštitúcie súvisiace so zvýšením zdravotnej ? úrovne národa v najužšom spojení so zdravotníckymi ‘ inštitúciami. Sjazd sociálnej pečlivosti po referáte o nalezineckej pečlivosti prejavuje súhlas s týmito základnými názormi: a) nalezinecká pečlivost nech je organizovaná tak, aby obsiahla všetky kategórie opustených detí (deti nemanželské, opustené, odstrčené, potulné atď.) a deti spoločensky zanedbaných; b) detská útulňa nech má úradnú moc. Musí viest súpis všetkých ošetrovaných detí a evidenciu ich umiestenia Riaditeľom musí byt lekár; c) nalezinecká pečlivosť nech sa nekončí 6-tym alebo 12-tym rokom, ale nech trvá do plnoletosti, pripadne do vydaja alebo nadobudnutia samostatného postavenia; d) chovanci v nš rodnom ohľade nesmú trpet ujmy. Očakávame, že v Turčianskom Sv. Martine — nasledujúc krásny príklad Košíc — najdú sa povolaní India, ktorí by myšlienku sociálnej pečlivoBti i v strednom Slovensku rozšírili a pestovali. Odborných prednášateľov a organizátorov máme po ruke, treba sa len hlásiť. Je v záujme stredného Slovenska, aby sa do Turčianskeho Sv. Martina čim skôr svolal II. sjazd čs. sociálnej pečlivosti. Z Ôesko-slovenskej republiky. Porady o plebiscite na Tešínsku Mor. Ostrava, 17. sept. (Cstk. fk.) «Morgen Zei tung* sa dozvedá zo Ženevy, že podfa parížskych zvestí sprostredkuje Tardiean medzi Česko-slovenskými a poľskými delegátmi v Paríži, pri akých okolnostiach má byt plebiscit na Tešínsku, a menovite ako by mala byt vymenovaná úplne nestranná medzinárodná komisia, ktorá by dozerala na hlasovanie. Podujímatefom! Bratislava, 18. sept. (ôstk. fk.) Priemyslové podniky a intere3santi sa upozorňujú na možnosť kúpiť komplexu budov fabrických blízko Dunaja na Slovensku, ktoré sú vo výbornom stave a veľmi solídne stavané, elektrickým svetlom, vodovodom, koľajami i vlečkou opatrené. Budoyy predajú sa alebo v celku, alebo po čiastkach na jednotlivých podnikateľov a hodia sa výborne na založenie priemyslového podniku, lebo majú k dispozícii ako dráhu vodniu po Dunaji a Váhu, tak i železničné spojenie. Jednotlivé budovy sú medzi sebou spojené kofajami. Táto nanajvýš mo derne stavaná továrňa bola dokončená za vojny, celý podnik hodil by sa výborne pre veľký priemyslový závod, ktorý by chcel zakotviť na Slovensku a mat odbyt do Poľska, Maďarska, Balkánskych štátov a prípadne i Rakúska. — Bližšie informácie podá Medzi ministerská komisia pre vecnú demobilizáciu, Praha II., Pánska 10. Medzinárodné železničné spojenie t Europe. Z Prahy, 17. sept. (Cstk. fk .) V najkratšom čase budú savedecé tri nové medzinárodné spojenia evropské, ktoré všetky vyhnú Viedni a budú prechádzať cez Prahu. Francúzsko bude spojené s Poľskom medzinárodným rýchlikom Paríž—Strassburg—Nürn-