Národnie Noviny, október-december 1919 (L/230-292)
1919-11-08 / nr. 256
Vychodia šesť ráz do týždňa i okrem pondelku každý deň. Predplatná csna: na celý tak 60 korún, na pol roka SO korún, na štvrť roka 15 korún, na mesiac 5 korún. Jednotlivé čísla po 30 hal. Do cudzozemska: aa celý rok 80 korún. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom S v. Martine. Na samá štvrtková čísla predpláca sa: na celý rok 18 kor., na pol roka 6 kor. Do cudzozemska) na celý rok 16 korún. Časopis posiela sa len skutočne predplateným. Číslo telefónu redakcie i Bi, Číslo telef, administrácie i 30' ———B———————— ■— !■■■■! I ■■ " ............. ■ ....................................................................... ■ 1 I Bočník L. Sobota, 8. novembra 1919. Číslo 256. Súvaha vojny. n. Roku 1914 nemecký generálny štáb, majúc pred očima, že rýchlosť a prekvapenie prinášajú víťazstvo, nastúpil neočakávane na osudnú, Wilhelmom a nemeckými štátnikmi už od dávna prízvukovanú cestu »porátania sa« so svetom. Okolnosti a pomery boly pre tento zákernícky attentát na civilizáciu a človečenstvo také priaznivé, ako nikdy. Rusko trpelo ešte vždy pre nešťastné následky japonskej' vojny a pre vnútorné, s onými následkami spojené výtržnosti; Francúzsko zdalo sa byť ešte i pre priateľského pozorevatela podkopaným, áno, rozvráteným neblahou prácou Jaurésho a antimilitaristickou propagandou Gustava Hervého; Anglia nebola vôbec pripravená na vojnu; Srbsko roku 1912 vykrvácalo v dvoch vojnách; spojenecké Rakúsko- Uhorsko však, v posledných rokoch hmotne otužené, na súrenie nemeckého generálneho štábu, uskutočniac svoje vojenské reformy, bolo úplne pripravené na vojnu. Dobre osnovaný plán Nemcov bol asi nasledujúci: sputnať Rusko rakúsko-uhorským, dvoma nemeckými armádami posilneným vojskom, potom vrhnúť sa rýchle na Francúzov a zničiť ich prvej, než by sa spamätali; potom spojenou silou pokoriť Rusko a konečne povedať pred fait accompli postavenej Anglii: jestli si čo žiadaš, tu sme! Tento plán stroskotal sa na húževnatosti a bojovnosti Ruska a na francúzskom heroizme, celým svetom obdivovanom, najskvelejšie v septembrových dňoch 1914 pri Marne a pri obrane Verduna dokumentovanom. Predovšetkým Francúzi zachránili svet pred požehnaním pruskej kaprálskej palice; lenže s akými obeťami pre Francúzsko ! Stá- a státisíce jeho najlepších synov kleslo v predčasný hrob; stá- a státisíci sú ožobráčení; milliardy a milliardy potu a namáhania jeho usilovného a skromného Iudu pohltol Moloch vojny; jeho priemyselne a hospodársky najprekvitajúr cejšie kraje padlý v obeť vandalskej vzteklosti nepriatela. Ozaj ťažké to obete! Nuž a výhody toho víťazstva? Roku 1870—71 francúzskemu Iudu podobným zákernickym útokom zadaná potupa je sotretá; prevaha francúzskeho ducha nad brutálnou germánskou silou je zas dokázaná; postavenie Francúzov na čele národov a civilizácie je zas zabezpečené a ich slovo je znova mohutným šťítom práva malých a utisnutých. Víťazstvo Francúzov je víťazstvom každého slobodu a pokrok milujúceho človeka, ale nikto nemá takej dôležitej príčiny tešiť sa z neho, ako my, Slováci a Česi! Úpadok Francúzov bol by naším otroctvom; ich víťazstvo je matkou a zárukou našej slobody! Oni boli najoduševnenejší prívrženci našich nezapomenutelných apoštolov slobody v cu-, dzozemsku; oni, najprvší uznajúc nás J za rovnoprávnych vojnu vedúcich, založili uholný kameň Česko-Slovenska; oni stáli nám verne po boku, ked sme bránili našu slobodu oproti boľševickým hordám! Kanóny svetovej vojny zatíchly a krvavý boj je šťastne skončený pre Francúzov, lenže borba medzi gallskou a germánskou ideou ani teraz neprestane. Môže však ona behom času akýkoľvek obrat vziať, Francúzi, naši najúprimnejší a naj-; žičlivejší priatelia, môžu byť istí našej povďačnej pomoci. Spišiak. i „Tisíc rokov“ od Št. KrSméryho dobre zahrali členovia Besedy. ŠtvorHasné spevy výborne nacvičila pi. M. Boorová. Spevom hymny „Nad Tatrou sa blýska“ a „Kde domov műj ?• bol večer ako i celý slávnostný deň zakíučtný. Kálnlca. Deň 28. október bol n nás taký radostný, akých sme v Kálnici ešte málo zažili. Slávnosť bola v škole, kde sa sišla celá obec a za počala sa tým, že zaspievali sme naše hymny. Potom p. učiteľ vysvetlil nám v krásnej reči význam 28. októbra. Pani nčitelka I. triedy prehovorila k matkám, ako treba vychovávať dietky, aby boly osožné svojej vlasti. Vetmi milo dojatí sme boli pekným rečnením básničiek našimi dietfaami. Slávnosť srdečnou rečou zakončil gazda p. Šimo poďakujúc sa všetkým úrinknjúcim, a háed spravili sme sbierkn, z ktorej 200 kor. dáme na legionársky dom a ostatok, 41 kor. 16 hal., na naša knižnicu. Dozvuky osláv 28. októbra, j Hrádok. 1v Len 2. novembra zasvätili sme výročie oslo-* hodenia národa nášho zpod jarma. Význam našej 1 slávnosti je nie malý, ved — ako to dr. B. Klimo j v svojej reči vyzdvihol — bolo to prvé slovenské; shromaždenie v Hrádku. Shromaždenie otvoril J. Bezek, ev. farár sv. • peteraký. O význame dňa hovoril riaditeľ horárskej 1 ; školy Boh. Procháska. Náš Martin Rázu s vysvetľoval j • shromaždenému ľudn vzájomnosť Česko- slovenská a úlohu nr Sich českých pracovníkov na Slovensku. í Medzi rečami zaspieval Bbor horárskej školy podj vedením prof. Zborila národné hymny, Miloš Rn-| man z&rečnil Rázusova „Hoj, zem drahá“ a dr. B. i Klimo zakončil shromaždenie. Večerné predstavenie otvoril zas dr. Klimo krásnou, poetickou prednáškou. Dobre naladenému J í obecenstvu zahral na husľach virtuóz inž. T. Pitéi, jj ’• Umelecký výkon vyvolal búrku- nadšenia. Potom , zahrali nám naši ochotníci, pcd vedením b1. Marty: Klanovej a ass. J. Jaačn „Svedomie*. Všetci hrali j dobre. Čistý zisk venujeme kultúrnym spolkom i j slovenským. B. jj Oslava prvého výročia slobody dňa 28. okt. ] započala sa ráno službami božími v kat, i v evanj. í chrámoch. Potom bolo v prítomnosti všetkých úra ; dov ľudové 8hromaždenio na novom námestí. Otvoril j ho BtaroBta Prikryl, slávnostné reči povedali Pavel j Macbáček, r. b. administrátor a Peter Boor, ev. | farár. Za sociálnych demokratov ujal sa slova p. 3 Springer z Bratislavy. Žiaci a žiačky ľadových h] meštianskych škôl rečnili primerané básničky a j spolu s obecenstvom spievali hymny. Večer o 8. hod. miestna „Slovenská Občiansku Beseda“ usporiadala kultúrno-umeleckó večierky s nasledujúcim pro- j grammom: Prolog povedal PavelGroebl, predseda ; Besedy; „Nitra milá, Nitra“ spieval miešaný sbor; „Naše nádeje“ rečnil Ján Baumert, nčitel na meštianke; o udalostiach rokov 1848/49 a 1918/19 v Holiči prednášal P. Boor; české a slovenské, piesne, „Ukolembavku“ (Schneider-Trnavský) spie- <j valy si. Hilda Halušková a sl. Božena Stőgrová; Holič. j f Naša ľudová osveta. Pod týmto názvom v Side 218 om dňa 28. októbra b. r. Nárcdných Novinách čítame od Oravana, ale i od Miobata Budinkého v článku „Po pôrode III" ponosy ohľadom našej ľadovej osvety, že do mnohých škôl ľadových nemáme učiteľov, Školy danej ú od prásdnoty pre nedostatok učiteľských sil, že prvý okyptený školský rok veľkého úspeotu neukázal a pre drahý školský rok sa tiež nonkeanje úvpeioá perspektíva. Počuli sme všelijaké nároky ohľadom zabezpečenia učiteľstva do ľadových škôl; ale márné sň všetky liato návrhy, kým ony nebadá sa vzťahoval základne, úprimne a pečlive na hmotný stav učiteľstva. Kým je „rana najboľavejšia* otvorená, o hmotný stav učiteľstva rýchle a úprimne sa nepostaráme, kým povolaní činitelia školstva nechajú strádať ľadové učiteľstvo, sa ten čas na túto dráhu nikto sa neodváži, ktorý však už účinknjú na tejto ťažkej dráhe, i oni pre strádanie sú znechutení, rostrpčeni, a samovofne zanechávajú stanice učiteľské, aby na inej dráhe zabezpečili svoje živobytie budto ako notári, alebo ako ini úradníci. Kým len slovom a ▼ novinách volám« a prízvukujeme, že stav učiteľský je veľavýanamný pre štát, že prvenstvo len ten národ môže mať, ktorý má značnú kultúru, voláme o vzdelávanie ľudu, ale o alepšenie stavu učiteľského, o primerané, slušná platenie kultúrny oh pracovníkov úprimne a rýchle sa nepostaráme: do tých čias knľhať bude práoa našej ľadovej osvety. Odkedy ea ni v Národných Novinách píše o neznesiteľnom položení učiteľstva, od tých Čias sa už divno mohla a mala riešiť táto boľavá otázka učiteľstva, lebo trpeslivost učiteľstva už mizne... Tekov, dňa 2. novembra 1919. Joeef Truchlý, predseda sboru učiteľského. Pomery v Honte. Schôdzka administratívneho výboru župného v Hontianskej. Dňa 30. oktobra ráno od 10 do 3. hodiny popoludní mal administratívny výbor žnpný — vymenovaný p. županom — prvé svoje zasadnutie v župnom dome v Ipeľských Šahách. Priebeh rokovania urobil na mňa taký dojem, ako by sa ono bolo dialo nie na územf Cesko-alo-